{"guid": "8b2569fd-c5d2-449c-a375-eb477c509595:6e96187b-f9b0-4916-84eb-b7a3f2e92913", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1", "spisova_znacka": "9Sžd/8/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžd/8/2013 z 8. 7. 2015", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2015, sp. zn. 9Sžd/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1", "identifikacne_cislo": "1011200854", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-07-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-5", "nazov": "§ 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e96187b-f9b0-4916-84eb-b7a3f2e92913", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžd/8/2013\n1011200854\n08. 07. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:1011200854.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: BIZOŇ & PARTNERS,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, zastúpeného JUDr.\nMartinom Bránikom, advokátom so sídlom K. Marxa č. 10, Levice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Bratislava, Špitálska 14, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-DI-BCP28/2011 z 09.03.2011 v spojení s rozhodnutím\nOkresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. č. p. ORPBA1-DI-BCP-700/2010 z 02.02.2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 26. apríla 2013, č. k. 4S/82/2011-49, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2013, č. k.\n4S/82/2011-49, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 26. apríla 2013, č. k. 4S/82/2011-49, zamietol žalobu a\núčastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nŽalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. p. KRP-P-DI-BCP28/2011 z\n09.03.2011 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. č. p.: ORPBA1-DI-BCP-700/2010 z 02.02.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho\ndeliktu podľa § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a podľa § 138 ods. 1 písm. i) zákona o cestnej premávke\nmu bola uložená pokuta vo výške 100 €. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že ako držiteľ osobného\nmotorového vozidla zn. BMW X6 EČ Q. v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky orgánu oprávnenému prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej\nzveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa, čím porušil § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.\nz. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa správy o výsledku objasňovania priestupku vykonaného\nmestskou políciou v Nitre pod číslom jednania 6975/2010 zo dňa 16.08.2010 z ktorého je podozrivá\nM., trvale bytom v Bratislave, ktorá dňa 18.06.2010 o 10,25 hod. na ulici Štefánikovej triedy v Nitre\n(parkovisku OC Mlyny) neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, informatívnej, prevádzkovej\n„IP 16“ (s dodatkovou tabuľou „E 15“) vyhlášky č. 9/2009 Z.z. a zastavila a stála vozidlom BMW\nX6 bielej farby pod EČ Q. na parkovisku s vyhradeným státím, pričom nešlo o vozidlo, pre ktoré je\nparkovisko vyhradené. Miestna polícia v Nitre toto konanie vyhodnotila ako porušenie ustanovenia § 3\nods. 2 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. a naplnenie skutkovej podstaty priestupku,\n\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podozrivá osoba na mieste priestupku odmietla vec\ndoriešiť v blokovom konaní a taktiež sa odmietla k veci písomne vyjadriť. Okresné riaditeľstvo policajného\nzboru v Bratislave II ako prvostupňový správny orgán vyzval spoločnosť BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so\nsídlom v Bratislave na oznámenie údajov v lehote 10 dní, a to konkrétne v rozsahu meno, priezvisko,\nadresa osoby, ktorej bolo zverené vedenie vozidla v uvedenej dobe. Zároveň ho upozornil na možnosť\nuloženia pokuty do 3 500 €. Dňa 02.11.2010 žalobca uviedol, že nie je schopný poskytnúť informáciu v\npožadovanom rozsahu a to z tých dôvodov, že dňa 18.06.2010 advokátska kancelária v rámci svojej\nčinnosti nezverovala predmetné vozidlo konkrétnej osobe, toto bolo použité na súkromné účely mimo\nrámca činnosti advokátskej kancelárie a vzhľadom na dlhší časový odstup si konkrétnu informáciu žiaden\nzo zamestnancov advokátskej kancelárie nepamätá. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nuviedol, že tvrdenia žalobcu pokladá za účelové a snahu vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt.\nPoukázal na to, že zamestnancovi, ktorému bolo vozidlo poskytnuté na súkromné účely musela byť v\nmzde za príslušný mesiac vypočítaná daňová povinnosť jedného percenta zo vstupnej ceny vozidla na\nzáklade hodnoverného podkladu, zmluvy resp. dohody o poskytnutí vozidla s daným zamestnancom a\nevidencie použitia vozidla na súkromné účely. Pokiaľ bolo vozidlo používané na súkromné účely, potom\npre spoločnosť by nemal byť problém zistiť, kto, kedy a v akom čase motorové vozidlo používal. Z\nadministratívneho spisu tiež vyplýva, že žalovaný dňa 11.03.2011 predložil príslušnému správcovi dane\nžalobcu podnet na podozrenie z porušenia zákona č. 595/2003 Z.z. s popisom šetreného priestupkového\nkonania s tým, že tvrdenie žalobcu zakladá dôvodné podozrenie o porušení zákona o dani z príjmov,\nnakoľko ak spoločnosť neeviduje osobu, ktorá vozidlo použila, nemohla takejto osobe vykázať príjem\npodľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona 595/2003 Z.z.; žalovaný žiadal poskytnúť informácie o konkrétnej\nosobe, ktorej bolo v uvedený deň vozidlo poskytnuté, pričom mu bolo oznámené, že vozidlo bolo použité\nna služobné účely na vykonanie služobnej cesty z Bratislavy do Nitry.\nKrajský súd poukázal na to, že povinnosťou žalobcu podľa § 6 ods. 6 zákona o cestnej premávke\nv danom prípade bolo poskytnúť tie informácie, ktoré bol povinný evidovať pri prevádzke svojho\nmotorového vozidla značky BMW s EČ Q.. Konštatoval, že nezohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo\naž poskytnutím informácie správcu dane, teda po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom\njej prostredníctvo ani nevyšli najavo také informácie, ktoré by boli v rozpore s úvahou správneho orgánu\nvyjadrenou v rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného preto považoval za zákonné, keďže v opačnom\nsmere žalobca žiadne dôkazy na obranu svojho tvrdenia neprodukoval. Poznamenal, že pokiaľ sa\nžalobca domáhal vykonania dôkazu prostredníctvom technickej kamery, túto v priebehu správneho\nkonania ani na ústnom prejednaní priestupku nespomenul. Dospel preto k záveru, že žalovaný v konaní\ndostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil,\nvrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Keďže námietky\nžalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa §\n250j ods. 1 O.s.p.\nŽalobca vo včas podanom odvolaní nesúhlasil so závermi súdu, ktorý podľa jeho názoru pochybil,\nrozhodol nesprávne a nezákonne, pričom napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Navrhol preto,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie,\nzruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia krajský súd prihliadol na nezákonný dôkaz nachádzajúci sa v administratívnom\nspise žalovaného, ktorý bol zabezpečený až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia a ktorého\nzabezpečením boli podľa názoru žalobcu porušené ustanovenie zákona o daňovom tajomstve, keď\ntakáto informácia sa považuje za daňové tajomstvo a žalovaný nie je subjektom oprávneným oboznámiť\nsa s ním. Keďže oznámenie správcu dane si žalovaný zadovážil až po právoplatnom skončení správneho\nkonania, nemôže byť dôkazom na skutkové podloženie správnosti a zákonnosti rozhodnutia, ktoré\nbolo vydané skôr a nemožno naň prihliadať. Prvostupňovému správnemu orgánu vytkol, že vo veci\nobjasnenia priestupku opomenul vykonať dokazovanie potrebné na zistenie páchateľa priestupku, čím\npostupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho\nporiadku.\nŽalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je prevádzkovateľom vozidla\nvlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v\nosvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla\nalebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní\nvozidla.\nPodľa § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento\nzákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou,\npôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel,\nevidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o cestnej premávke, prevádzkovateľ vozidla nesmie zveriť vedenie vozidla\nosobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným\npredpisom, nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu\nalebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo osobe, ktorej\ntotožnosť nepozná.\nPodľa § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke, prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním\no priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo\nprejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno,\npriezvisko a adresa pobytu.