{"guid": "838df0f1-5e32-4919-b8e8-74bafc31d629:4bdc1f7f-ff4a-40d4-9da6-8d2ccbd5a799", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1", "spisova_znacka": "5Obo/25/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/25/2013 z 26. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2015, sp. zn. 5Obo/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1", "identifikacne_cislo": "1002898149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2015-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bdc1f7f-ff4a-40d4-9da6-8d2ccbd5a799", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/25/2013\n1002898149\n26. 02. 2015\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2015:1002898149.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a\nčleniek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v právnej veci žalobcu UNIVERSUM INVEST HOUSE, a. s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85, IČO: 36 023 272, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Katarínou Igazovou, Koceľova 15, Bratislava, proti žalovanému Československá obchodná banka,\na. s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Malichom,\nDunajská 25, Bratislava, o zaplatenie 1 699 762,46 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 28. marca 2013, č. k. 34Cb/61/2002-819, takto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2013, č. k. 34Cb/61/2002-819 sa p\not vr d z u j e.\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia\n1 699 762,46 Sk z titulu náhrady škody. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 151\nods. 3 O. s. p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nV odôvodnení rozhodnutia poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej\na na zrušujúce rozhodnutia odvolacieho súdu. V zmysle právneho usmernenia odvolacím súdom\nsúd prvého stupňa opäť vypočul ako svedka Dr. D. na pojednávaní 29. septembra 2012. Svedkyňa\npotvrdila príjem inštrukcie od žalobcu 11. januára 2001, avšak hodinu si nepamätala. Predmetná faxová\ninštrukcia bola opatrená podpisom, ktorý nikto nepoznal a nebol ani v súlade s podpisovým vzorom.\nSpomenula si, že zmluva nemala podpisové vzory. Do tejto doby faxové inštrukcie podpisoval predseda\npredstavenstva. Podľa názoru svedkyne, inštrukcia od Ing. Bosáka prišla skôr a od Ing. Rosenbergera\nneskôr. Kedy prišla druhá inštrukcia, si svedkyňa nespomína. Súčasne uviedla, že obe inštrukcie došli\nfaxom a žalovaný mal povinnosť kontrolovať len kód inštrukcie a podpis. Ďalej svedkyňa uviedla, že\npo zistení, že prvá inštrukcia bola podpísaná neznámou osobou, podpis porovnávala s podpismi, ktoré\nmal žalovaný uvedené na zmluvách a volala do firmy, aby to dali do poriadku. Súd ďalej predvolal ako\nsvedka Ing. Rosenbergera, ktorý po zákonnom poučení využil svoje právo odmietnuť vypovedať ako\nsvedok. Na pojednávaní 7. marca 2013 súd vypočul ako svedka Ing. C., ktorý si na okolnosti prípadu\nspred 11 rokov nespomína. K veci sa písomne vyjadrila navrhnutá svedkyňa Ing. D., ktorá uviedla, že\nv januári 2001 po odoslaní faxovej inštrukcie podpísanej Ing. Bosákom 11. januára 2001 jej sekretárka\npoložila na stôl potvrdenie z faxu, kde v hornej časti záhlavia bolo vytlačené U. S., a. s., potom tam bol\nuvedený ISIN cenných papierov denominovaných v eur, dolu podpísaná pracovníčka U. banky, a. s., s\npriezviskom na „H\", keďže nevedela o čo sa jedná, okamžite telefonicky kontaktovala pracovníčku banky\na zisťovala, o čo ide. Pracovníčka banky sa podľa jej vyjadrenia rozplakala a povedala, že sú neseriózna\nspoločnosť a svedkyňa následne zisťovala dôvod tohto tvrdenia. Keď sa Ing. Homolová opýtala na meno\n\nneoprávnenej osoby, bolo jej oznámené meno pána Bosáka. Pracovníčka banky plakala, že ju vyhodia\nz práce a ona má úver. Ing. D.iadala od pracovníčky banky žalovaného informáciu, či je možné obchod\nstornovať a po telefonáte s brokerom v K., a. s., C., na oddelení cenných papierov jej bolo povedané,\nže cenné papiere už nie je možné vrátiť, nakoľko sa nachádzajú na majetkovom účte kupujúceho a\n„sú zabetónované\". Ing. Homolová bola toho názoru, že pre nedbanlivosť zo strany pracovníčky banky\nvznikla spoločnosti žalobcu škoda na majetku.