{"guid": "42eb0b35-c5f2-4957-9c92-12b7985108a7:ff70e1bd-6f8f-4aff-a789-6fcab779f618", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1", "spisova_znacka": "10Sžr/81/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/81/2014 z 29. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2015, sp. zn. 10Sžr/81/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1", "identifikacne_cislo": "1010200779", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff70e1bd-6f8f-4aff-a789-6fcab779f618", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/81/2014\n1010200779\n29. 07. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:1010200779.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci navrhovateľov: 1.\nIng. I. B., bytom P., 2. MUDr. Z. B., bytom J., 3. PhDr. A. L., bytom X., 4. Mgr. L. C., bytom J., 5. Ing.\nB. F., bytom J., 6. MUDr. F. X., bytom B., všetci zastúpení JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, J.\nŤatliaka č. 8, Dolný Kubín, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor (pôvodne\nObvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska č. 55, Bratislava, za účasti: 1. Ministerstvo\nzahraničných vecí Slovenskej republiky, Hlboká cesta č. 2, Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej\nrepubliky Bratislava, Primaciálne nám. č. l, Bratislava, 3. Slovenský pozemkový fond, Búdková č.\n36, Bratislava a 4. Stavebné bytové družstvo Bratislava I., Palackého č. 24, Bratislava, v konaní o\nopravnom prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo\ndňa 16. februára 2010, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6Sp/5/2010-125 zo dňa 19. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa\n19. marca 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nPreskúmavaným rozhodnutím č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo dňa 16.02.2010 odporca v zmysle\n§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení aktuálnom v čase rozhodovania vo veci (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol, že\nnavrhovatelia nespĺňajú podmienky vymedzené v § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde a preto im\nnepriznáva vlastnícke právo a ani náhradu za nehnuteľnosť o výmere 413 m2 nachádzajúcu sa v\nkatastrálnom území B., PK vložky č. 4945, parcela č. 1821, záhrada. Rozhodol tak s odôvodnením, že\npozemok je sčasti zastavaný a z časti ide o ostatnú plochu, bol vyvlastnený pre výstavbu diplomatického\nobjektu a na tento účel bol aj použitý. Poukázal tiež na rozsudky Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S\n68/94-7 a 18S 40/95-8, vydané na návrh pôvodných vlastníkov o druhej časti pozemku.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu ako i postup, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne\nsprávne.\n\nV odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že vo veci doplnil dokazovanie dopytom u Správy služieb\ndiplomatického zboru a.s., ktorá bola vlastníkom predmetného pozemku až do uzatvorenia zmluvy č.\n56/2001 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu zo dňa 21.09.2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa\n22.10.2001 a ktorá súdu dňa 20.09.2012 oznámila, že konzulárny objekt bol na predmetnom pozemku\nvystavaný ako jej vlastná investícia s tým, že ho v roku 1985 prevzala do operatívnej evidencie. Dňa\n20.03.1995 bol konzulárny objekt daný do prenájmu Veľvyslanectva Ukrajiny, ktoré ho užíva doposiaľ.\nDňa 28.12.2001 bol celý konzulárny objekt protokolárne odovzdaný zúčastnenej osobe 1/ zmluvou\nč. 56/2001. Zúčastnená osoba 1/ tieto informácie potvrdila a doplnila o projektovú dokumentáciu z\nmarca 1977 vypracovanú Študijným projektovým typizačným ústavom Bratislava pod č. 70-4405-4, ktorá\npreukazuje, že celý komplex bol projektovaný ako konzulárny objekt.\nZ obsahu spisu krajský súd zistil, že pôvodný vlastníci (MUDr. T. G. a MUDr. F. G., CSc.) si uplatnili\no.i. aj nárok na vydanie pozemku parc. č. 1821 o výmere 791 m2 (pôvodne vedeného v PK vložke č.