{"guid": "63e51abe-2932-4e15-a51e-28cdeebcce30:2471041c-d4ba-4e77-8b30-5eb212ba977e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1", "spisova_znacka": "6Sžf/34/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/34/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 6Sžf/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1", "identifikacne_cislo": "1010201473", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2471041c-d4ba-4e77-8b30-5eb212ba977e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/34/2014\n1010201473\n29. 04. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1010201473.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci žalobcu:\nNAVY team, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 35 852 186, v zastúpení: Advokátska\nkancelária Marcel Biznár, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15. júla\n2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.1S 193/2010-71 zo dňa 20.\nfebruára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2010-71 zo dňa\n20. februára 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 193/2010-71 zo dňa 20.02.2014 podľa ust. § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa\n15.07.2010, ktorým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní)\nzmenil vo výroku dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok č. 608/320/16894/10/PATo zo\ndňa 03.05.2010 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV.\nkalendárny štvrťrok 2008 v sume 5.008,39 eur. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s §\n51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej zákon č. 222/2004 Z.z. alebo zákon o DPH) a súčasne v intenciách ustanovení § 2 ods.\n2, 3, 6, 8 v spojení s § 15 ods. 6, písm. e/, s § 29 ods. 1, 2, 4, 8, a s § 44 ods. 6, písm. b/ zákona o\nspráve daní a poplatkov, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku.\n\nZ administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal krajský súd preukázané, že žalovaný\nsprávny orgán preskúmavaným rozhodnutím (č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.07.2010)\nv podstate potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Pezinku č. 608/320/16894/10/PATo zo dňa 03. 05.\n2010, ktorým rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie IV. kalendárny štvrťrok 2008 v sume 150 883 Sk t. j. 5008,39 eur, na základe vykonanej\ndaňovej kontroly, ktorá bola ukončená dňa 30. 4. 2010 prerokovaním Protokolu o výsledku zistenia\ndaňovej kontroly č. 608/320/13647/2010/PATo zo dňa 13. 04. 2010. Krajský súd ďalej zistil, že správca\ndane žalobcovi ako platiteľovi dane nepriznal právo na odpočítanie dane v sume 150 883 Sk (5008,39\neur), ktorú si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr vystavených GOLD MKM, s.r.o., č. 20080251,\n20080262, 20080273, 20080307; správca dane vyzval daňový subjekt podľa § 15 ods. 6 písm. e)\nzákona č. 511/1992 Zb. o predloženie dôkazov, ktoré preukazujú že fakturovaný tovar od spoločnosti\nGOLD MKM, s.r.o., platiteľ nadobudol, zaevidoval v skladovej evidencii; podľa šetrenia správcu dane\nvykonaného dopytom na Daňový úrad Bratislava 1 uvedená spoločnosť nemala nahlásených žiadnych\nzamestnancov ani na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu na konanie, uvedená obchodná\nspoločnosť je s daňovým úradom nekontaktná od augustom 2008, jediným zástupcom spoločnosti a\nkonateľom bol občan Mexika; z registra obyvateľov SR Banská Bystrica mal správca dane preukázané,\nže osoba uvedená na vystavených faktúrach spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. menom C. I. sa v registri\nobyvateľov SR nenachádzala k stavu zistenému dňa 05. 02. 2010.\nKrajský súd konštatoval, že v daňovom konaní nebolo žalobcom dostatočne a hodnoverne preukázané,\nže fakturovaný tovar nadobudol od dodávateľa GOLD MKM, s.r.o., tak ,ako sa uvádza na predmetných\nfaktúrach preverovaných správcom dane. Uviedol, že pri daňovej kontrole nebolo namieste ani použitie\npomôcok, pretože žalobca za dodávateľa tovaru označil obchodnú spoločnosť GOLD MKM, s.r.o., a\npredložil faktúry. Krajský súd s poukazom na to, že v tejto veci došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona\no DPH konštatoval, že preverovaním zo strany správcu dane sa nezistilo uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, keď správca dane podľa skutkových okolností a najmä zo zistenia, že osoba C. I. bola\nzaložená na fikcii, nemal inú možnosť ako za IV. štvrťrok 2008 nepriznať platiteľovi právo na odpočítanie\ndane z faktúr č. 20080251, 20080262, 20080273, 20080307, na ktorých je uvedený dodávateľ GOLD\nMKM, s.r.o..