{"guid": "09737506-9904-4e2f-a5d8-4ef6fb7ad2ec:90c6f431-8703-43f9-81bd-fc163789e2d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1", "spisova_znacka": "1Obo/16/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/16/2013 z 20. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2014, sp. zn. 1Obo/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1", "identifikacne_cislo": "9013899484", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Juraj Seman", "sudca_id": 568, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-juraj-seman-568", "datum_vydania": "2014-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90c6f431-8703-43f9-81bd-fc163789e2d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/16/2013\n9013899484\n20. 05. 2014\nJUDr. Juraj Seman\nECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a členiek\nsenátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD., v právnej veci navrhovateľa Ing. K. I.,\nS.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. proti odporcovi INA Kysuce, spol. s r.o. (pred zmenou právnej formy\nINA Kysuce, a. s.), so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, zastúpenému\nJUDr. Bohumírom Bláhom, advokátom, so sídlom Hurbanovo námestie 5, Bratislava, o zaplatenie sumy\n165 023, 24 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.\nk. 16Cb/133/2001-368 z 30. mája 2013 a uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001- 389\nz 26. júna 2013, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001-368 z 30. mája 2013\npotvrdzuje.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001-389 z 26. júna 2013\npotvrdzuje.\nNavrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume\n759,70 eur na účet jeho právneho zástupcu.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 16Cb/133/2001- 368 z 30. mája 2013 zamietol návrh. Navrhovateľovi\nuložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 4 283,49 eur na účet jeho právneho zástupcu\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný navrhovateľ Aplikácia elektroniky v strojárstve, spol. s r.\no. so sídlom v Bratislave (ďalej len „AES s. r. o.\") si proti odporcovi uplatnil zaplatenie sumy 165 023,24\neur (4 971 490 Sk) s príslušenstvom. Predmetom konania je nárok navrhovateľa z titulu postúpenej\npohľadávky pôvodným veriteľom BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na základe dohody o postúpení\npohľadávky z 26. júla 2000. Postúpená pohľadávka predstavuje pohľadávku z titulu zaplatenia ceny\ndodávky investičných celkov zo zmluvy č. YT59B/D01/SD1BK v sume 4 036 580 Sk (zostatok faktúry\nč. 200015 z 5. júna 2000) a zo zmluvy č. YT86B/D01/SD1BK v sume 934 910 Sk (zostatok faktúry č.\n200016). Odporcovi postúpenie pohľadávky oznámil postupca BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. dňa 2.\naugusta 2000 oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo opakovane zaslané odporcovi poštou dňa\n3. augusta 2000. Po telefonickej žiadosti odporcu mu postupca zaslal aj dohodu o postúpení pohľadávky,\na to faxom dňa 7. augusta 2000 a poštou dňa 10. augusta 2000. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-135 zo\n4. augusta 2000 krajský súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa AES\ns. r. o. vstúpil Ing. U., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P., X. a uznesením č. k. 16Cb/133/2001-240\nz 29. marca 2012 súd vyhovel návrhu, aby na miesto navrhovateľa Ing. U. vstúpil do konania Ing. K. S..,\ns ktorým súd následne vo veci aj konal.\n\nRozsudkom č. k. 16Cb/133/2001-242 z 29. marca 2012 krajský súd návrh navrhovateľa zamietol.\nNa základe odvolania podaného navrhovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.\n1Obo/54/2012-304 z 30. októbra 2012 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNásledne Krajský súd v Žiline v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„NS SR\") uznesením z 15. februára 2013 pripustil zmenu návrhu v zmysle prednesu navrhovateľa na\npojednávaní súdu dňa 7. októbra 2010 a doručil uznesenie o pripustení zmeny účastníkov na strane\nnavrhovateľa účastníkom konania.