\n4945 mesta Bratislavy), ktorý im bol vyvlastnený za náhradu pre účel výstavby „Konzulárnych objektov“\nrozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I. č.\nvýst: 4250/1977-Rep. z 28.07.1977. Z pôvodnej výmery 1610 m2 bolo za náhradu vyvlastnených 791\nm2. Vyvlastneniu predchádzalo rozhodnutie býv. OVaÚP ObNV Bratislava I. z 30.09.1976 o umiestnení\nstavby konzulárneho objektu o.i. na parcele č. 1821. Dňa 24.10.1987 bolo vydané stavebné povolenie\na stavba konzulárneho objektu bola ukončená v roku 1982. Objekt bol dočasne prenajatý Generálnemu\nriaditeľstvu Výskumného ústavu výpočtovej techniky a na základe nájomnej zmluvy z 20.03.1995\nVeľvyslanectvu Ukrajiny v Slovenskej republike a ako diplomatická misia tomuto účelu slúži doposiaľ.\nZ vyvlastneného pozemku bol geometrickým plánom č. 240-221-254-93 z 20.05.1993 oddelený\nnezastavaný pozemok vo výmere 378 m2, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že pôvodní vlastníci\nnespĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde, pretože nehnuteľnosť bola vyvlastnená pre\núčel výstavby „Konzulárneho objektu“, ktorý v skutočností aj bol postavený a užíva ho Veľvyslanectvo\nUkrajiny na Slovensku.\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu navrhovateľmi včas vznesených námietok v\npodanom opravnom prostriedku a dospel k záveru, že nie sú dôvodné. K námietke, že rozhodnutie o\numiestnení stavby nie je právoplatné z dôvodu vád, ktoré mali v tomto konaní nastať uviedol, že sa\nňou nemohol zaoberať, pretože v konaní išlo o posúdenie, či boli alebo neboli splnené predpoklady pre\nvydanie predmetnej nehnuteľnosti v zmysle zákona o pôde. Navyše aktuálne neexistuje žiadna možnosť\ntoto právoplatné územné rozhodnutie napadnúť a preskúmavať.\nAni námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu z dôvodu, že predmetný pozemok nebol riadne\nidentifikovaný, nepovažoval súd za opodstatnenú, keď predmetný pozemok o výmere 413 m2 tvorí spolu\ns druhou časťou pozemku o výmere 378 m2, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, vyvlastnenú\nvýmeru 791 m2 z pôvodnej parc. č. 1821 o výmere 1610 m2.\nPosledná relevantná námietka sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú súd rovnako\nnepovažoval za dôvodnú. Skutočnosť, že postavený konzulárny objekt nebol od ukončenia jeho výstavby\na prevzatia do užívania (1982) využívaný pre účely diplomatickej misie cudzieho štátu, ale dočasne\nbol prenajatý GR VÚVT do roku 1995, odkedy slúži ako Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku, nie je\npodľa názoru súdu podstatná, za podstatný považuje fakt, že na vyvlastnenom pozemku bol konzulárny\nobjekt skutočne postavený, čo znamená, že vyvlastnený pozemok slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený,\npreto nie je splnený predpoklad pre jeho vydanie v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde. Časť\npredmetného pozemku bola priamo zastavaná budovou konzulárneho objektu a jeho druhá časť tvorí\nčasť záhradného zázemia, slúžiaceho objektu diplomatickej misie, preto nemožno samostatne posúdiť\nlen stav nezastavanej časti bez účelovej súvislosti a spätosti so zastavanou časťou. S poukazom na\núčel výstavby konzulárneho objektu je potrebné pod pojem „konzulárny objekt“ zahrnúť okrem samotnej\nbudovy (stavby) objektu aj priľahlú plochu (záhradné zázemie), a to jednak z dôvodu rešpektovania\nobsahu a účelu Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a jednak z dôvodu samotného\ncharakteru konzulárneho objektu ako takého.\n\nO trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 2501 ods.\n2 O.s.p. podľa výsledku konania.\nZároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdny poplatok za konanie v súlade s ust. § 2 ods.