{"guid": "3151e435-538e-4e44-8b28-82e5677d1d93:1b6ff025-aa5b-42fb-9167-56f101fd61bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1", "spisova_znacka": "7Sžo/13/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/13/2013 z 28. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžo/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1", "identifikacne_cislo": "1009200830", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b6ff025-aa5b-42fb-9167-56f101fd61bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/13/2013\n1009200830\n28. 05. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v\nBratislave, Mýtna č. 1, IČO: 47 231 480, zastúpený doc. JUDr. Radoslavom Procházkom, advokát a\nkonateľom advokátskej kancelárie Procházka & partner spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Búdková č.\n4, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 8, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. apríla 2009, č. RO/1/2009, vydaného v správnom\nkonaní vedenom pod č. 255-PgO/O-4990/2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 10. mája 2013 č. k. 4S/106/2009-48, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2013,\n4S/106/2009-48 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nč. k.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 10. mája 2013, č. k. 4S/106/2009-48, podľa § 250j ods. 2 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zrušil rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu\nzo 7. apríla 2009 č. RO/1/2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím\nžalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3\na § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.\") postupom podľa ustanovenia § 71 cit. zákona rozhodol,\nže účastník správneho konania č. 255-PgO/O-4990/2008 Slovenský rozhlas, vysielateľ na základe\nzákona porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b/ cit. zákona tým, že dňa 5. júna 2008 o cca 12:30\nhod. odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za\nčo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. b/ a § 65 cit. zákona sankciu - odvysielanie oznamu o porušení\nzákona. Účastník konania bol povinný odvysielať oznam o porušení § 16 písm. b) zákona č. 308/2000\nZ.z. o vysielaní a retransmisii, a to pred tromi po sebe nasledujúcimi odvysielaniami programu Z prvej\nruky, pričom prvýkrát pri najbližšom odvysielaní programu Z prvej ruky odo dňa doručenia rozhodnutia\nč. RO/1/2009. Nižšie uvedený text oznamu bol účastník konania povinný odvysielať v čítanej podobe\nbez sprievodnej hudby alebo doplňujúceho komentára s tým, že účastník konania bezodkladne oznámi\ntermín odvysielania oznamu Rade. Text oznamu: „Slovenský rozhlas dňa 5. júna 2008 odvysielal reláciu\nZ prvej ruky, v ktorej nezabezpečil vyváženosť a nestrannosť. Z tohto dôvodu mu Rada pre vysielanie a\nretransmisiu uložila sankciu odvysielať oznam o porušení zákona.\"\nSúčasne krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za právne\nzastúpenie v sume 143,85 € a za súdny poplatok v sume 66,00 € k rukám právneho zástupcu žalobcu\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí\nobsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie\niných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku rozhodnutia, podstatne poruší\nustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Konštatoval, že po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal mal v danej veci preukázané, že výrok\n\nnapadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej povinnosti\nvysielateľa. Samotné rozhodnutie vymedzuje skutok, ktorým malo prísť k porušeniu povinnosti upravenej\nv § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 5. júna 2008 cca o 12:30 hod. odvysielal program\nZ prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu ukladá podľa §\n64 ods. 1 písm. b) a § 65 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona.\nSkutok, ktorým došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti vo výroku preskúmavaného\nrozhodnutia absentuje. Takto vymedzený skutok je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho\norgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku, v rozsahu miesto, čas a spôsob\nspáchania deliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným.\nZ uvedeného je možné vyvodiť záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje skutková veta.\nVo vymedzení skutku obsiahnutom vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že vysielateľ\nodvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. V\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v programe Z prvej ruky, v ktorom hlavnou\ntémou bolo zdravotníctvo a ktorého boli pozvaní K.. E. - poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS, A.. Q.