\nPoukazom na skutkové zistenia krajský súd ďalej konštatoval, že ak žalobca komunikoval s C. I. mal\nsi preveriť, či táto osoba je oprávnená konať za spoločnosť GOLD MKM, s.r.o., v záujme ochrany\nsvojej spoločnosti s poukazom na § 13 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že v čase rozhodnom\npre daňové konanie bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti štátny občan Mexika W. S.\nM. a daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o., nemal na území SR žiadneho evidovaného zamestnanca,\nči splnomocneného zástupcu. Krajský súd dal do pozornosti, že žalobca ako daňový subjekt mal\npovinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania. Podľa názoru krajského súdu bolo v záujme žalobcu, aby v rámci\ndaňovej kontroly preukázal existenciu osoby C. I., čo však počas celého daňového konania žalobca\nneurobil. Krajský súd mal za to, že pokiaľ osoba (C. Marcus) uvedená na daňových dokladoch (faktúrach)\nnie je evidovaná v registri obyvateľov SR, je to ďalším dôkazom potvrdzujúcom žalobcom nevyvrátenú\ndomnienku, že medzi obchodnou spoločnosťou K. MKM, s.r.o. a žalobcom k žiadnemu obchodu (k\nzdaniteľnému plneniu) nedošlo. Ďalej krajský súd poukazom na to, že uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu, konštatoval že, ak zdaniteľné plnenie nie je\nuskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, potom formálna existencia faktúry, ako aj preukázanie\nzaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v zmysle § 49\nods. 1, 2 písm.a/ a § 51 ods. 1 písm.a/.\nVo vzťahu k dôkaznej povinnosti krajský súd uviedol, že vykonanie dokazovania je primerane rozložené\nmedzi daňovníkom a správcom dane, a preto v prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním\npreukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je\npovinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne alebo označiť skutočného dodávateľa\nna základe nových dôkazov a ak tak daňovník neurobím, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho\nkonania.\n\nKrajský súd vychádzajúc zo znenia ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm.a) zákona\no DPH mal za to, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti,\nnie je nárok na odpočítanie dane preukázaný, z ktorého dôvodu len predloženie samotného daňového\ndokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, nemôže byť predpokladom na uznanie nároku na\nodpočítanie dane, ale tento nárok musí byť aj fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.\nĎalej Krajský súd uviedol, že previerka existencie tovaru v sklade na Galvaniho 2/A v Bratislave,\nktorej sa žalobca domáhal, bola dôkazom vykonaným nadbytočne, pretože samotná prítomnosť tovaru\nby nepreukazovala jeho priame nadobudnutie od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o., ako aj právny titul\nvystavenia predmetných faktúr. Na potvrdenie správnosti svojich záverov krajský súd poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2010 sp. zn. 2Sžf/4/2009 a rozhodnutie Ústavného súdu\nSR z 23. 02. 2011 č. III. ÚS 78/2011.\n\nZáverom krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu obsahujú všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitostí, vydal ho orgán na to\npríslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu, keď súd nezistil žiadne\nporušenie zásad daňového konania, majúc za to, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a\nprihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v daňovom konaní\nnepreukázal vo svojom záujme existenciu osoby C. I., a preto námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že postup žalovaného ako aj preskúmavané\nrozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, poukazom na\nust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa\nust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie\na zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov konania, ktoré si uplatnil a vyčíslil v sume 531,71 eur.\nV dôvodoch odvolania žalobca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia. Tvrdil, že konštatovanie krajského súdu ohľadne zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného ako i o neporušení zásad daňového konania, po riadnom vykonaní dokazovania, potom\nčo správne orgány prihliadli aj na všetko čo v konaní vyšlo najavo, tvorí celé odôvodnenie rozhodnutia\nkrajského súdu. Vytýkal krajskému súdu, že sa nevyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v\nsamotnej žalobe. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, pretože nevychádza zo skutkového stavu.