\n4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovatelia neboli v konaní úspešní,\npreto ich súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33 € podľa položky 10 b/\nSadzobníka súdnych poplatkov v prospech Krajského súdu v Bratislave.\nProti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote navrhovatelia odvolanie s návrhom, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudok je založený\nna nesprávnom právnom posúdení a zároveň je nedostatočne odôvodnený, lebo sa nevysporiadal s\ncelou argumentáciou navrhovateľov. Navrhovatelia majú za to, že objekt postavený na predmetnom\npozemku od jeho postavenia v roku 1982 až do r. 1993 nikdy neslúžil na účely konzulárneho objektu.\nPoukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010, v ktorom vyslovil\nprávny názor, že na preukázanie účelu nepostačovalo faktické užívanie nehnuteľnosti, ale muselo ísť\no právny pomer, ktorý aj za v minulom režime platných právnych pomerov vyžadoval písomnú formu.\nPoukázali na ust. § 16 ods. 5 zákona o pôde s tým, že ich právni predchodcovia doručili výzvu na vydanie\nnehnuteľnosti Správe služieb diplomatického zboru 21.09.1991, teda v čase, kedy objekt naozaj nikdy\nneslúžil účelu, na ktorý bol vyvlastnený.\nNamietali tiež, že súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že územné rozhodnutie (ktorým sa\nrozhodovalo o umiestnení stavby „Konzulárneho objektu“) doposiaľ nie je právoplatné a aj preto nemôže\nbyť právoplatné ani vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré je absolútne neplatné aj z iných príčin, čo\npodrobne rozviedli v žalobe, na ktorú odkazujú. Návrh na skúmanie ne/platnosti vyvlastňovacieho a\núzemného rozhodnutia nebol samoúčelný, ale súvisí s meritom veci, čo potvrdzuje aj citovaný nález\nústavného súdu.\nKrajský súd neakceptoval ani námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že v ňom nie je riadne\nindividualizovaný pozemok, ktorý je predmetom reštitúcie. Neobstojí odvolávka na geometrický plán č.\n240-221-254-93 z 20.05.1993, ktorý jednak nie je súčasťou rozhodnutia a jednak ním bola vyčlenená\núplne iná časť pozemku. Okrem toho v čase vydania rozhodnutia bol už celkom nepoužiteľný, pretože\nmedzičasom boli z pôvodných PK parciel vytvorené nové parcely, ktoré majú iné číslovanie a možno aj\niný tvar. Je pravdou, že o 387 m2 z vyvlastneného (imaginárne) pozemku právni predchodcovia v spore\nneboli úspešní, to však nie je dôvod, aby súd nerozhodoval v tejto veci celkom nezávisle.\nSúd podľa nich pochybil aj v tom, že ich zaviazal zaplatiť súdny poplatok 33 eur s odkazom na ust.\n§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch a podľa položky 10 písm. b/ sadzobníka, pretože oprávnená\nosoba domáhajúca sa svojho práva podľa zákona o pôde proti povinnej osobe je oslobodená od súdnych\npoplatkov.\nOdporca nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, vyjadrili sa však k nemu zúčastnené\nosoby.\nMinisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa k odvolaniu vyjadrilo v\nrozsahu svojej pôsobnosti, a to k odvolacej námietke, že súd nesprávne vyhodnotil, že nehnuteľnosť,\nktorá je predmetom reštitúcie, bola a je užívaná na účel, na ktorý bola vyvlastnená a preto ju podľa\n§ 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. nie je možné vydať. V celom rozsahu sa stotožnilo s\nargumentáciou krajského súdu, ktorá vychádza z listinných dôkazov. Považuje za nepochybné, že účel,\npre ktorý bol dotknutý pozemok vyvlastnený rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania\nObvodného národného výboru Bratislava I. č. 4250/1977-Rep zo dňa 28.07.1977 o vyvlastnení pre\nvýstavbu konzulárnych objektov, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Národného výboru hl.