{"guid": "f452ef96-4ae9-4409-b590-6e20649c6a2d:188abef3-8127-4394-a09a-ad2ffefe8ece", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1", "spisova_znacka": "8Sži/17/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/17/2013 z 26. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8Sži/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1", "identifikacne_cislo": "1010200306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/188abef3-8127-4394-a09a-ad2ffefe8ece", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/17/2013\n1010200306\n26. 03. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:1010200306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc.\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Alena Poláčková, PhD., v právnej veci žalobcu: EUREA,\nobčianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nadvokátom so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MVSLV-14/OLVS-2010 zo dňa 19. januára 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S 29/2010 - 22 zo dňa 19. januára 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 29/2010 - 22 zo dňa\n19. januára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S 29/2010 - 42 zo dňa 23. júla 2013, p o t\nvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 29/2010 - 22 zo dňa 19.01.2012 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 1S 29/2010 - 42 zo dňa 23.07.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.,\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. MV-SLV-14/OLVS-2010 zo dňa 19.01.2010 ako aj fiktívne rozhodnutie\nzo dňa 15.01.2010, ktoré mu predchádzalo.\nUviedol, že žalovaný nerešpektoval zásady určitosti a zrozumiteľnosti správneho rozhodnutia. Z výroku\nnapadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že žalovaný nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií zo\ndňa 06.11.2008 podľa § 69 ods. 4, 6 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o PZ“). Žalobca však nežiadal informáciu v režime zák. o\nPZ, ale v režime zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku\nlen „ZSI“), ktorý v § 13 prelamuje povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z osobitných predpisov. V režime\nZSI mal žalobca nárok na tú časť informácií, ktorá v zmysle príslušných ustanovení ZSI nie je zo\nsprístupňovania vylúčená. Žalovaný mohol postupovať aj tak, že by požadovaný záznam upravil, aby\ntváre osôb zachytených na zázname neboli rozpoznateľné.\nÚstava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií\na k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto\nzáväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánu verejnej moci primeraným spôsobom\nposkytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob ustanoví zákon. Obdobnú úpravu\nobsahuje aj Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Ústava prostredníctvom práva na\ninformácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány ako aj orgány\n\núzemnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré\nštátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť\nprístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu tvoria informácie,\nktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 6 Ústavy SR. Ústava\nneobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet\ninformácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny\nvýpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Predmetom práva na informácie\nmôžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniam podľa čl. 26 ods. 4\nÚstavy SR.\nKrajský súd ďalej poukázal, že zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu\nč. PPZ-297-4/OKAP zo dňa 14.12.2009 v zmysle § 19 ods. 3 ZSI začala žalovanému plynúť v deň\njeho podania, t.j. dňa 31.12.2009 a uplynula dňa 15.01.2010. V dôsledku nečinnosti žalovaného\nuplynula lehota na rozhodnutie o rozklade a vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad zamietnutý.\nUvedené rozhodnutie je v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí\nnepreskúmateľné. Vzhľadom na existenciu fiktívneho rozhodnutia zo dňa 15.01.2010 bolo následné\nrozhodnutie žalovaného č. MV-SLV-14/OLVS-2010 zo dňa 19.01.2010 nadbytočné, a preto musí byť\nuž len z tohto dôvodu zrušené. V ďalšom konaní žalovaný odstráni nedostatok týkajúci sa určitosti a\nzrozumiteľnosti výroku rozhodnutia.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nich náhradu.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie.\nUviedol, že v čase žiadosti žalobcu nemal k dispozícii záznam upravený tak, aby tváre osôb zachytených\nna zázname neboli rozpoznateľné, a teda nemal k dispozícii požadovanú informáciu. Zák. o PZ je vo\nvzťahu k ZSI osobitným právnym predpisom, ktorý ustanovuje osobitný okruh informácií, na ktorých\nposkytnutie sa vyžadujú osobitné podmienky, ktorými je okrem iného existencia právneho dôvodu.\nŽalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je právnickou osobou, ktorá potrebuje žiadané informácie\nna plnenie svojich úloh podľa osobitného zákona, a preto mu nebolo možné informácie poskytnúť. ZSI\nje vzhľadom na znenie § 69 ods. 4, ods. 6 zák. o PZ právne irelevantné a nemožno od neho odvodzovať\nprávo na informácie. Obmedzenie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR je dovolené vtedy, ak sa splní formálna\npodmienka, a to že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona a tiež dve\nkumulatívne materiálne podmienky. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie\nslúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok,\nverejné zdravie alebo mravnosť. Druhou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.\nV danom prípade išlo o zákonnú licenciu na zhotovenie záznamu, avšak tento nebolo možné sprístupniť\npodľa ZSI, pretože sprístupnenie by mohlo zasiahnuť do práv osôb, ktoré sa na zázname nachádzajú.\nRovnako bolo potrebné chrániť aj práva príslušníkov policajného zboru zachytených na zázname.