\nSúd ďalej uviedol, že v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie\nfaxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových\nvzoroch. Keďže oprávnená osoba k majetkovému účtu klienta - žalobcu neexistovala, nakoľko nebol\nvyhotovený podpisový vzor pre majetkový účet klienta u žalovaného, jediným subjektom oprávneným\npodať faxovú inštrukciu bol sám klient, teda žalobca. Faxovú inštrukciu preto bola oprávnená menom\nžalobcu podať fyzická osoba, ktorá vykonávala pôsobnosť štatutárneho orgánu žalobcu. Prvá faxová\ninštrukcia menom žalobcu bola uskutočnená 11. januára 2001 o 10,15 hod. Ing. Bosákom, ktorý však\nnebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený 2. januára 2001 len pre peňažný\núčet klienta vedený v banke pod č. XXXXXXXX, ako oprávnené osoby v ňom boli uvedené Ing. Branislav\nBosák a Danka Fechyová. Druhá faxová informácia s rovnakým obsahom bola podaná 11. januára 2001\no 11,15 hod. a bola podpísaná Ing. Rozenbergerom. Avšak z výpisu z obchodného registra žalobcu je\nzrejmé, že tento bol k 11. januáru 2001 v obchodnom registri zapísaný ako predseda predstavenstva,\noprávnený samostatne konať v mene spoločnosti v plnom rozsahu.\nSúd uzavrel, že v konaní nebola preukázaná vedomosť žalovaného o personálnych zmenách žalobcu,\nktoré mali prebehnúť začiatkom januára 2001, resp. nebolo preukázané doručenie oznámenia žalobcu\no zmenách v obchodnej spoločnosti žalobcu pred 11. januárom 2001. Aj listom z 18. januára 2001\nžalobca namietal len nedostatok náležitosti faxovej inštrukcie, bez bližšej konkretizácie. V reklamácii z\n19. februára 2001 videl žalobca ako osobu neoprávnenú na podanie inštrukcie len Ing. Bosáka. Také\ntvrdenie zastával žalobca aj v samotnej žalobe, keď podľa jej obsahu jedinou oprávnenou osobou na\npodanie faxovej inštrukcie bol Ing. Rosenberger. Samotný návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri\nOkresného súdu v Banskej Bystrici, na vykonanie výmazu Ing. Milana Rosenbergera, datovaný 10.\njanuára 2001, bol podaný 11. januára 2001, s podpismi overenými pred notárom 11. januára 2001.\nSúd vykonal výmaz Ing. Milana Rosenbergera ako predsedu predstavenstva uznesením z 19. februára\n2001, sp. zn. Sa 443/S, právoplatného 21. februára 2001. Súd preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že\nžalovaný zanedbal náležitú starostlivosť pri správe majetku žalobcu tým, že vykonal prevod CP v rozpore\ns ustanoveniami uzavretých zmlúv, obchodom bez protiplnenia žalobcovi, pretože sám žalobca uzatvoril\nobchod s obchodnou spoločnosťou GVC Financiál, s. r. o., Banská Bystrica, neskôr Búš, s. r. o., Banská\nBystrica. Žalobca 21. decembra 2000 uzavrel úverovú zmluvu na úver v sume 12 500 000,-- Sk. Súd\nneakceptoval tvrdenie žalobcu, že vo faxovej správe mohlo ísť iba o obchod s prijatím protiplnenia, t. j.\nproti prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu o\npoužití nesprávneho kontrolného znaku série a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových\ninštrukcií v prípade opravy faxovej inštrukcie neukladá žalobcovi vyhotoviť novú faxovú inštrukciu s\nnovým kontrolným znakom a kontrolným číslom. Súd vyhodnotil dokazovanie a dospel k záveru, že zo\nstrany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo za následok\nvznik škody žalobcovi, a preto žalobu zamietol.\nProti rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe\nv celom rozsahu vyhovieť.\nOdvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil záväzné\nustanovenie právneho predpisu, ktorý je nutné aplikovať na daný prípad a že konanie má iné vady, ktoré\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd na základe vykonaných dôkazov, tieto nesprávne\nvyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd\nsa nezaoberal so skutočnosťami významnými a podstatnými pre vyriešenie sporu.\nPodľa žalovaného neobstojí odôvodnenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého po vyhodnotení\nsvedeckých výpovedí skúmal, či došlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaného - konať s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z.\nz. Žiadne vyhodnotenie svedkov (Dr. D., Ing. Q., Ing. C., Ing. D.) z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnevyplýva. Súd vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy považoval\n\nza dôležité, presvedčivé, vierohodné a z akého dôvodu, prečo pripísal dôkazný význam a pravosť\nspochybňovanej druhej inštrukcie podpísanej Ing. Rosenbergerom, ktorá podľa tvrdenia žalovaného\nmala byť doručená do sídla žalovaného 11. januára 2001 o 11,15 hod., čo nebolo vierohodným spôsobom\npreukázané. Rovnako súd neuviedol, na základe čoho dospel k presvedčeniu, že prvá inštrukcia\npodpísaná Ing. Bosákom bola skutočne uskutočnená 11. januára 2001, o 10,15 hod. tak, ako tvrdí\nžalovaný a že druhá inštrukcia, podpísaná Ing. Rosenbergerom bola podaná 11. januára 2001, o 11,15\nhod. v súlade s tvrdením žalovaného.\nPodľa žalobcu súd vôbec nevyhodnotil výpoveď svedkyne Dr. D. a ignoroval podstatné skutočnosti\nuvádzané Ing. Q., Ing. Bosniakom a Ing. D.. Vôbec nebral do úvahy znalecké posudky vyhotovené\nznalcami Ing. Jenčom, Ing. Osterom. Nevyhodnotil listinné dôkazy majúce právny význam, vyhotovené\npracoviskom žalovaného v Banskej Bystrici o zrušení podpisového vzoru štatutárnemu zástupcovi Ing.\nRosenbergerovi 2. januára 2001, preukazujúcom vedomosť o zrušení a výmaze štatutárneho zástupcu\nžalobcu v banke. Súd sa tiež dostatočne nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, že žalovaný\nnekonal s odbornou starostlivosťou pri výkone činnosti, čím porušil zákon o bankách.\nĎalej namietal, že posledná výpoveď svedkyne Dr. D. bola nepresvedčivá a nelogická. V žiadnej\nvýpovedi neuviedla a ani nevedela vysvetliť význam údajov uvedených v záhlaví druhej inštrukcie\npodpísanej Ing. Rosenbergerom, nevedela vysvetliť, ako poznala, že druhá inštrukcia podpísaná Ing.\nRosenbergerom, ktorá mala dôjsť do banky o 11,15 hod., je od žalobcu. Vo svojich výpovediach nevedela\nspoľahlivo a presvedčivo vysvetliť časové údaje uvedené v záhlaví oboch inštrukcií, ani časové rozdiely\nv doručení oboch inštrukcií, súčasne dôvodila, že v sídle žalobcu nikdy nebola, nevie, aký má fax a\nnásledne uviedla, že je to jej domnienka, subjektívny názor, či pocit.\nPodľa žalobcu táto svedkyňa rozporne uvádzala, že obchod bol realizovaný z Prahy až po doručení\ndruhej inštrukcie, lebo predtým vo výpovedi 19. mája 2005 uviedla, že prevod bol realizovaný na základe\ninštrukcie Ing. Bosáka a telefonického potvrdenia Ing. Rosenbergerom. Ďalej vo výpovedi 19. mája\n2005 uviedla, že Ing. Bosák mal podpisový vzor za žalobcu len na peňažný účet a nevzťahoval sa na\nprevod CP a v rozpore s tým vypovedala, že tieto podpisové vzory k bežnému účtu sa mali týkať aj\nmajetkového účtu podľa zmluvy. Ďalej namietal, že nemožno prehliadať ani to, že svedkyňa potvrdila,\nže tretí dokument na vykonanie obchodu podpísal osobne Ing. Rosenberger, keď sa dostavil do banky a\nna tento dokument dala dátum 11. januára 2001 z dôvodu, že bol na ňu vyvíjaný tlak zo strany vedenia\nbanky. Toto zistenie iba potvrdzuje, že ďalšia inštrukcia na vykonanie obchodu bola skutočne podpísaná\nIng. Rosenbergerom až 30. januára 2001 so spätným dátumom 11. januára 2001 a nie skôr, čo potvrdil\naj Ing. Rosenberger vo svojej výpovedi 19. februára 2004. Žalobca tvrdí, že výpoveď svedkyne, ktorá\nje prevažne v rozpore v podstatných častiach, pre zistenie skutkového stavu vzájomne protirečivá,\nrozporná a už vôbec nie presvedčivá, ani pravdivá, nemôže mať žiadny dôkazný význam a dôkaznú\nhodnotu v tomto konaní, nemôže byť spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie súdu tak, ako k tomu došlo.