\nVyslovil názor, že daňové orgány sa v predmetnom konaní dopustili porušenia viacerých ustanovení\nzákona o správe daní a to najmä ust. § 2, 3, 15, 29 a iné. Navyše poukázal na to, že predmetné\nodôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je úplne totožné s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 08.06.2011, č. k. 2S 279/2010, ktoré sa týkalo rovnakých účastníkov, avšak inej dane (dane\nz príjmu právnických osôb za rok 2008). Žalobca mal za to, že rozhodnutie krajského súdu ako i\nrozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nestotožnil\nsa s argumentáciou krajského súdu ohľadne nadbytočnosti vykonania dôkazu miestneho zisťovania v\nsklade žalobcu. Namietal, že s námietkou, ktorou namietal postup správcu dane v rozpore s ust. § 29\nods. 6 zákona o správe daní, sa žalovaný ani krajský súd vôbec nezaoberali. Tvrdil, že nebolo v jeho\nmožnostiach v čase výkonu daňovej kontroly iným spôsobom preukázať realizáciu zdaniteľného plnenia\nako predloženými účtovnými dokladmi vyžiadanými správcom dane a ak nebol nadobudnutý tovar\n\npredaný, kontrolou skladových zásob. Vytýkal správcovi dane, že napriek jeho možnostiam nevykonal\nv prípade pochybností kontrolu účtovných dokladov, či deklarovaný tovar mohol nadobudnúť od iného\nsubjektu, prípadne inými dôkaznými prostriedkami preukázať pochybenie žalobcu, ako aj že správca\ndane nemal záujem vykonať iné dôkazné prostriedky, napr. výsluch svedkov, bez ktorých nie je možné\ndospieť k záveru, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je tiež v rozpore s\njudikatúrou Súdneho dvoru Európskej únie, podľa ktorej štát nemôže sankcionovať podnikateľa, ktorému\nboli služby alebo tovar dodané pochybným spôsobom. Ďalej namietal, že správca dane v rámci výkonu\ndaňovej kontroly porušil práva a právom chránené záujmy daňového subjektu, ktorý žiadal vykonanie\ndôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, a preto jeho rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom.\nŽalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v ktorej\nsúvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej\nustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť\ndostatočné dôvody, na ktorých je založené. Dôvodil, že nesplnenie tejto povinnosti má za následok\nodňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, najmä s prihliadnutím na ust. § 205 ods. 2 a 3 O.s.p..\nVyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám, je\nneurčité, nepresvedčivé, absentuje vyhodnotenie žalobcom tvrdených a preukázaných skutočností. S\npoukazom na uvedené dôvody súčasne vyslovil názor, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane nielen v zmysle ust. § 250j ods. 2\npísm. a), b), d), a e), ale aj na základe ust. § 250j ods. 3 O.s.p. pre neúplnosť spisov správneho orgánu.\nŽalobca záverom uviedol že i, keď krajský súd o predmetnom žalobnom návrhu rozhodol opätovne\npotom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené najvyšším súdom, sa s dôvodmi uvedenými\nv žalobnom návrhu nevyporiadal. Ďalej uviedol, že s poukazom na dôvody žalobného návrhu ako aj s\nprihliadnutím na tlačové komuniké Súdneho dvora Európskej únie číslo 85/12 má za to, že dôvody na\nzrušenie rozhodnutia správnych orgánov sú dané .\nIII.\nNa odvolanie žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdil z jeho vecne aj právne správnych dôvodov. Súčasne navrhoval, aby žalobcovi\nnebolo priznané právo na náhradu trov konania.\nŽalovaný v dôvodoch písomného vyjadrenia trval na tom, že v preskúmavanej veci neboli zistené žiadne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konštatoval,\nže krajský súd rozhodol správne, keď zamietol žalobu, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil.\nŽalovaný dal do pozornosti, že žalobca mal vykonanú za rok 2008 aj kontrolu dane z príjmov právnických\nosôb, v ktorej neboli uznané výdavky z totožných deklarovaných plnení ako aj pri kontrole DPH, ktorej\nvýsledky sú predmetom tohto stanoviska. Súčasne poukázal na to, že Najvyšší súd SR rozsudkom\n2Sžf/48/2011 z 18. 04. 2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S/279/2010 - 40 z 08. júna\n2011, ktorým zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/11464\n- 75054/2010/991091 - r, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č.\n608/320/18694/2010/Čas, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za\nrok 2008.\nŽalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca predložením dokladov síce ako platiteľ DPH tvrdil, že prišlo k\nuskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale platiteľ musí byť schopný toto svoje tvrdenie aj vecne preukázať.