\nmesta SSR Bratislavy - odboru územného plánovania a architektúry o odvolaní č. ÚPA-821/254/1978 zo\ndňa 16.03.1977, bol naplnený. Súhlasí s názorom súdu, že skutočnosť, že objekt nebol od ukončenia\n\njeho výstavby a prevzatia do užívania v roku 1982 využívaný pre účely diplomatickej misie cudzieho\nštátu, ale dočasne bol prenajatý Generálnemu riaditeľstvu Výskumného ústavu výpočtovej techniky do\nroku 1995, odkedy slúži ako Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku, nie je podstatnou. Podstatným je\nfakt, že na predmetnom pozemku bol skutočne „konzulárny objekt“ postavený. Účelom vyvlastnenia je\nvýstavba konzulárnych objektov, pričom splnenie tohto účelu je preukázané rozhodnutiami príslušných\nsprávnych orgánov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Namieta tvrdenie navrhovateľa, že oficiálne\numiestnenie diplomatického zastupiteľstva Ukrajiny v SR je riešené až dohodou zo dňa 15.07.2003,\npretože sa tak stalo na základe Dohody uzatvorenej medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny\no podmienkach zriadenia a obsluhy diplomatických zastupiteľstiev Slovenskej republiky na Ukrajine a\nUkrajiny v Slovenskej republike podpísanej v Kyjeve dňa 30. júna 1993. Predmetný objekt bol plánovaný,\nprojektovaný i postavený ako konzulárny objekt a na tento účel je ministerstvom ako správcom tohto\nštátneho majetku využívaný.\nHlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vo vyjadrení k odvolaniu uviedlo, že odvolanie nemá\nžiaden právny ani reálny základ. Názor navrhovateľov, že krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia vecí, považuje za daného prešetreného a listinami podloženého stavu\nza neobjektívne a neprimerané. Dôvody odvolania sú totožné s námietkami vznesenými navrhovateľmi\nv rámci celého správneho konania a prezentovanými aj na krajskom súde a správny orgán, aj\nkrajský súd sa s nimi riadne vysporiadali. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal posúdením stavby\n„Konzulárneho objektu“, ktorá podľa záveru súdu bola využívaná na účel vyvlastnenia, ktorá skutočnosť\nbráni navráteniu vlastníckeho práva navrhovateľom. Krajský súd tiež ustálil, že otázka skúmania\nprávoplatnosti územného rozhodnutia k predmetnej stavbe nie je spôsobilá privodiť zmenu v reštitučnej\nveci. Rovnako požiadavka individualizácie pozemku vo výroku správneho rozhodnutia nemá za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu ako to požadujú navrhovatelia. S poukazom na\nuvedené žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.\nSlovenský pozemkový fond vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a\nriadne odôvodnený a voči výroku vo veci samej uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané. Pokiaľ však ide\no výrok v časti uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, má za to, že je daný odvolací dôvod podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP z dôvodu nesprávnej aplikácie zákona o súdnych poplatkoch. Navrhol preto\nnapadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a výrok o uložení poplatkovej povinnosti\nzrušiť.\nStavebné bytové družstvo Bratislava I. uviedlo, že rozsudok krajského súdu považuje za správny a\nzákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom napadnuté\nrozhodnutie odporcu skúmal najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolanie bolo podané\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie\nodvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s OSP) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu\njednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <..\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľmi, bolo\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.j.: 40/09/595/2010/D, Zn.: 893/92 zo dňa\n16.02.2010, ktorým rozhodol, že navrhovatelia ako dedičia po žiadateľoch MUDr. T. G., rod. X. a MUDr.\nF. X.\nA) nespĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č.229/1991 Zb.,\n\nB) nepriznáva sa im vlastnícke právo k časti pozemku, ani nárok na náhradu za časť pozemku v kat. úz.\nB., PK vl. č. 4945, parcela č. 1821, druh pozemku záhrada vo výmere 413 m2.\nPodľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Platí to o to viac, že dôvody odvolania sú totožné s námietkami vznesenými navrhovateľmi\nv rámci celého správneho konania a prezentovanými aj v opravnom prostriedku a správny orgán, aj\nkrajský súd sa s nimi riadne vysporiadali. Preto sa s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi stotožňuje\nv celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu\ns právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým treba uviesť, že je síce povinnosťou súdu reagovať na námietky účastníka konania, ale\ntáto povinnosť nie je absolútna, ale - aj v zmysle judikatúry ústavného súdu, týka sa len námietok,\nktoré sú hľadiska predmetu konania právne relevantné a samozrejme z toho iba tých námietok,\nktoré boli uplatnené v rámci zákonnej lehoty na podanie opravného prostriedku. V tejto súvislosti\npreto má odvolací súd za to, že krajský súd reagoval na všetko podstatné, čo bolo v konaní\nnamietané. Pokiaľ ide o prvú námietku, odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že spochybňovaná\notázka právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Konzulárnych objektov“ nemá\nvo vzťahu k predmetu konania právnu relevanciu. Ako uviedlo aj Ministerstvo zahraničných vecí\nSlovenskej republiky vo vyjadrení k odvolaniu, dotknutý pozemok bol vyvlastnený rozhodnutím Odboru\nvýstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I. č. 4250/1977-Rep zo\ndňa 28.07.1977 o vyvlastnení pre výstavbu konzulárnych objektov, ktoré bolo následne potvrdené\nrozhodnutím Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy - odboru územného plánovania a architektúry\no odvolaní č. UPA-821/254/1978 zo dňa 16.03.1977, pričom je nepochybné, že tento účel bol naplnený.\nA to aj napriek tomu, že do roku 1995 bol dočasne využívaný GR VÚVT, pretože stále išlo o konzulárny\nobjekt. Zákonnou podmienkou pre vydanie nehnuteľnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde\nje skutočnosť, že vyvlastnená nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bolo vyvlastnená, čo v\nprejednávanej veci splnené nebolo.\nDruhá, opakovaná námietka sa týkala nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu z dôvodu nedostatočnej\nidentifikácie pozemku, ktorý bol predmetom konania. Odvolací súd odkazuje na dôvody, pre ktoré krajský\nsúd vyhodnotil aj túto námietku ako neopodstatnenú. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní poukazovali na\nidentifikáciu parciel zo dňa 13.02.1992, podľa ktorej má pozemok PK č. 1821 celkom 1610 m2, táto\nskutočnosť je uvedená aj v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ale pre identifikáciu pozemku je\nrozhodujúci fakt, že predmetom vyvlastnenia nebol celý pozemok, ale len jeho časť v rozsahu 791 m2, z\nktorej predmetom konania zostalo 413 m2, keďže o zvyšných 378 m2 už bolo právoplatne rozhodnuté.\nDôvodná nebola ani námietka týkajúca sa nesprávnej aplikácie zákona o súdnych poplatkoch. V\nustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,\nje taxatívny výpočet osôb, ktoré sú od poplatku oslobodené. Pod písm. u/ tohto ustanovenia je o.i.\nodkaz na zákon č. 229/1991 Zb. o pôde. Ten v ust. § 21a ods. 2 priznáva oslobodenie od súdnych\npoplatkov oprávnenej osobe domáhajúcej sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe,\n\nteda nie navrhovateľovi v konaní podľa cit. zákona, ale oprávnenej osobe, čo navrhovatelia v danej veci\nnespĺňajú (nebol im priznaný status oprávnenej osoby v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm.\nm/ zákona o pôde).\nOdvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutie odporcu\nbolo vydané v súlade so zákonom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2\nO.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože navrhovatelia neboli v konaní úspešní, zúčastneným osobám trovy nevznikli\na odporca zo zákona nemá nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sp/5/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}