\nNaopak výpoveďou svedka Rosenbergera z 1. decembra 2005 bolo preukázané, že tento podpísal\ndodatočne ďalšiu písomnú inštrukciu až 30. januára 2001 pri svojom osobnom stretnutí s pracovníčkou\nbanky a nie skôr.\nĎalšia vypočutá svedkyňa Ing. D. pri výsluchu 17. septembra 2008 uviedla, kedy, akým spôsobom\nsa ako štatutárny zástupca žalobcu dozvedela o písomnej inštrukcii na predaj zahraničných cenných\npapierov, podpísanej 11. januára 2001 Ing. Bosákom, aké úkony vo veci vykonala, že to bolo po\ndoručení „potvrdenia z Prahy k vyporiadaniu obchodu\", že telefonovala s p. D., pracovníčkou banky,\ntá jej povedala, k čomu došlo, mala obavy, že ju vyhodia z pracoviska, plakala do telefónu, že jej\npotvrdila, že obchod bol vykonaný na základe inštrukcie podpísanej Ing. Bosákom, že išlo o súhlas\np. Bosáka. Pracovníčka banky voči tejto svedkyni chybu uznala. Voči tejto svedkyni sa p. D. teda ani\nnezmienila o tom, že v rovnaký deň by banke bola doručená ďalšia písomná inštrukcia podpísaná\nbývalým štatutárnym zástupcom Ing. Rosenbergerom a že obchod mal byť vykonaný, zahraničné CP\nodpredané až po doručení ďalšej inštrukcie. Výpoveďou tejto svedkyne bolo preukázané, že p. Bosák\nako člen predstavenstva nebol oprávnený samostatne konať a podpisovať za spoločnosť, nebol ani\noprávnenou osobou v zmysle zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničným CP a ich správe, nemal\nna tieto účely ani podpisový vzor ako oprávnená osoba v zmysle čl. 2 ods. 12, 13 zmluvy, naviac\npodľa výpisu z obchodného registra ako člen predstavenstva nebol oprávnený konať a podpisovať za\nspoločnosť žalobcu samostatne, ale spolu s ďalším členom predstavenstva, čo bolo preukázané. Svedok\n\nIng. Bosák nikdy nepotvrdil, že druhá inštrukcia bola odoslaná banke bezodkladne po I. inštrukcii, že k\ntomu došlo rovnaký deň, ani to, že obchod bol vykonaný až po doručení II. inštrukcie. Ďalej tento svedok\nuviedol, že druhá inštrukcia podpísaná Rosenbergerom nebola vykonaná z rovnakého faxu ako prvá,\nním podpísaná, že nemohol byť použitý akýkoľvek fax, že tento fax nešiel z firmy a že takéto tvrdenie\nsvedka je v priamom rozpore s tvrdením žalovaného, ktorý sa celú dobu snažil presvedčiť súd o tom, že\ndruhá faxová inštrukcia nebola odoslaná z faxu, ale z počítača s využitím počítačového programu RVS COM, ktorý umožňoval odosielateľovi správy nastaviť počítač tak, aby na správe vytlačenej z faxového\nzariadenia príjemcu nezobrazil údaj o obchodnom mene odosielateľa.\nZa podstatné považuje skutočnosť, že vtedajšia pobočka zahraničnej banky U. v Bratislave vedela o tom,\nže došlo k zrušeniu podpisového vzoru štatutárneho zástupcu Ing. Rosenbergera už 2. januára 2001,\ninak by štatutárny zástupca nebol v pobočke v Banskej Bystrici vyčiarknutý z podpisovania hoci len na\nbežný účet. Takéto poznanie bolo dostatočným dôvodom k tomu, aby banka pri následnom vykonávaní\nobchodov s cennými papiermi a pri výkone správy CP konala s odbornou starostlivosťou v zmysle\nzákona o bankách č. 21/1992 Zb. a riadne a včas pred vykonaním obchodu preverovala, či právne úkony,\npísomné pokyny na vykonanie obchodu a predaja cenných papierov sú podpísané osobami k tomu\noprávnenými, najmä v súlade so zápisom v obchodnom registri. Žalobca ďalej tvrdí, že ak boli v pobočke\nbanky v Banskej Bystrici zriadené nové podpisové vzory iba pre členov predstavenstva p. Bosáka a p.