\nTrval na to, že previerka zásob žalobcu by nepreukázala, že tovar bol skutočne nadobudnutý od\ndodávateľa uvedeného na faktúrach, majúc za to, že správca dane vykonal všetky úkony na objasnenie\nsprávneho skutkového a právneho stavu a nemal dôvod postupovať podľa ust. § 29 ods. 6 zákona o\nspráve daní. Taktiež žalovaný trval na tom, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom\n\nžalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazne prostriedky o nadobudnutí tovaru od\nsubjektu uvedeného na faktúrach ani to žiadnym spôsobom nepreukázal. Dal do pozornosti rozsudok\nNajvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/53/2010.\nŽalovaný sa opätovne nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov ako aj\nkrajského súdu sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Súčasne poukazom na skutkové zistenia,\nz ktorých vyplynulo, že spoločnosť GOLD MKM s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, uviedol, že bolo\npreukázané, že nemohli byť pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že pri sporných zdaniteľných obchodoch\nkonal so zamestnancom spoločnosti GOLD MKM s.r.o., pričom dal do pozornosti, že žalobca ani v\njednom prípade bližšie nešpecifikoval, čo sa nachádza na adrese Galvaniho 2/a, Bratislava, kde mu mal\nbyť tovar doručený, ako aj, že žalobca na daňovom úrade nemal nahlásenú prevádzku.\nZáverom žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na všetky skutočnosti a dôkazy mal za preukázané, že\nžalobca uplatňoval svoje právo na odpočítanie DPH za účelom neoprávnene získať daňovú výhodu, v\nktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudok ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 v bode 42, v\nzmysle ktorých prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa\ns ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. (rozsudok Fini H.\nbody 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, bod 55).\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.07.2010 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na\nďalšie konanie.\nŽalobou napadnutým rozhodnutím (č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.7.2010) žalovaný\npodľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v rozhodnutí Daňového úradu Pezinok č. 608/320/16894/10/\nPATo z 3.5.2010 vo výroku rozhodnutia zmenil vyrubený rozdiel dane v sume 150.883,00 eur za IV.\nštvrťrok 2008 na sumu 5.008,39 eur.\nDaňový úrad Pezinok rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom č. 608/320/16894/10/PATo z\n3.5.2010 podľa § 44 ods.6, písm./, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane\nz pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume\n150.883,- Sk.\nOdvolací súd v rozsahu žalobných ako aj odvolacích dôvodov žalobcu preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správcu dane a\nkonania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení žalobcovi rozdielu dane z\n\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.\npostupom podľa ustanovení zákona o správe daní a poplatkov.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\n\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods.8).\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nAk nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných\npovinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku\n5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému\npredpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa\n§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k\ndispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť\nnajmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky\na výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych\norgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého\ndaňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 15 ods. 1, 6, zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej\ndaňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa\n§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia\ndane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného\nzákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia\ntovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nKontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť\npoverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto\na podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním\nurčenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné\nprípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie\nbolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v\n\npriebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné\nveci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť\nvýpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v rozhodnom