\n- poslanec Národnej rady SR za ĽS-HZDS a X.. X. v tom čase novovymenovaný minister zdravotníctva\nSlovenskej republiky; X.. X. pozvanie do programu neprijal a s A.. Q. sa nepodarilo žalobcovi po celý\nčas spojiť; celý program mal charakter telefonického rozhovoru moderátora a jedného hosťa programu\nK.. E., pričom väčšina vyjadrení K.. E. smerovala voči opatreniam uskutočnenými koaličným ministrom\nzdravotníctva, resp. koalíciou ako takou a mali kritický charakter, čo konštatoval aj moderátor programu,\nktorý tiež v dvoch prípadoch upozornil hosťa programu na nevhodnosť vyjadrení osobného charakteru.\nŽalovaný uviedol, že bola zaznamená snaha moderátora o vytvorenie názorovej oponentúry, na čo K..\nE. následne reagoval a dospel k záveru, že následné vyjadrenia K.. E. boli v zrejmom kvalitatívnom\na kvantitatívnom nepomere voči snahám moderátora o reakciu a je zrejmé, že samotné vymenovanie\nniektorých faktov moderátorom programu, ktoré následne hosť programu interpretuje zo svojho pohľadu,\nnie je možné považovať za vytvorenie názorovej oponentúry v takej miere, ktorá zabezpečí vyváženosť\na nestrannosť informácii v predmetnom programe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva\nďalej právny názor žalovaného, že v programe Z prvej ruky moderátor nevytvoril názorovú oponentúru\nv dostatočnej miere a z tohto dôvodu recipient v konečnom dôsledku nedostal vyvážené informácie,\npričom je zodpovednosťou žalobcu aj v prípade náhlych nepredvídateľných okolností sa vysporiadať\ns takýmto stavom takým spôsobom, aby recipientovi poskytol v konečnom dôsledku objektívne a\nnestranné informácie. Vyjadrenia moderátora predmetného programu netvorili, vzhľadom na ich obsah\na charakter vyjadrení K.. E. názorovú oponentúru v dostatočnej miere a žalovaný skonštatoval, že\nžalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť predmetného programu, čím porušil povinnosť v §\n16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z..\nPodľa právneho názoru súdu prvého stupňa tieto skutočnosti žalovaný nepremietol do výrokovej časti\nsvojho rozhodnutia, čo súd vyhodnotil tak, že takéto pochybenie má za následok nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Súd tiež konštatoval, že vyššie uvedený nedostatok vo výroku napadnutého rozhodnutia\npredstavuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených\nskutočností zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nKrajský súd s prihliadnutím na § 250k ods. 1 OSP o náhrade trov konania rozhodol tak, že neúspešnému\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania\npozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia v sume\n143,85 €.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Namietal, že\nkrajský súd nesprávne právne posúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a pre nedostatok dôvodov je\nnapadnutý rozsudok nepreskúmateľný, v dôsledku čoho bola žalovanému odňatá možnosť konať pred\nsúdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v spojení s § 221 ods. 1 písm. a/ OSP) .\nV dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na znenie § 16 písm. b)\nzákona č. 308/2000\nZ. z. v znení platnom a účinnom v čase spáchania správneho deliktu sankcionovaného\npreskúmavaným rozhodnutím, podľa ktorého „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a\nnestrannosť spravodajských programov a politicko publicistických programov: názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\" Podľa názoru žalovaného\nz takto vymedzeného správneho deliktu je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty nebude\nodvysielanie konkrétnych informácií, výrokov, alebo častí programu, alebo nejaká iná konkrétna vada,\nktorá zakladá rozpor s princípmi objektívnosti a nestrannosti. Skutkom, ktorým dôjde k porušeniu §\n\n16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. je až odvysielanie programu ako celku. Tento záver vyplýva tak\nz predmetného ustanovenia, ako aj z logiky veci. Neobjektivitu a nestrannosť programu totiž nemožno\nhodnotiť izolovane na základe jednotlivých výrokov (resp. častí programu), ale v kontexte celého\nprogramu, spôsobu jeho spracovania, a preto až odvysielanie programu ako celku môže naplniť skutkovú\npodstatu správneho deliktu podľa citovaného ustanovenia.\nŽalovaný ďalej namietal, že nie je povinnosťou správneho orgánu uviesť vo výroku rozhodnutia dôvody,\npre ktoré dospel k záveru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Dôvody,\nktoré vedú správny orgán k prijatiu vo výroku uvedeného záveru, (t.j. že program nebol objektívny a\nnestranný) majú byť uvedené v časti rozhodnutia na to určenej - v odôvodnení, ktorý podľa § 47 ods.\n3 Správneho poriadku poskytuje správnemu orgánu priestor vysporiadať sa so skutkovými okolnosťami\na s právnym posúdením veci. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí\núplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Vzhľadom na účel a funkciu,\nktorú plní výrok a odôvodnenie rozhodnutia, je prakticky nemožné venovať sa vo výroku rozhodnutia\nkonkrétnym čiastkovým konaniam, ktoré samé o sebe nemusia zakladať rozpor so zákonom, ale práve\nv kontexte celého programu, jeho obsahu a v danom prípade spôsobu vedenia diskusie moderátorom\nzakladajú rozpor so zákonom. Správna úvaha, v ktorej sa správny orgán týmito skutočnosťami zaoberá\nmusí byť dôsledná, vychádzať zo skutkových okolností a je teda zrejmé, že priestor na takéto tézy\nsprávneho orgánu je poskytnutý v odôvodnení rozhodnutia.