\nPechyovú, čo pobočka potvrdila, tak bolo preukázané spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť\no tom, že žalovaný vedel, že Ing. Rosenberger ako štatutárny zástupca, predseda predstavenstva už\nnie je osobou oprávnenou vôbec konať v mene žalobcu. Banka v Bratislave vedela o vykonanej zmene\n2. januára 2001, keď žalovaný v liste z 31. januára 2001 sa odvolal na to, že Ing. Bosák bol oprávnený\nkonať a podpisovať samostatne podľa podpisového vzoru z 2. januára 2001. Túto skutočnosť nemal\nsúd opomenúť.\nKeď žalovanému bola doručená prvá faxová inštrukcia podpísaná Ing. Bosákom, tento bol povinný\nkonať s odbornou starostlivosťou podľa § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. v znení zák. č. 367/2000\nZ. z., vtedy by zistil, že v rozhodujúcej dobe v obchodnom registri bolo zapísané, že ďalší členovia\npredstavenstva konajú v mene žalobcu vždy spoločne dvaja, a teda Ing. Bosák spoločne s ďalším členom\npredstavenstva. Tento spôsob konania bol záväzný tak pre žalobcu, ako aj voči ďalším osobám. Príkaz\nk vykonaniu obchodu s CP nebol vykonaný spôsobom, ktorým jedná štatutárny orgán spoločnosti, preto\nje neplatný. Žalovaný pochybil, keď na základe takéhoto neplatného právneho úkonu dal pokyn ďalej\nsvojej centrále, zahraničnej banke v Prahe na predaj CP.\nPodľa odvolateľa aj bez poznania zmien v štatutárnom orgáne žalobcu, žalovaný bol povinný konať\nv súlade s obsahom obchodného registra a v ňom uvedených údajov o žalobcovi v čase vykonania\nobchodu s CP. Tieto skutočnosti a údaje o spôsobe konania za žalobcu boli žalovanému veľmi dobre\nznáme, vyplývali z obchodného registra žalobcu už v čase uzavretia zmluvy o obstarávaní obchodov\ns CP uzavretej medzi účastníkmi 28. mája 1999 a boli nezmenené aj v rozhodnom období. Podľa\nžalobcu žalovaný preukázateľne porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm.\nb/ zákona č. 21/1992 Zb. v znení zákona č. 367/2000 Z. z. lebo nekonal s odbornou starostlivosťou.\nĎalej uvádza, že žalovaný aj keby pri výkone svojej činnosti nezistil také okolnosti, ktoré pri zachovaní\nodbornej starostlivosti zistiť mal, je zodpovedný za škodu, ktorá následkom toho klientovi vznikla podľa\n§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Nároky na odborný postup banky a výkon činnosti s odbornou\nstarostlivosťou zákonodarca požaduje dôvodne, a to aj vzhľadom na vysokú hodnotu veci, ktoré sú\nbanke zverené a vysokú hodnotu cenných papierov, s ktorými banka obchoduje. Žalovaný vzhľadom na\ncentrálny technický systém prepojenia informácii a údajov o klientoch, ktorý mal zavedený v rozhodnom\nobdobí, mal už 2. januára 2001 vedomosť o tom, že predseda predstavenstva nie je oprávnený konať\nza žalobcu.\nŽalobca tvrdí, že nebolo preukázané, že druhá faxová inštrukcia podpísaná Ing. Rosenbergerom bola\nodoslaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, ani to, že po jej\ndoručení bol obchod s CP vykonaný. Tieto okolnosti podľa žalobcu nemôžu oslobodzovať žalovaného\nod jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože sa nejedná o okolnosti vylučujúce\nzodpovednosť v zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka. Preto skutočná škoda na strane\nžalobcu preukázaná bola, táto predstavuje majetkovú ujmu a zmenšenie majetkového stavu žalobcu\no hodnotu zahraničných cenných papierov, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a ktoré banka spravovala.\nŽalobca požaduje aj náhradu ušlého zisku, ktorý mu vznikol a prejavil sa stratou očakávaného výnosu,\n\nktorý mohol mať naisto zaručený ako ušlý garantovaný úrokový výnos vo výške 11,25% ročne, a to k\n31. decembru 2001, k 31. decembru 2002, k 31. decembru 2003 a k 31. decembru 2004, v celkovej\nvýške 15 265 069,-- Sk.\nŽalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu\npodľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.