{"guid": "a284661d-ae7e-4f16-b9d7-846e64b6398d:4fccd6a4-360e-4e82-8f22-834dff3fb5a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1", "spisova_znacka": "3Sžf/97/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/97/2014 z 7. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/97/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1", "identifikacne_cislo": "1010201208", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-8a", "nazov": "§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-8a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-8a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/523#paragraf-8a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fccd6a4-360e-4e82-8f22-834dff3fb5a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/97/2014\n1010201208\n07. 09. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:1010201208.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej\nveci žalobcu: Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Popradská 6, Stará Ľubovňa, právne\nzastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, Ul. 17. Novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti\nžalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 583/2010-1000-3100 - rozhodnutie č. 33/2010\nzo dňa 14. apríla 2010 ministra hospodárstva Slovenskej republiky, v konaní o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/223/2010-169 zo dňa 20. mája 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3S/223/2010-169 zo dňa 20. mája 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného číslo: 583/2010-1000-3100 - rozhodnutie číslo: 33/2010 zo dňa 14.04.2010 ministra\nhospodárstva Slovenskej republiky, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Komisie na rozhodnutie o žiadostiach na dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2010 pre\nprávnické osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „Komisia“) č. 264/2010-3300\nzo dňa 01.03.2010.\nKrajský súd citoval ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., § 25 ods. 6 zákona č. 250/2007\nZ.z. a rozsudok odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil, že Ministerstvu hospodárstva SR bola\ndoručená žiadosť žalobcu o poskytnutie dotácie na projekt „Zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľských\npráv prostredníctvom súdov“, v ktorej žiadal, aby mu bola poskytnutá dotácia vo výške 50.000,- eur.\nZo zápisnice z rokovania Komisie na rozhodnutie o žiadostiach na dotácie zo štátneho rozpočtu na\nrok 2010 pre organizácie na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že dňa 16.02.2010 sa uskutočnila verejná\nprezentácia projektov predložených v zmysle výnosu č. 1/2008 Ministerstva hospodárstva SR zo dňa\n16.01.2008 o poskytovaní dotácií združeniam na ochranu spotrebiteľa. Následne z rokovania „Komisie“\nzo dňa 17.02.2010 a jej zápisnice vyplynulo rozhodnutie o výške pridelenej dotácie pre žalobcu na\nzáklade pridelených 81 bodov s tým, že výška štátnej dotácie bude upravená v súlade so štátnym\nrozpočtom na základe celkove rozpočtovaných finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva\nhospodárstva na dotácie pre združenia, ktoré sa prerozdelia tak, že z týchto finančných prostriedkov sa\npridelí združeniu určená výška štátnej dotácie.\n\nKomisia na rozhodnutie o žiadostiach na dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2010 pre právnické osoby\nzaložené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľa vydala dňa 01.03.2010 prvostupňové rozhodnutie\nč. 264/2010 - 3300, ktorým žalobcovi ako žiadateľovi bola pridelená dotácia na projekt „Zvýšenie\nvymožiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“ vo výške 6.200,- eur. Žalovaný podľa § 25\nods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) uzavrel so\nžalobcom zmluvu o poskytnutí štátnej dotácie na realizáciu projektu.\nKrajský súd konštatoval, že na základe predloženého projektu, osobnej prezentácie a hodnotenia\nKomisie rozhodol žalovaný o výške dotácie, ktorá je fakultatívnou dávkou v zmysle § 8a ods. 1\nzák. č. 523/2004 Z.z., na ktorú žalobca nemá právny nárok , čo vyplýva aj zo slovného spojenia „z\nvýdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny\nrok poskytnúť dotáciu právnickým osobám a fyzickým osobám“. Zákon neukladá žalovanému povinnosť\nfinančne podporiť spotrebiteľské združenia, to znamená ani žalobcu.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa neposkytnutia informácií v zmysle zákona č. 211/2000\nZ.z., touto sa krajský súd nemohol zaoberať, pretože si ich žalobca v lehotách stanovených zákonom\nneuplatnil. Za neopodstatnenú vyhodnotil krajský súd aj námietku ohľadne vyhodnotenia projektov,\npretože v prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené čísla interných predpisov, na základe ktorých Komisia\nrozhodovala, a ktoré sa nachádzajú aj na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, cit.: „aby odvolací\nsúd Rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, za súčasného priznania\nnáhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania žalobcovi, alebo alternatívne aby tento Rozsudok\nzrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“ z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu je\nnezákonné a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV dôvodoch odvolania nesúhlasil s názorom súdu, že zákon neukladá povinnosť finančne podporiť\nspotrebiteľské združenia a naopak má za to, že takúto povinnosť upravuje ustanovenie § 25 ods. 6\nzákona č. 250/2007 Z.z.. Za nesprávny považuje postup správneho orgánu v tom, že Ministerstvo\nhospodárstva SR sprístupnilo 26.11.2009 informácie o objeme finančných prostriedkov a oprávnených\nnákladoch iba pre dva projekty: Projekt ADR - mimosúdne riešenie sporov (80 000 - 100 000 €)\na Vydanie brožúrky o bezpečnosti hračiek (10 000 €), hoci žalobca v zmysle zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám požadoval zverejnenie výšky dotácie a oprávnených nákladov na zastupovanie\nspotrebiteľov v kolektívnych sporoch na súdoch. Žalovaný tak odmietol urobiť, hoci podaný projekt\npokračoval v zastupovaní spotrebiteľov v kolektívnych sporoch na súdoch z roku 2009. Žalobca\nzastupoval v roku 2010 v rámci tohto projektu spotrebiteľov v 17 súdnych sporoch.\nVýznam a potrebu účasti združení na riešení týchto úloh potvrdzuje list Ministerstva spravodlivosti SR\nč.25050/2009-110 adresovaný Ministerstvu hospodárstva SR, ktorý žiada favorizovať tie združenia,\nktoré budú poskytovať práve najefektívnejšie prostriedky nápravy. Uvedené potvrdzuje aj list č.\n583/2010-3100, t.j. rozhodnutie ministra č. 33/2010:\n„Na základe spolupráce s\nMinisterstvom spravodlivosti SR boli spotrebiteľské združenia v roku 2009 oslovené, aby sa zapojili do\nriešenia spotrebiteľských sporov na súdoch“.\nŽalobca ďalej uviedol, že keďže financovanie zastupovania spotrebiteľov žalobcom na súdoch z\nprostriedkov štátneho rozpočtu v predchádzajúcom období roka 2009 bolo nedostatočné, v septembri\n2009 požiadal žalovaného o dofinancovanie projektu, ale nebolo mu vyhovené. Zníženie dotácie o\n1300 € v roku 2010 a zároveň obmedzenie použitia znamenalo, že asociácia projekt nemohla ďalej\nrealizovať. Naopak, asociácia bola bez svojho zavinenia vystavená riziku neschopnosti pokračovať v\nzačatých sporoch a tým aj riziku likvidácie samotného občianskeho združenia, ktoré v prípade späťvzatia\nžalôb by muselo v zmysle Občianskeho súdneho poriadku uhradiť vzniknuté trovy konania.\nSúd favorizujúc fakultatívnosť dotácie v zmysle § 8a ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. sa nedostatočným\nspôsobom vysporiadal aj s otázkou namietaného porušenia § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní.\nZ priebehu správneho konania, ako aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo,\nže napriek tomu, že žalobca ako žiadateľ splnil všetky podmienky Ministerstva hospodárstva SR o\nposkytovaní dotácií združeniam na ochranu spotrebiteľov a jeho prezentácia nevykazovala žiadne vecné\n\nalebo procesné vady, jej žiadosti o poskytnutie dotácie vo výške 50.000,- € nebolo vyhovené v plnom\nrozsahu a to aj napriek tomu, že správny orgán neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a žiadnu správnu\núvahu, ktorá by poukazovala na odôvodnenosť jeho postupu pri akomkoľvek objektívnom krátení výšky\npožadovanej dotácie čo do spôsobu a najmä kvantity (dotácia krátená až o 87,6%).\nV ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že neexistovala žiadna koncepcia žalovaného pri rozhodovaní\no dotácii a ani pri upresňovaní možností jej použitia. Pri využití premisy, že správny orgán v predmetnom\nkonaní, pri ktorom nezistil žiadne vecné, procesné alebo iné právne vady v žiadosti žalobcu o\nposkytnutie dotácie vo výške 50.000,- €, zistil spoľahlivo skutkový stav veci (čo zákon o správnom\nkonaní predpokladá a ustanovuje v § 3 ods. 4), má žalobca za to, že rozhodnutie, v ktorom došlo\nku kráteniu dotácie z objektívne požadovaných 50.000,- € na 6.200,- €, vykazuje právnu vadu, a to\nporušenie základnej zásady správneho konania - tzv. zásadu materiálnej /objektívnej/ pravdy, pretože\nvo svojom výroku neodzrkadľuje skutkový stav veci, ktorý správny orgán spoľahlivo zistil a výroková\nčasť rozhodnutia s ohľadom na obsah odôvodnenia vykazuje podozrenie, že správny orgán rozhodol\niba na základe subjektívnych dôvodov. Rovnako tak správny orgán opomenul splnenie svojej povinnosti\nvyplývajúcej mu z ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní.\nZáverom vytýkal krajskému súdu, že sa nezapodieval ani ďalšími ním namietanými porušeniami\nzákona o správnom konaní, v dôsledku čoho pochybenia správneho orgánu mali za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, pridržal sa skutočností\nuvedených vo vyjadrení z 09.08.2010 a stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu. Do pozornosti\ndal skutočnosť, že výška poskytnutej dotácie sa viaže na rozpočtové prostriedky štátu na príslušný\nkalendárny rok. Žalobca sa domáha zrušenia prvostupňového rozhodnutia Ministerstva hospodárstva\nSR z 01.03.2010 č. k. 264/2010-3330 a druhostupňového rozhodnutia ministra hospodárstva zo\n14.04.2010 č. k. 33/2010 a žiada zrušiť rozhodnutia z roku 2010 napriek tomu, že si je vedomý\nskutočnosti, že poskytnutie dotácie je viazané na príslušný kalendárny rok, zároveň aj na štátny rozpočet\nna príslušný kalendárny rok. Teraz je rok 2014, to značí, že jeho zámer, aby mu bola poskytnutá vyššia\ndotácia na jeho projekt v roku 2010 je irelevantný a nerealizovateľný. V roku 2014 boli pridelené dotácie v\ncelkovej výške len 20.000,- € oproti roku 2010, kedy boli pridelené dotácie v celkovej výške 124.800,- €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 583/2010-1000-3100 -č. k. 33/201014 zo\ndňa 14.04.2010.