\nZ vykonaného dokazovania, obsahu návrhu, pripojených listín, ako aj vyjadrenia navrhovateľa mal\nkrajský súd preukázané, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom uplatnil\nz titulu postúpenej pohľadávky na základe dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, z dôvodu\nktorého súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Krajský súd poukázal na\nto, že zásadne platí, že právoplatný rozsudok o určovacej žalobe rieši záväzne pre neskoršie podanú\nžalobu o plnenie z toho istého právneho vzťahu existenciu tohto právneho vzťahu. Dohoda o postúpení\npohľadávky z 26. júla 2000 bola v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn.\n25Cb/261/00 právoplatne určená za neplatnú. Vychádzajúc z určenia absolútnej neplatnosti predmetnej\ndohody o postúpení pohľadávky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ\"), z ktorej\nnavrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok, krajský súd konštatoval, že právne úkony postihnuté absolútnou\nneplatnosťou nemajú za následok vznik zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti, nakoľko absolútna\nneplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči\nkaždému. Súd (resp. iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky\nz úradnej povinnosti.\nPodľa názoru krajského súdu navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal existenciu právneho\ndôvodu uplatneného nároku tvoriaceho predmet sporu, teda ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v\nspore. Navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal, že mu patrí uplatňované právo, nakoľko iba\nplatná dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 by zakladala jeho aktívnu vecnú legitimáciu\nv predmetnom spore. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie na strane navrhovateľa nemá vplyv ani uzavretá Dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych\nvzťahov z 29. septembra 2000 (ďalej aj „dohoda z 29.9.2000) medzi INA Kysuce, a. s., BLOCK\nSLOVAKIA, spol. s. r. o., BLOCK SK, s.r.o. a BLOCK a. s. (založená je v spise na č. l. 162), na ktorú\nnavrhovateľ poukazoval a ktorou sa snažil preukázať, že spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.\no. nebola aktívne vecne legitimovaná vo veci sp. zn. 25Cb/261/00 z dôvodu, že dňa 29.09.2000 túto\npohľadávku postúpila spoločnosti BLOCK SK, s. r. o., ktorá je úplne inou právnickou osobou, a nie je\nani účastníkom konania. Navrhovateľ poukazoval na to, že pôvodné konanie začalo na základe návrhu\nz 5. októbra 2000, kedy spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. už nebola vlastníkom predmetnej\npohľadávky. Dohodu z 29.09.2000 navrhovateľ predložil ako nový dôkaz k návrhu na povolenie obnovy\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 s tým, že tento dôkaz\nnemohol predložiť v pôvodnom konaní, pretože ho získal z trestného spisu vedeného na OR PZ Nitra. Z\nuznesenia Okresného súdu Bratislava II. č. k. 42Cb/5/2009-123 z 9. júna 2011 Krajský súd v Žiline zistil,\nže právny zástupca BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. založil do spisu Dohodu o vzájomnom usporiadaní\nvzťahov z 3. októbra 2000 s poukazom na to, že táto pohľadávka patrí spoločnosti BLOCK SLOVAKIA,\nspol. s. r. o., pričom k dohode z 29.09.2000 uviedol, že táto riešila zabezpečenie zodpovednosti za vady\nvykonaného diela, avšak cena diela mala byť zaplatená spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., ako\nje uvedené v bode 3.3 § 3 dohody predloženej navrhovateľom. K rozsudku Okresného súdu Bratislava\nII. sp. zn. 25 Cb/261/00 krajský súd uviedol, že v predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať\nprávoplatné rozhodnutie iného súdu. Ustálenie otázky aktívnej, prípadne pasívnej vecnej legitimácie\nv spore je vždy vecou konkrétneho konania. V predmetnom konaní o plnenie preto neprislúcha súdu\npreskúmavať otázku vecnej legitimácie účastníkov v inom konaní o určovacej žalobe. Naviac, súd\npoukázal na to, že Okresný súd Bratislava II. v uznesení č. k. 42Cb/5/2009-123 z 9. júna 2011 (ktoré bolo\npotvrdené Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. zn. 1Cob/358/2011) k navrhovateľom predloženej\ndohode z 29.09.2000 konštatoval, že táto dohoda vysporiadavala záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo\na riešila zabezpečenie zodpovednosti za vady vykonaného diela v zmysle § 3 bodu 3.3 dohody, avšak\nuvedená dohoda nemá vplyv na určenie aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie účastníkov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25Cb/261/00.