\nŽalovaný ďalej uviedol, že vo výroku zrušeného rozhodnutia sú uvedené všetky zákonom požadované\nnáležitosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Odôvodnenie rozhodnutia\nnásledne podrobne, uvedením téz a aplikáciou právnych noriem, ktoré žalovaná použila rozvádza, v čom\nspočívala neobjektívnosť a nestrannosť predmetného programu. Uvedenie týchto téz vo výroku by podľa\nnázoru žalovaného spôsobovalo jeho neprehľadnosť, výrok by bol rozsiahly a následné odôvodnenie\nrozhodnutia by neplnilo svoj zákonom stanovený účel. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia podľa\nnázoru žalovaného je zrejmé, akým spôsobom došlo k porušeniu zákona, je zrejmý čas spáchania\nsprávneho deliktu, spôsob jeho spáchania ako aj správny delikt - nezabezpečenie objektívnosti a\nnestrannosti, teda porušenie ustanovenia § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z..\nIII.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v súlade so zákonnými\nustanoveniami. Nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Ďalej uviedol, že v\nspravodajskej relácii v televízii je príspevok pripravovaný dopredu, kým program Z prvej ruky je diskusná\nrelácia vysielaná naživo, a sú do nej prizývaní hostia, ktorí sa slobodne vyjadrujú k daným témam. Z\ntoho vyplýva, že miera objektívnosti a vyváženosti názorov môže byť mierne odlišná v týchto dvoch\ntypoch programov. Mal za to, že žalovaný nezrozumiteľne zadefinoval spôsob spáchania deliktu, keď\nneuviedol skutočnosti, ktoré by popísaný skutok jasne vymedzili. V diskusnej relácii túto objektívnosť\na názorovú pluralitu zabezpečuje moderátor relácie a nie na všetky situácie môže reagovať tak, aby\nvyjadril oponentský názor, keďže on nezastupuje a ani nereprezentuje ani jednu zo strán pozvaných do\nrelácie, ale iba danú reláciu moderuje. V prípade spravodajského príspevku, redaktor, ktorý pripravuje\npríspevok má priestor na to, aby bol príspevok vyvážený čo sa týka názorov a objektívnosti z pohľadu\ntémy.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§\n212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalovaného treba priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa §\n205j ods.2 písm. e) O.s.p..\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. b) a § 65 zákona č. 308/2000 Z.z. uložil žalobcovi sankciu - odvysielanie oznamu\no porušení zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.\ntým, že dňa 5.6.2008 o cca 12:30 hod odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu\nobjektívnosti a nestrannosti.\n\nV.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2\nO.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.3 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods.1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 221 ods.1 písm. f), O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania predchádzajúceho jeho\nvydaniu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych\nnoriem.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis zistil, že žalovaný správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcovi\nuložil sankciu za porušenie právnej povinnosti postupom podľa zákona o vysielaní a retransmisii.\nŽalobca podal na krajský súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, žiadajúc sa, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca, namietal, že k ukráteniu na jeho právach došlo\nzo strany žalovaného správneho orgánu porušením ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a\nsprávneho poriadku. Žalobca svoje námietky špecifikoval nasledovne:\n1/ nesprávne právne posúdenie. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil,\nkeď dospel k záveru, že žalobca nezabezpečil dostatočnú objektívnosť a nestrannosť dotknutého\nprogramu. Tvrdil, že názorová protiváha, ktorú poslucháčom namiesto pozvaných hostí sprostredkoval\nmoderátor, bola so zreteľom na dané okolnosti, keď došlo k zmene dramaturgie relácie priamo počas\nživého vysielania z dôvodov mimo dispozície žalobcu, dostatočná a žalobca týmto postupom neporušil\nustanovenie § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.. Podľa názoru žalobcu zásadným nedostatkom\nnapadnutého rozhodnutia je nesúlad medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ktoré z nich\nžalovaný vyvodil, a preto je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia §\n250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci.\n\n2/ nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že Rada v skoršom rozhodnutí\nustanovila isté pravidlá pre daný typ programu a porušenie týchto pravidiel žalobcom prezentuje ako\ndôvod pre uloženie konkrétnej sankcií v neskoršom rozhodnutí, ktorým sama tieto pravidlá mení. Mal\nza to, že dôvody, ktoré Rada uviedla ako právny základ pre uloženie predmetnej sankcie, preto činia jej\nrozhodnutie v danej časti nepreskúmateľným.