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov zistil\nskutkový stav tak, ako ho podrobne popísal v odôvodnení rozsudku krajský súd, preto pre účastníkov\nkonania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať. K úplným, dostatočným a výstižným\ndôvodom, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje na doplnenie uvádza nasledovné.\nZákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) v § 1 ods. 1 upravuje\na) rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len \"verejná správa\"), osobitne štátny rozpočet, vzájomné\nfinančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,\nb) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho\nzáverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len \"súhrnná výročná správa\"),\nc) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo financií\"), ďalších\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy 1) a iných právnických osôb verejnej správy\nv rozpočtovom procese,\nd) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových\norganizácií a príspevkových organizácií.\n\nTretia časť zákona č. 523/2004 Z.z. v ustanovení § 8a upravuje dotácie.\nPodľa § 8a ods. 1, veta prvá, veta tretia, štvrtá a piata citovaného zákona, z výdavkov štátneho\nrozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať\ndotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného\nzákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným\nvšeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia\ntohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže\nurčiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.\nPoskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý\nsa dotácia poskytuje.\nZ vyššie citovaného ustanovenia § 8a zákona č. 523/2004 Z.z. vyplýva, že dotácie možno poskytnúť\nza podmienok ustanovených v zákone a je na Komisii (zriadená rozhodnutím č. 8/2010 ministra\nhospodárstva SR z 10.02.2010 v počte 6 členov), ktorá vyhodnocuje predložený projekt spolu s\npodkladmi (prílohami žiadosti určenými v § 2 ods. 2 Výnosu MH SR č. 1/2008 zo 16. januára 2008 o\nposkytovaní dotácií združeniam na ochranu spotrebiteľa) a kritérií upravených Rokovacím poriadkom,\nako zhodnotí a vyhodnotí projekt.\nNa základe verejnej prezentácie konanej dňa 16.02.2010 projekt žalobcu bol ohodnotený 81 bodmi\nz celkového počtu 150 bodov a nespĺňal kritérium jasnosti a zrozumiteľnosti stanovených aktivít\nna realizáciu navrhnutých cieľov, kritérium odbornej a operačnej kapacity na realizáciu žiadosti pre\núčelné využitie pridelených prostriedkov a kritérium metodológie realizácie, požiadavky neopodstatnene\nvysokých finančných prostriedkov a alternatívnej realizácie projektu lacnejším, resp. účinnejším\nspôsobom. Rozhodnutím „Komisie“ bola vzhľadom na uvedené pridelená dotácia vo výške 6.200,- €.\nPoskytovanie dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu právnickým a fyzickým osobám sa riadi § 8 ods.\n2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\nDotácie predstavujú peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jednotlivec alebo inštitúcia\nposkytuje inému jednotlivcovi alebo inštitúcii bez nároku na protihodnotu. Dotácie môžu byť účelové\n(presne vymedzené použitie) alebo neúčelové (využitie nie je presne definované, možno ju použiť na\nakékoľvek výdavky). Dotácia môže byť poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške podľa žiadosti\nžiadateľa o dotáciu. Dotácie sa spravidla poskytujú na presne vymedzené úlohy alebo účely za vopred\nstanovených podmienok. Ak poskytnutá dotácia nebude použitá na presne stanovený účel v súlade so\nzmluvou o poskytnutí dotácie, musí byť vrátená (alebo jej časť) poskytovateľovi dotácie.\nDotácie poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z prostriedkov Európskej únie v\nsúčasnosti chápeme ako určitú formu podpory podľa určených priorít v rôznych rozvojových programoch.\nTým, že poskytnutie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, jej\nčerpanie býva spravidla v tom roku, v ktorom bola poskytnutá. Jej nevyčerpanie alebo čerpanie v rozpore\nso zmluvou o poskytnutí dotácie má za následok vrátenie do štátneho rozpočtu.\nS konštatovaním krajského súdu, že dotácia je fakultatívnou dávkou a možno ju poskytnúť aj v čiastočnej\nvýške je preto potrebné aj vzhľadom na vyššie uvedené súhlasiť.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\n\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nNajvyšší súd v konaní žalovaného nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil\npreto krajský súd, ak žalobu zamietol.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods.\n1, § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania\nnepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/223/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}