\nNavrhovateľ v predmetnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od skutočnosti, že právny\nnástupca pôvodného navrhovateľa- Ing. U. I. nadobudol pohľadávku tvoriacu predmet sporu na základe\ndohody o postúpení pohľadávky dňa 7. novembra 2004 od AES s. r. o., t. j. v čase, keď táto spoločnosť\nbola právoplatnou vlastníčkou pohľadávky a preto podľa jeho názoru ani okolnosť, že následne v\n\nmimoriadnom opravnom konaní bol rozsudkom NS SR zrušený rozsudok odvolacieho súdu, na základe\nktorého bolo potvrdené spoločnosti AES s. r. o. jej vlastníctvo k pohľadávke, nemohlo mať vo vzťahu\nk tretím osobám dopad na ním nadobudnuté práva s poukazom na ust. § 243d ods. 2 O.s.p., podľa\nktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.\nK tomuto krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru zamietnutie žaloby o neplatnosť dohody o postúpení\npohľadávky nebolo takým rozhodnutím, ktorým by súd akýmkoľvek spôsobom upravil, resp. deklaroval\nprávne vzťahy medzi účastníkmi. Zamietnutie žaloby o neplatnosť dohody o postúpení nemožno\nvykladať tak, že by týmto rozhodnutím súd deklaroval, že postupník je právoplatným nadobúdateľom\npohľadávky. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Cob/263/2003 z 8. septembra 2004\n(ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA, spol.\ns. r. o. o neplatnosť dohody o postúpení z 26. júla 2000 bol zamietnutý) nezaložilo a ani nedeklarovalo\nžiadne právo, ktoré by mohla spoločnosť AES s. r. o. ďalej previesť na iného- tretiu osobu, ktorá by\nmohla odvodzovať svoju dobromyseľnosť pri jeho nadobudnutí. Naviac, spoločnosť AES s. r. o. nemohla\nna Ing. U. previesť viac práv, ako sama mala, nakoľko v konečnom dôsledku dohoda o postúpení\npohľadávky z 26. júla 2000 bola súdom určená za neplatnú. Z neplatného právneho úkonu právne\nnásledky nenastanú a ani tým, že Ing. U. nebol účastníkom konania o neplatnosť dohody o postúpení\npohľadávky z 26. júla 2000 nemožno ustáliť, že by ho nezaväzoval určovací rozsudok súdu, ktorým bola\ndohoda o postúpení pohľadávky vyhlásená za neplatnú.\nK uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov v platné právo a k k\nuplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere krajský súd uviedol, že uvedená zásada,\nokrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere, vychádza z toho, že právo bolo skutočne\nnadobudnuté, a teda že niekto sa stal jeho subjektom. Preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený\ndodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na základe ktorého sa stal prevodca vlastníkom\nveci. Predpokladom uplatnenia tejto zásady, a teda aj princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec alebo\nprávo nadobudol od skutočného vlastníka, a nie od nevlastníka. Aj z tohto pohľadu je preto pre posúdenie\nveci určujúce zistenie, či spoločnosť AES s. r. o. nadobudla pohľadávku BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.\no. v rozpore, resp. bez rozporu s ust. § 39 OZ. Ak totiž dotknutý právny úkon bol postihnutý absolútnou\nneplatnosťou, k platnému postúpeniu pohľadávky na obchodnú spoločnosť AES s. r. o. nedošlo a na\ntakýto úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. V zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac\npráv, než sám má, je rovnakou vadou postihnutý aj právny úkon urobený spoločnosťou AES s. r. o. a\nnásledne aj Ing. U. I.. Na základe vyššie uvedeného krajský súd zamietol návrh z dôvodu nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému\núčastníkovi, priznal trovy konania v celkovej sume 4 283,49 eur.