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nŽiadosťou o poskytnutie informácií sa žalobca domáhal sprístupnenia všetkých videozáznamov\nzhotovených policajných zborom pred, počas a po futbalovom zápase medzi DAC Dunajská Streda a\nSlovanom Bratislava dňa 01.11.2008 v Dunajskej Strede.\n\nSprávny orgán prvého stupňa podľa § 69 zák. o PZ rozhodnutím č. PPZ-297-4/OKAP-2009 zo dňa\n14.12.2009 nevyhovel žiadosti žalobcu. Žalovaný o rozklade žalobcu rozhodol fiktívnym rozhodnutím zo\ndňa 15.01.2010 a následne dňa 19.01.2010 vydal aj formálne rozhodnutie č. MV-SLV-14/OLVS-2010,\nktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie\nbez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore\nrozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa § 9 ods. 1 ZSI, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti\nosobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby\nalebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon,\nalebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas\nmôže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\nPodľa § 12 ZSI, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní\npožadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to\nustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod\nnesprístupnenia.\nPodľa § 69 ods. 2 zák. o PZ, policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh,\nvyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové\nalebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.\nPodľa § 69 ods. 4 zák. o PZ, informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku\n1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný\nzbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému\nspravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému\nbezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu; ďalším\nprávnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného\nzákona, a do zahraničia podľa § 69d ods. 5.\nPodľa § 69 ods. 6 zák. o PZ, informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby\nuvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného\nzboru.\nNajvyšší súd už vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011 judikoval:\nPrihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny\nzákladných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie\ndiskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j. jej otvorenosti\na transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu\nverejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny\n\nnárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom taxatívne a iba z\nnevyhnutných dôvodov vylúčené.\nZmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu spätnou väzbou, kvalitatívnym\nfaktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a\ntým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho kontrolná funkcia vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.\nDostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má priaznivý vplyv na dôveru občanov\nv demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné\nzískavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým\nnadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o\nopatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,\nverejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nVýkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení\nzákladných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.\nVšetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva\nalebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody\n(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo\nsvojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca.\nV niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl.\n26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup\nk informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru\nspoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia\nmôže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi\nzo strany iných súkromných osôb (vrátane navrhovateľa) alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy\npre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, ústavný súd konštatuje, že orgány\nverejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať\nochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (in: nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\nV danej veci žalovaný neposkytnutie požadovaných informácií zdôvodnil najmä ustanovením § 69 ods.\n4 zák. o policajnom zbore. Až v podanom odvolaní žalovaný poukázal na ochranu práv a slobôd iných, a\nto konkrétne ochranu osobnosti osôb nachádzajúcich sa na zázname, či už civilných alebo príslušníkov\nzboru.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O. s. p.), preto nemožno prihliadať\nna okolnosti uvádzané žalovaným až v podanom odvolaní. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný\nneuvádzal ako dôvod nesprístupnenia informácií ustanovenie § 9 ZSI, preto súd na dodatočne uvedené\ndôvody neposkytnutia informácií než boli obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí prihliadnuť nemohol.\nAk dôvodom neposkytnutia informácií mala skutočne byť ochrana osobnosti, bolo povinnosťou\nžalovaného sa vysporiadať s obligatórnym postupom podľa § 12 ZSI v tom smere, že pokiaľ\nsprístupnenie požadovaných informácií podlieha konkrétnym zákonným obmedzeniam, povinná osoba\ninformáciu poskytne, avšak s vylúčením tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon, ako to napokon\nuviedol aj krajský súd v napadnutom rozsudku.\n\nNámietky žalovaného neboli z uvedených dôvodov spôsobilé spochybniť správnosť záverov Krajského\nsúdu v Bratislave vyslovených v napadnutom rozsudku, a preto ho najvyšší súd ako vecne správny\npotvrdil a v podrobnostiach naň poukazuje v súlade s § 219 ods. 1, 2 O. s. p.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, nakoľko úspešný žalobca si ich náhradu neuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/29/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}], "citovane_v": []}