{"guid": "2040e1f7-525e-4134-a7f1-4465206af2f9:0aa8ab99-4fb8-4724-b0d7-9c8d5ecba641", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1", "spisova_znacka": "5Sžo/22/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/22/2014 z 24. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. 5Sžo/22/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1", "identifikacne_cislo": "9014899141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2014-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0aa8ab99-4fb8-4724-b0d7-9c8d5ecba641", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/22/2014\n9014899141\n24. 07. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:9014899141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 31 303 862, zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nživotného prostredia SR č. 6866/2012-1.10 (62/2012-rozkl.) z 23. augusta 2012, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1745/2012-84 z 3. decembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1745/2012-84 z 3.\ndecembra 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 5S/1745/2012-84 z\n3. decembra 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ako aj náhrady trov konania. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zákonným\npredpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade\nžalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Krajský súd konštatoval,\nže keďže bola výnimka k odstrelu povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2010, tak nebolo\nzrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu\nuplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd mal za to, že žalobca\nnepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového\nkonania.\nĎalej v odôvodnení krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vyhovelo požiadavke\na cieľom žalobcu pri ochrane chráneného živočícha - medveďa hnedého, pretože zastavením konania\nsa znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku aj prípadné právoplatné udelenie výnimky.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď\nžalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie v celosti podľa § 30 Správneho\nporiadku. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikát NS SR č. R 103/2011. Ďalej uviedol, že\nneobstojí argument žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového\nrozhodnutia, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2012 (po uplynutí\ndoby udelenej výnimky) a žalobca podal voči nemu rozklad. Na záver skonštatoval, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo 17.04.2012, na ktorý odkazoval žalobca,\n\nnie je možné aplikovať, lebo žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. O náhrade trov\nkonania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP, neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov\nkonania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a f)\nOSP. Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo 17.04.2012. Opätovne\nuviedol, že bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia.\nŽalobca zdôraznil, že predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo\ndoručené všetkým účastníkom konania, konkrétne žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že v konaní\nbolo preukázané, že prvostupňový orgán nepostupoval zákonne ani správne, keď opatril prvostupňové\nrozhodnutie doložkou právoplatnosti. Žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd\nzruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne podaním zo dňa\n20.02.2014 žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 26.02.2014, pričom uviedol, že konanie žalobcu\nje účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného v\ndanom konaní. Uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky žalobca\nnemôže dosiahnuť svoj cieľ, pre ktoré bolo toto mimovládne združenie založené, t.j. zlepšenie stavu\nživotného prostredia. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie\nžalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody a podľa názoru žalovaného je\nmotivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov\nochrany prírody. Žalovaný uviedol, že žalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a žalobami prakticky\nvšetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne\nsvedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí\no povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup\nžalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, že je nepochybné, že žalovaný konal v súlade\ns platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil\nsprávne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o\nochrane prírody z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona o\nochrane prírody z dôvodu, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času,\nna ktorý bolo vydané. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť\no zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno v nijakom prípade\npovažovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že\nkonanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie výnimky. Žalovaný považoval\nza potrebné poukázať na to, že ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil\nby žiadateľa situácii, že prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho\nrozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o\npoľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17.12.2002. K žalobcovmu opätovne\nuvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžp/3/2011 žalovaný zhodne so závermi vyslovenými\nv rozsudku krajského súdu poukazuje na to, že predmetný rozsudok nie je možné použiť, pretože sa týka\naktívne legitimovanej osoby na podanie žaloby, pričom žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie\nžaloby. Ďalej má žalovaný za to, že za daného stavu je bez právneho významu skúmať tvrdené ukrátenie\nžalobcových práv a oprávnených záujmov, keďže v čase jeho vstupu ako účastníka do správneho\nkonania bol odstrel medveďa hnedého zrealizovaný a realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho\ncharakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. Žalovaný považuje\nza zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že konajúci súd vo všetkých konaniach vykonal dopyt na žalovaného\nohľadom realizácie resp. nerealizácie povolenej výnimky. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2S 1764/12 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/31/2012. Žalovaný\nnavrhol potvrdiť napadnutý rozsudok z dôvodov v ňom uvedených.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „najvyšší súd“) (§ 246c ods. 1 veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 10 ods. 2\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených\nv odvolaní (§ 250ja ods. 2 OSP) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia\n\nzverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona\nzastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\nPodľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca\nplatnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.\nZ obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia, odboru ochrany prírody sp.\nzn. 34182/2010-2.1 zo dňa 12.07.2010, ktorým sa povolila výnimka na usmrtenie jedného jedinca\nmedveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) ZOPK zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm.\na) ZOPK v poľovnom revíri Krížna z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Žalobca sa v konaní\npred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie\nchráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem smeroval k ochrane tohto živočícha.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve\nje skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny\nsúd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší\nsúd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o\nzastavení rozkladového konania, keďže v danom prípade, v čase vstupu žalobcu ako účastníka do\nsprávneho konania bol odstrel medveďa hnedého zrealizovaný a žalobcova účasť v tomto štádiu konania\nnemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru,\navšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd\npoukazuje na skutočnosť, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie\nvýnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ohrane prírody.\nNajvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo 04. júna 2014, uverejneného\nna jeho webovej stránke <http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-snj-72-2013.pdf> zastáva\nnázor, že neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet\nkonania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto\nmôže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania.\nZa daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie\npredmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona\no ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie\nkonanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm.\n\na) zákona o ochrane prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie\nje zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna\npodmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom\nsúčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto\nuplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade už\nnemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre\núčastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so\nzásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán\nmusia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti\ntak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady\nkonania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby\numožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech\na bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3\nSprávneho poriadku.\nNajvyšší súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu o tom, že správne\nkonanie malo byť zastavené v zmysle § 30 Správneho poriadku. Najvyšší súd uvádza, že tvrdenie\nžalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podložené ani\npreukázané a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého subjektu do vydania\nprávoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna.\nNa záver nedá najvyššiemu súdu nepodotknúť, že ochrana životného prostredia ako spoločného\nzáujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu\nživotného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak\nnielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by tieto združenia mali zakaždým zvažovať účelnosť\nkrokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na formálne,\nobsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}