\n2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nPodľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, je\npovinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo\nspôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\nAk má byť žalobe vyhovené, potom v zmysle citovaného ustanovenia žalobca musí jednoznačne\npreukázať: porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi\nvznikom škody a porušením právnej povinnosti.\nŽalobca v odvolaní namietal, že žalovaný vedel v čase podania faxovej inštrukcie 2. januára 2001, že\nIng. Rosenberger nebol v tom čase osobou oprávnenou konať v mene žalobcu.\nSúd prvého stupňa a aj odvolací súd sa uvedenou námietkou zaoberal opakovane na základe\njednak tvrdenia žalobcu na súde prvého stupňa, ako aj v odvolaniach proti rozhodnutiu súdu prvého\nstupňa. Napriek opakovanému nariadeniu zo strany odvolacieho súdu doplniť dokazovanie v tomto\nsmere, žalobca nepredložil jednoznačný dôkaz o tom, že včas informoval žalovaného o zmene\npredstavenstva, že žalovanému bola poskytnutá kvalifikovaná informácia o skončení oprávnenia Ing.\nMilanovi Rosenbergerovi konať ako štatutárny orgán za žalobcu. V priebehu celého konania žalobca\nsvoje tvrdenie ničím nepreukázal, hoci išlo o kľúčovú námietku, od ktorej záviselo vyriešenie sporu.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že sám žalobca v čase podania žaloby túto skutočnosť\nnielenže nenamietal, ale práve naopak v žalobe podanej na súd 19. decembra 2002 na strane 3. uviedol,\nže v čase podpisovania Ing. Branislav Bosák nebol oprávnenou osobou a Ing. Milana Rosenbergera\noznačil za jedinú oprávnenú osobu podať predmetnú inštrukciu.\nV zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov s cennými\npapiermi z 28. mája 1999 bol na uskutočnenie faxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient a\njednak oprávnené osoby uvedené v podpisových vzoroch.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca nemal vyhotovený podpisový vzor oprávnených osôb v\nzmysle citovaného ustanovenia zmluvy. Preto faxové inštrukcie bol oprávnený za žalobcu podávať\nštatutárny zástupca žalobcu.\nPodľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu podania inštrukcie, skutočnosti\nzapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti\ntomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že\nzápis nezodpovedá skutočnosti.\nV citovanom ustanovení je zakotvená zásada ochrany tretích osôb, ktoré konali v dobrej viere. Zápis,\nktorý len deklaruje skutočnosť, ktorá nastala, napr. zmena predsedu predstavenstva, bude voči tretej\nosobe účinná aj v prípade jej preukázania, napr. predložením uznesenia valného zhromaždenia o\nzmene predsedu predstavenstva, bez ohľadu na to, či bol takýto zápis vykonaný v obchodnom registri.\nSúd preto v tomto smere vykonal dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalobca 24. januára 2001\ndoručil do pobočky žalovaného v Banskej Bystrici zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia\nžalobcu konaného 4. januára 2001, na ktorom bolo prerokované odstúpenie Ing. Rosenbergera z\nfunkcie predsedu predstavenstva. O tom, že žalovanému uvedenú zápisnicu z mimoriadneho valného\nzhromaždenia predložil skôr ako 24. januára 2001, dôkaz nepredložil. Z vykonaného dokazovania\nnevyplýva, že žalovaný bol 11. januára 2001 žalobcom informovaný o tom, že Ing. Rosenberger už nie\nje predsedom predstavenstva. Ďalej je nesporné, že táto skutočnosť ani nebola zapísaná 11. januára\n\n2001 do obchodného registra, preto nie je možné uprieť žalovanému, že 11. januára 2001 konal v dobrej\nviere v správnosť zápisu do obchodného registra.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o oprávnenie Ing.\nRosenbergera konať za žalobcu 11. januára 2001, sú vecne správne.