\n3/ neprimerane uložená sankcia. Žalobca vyslovil názor, že ak by sa aj dopustil porušenia ustanovenia §\n16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., Rada mu uložila sankciu, ktorá bola neprimeraná, pretože v danom\nprípade neboli splnené zákonné podmienky pre jej uloženie. Vzhľadom na tieto okolnosti žalobca mal\nza to, že uložená sankcia je neprimeraná a rozhodnutie je v časti týkajúcej sa odôvodnenia uloženej\nsankcie (s. 11, prvý odsek) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ich nezrozumiteľnosť, čo zakladá\nbezprostredný dôvod nezákonnosti v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský\nsúd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku námietkami vznesenými žalobcom v jeho žalobe,\nnezaoberal, keď nijak nereagoval na skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu. Krajský súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného preskúmal a následne zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje\ntaké vady výroku rozhodnutia majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia Rady, pričom na túto vadu\nrozhodnutia prihliadol ex offo. Najvyšší súd pritom vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že súd\nna vadu výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prihliada na základe námietky žalobcu vznesenej\nv žalobe.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu, podľa\nnázoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo účastníka na\nspravodlivý a riadny súdny proces, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých\nzásadných bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi aj náležite vysporiadať.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPovinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods.1 O.s.p., v spojení s § 157 ods.2,\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností\nnamietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo\nprocesné pochybenia správneho orgánu, ktoré žalobca namietal v žalobe.\nProblematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú\npozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS\n36/2010 ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje\nrozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení §\n157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nPorušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení\n\nabsentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom\nsúhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky aj vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že nezávislosť\nrozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom\na hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a\nvylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a\nsvoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v\nrozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj\nnesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súd prvého stupňa náležite\nnepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže\nv odôvodnení rozhodnutia krajský súd síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa meritu veci - uloženie\nsankcie podľa zákona č. 308/2000 Z.z., avšak v odôvodnení rozsudku jasným a zrozumiteľným\nspôsobom sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe vo\nvzťahu k argumentácii namietanej žalobcom, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za následok\nnepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia.\nZa stavu, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal dôsledne so žalobnými námietkami, odvolací súd\nnemohol reagovať ani na odvolacie dôvody odvolateľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že\nodôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku je za účelom posúdenia opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov nepreskúmateľné.\nVychádzajúc z uvedeného pokiaľ by odvolací súd v danej veci rozhodol vo veci samej zaoberajúc\nsa s námietkami žalobcu, ktorými v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu, týmto postupom by odňal účastníkom konania právo na riadny opravný prostriedok,\nčím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\n\nna ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci\nv jej merite.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej\núpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský\nsúd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je\npreskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu\nprvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať\npostupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu\na rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, odstrániť\nvytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, znovu o nej\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský\nsúd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety\nprvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\n: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}