{"guid": "353dc971-6d2d-4920-a605-a5405ce23055:17d743b9-6188-47c7-bbc3-11ef0ed408a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1", "spisova_znacka": "7Sžf/31/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/31/2013 z 28. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžf/31/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1", "identifikacne_cislo": "1011200732", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17d743b9-6188-47c7-bbc3-11ef0ed408a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžf/31/2013\n1011200732\n28. 05. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1011200732.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. Mária Veterníková, správca konkurznej\npodstaty úpadcu A.M.AXON, spol. s r.o. v konkurze, Kopčianska 16, Bratislava. IČO: 31 327 184, so\nsídlom Bazová 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: advokát JUDr. Peter Arendacký, so sídlom advokátskej\nkancelárie Čapkova č. 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,\nso sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nMF/009762/2011-62 zo dňa 4.02.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 3S 73/2011-146 zo dňa 18. septembra 2012 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 3S 73/2011-158 zo dňa 7. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 73/2011-146 zo dňa\n18. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S\n73/2011-158 zo dňa 7. januára 2013 o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 3S 73/2011-146 zo dňa 18. septembra\n2012, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu zo dňa MF/009762/2011-62 zo dňa 4.02.2011, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nMF/025268/2010-622 zo dňa 12. novembra 2010 a následne ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému\nna ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,\nktorým bol podľa § 36 ods. 2 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon č. 171/2005 Z.z.) udelený predchádzajúci písomný súhlas\nna zrušenie vinkulácie - dočasné uvoľnenie finančnej zábezpeky z účtu č. XXXX-XXXXXXXX/XXXX\nvedenom v H., a.s. a súčasný prevod finančných prostriedkov na účet Daňového úradu Bratislava V č.\nXXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, konštantný symbol: XXX, špecifický symbol:\nXXXXXXXXXX.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného posudzoval v intenciách ustanovení §\n36 ods. 2 v spojení s § 37 ods. 1 písm. l), s §35 ods.1 zákona č. 171/2005 Z.z., ktorú právnu úpravu\ncitoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd konštatoval, že v danom prípade žalovaný vydal rozhodnutie na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, pretože komunikoval s príslušným Daňovým úradom Bratislava, ktorý\nlistami zo dňa 16.10.2010 a 12.11.2010 mu oznámil, že žalobca nemal vysporiadané odvody voči\nštátnemu rozpočtu a rozpočtu obcí. Uviedol, že vzhľadom k nevysporiadanýn odvodom ako aj na tú\nskutočnosť, že v dobe podania žiadosti o uvoľnenie finančnej zábezpeky mal žalobca platnú individuálnu\n\nlicenciu na prevádzkovanie videohier, žalovaný bol oprávnený uvoľniť finančnú zábezpeku na žiadosť\nprevádzkovateľa len podľa § 36 ods. 2 písm. c) zák. č. 171/2005 Z.z., resp. na žiadosť daňového úradu\npodľa § 36 ods. 2 písm. f) zák. č. 171/2005 Z.z..\nPoukázal na to, že relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa uvoľnenia finančnej zábezpeky je výška\nzáväzkov žalobcu uvedená v oznámeniach Daňového úradu Bratislava V, ktoré vzhľadom na to, že\nžalobca bol držiteľom platnej individuálnej licencie na prevádzkovanie videohier priamo súviselo so\nžiadosťou žalobcu o uvoľnenie finančnej zábezpeky.\nKrajský súd poznamenal, že žalobca konal na základe svojho rozhodnutia a pozastavil prevádzkovanie\nsystému videohier P. bez toho, aby bol riadne preukázaný nesúlad vo verziách programov softvéru tohto\nsystému.\nĎalej krajský súd uviedol, že predmetom správneho konania nie je a ani nemôže byť posudzovanie\nsúladu zák. č. 171/2005 Z.z. s ústavou, na to slúžia iné právne inštitúty a nástroje a takúto činnosť je\noprávnený vykonávať iba Ústavný súd SR.\nK námietke žalobcu, ktorá sa týkala činnosti a postupu orgánu dozoru, t.j. Daňového úradu Bratislava\nV a jeho postupu v rozpore so zákonom, krajský súd uviedol, že v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí oboch správnych orgánov nemôže skúmať zákonnosť postupu iného subjektu a nemôže ho\nani zohľadniť tým, že by tieto rozhodnutia zrušil.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi\nnepriznal náhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel,\nresp. aby prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca poukazom na skutkové zistenia danej veci považoval\nnapadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny a v rozpore so zákonom. Ako dôvod nezákonnosti\nvidel v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné. Poukazom\nna právnu úpravu v § 157 ods.2 O.s.p. a na judikatúru Ústavného súdu SR dôvodil, že napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa zákonné podmienky ustálené judikatúrou ústavného súdu.\nŽalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že k prerušeniu prevádzkovania hracích\nsystémov došlo na základe jeho vlastného rozhodnutia. Tvrdil, že je síce pravdou, že prerušil\nprevádzkovanie hracích systémov z vlastného rozhodnutia, avšak iba z toho dôvodu, že k tomu bol\npovinný v zmysle právnych predpisov, teda nešlo o svojvoľné rozhodnutie žalobcu, ale išlo o plnenie\nzákonom stanovenej povinnosti, a to jednak povinnosti ust. § 35 ods. 1 ZoHH, ako aj všeobecnej\nprevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ.\nĎalej uviedol, že vo svetle uvedeného nesprávneho predpokladu súdu je potom nutné nazerať aj na\nďalšie v rozhodnutí prezentované závery. Nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že pre\nrozhodovanie žalovaného boli jediné záväzné informácie Daňového úradu Bratislava, čím prvostupňový\nsúd popiera rozhodovaciu právomoc žalovaného, poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 ZoHH, podľa\nktorého je finančná zábezpeka vinkulovaná v prospech MF SR a nie daňového úradu. Dôvodil, že\nvzhľadom na uvedené mal žalovaný pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy aj skutkové okolnosti\nnamietané v žiadosti, t.j. nesprávny úradný postup DU BA V, najmä s ohľadom, na ústavnoprávny a\nmedzinárodnoprávny rozmer žiadosti žalobcu a skutočnosť, že ZoHH neupravuje postup, ktorý vznikol v\nprípade žalobcu. Namietal‚ že uvedenou povinnosťou žalovaného zohľadniť skutkový stav v celej svojej\nšírke, t.j. vrátane nezákonného postupu DÚ BA V., sa súd vôbec nevysporiadal. Vytýkal súd prvého\nstupňa, že hoci mu zákon neumožňuje meritórne rozhodnúť o inom než napadnutom rozhodnutí, nijako\nmu nezakazuje toto rozhodnutie, resp. postup skúmať a zohľadniť, poukazom na to, že nesprávny\n\núradný postup DÚ BA v tomto prípade žalobca namietal predovšetkým ako skutkovú okolnosť, s\nktorou sa bol povinný vysporiadať a zohľadniť ju už žalovaný a povinnosťou súd je potom preskúmať\nrozhodnutie žalovaného vo všetkých súvislostiach, t.j. aj práve vo svetle skutkových okolností, ktoré\nmôžu byť vyvolané čímkoľvek - tu zákon nepozná obmedzenie. Namietal, že opačný výklad (t.j. výklad\nprezentovaný súdom) je v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu garantovaným\nÚstavou SR a súčasne, že súd prvého stupňa sa nijak nevysporiadal s povinnosťou žalovaného\npostupovať podľa ust. § 36 ods. 2 písm. c) ZoHH, zdôraznenou už v žalobnom návrhu. Vyslovil názor, že\nak by bol žalobca sankcionovaný tým, že by naňho bola uvalená povinnosť odviesť odvody do štátneho\nrozpočtu a rozpočtu obcí z činnosti, v ktorej mu bolo z dôvodu nekonania zo strany štátu zabránené\nkonať, bolo by to v rozpore s účelom zákona, poukazom na § 2 ods. 2 ZoHH. Mal za to, že pri vytváraní\npodmienok prevádzkovania hazardných hier sa zákonodarca opieral o základné princípy spravodlivosti,\nprávnej istoty, princípy sociálne a ekonomicky orientovanej trhovej ekonomiky, v ktorom rozhoduje\npodnikateľská zdatnosť (PL.ÚS. 13/97, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky 1999, s. 142). Ďalej tvrdil, že zákon ZoHH špecificky neupravuje postup, ktorý vznikol v prípade\nžalobcu, neupravuje postup pri vymeriavaní výšky odvodov, ak išlo o pozastavenie z objektívnych\npríčin, a nie pochybením prevádzkovateľa a z dôvodu, ak prevádzkovateľ pozastavil prevádzkovanie\nz dôvodu zabezpečenia súladu videohier so zákonom, ZoHH, tiež neupravuje postup pre prípad, kedy\nišlo o fakticky nútené pozastavenie spôsobené nesprávnym úradným postupom, resp. neupravuje ani\nvýšku odvodov, ak by išlo o nútené ukončenie prevádzky nie vlastným pochybením alebo z dôvodu\nnesprávneho úradného postupu. Poukazom na ustanovenie § 37 ods. 8 ZoHH, uviedol, že v prípade\nžiadosti žalobcu nešlo o ukončenie prevádzkovania videohry, ale o pozastavenie prevádzkovania s\ncieľom zabezpečiť zákonné prevádzkovanie. Ďalej uviedol, že nakoľko ZoHH výslovne neupravuje\npostup pre prípad, ktorý nastal žalobcovi, Ústava SR výslovne ukladá povinnosť štátnym orgánom\nvysvetľovať a aplikovať zákony v jej súlade, táto povinnosť je uložená všetkým štátnym orgánom, vrátane\nžalovaného, poukazom na čl. 152 ods.4 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Dal do pozornosti nález\nÚstavného súdu SR PL ÚS 15/1998, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\n1999. s.55, nález Ústavného súdu SR II.ÚS 31/04, zo 17. decembra 2004, Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky 2004 -II. polrok. s.833, II.US 48/97 a nález zo 7. januára 1998,\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1998, s.283.\nĎalej namietal, že rozhodnutia žalobcu (zrejme žalovaného) založené na prísne rigidnej aplikácii ust. §\n37 ods. 1 písm. 1) ZoHH bez ohľadu na skutkové posúdenie predmetného vzťahu je v rozpore s účelom\ntohto zákona a je vo viacerých ohľadoch protiústavné, majúc za to, rozhodnutia žalovaného sú v rozpore\ns čl. 20 ods. 4 Ústavy SR upravujúcim ochranu pred vyvlastnením v nadväznosti na právo na ochranu\npred diskrimináciou garantované čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a princípom právneho štátu, obsiahnutom v čl.