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný o zániku funkcie Ing. Rosenbergera sa mal dozvedieť\ncestou svojej pobočky v Banskej Bystrici, ktorá mala byť oboznámená so zmenami štatutárneho\nzástupcu, odvolací súd poukazuje na dohodu účastníkov, obsiahnutú v článku 2 bodu 13 zmluvy o\nobstaraní obchodov, podľa ktorej podpisové vzory možno zrušiť iba písomným vyhlásením štatutárneho\nzástupcu klienta a sú platné, pokiaľ ich klient písomne nezruší. Preto, ak Ing. Bosák ako podpredseda\npredstavenstva a Ing. Péchyová ako členka predstavenstva zrušili v pobočke žalovaného v Banskej\nBystrici podpisový vzor k peňažným účtom Ing. Rosenbergerovi, konali v zmysle citovaného dojednania a\nneznamenalo to bez ďalšieho, že Ing. Rosenberger prestal byť predsedom predstavenstva. Tento dôkaz,\nna ktorý poukazuje žalobca v konaní, preto súd prvého stupňa a tak isto aj odvolací súd nevyhodnotili\nako dôkaz jednoznačne preukazujúci, že Ing. Rosenberger podaním faxovej inštrukcie 2. januára 2001\nkonal ako osoba neoprávnená.\nŽalobca ďalej v odvolaní namietal, že nebolo preukázané, že druhá faxová inštrukcia podpísaná Ing.\nRosenbergerom bola odoslaná a prijatá 11. januára 2001 o 11,15 hod.\nDo spisu boli založené fotokópie dvoch faxových inštrukcií z 11. januára 2001, jedna podpísaná Ing.\nBosákom mala pri podpise dátum 11. 01. 2001 a čas 9,57 a v záhlaví dátum 11-01-01 a čas 11,15. Druhá\nbola podpísaná Ing. Rosenbergerom, pri podpise mala dátum 11. 01. 2001 a čas 11,00 a v záhlaví dátum\n11. 01. 2001 a čas 11:15:45. Následne bola doložená tretia inštrukcia podpísaná Ing. Rosenbergerom,\nktorá bola vyhotovená 30. januára 2001 a pri podpise mala dátum 11. 01. 2001 a čas 15,00, táto tretia\ninštrukcia nebola faxovaná žalovanému, bola podpísaná Ing. Rosenbergerom priamo v sídle žalovaného\nv Bratislave, aby slúžila ako potvrdenie o tom, že druhá inštrukcia z 11. januára 2001 podpísaná Ing.\nRosenbergerom bola skutočne podpísaná ním. Táto tretia inštrukcia podľa tvrdenia žalovaného bola\nvyhotovená z opatrnosti, vzhľadom na spochybňovanie prevodu CP novým predsedom predstavenstva\nžalobcu Ing. Homolovou.\nNa okolnosti vyhotovenia , podpísania a zaslania oboch faxových inštrukcií z 11. januára 2001 súd\nprvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí svedkovia Dr. D., Ing. N., Ing. Q. a Ing.\nC.. Všetci potvrdili, že prvá faxová inštrukcia, ktorá bola podpísaná Ing. Bosákom, bola podpísaná\nneoprávnenou osobou. Zistila to Dr. D., ktorá žiadala žalobcu, aby inštrukciu podpísal Ing. Rosenberger.\nSvedkyne Dr. D. a Ing. N. zhodne uviedli, že následne bola žalovanému doručená druhá faxová\ninštrukcia podpísaná Ing. Rosenbergerom, na základe ktorej bol vykonaný prevod CP. Na pojednávaní\n1. decembra 2005 svedok Ing. C., bývalý podpredseda predstavenstva žalobcu uviedol, že po tom, ako\nbol upozornený, že nie je oprávnený na podpísanie inštrukcie a mal by ju podpísať Ing. Rosenberger,\nbezodkladne o tejto veci telefonicky kontaktoval Ing. Rosenbergera. Ďalej uviedol, že mal vedomosť\no druhej faxovej inštrukcii Ing. Rosenbergera, ktorá ale nebola zaslaná z toho istého faxu ako prvá\ninštrukcia podpísaná Ing. Bosákom. Uvedené svedecké výpovede nie sú protirečivé, preto súd prvého\nstupňa a rovnako odvolací súd z nich pri rozhodnutí veci vychádzal.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo žalovanému preukázané\nporušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo za následok vznik škody, a preto vecne\nsprávne rozhodol, keď žalobu zamietol.\nOdvolací súd k námietkam odvolateľa považuje za potrebné uviesť, že konajúci súd nemusí rozhodnúť\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov.\nProcesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť\nsúdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1\nO. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným rozhodnutím (§ 151 ods. 3\nv spojení s § 224 ods. 4 O. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34Cb/61/2002", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}