\nPodľa § 6 ods. 6 zákona o cestnej premávke, ak je prevádzkovateľom vozidla právnická osoba,\nktorá v rámci svojej činnosti zveruje motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke\nmotorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase\nvedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu\npodľa prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný na výzvu policajta predložiť na účely spojené s\nvýkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; to sa nevzťahuje na\nprevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy na úseku ochrany verejného poriadku,\nbezpečnosti štátu a obrany štátu.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že v súvislosti s\nkonaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, správny orgán žiadal žalobcu,\naby oznámil osobné údaje osoby, ktorej bolo v danom dni zverené vozidlo BMW s EČ Q.. Žalobca ako\ndržiteľ tohto vozidla argumentoval, že požadovaná informácia neexistuje z dôvodu, že dňa 18.06.2010\nnedošlo k zvereniu vozidla žiadnej osobe a vozidlo bolo v tento deň použité na súkromné účely, mimo\nrámca činnosti advokátskej kancelárie.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, považuje\nho za dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a z tohto dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.\nlen konštatuje jeho správnosť. Na zdôraznenie správnosti dodáva, že žalobca ako osoba oprávnená\ndisponovať s vozidlom, ktoré je v jeho oprávnenej držbe, zodpovedá za poskytnutie informácie\n\nv prípadoch predpokladaných zákonom, v danom prípade za poskytnutie informácie v zmysle § 6\nods. 5 zákona o cestnej premávke, pričom zákon zverenie vozidla osobe, ktorej totožnosť samotný\nprevádzkovateľ nepozná, výslovne vylučuje.\nV danom prípade nie je rozhodujúce, či došlo k použitiu vozidla na účely služobné alebo súkromné\n(žalobca v konaní ani netvrdil, že vozidlo bolo použité neoprávnene, bez jeho vedomia, súhlasu či\nzvolenia). Rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je, že žalobca nesplnil\nsvoju povinnosť uloženú mu v § 6 ods.5 zákona o cestnej premávke. Je nepodstatné, že žalobca si,\npodľa jeho tvrdenia, potrebnú evidenciu o vozidle a osobe, ktorej bolo zverené, neviedol.\nAko prevádzkovateľ vozidla si žalobca musel byť vedomý svojej zákonnej povinnosti (§ 6 ods. 5 zákona)\nako aj toho, že za jej porušenie mu hrozí sankcia. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán si mal vyžiadať\npredloženie evidencie jázd a pokúsiť sa overiť si, či žalobca vedel alebo nevedel poskytnúť v správnom\nkonaní požadovanú informáciu, nie je preto dôvodné. Správny orgán takúto povinnosť nemá. Naopak,\nje povinnosťou žalobcu evidenciu viesť a evidované údaje na výzvu predložiť.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci okolnosť, že následným konaním správneho orgánu v\nsúvislosti s podnetom pre podozrenie z porušenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. bolo (už\npo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) zistené, že vozidlo na služobné účely v zmysle\noznámenia príslušného správcu dane v daný deň použité bolo, nie je pre právne významná, čo nakoniec\nsprávne konštatoval aj krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku - z jeho odôvodnenia jednoznačne\nvyplýva, že túto okolnosť krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného nezohľadnil; krajský súd\niba podotkol (nad rámec prieskumu), že ani v dôsledku tohto oznámenia nevyšli najavo také informácie,\nktoré by boli v rozpore s úvahou žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd z toho dôvodu\nnevyhodnotil ako relevantnú odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd vykonal a vyhodnotil nezákonne\nzískaný dôkaz, na ktorom svoje rozhodnutie založil.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nerešpektuje\npožiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z dôvodu,\nže nedáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne argumenty žalobcu. Právny záver, ku\nktorému dospel krajský súd a ktorý sa odlišuje od právneho názoru žalobcu, automaticky nezakladá\nnesprávne právne posúdenie veci ani existenciu inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nOdvolací súd pochybenia zo strany správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia nezistil a preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219\nods. 2 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozsudku, lebo podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. žalobca má právo na náhradu trov\nlen v prípade úspechu v konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}