\n1 ods. 1 Ústavy SR. Tvrdil, že rozhodnutia žalovaného navyše porušujú aj základné práva zaručené v\nmedzinárodnom práve a porušujú čl. 1 Dodatkového protokolu aj v spojitosti čl. 14 Dohovoru. Vytýkal súd\nprvého stupňa, že rovnako opomenul, že ochrana pred vyvlastnením v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle\nDodatkového protokolu sa vzťahuje na obe jeho podoby: formálneho alebo priameho vyvlastnenia a\ntzv. de facto alebo nepriameho vyvlastnenia. V danej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia ESĽP Mellacher a ďalší proti Rakúsku, žiadosti 10522/83, 11011/84, 11070/84, Rozsudok zo dňa 19.12.1989,\nSporrong a Lônnroth proti Švédsku, žiadosti č. 7151/75, 7152/75. Rozsudok zo dňa 23.09.1982, ods.\n62), Airey proti Irsku, žiadosť 6289/73, rozsudok zo dňa 06.02.1981. Tvrdil, že mu bolo nekonaním zo\nstrany štátneho dozoru obmedzené základné právo na pokojné užívanie majetku, ktoré právo vyžaduje\nsúčinnosť štátneho orgánu pri ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb,\npoukazom tiež na § 3 ods. 1 správneho poriadku.\nZáverom uviedol, že odškodnenie tohto nesprávneho úradného postupu je síce predmetom postupu\nv zmysle zákona o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, avšak samotná skutočnosť, že\nprevádzkovateľovi bolo zabránené v prevádzkovaní nesprávnym úradným postupom je kľúčová pri\nposudzovaní výšky odvodov z prevádzkovania videohier, ktoré je predmetom napádaného správneho\nrozhodnutia.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s jednotlivými\ndôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní a zotrval na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k žalobe.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§\n246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu\nnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného správneho\norgánu ním vydaných v oboch stupňoch, žiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný zo dňa MF/009762/2011-62 zo dňa 4.02.2011 potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie MF/025268/2010-622 zo dňa 12.11.2010, ktorým bol podľa § 36 ods. 2 písm.\nc) zákona č. 171/2005 Z.z. udelený predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie vinkulácie - dočasné\nuvoľnenie finančnej zábezpeky z účtu v H., a.s. a súčasný prevod finančných prostriedkov na účet\nDaňového úradu Bratislava V.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vinkulácii finančných\nprostriedkov žalobcu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 171/2005 Z.z..\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 221 ods.1 písm. f), O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania predchádzajúceho jeho\nvydaniu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych\nnoriem.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť\nktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalovaný správny orgán žalobou napadnutými rozhodnutiami\nprávoplatne rozhodol o vinkulácii finančných prostriedkov žalobcu podľa § 36 ods.2 písm. c) zákona\nč. 171/2005 Z.z..\nŽalobca podal na krajský súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nvydaných v oboch stupňoch, žiadajúc, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca, namietal, že k ukráteniu na jeho\nprávach došlo postupom a rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu porušením ustanovení zákona\no hazardných hrách, správneho poriadku, čím boli porušené jeho ústavné práva zaručené Ústavou SR.\nŽalobca svoje námietky v žalobe špecifikoval v podstate zhodne s odvolacími námietkami, preto odvolací\nsúd ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd\nsa v odôvodnení napadnutého rozsudku námietkami vznesenými žalobcom v jeho žalobe náležite\nnezaoberal, keď nijak nereagoval na skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu. Krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného\ndospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom o hazardných\nhrách, a preto žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, v akom\nrozsahu prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, keď v dôvodoch rozhodnutia\nnedal vyčerpávajúcu resp. žiadnu odpoveď na zásadné otázky nastolené žalobcom v žalobe vo\nvzťahu k namietanej povinnosti žalovaného zohľadniť skutkový stav veci vrátane nezákonného postupu\nDaňového úradu Bratislava V., nijakým spôsobom sa nevyporiadal so žalobnými námietkami, že postup\na rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s účelom zákona o hazardných hrách, ako aj v rozpore s čl.