čase, daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať\ns tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania\nnehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do\nkatastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom\ndodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru\ndeň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa ust. § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa ust. § 49 ods. 2, písm.a) zák. č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd preukázané, že žalovaný i správca dane pri vydaní\nrozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov\ndokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli\nuskutočnené. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa\nnáležite vecou zaoberali, vykonali vo veci dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vo veci\ndaňové orgány oboch stupňov nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a že vo veci nebol riadne\nzistený skutkový stav.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného\ndokazovania v daňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti\nnepreukázal, že obchody, ním deklarované v daňovom priznaní za sledované zdaňovacie obdobie (IV.\nkalendárny štvrťrok 2008) na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, sa uskutočnili spôsobom\nním tvrdeným, pričom peukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle\n§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď ako dôkazy predložil len faktúry a pokladničné doklady. V tomto\nkontexte odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorý\nmá preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nNa podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.“\nOdvolací súd nemohol považovať za dôvodnú ani námietku žalobcu, že súd prvého stupňa sa opätovne\nnáležite v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyporiadal s jeho námietkami uvádzanými v žalobe. V\nodôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jasným a určitým spôsobom uviedol žalobné\nnámietky žalobcu, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu žalovaného, ako aj svoj\nprávny záver, podľa ktorého nepovažoval žalobné námietky za odôvodňujúce zrušenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že žalobca\nv žalobe neuviedol relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, pokiaľ v odvolaní ako aj v žalobe tvrdil,\nže nebolo v jeho možnostiach ako daňového subjektu v čase výkonu daňovej kontroly iným spôsobom\npreukázať realizáciu zdaniteľného plnenia ako predloženými účtovnými dokladmi vyžiadanými správcom\ndane, a ak nebol nadobudnutý tovar predaný, kontrolou skladových zásob, namietajúc, že správca\ndane napriek svojím možnostiach nevykonal v prípade pochybností kontrolu účtovných dokladov, či\ndeklarovaný tovar mohol nadobudnúť od iného subjektu, resp. či je nadobudnutie takéhoto množstva\ntovaru u žalobcu obvykle, prípadne inými dôkaznými prostriedkami preukázať pochybenie žalobcu,\npoukazom na to, že správca dane nemal záujem vykonať iné dôkazné prostriedky, napr. výsluch svedkov,\nbez ktorých nie je možné dospieť k záveru, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, ako aj považujúc za\nnespravodlivé požadovať od neho pátranie po jeho dodávateľovi tovaru v decembri 2008.\nZ postupu súdu prvého stupňa a ani z postupu daňových orgánov nevyplýva, že by uvedené tvrdenia\nžalobcu odignorovali. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa ako aj žalovaný,\nže samotné tvrdenie daňového subjektu o uskutočnení zdaniteľného plnenia a predloženie dokladov\nspĺňajúcich formálne náležitosti, nie je možné samo osebe považovať za právne relevantné, pre\nsplnenie zákonných podmienok ustanovených v § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH, v zmysle\nktorých pri odpočítaní dane musí daňový subjekt vedieť preukázať oprávnené uplatnenie odpočítania\ndane. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu ako\naj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane nespochybnil reálnosť\nuskutočnených obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období, ale spochybnil len uskutočnenie\nzdaniteľných plnení spoločnosťou GOLD MKM, s.r.o., keďže pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH\nzo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa,\nale aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj reálne došlo od dodávateľa, ktorý je ako\ndodávateľ uvedený na daňových dokladoch, čo však správca dane vykonaným dokazovaním žalobcovi\n\nspochybnil, resp. vyvrátil, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že dodávku tovarov dodávateľská\nspoločnosť (GOLD MKM, s.r.o.) reálne neuskutočnila. Zo skutkových zistení danej veci je zrejmé,\nže žalobca ako daňový subjekt nevedel preukázať oprávnenie osoby k uzatváraniu predmetného\nobchodu, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ním označená\nosoba nemala oprávnenie dodávateľskej spoločnosti konať v mene spoločnosti GOLD MKM, s.r.o.,\nktoré okolnosti dôvodne podmienili pochybnosti správcu dane o faktickom uskutočnení predmetného\nobchodu, ktoré žalobca predloženými dokladmi ku kontrole nevyvrátil, keď nepredložil také doklady\n(objednávky, dodacie a preberacie listy a pod.) ktoré by spôsobom vylučujúcich akékoľvek pochybnosti\nreálne uskutočnenie obchodu potvrdzovali. Z uvedených dôvodov žalobcom namietané nezohľadnenie\nreálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení taktiež ako argument pre zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia neobstojí.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe\ndaní skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, správca dane\nnavrhované dôkazy len vykonáva, pričom je na jeho úvahe, či vykoná aj ďalšie dôkazy daňovníkom\nnavrhnuté, a preto pokiaľ správca dane v danom prípade vykonal dôkazy na preukázanie podnikateľskej\nčinnosti spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. a nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - miestne zisťovanie\nv sklade žalobcu, postupoval v zmysle zákona o správe daní.\nSprávca dane za daňový subjekt dôkazy nevyhľadáva, výlučne na daňovom subjekte spočíva dôkazná\npovinnosť preukázať pravdivosť a hodnovernosť skutočností uvádzaných v daňovom priznaní, a\npreto neobstojí argument žalobcu, že správca dane napriek svojím možnostiach nevykonal v prípade\npochybností kontrolu účtovných dokladov, či deklarovaný tovar mohol nadobudnúť od iného subjektu,\nresp. či je nadobudnutie takéhoto množstva tovaru u žalobcu obvykle, prípadne inými dôkaznými\nprostriedkami preukázať pochybenie žalobcu, poukazom na to, že správca dane nemal záujem vykonať\niné dôkazné prostriedky.\nNebolo možné sa s stotožniť ani s námietkou žalobcu, že správca dane mal v danom prípade postupovať\npodľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Správca dane postupuje v zmysle § 29 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. a určí daň podľa pomôcok len v prípade, ak daňový subjekt nesplní pri dokazovaní ním\nuvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú\npovinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony,\nktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých\ndôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2. Vychádzajúc zo skutkových\nzistení vplývajúcich z administratívneho spisu v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky\npre určenie dane podľa pomôcok, keď žalobca ako daňový subjekt správcovi dane k daňovej kontrole\npredložil účtovné doklady, ktorými preukazoval odpočet dane uplatňovaný za zdaňovacie obdobie IV.\nštvrťrok 2008.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní za\nrelevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,\nže správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistili\nskutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom,\nskutkové zistenia vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnili v odôvodnení\npreskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu žalobných dôvodov náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a\npostupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci bolo\nrelevantným spôsobom preukázané, že žalobcovi za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vznikla\ndaňová povinnosť, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uskutočnenie\nzdaniteľných plnení deklarovaných v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie fakticky\n\nnastali, a preto daňové orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom,\nkeď žalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobie určili daňovú povinnosť na základe\ndaňovej kontroly vychádzajúc z vyčíslenej dane žalobcom v daňovom priznaní a dane vyčíslenej\ndaňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov vykonaných v daňovom konaní.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade\naj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri\nnedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí nezistil ani okolnosti,\nku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\ntohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/193/2010", "guid": "ec0c94b1-20d2-4055-8c99-bc94365f8297:95ab3a12-fe8a-4415-8975-64d2dfd60d8a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}