\n20 ods. 4 Ústavy SR upravujúcim ochranu pred vyvlastnením v nadväznosti na právo na ochranu\npred diskrimináciou garantované čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvého\nstupňa, že predmetom správneho konania nie je a ani nemôže byť posudzovanie zákona č. 171/2005\nZ.z. s ústavou, pretože konanie a rozhodovanie orgánu štátnej moci vždy musí byť v súlade so\nzákonom, ktorého konformný výklad je povinný uskutočňovať v súlade s ústavou a v rámci toho aj\nposudzovať súlad zákona s ústavou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani nijak zrejmé,\nakými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri posudzovaní skutkových okolností danej veci a vlastný\nprávny názor súdu hodnotiaci skutkové zistenia podmieňujúci záver súdu o zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí žalovaného. Súd prvého stupňa nijak nereagoval ani na judikatúru Ústavného súdu SR a\nESĽP nastolenú žalobcom v žalobe.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu, podľa\nnázoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo účastníka na\nspravodlivý a riadny súdny proces, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých\nzásadných bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi aj náležite vysporiadať.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPovinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods.1 O.s.p., v spojení s § 157 ods.2\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností\nnamietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo\nprocesné pochybenia správneho orgánu, ktoré žalobca namietal v žalobe.\nProblematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú\npozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS\n36/2010 ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje\nrozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení §\n157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nPorušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení\nabsentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom\nsúhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky aj vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že nezávislosť\nrozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom\na hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a\nvylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a\nsvoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v\nrozhodnutiach ( napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\n\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým\naj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súd prvého stupňa\nnáležite nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia rozsudku\njasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keďže v odôvodnení\nrozhodnutia krajský súd síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa meritu veci - vinkulácia finančných\nprostriedkov podľa § 36 ods.2 zákona č. 171/2005 Z.z., avšak v odôvodnení rozsudku jasným a\nzrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu vznesenými v\nžalobe vo vzťahu k argumentácii namietanej žalobcom, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za\nnásledok nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia.\nZa stavu, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal dôsledne so žalobnými námietkami, odvolací súd\nnemohol reagovať ani na odvolacie dôvody odvolateľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že\nodôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku je za účelom posúdenia opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov nepreskúmateľné.\nVychádzajúc z uvedeného pokiaľ by odvolací súd v danej veci rozhodol vo veci samej zaoberajúc\nsa s námietkami žalobcu, ktorými v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu, týmto postupom by odňal účastníkom konania právo na riadny opravný prostriedok,\nčím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci\nv jej merite.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej\núpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský\nsúd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je\npreskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu\nprvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať\npostupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu\na rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach dôvodov podanej žaloby,\nzrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu a znovu o nej rozhodnúť a súčasne svoje\nrozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o\nnáhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nŽalobca súčasne podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 7.1.2013, č.k.\n3S/73/2011-158, o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Súd prvého stupňa\nodvolaniu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a podľa § 210a O.s.p. uznesením zo dňa 13.6.2013, č.k.\n3S/73/2011-168, zrušil uznesenie zo dňa 7.1.2013, č.k. 3S/73/2011-158.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie žalobcu proti uvedenému uzneseniu súdu prvého\nstupňa (zo dňa 7.1.2013 č.k. 3S/73/2011-158) podľa § 246c ods.1, veta prvá v spojení s § 218 ods.1,\npísm. O.s.p. e/ odmietol.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\n: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/73/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}