\nUznesením č. k. 16Cb/133/2001-389 z 26. júna 2013 Krajský súd v Žiline nepriznal navrhovateľovi\noslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podaním z 10. mája 2012 sa\nnavrhovateľ domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že jeho pomery takéto oslobodenie\nodôvodňujú a vo veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie\npráva. Krajský súd v Žiline po tom, čo rozsudkom z 30. mája 2013 návrh navrhovateľa vo veci\nsamej opätovne zamietol, posudzoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného návrhu na oslobodenie o\nsúdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že v zmysle citovaného zákonného\nustanovenia možno oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznať, len ak sú súčasne splnené\ndve podmienky: 1/ majetkové, resp. širšie pomery žiadateľa majúce základ v okolnostiach, ktoré nie\nsú dočasnej, či prechodnej povahy odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť\npoplatkovú povinnosť, resp. že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať a 2/ nejedná sa o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva žiadateľa. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti\nAES s. r. o. krajský súd zistil, že Ing. K.. (navrhovateľ) je spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti,\nvýška jeho vkladu predstavuje 11 352,32 eur a základné imanie spoločnosti je 16 596,96 eur,pričom\nnavrhovateľ v uvedenej spoločnosti vykonáva aj funkciu konateľa. V nadväznosti na toto zistenie krajský\nsúd dospel k názoru, že v danom prípade na strane navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., nakoľko navrhovateľ na jednej strane tvrdil,\nže je nemajetný a mimo invalidného dôchodku nepoberá žiaden príjem, avšak na strane druhej bolo\npreukázané, že vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti a zároveň je aj jej spoločníkom. Krajský súd\ntiež zohľadnil správanie navrhovateľa, ktorý súc si vedomý, že je invalidným dôchodcom s výškou\ninvalidného dôchodku približne 500 eur mesačne, prevzal na seba neistú pohľadávku vo výške 165\n023,24 eur s príslušenstvom, zaplatenie ktorej je predmetom súdneho konania na Krajskom súde v\nŽiline, avšak ktorej základ a právny dôvod bol spochybnený, pretože dohoda o postúpení pohľadávky,\nod ktorej navrhovateľ svoje práva v predmetnom konaní uplatňuje, bola v konaní vedenom na Okresnom\n\nsúde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 právoplatne určená za neplatnú. Správanie navrhovateľa\nkrajský súd vyhodnotil ako snahu vyhnúť sa plateniu súdnych poplatkov, ktoré v súvislosti s vymáhaním\npohľadávky na súde vznikajú a zároveň povinnosť úhrady súdneho poplatku preniesť na štát.\nProti rozsudku a uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie.\nV odvolaní proti rozsudku navrhovateľ (ďalej aj „odvolateľ\") uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo\nvyneseniu rozsudku mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom, ďalej súd vec nesprávne právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nKonanie má tiež inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil článok\n20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR\"), keď v prospech odporcu vyvlastnil jeho\nvlastníctvo nadobudnuté originárnym spôsobom. Namietal tiež, že súd porušil jeho právo podľa článku\n12 ods. 1 Ústavy SR a § 18 O.s.p. na rovnosť práv v konaní, nakoľko súd konal v záujme odporcu,\nkeďže sám z vlastného podnetu vyslovil každé tvrdenie a obstaral každý dôkaz namiesto odporcu.\nVšetky dôvody uvedené v rozsudku sú tak dôvodmi súdu a odporca ich nikdy nepoužil, napr. tvrdenie\nkonajúcej sudkyne, že nedošlo k prevodu práv z BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na BLOCK SK,\nspol. s. r. o., s tvrdením ktorým odporca dokonca nesúhlasil. Výlučne konajúca sudkyňa v rozsudku\nargumentuje skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi, ktoré odporca nikdy nepoužil, nikdy neboli\npredmetom skutkového a právneho skúmania a na ktoré on v konaní nedostal príležitosť reagovať.\nPrávny zástupca odporcu do zápisnice o pojednávaní dňa 30. mája 2013 výslovne uviedol, že sa\nnevyjadruje k navrhovateľom predloženým dôkazom. Konaním v mene odporcu konajúca sudkyňa\nzaložila neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú nesprávne rozhodla.\nOdvolateľ poukázal na to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 221\nods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že a) súd nevykonal výsluch odporcu a návrh navrhovateľa na výsluch\nodporcu na pojednávaní dňa 30. mája 2013 uznesením zamietol. Na rozdiel od predchádzajúceho\nrozsudku sa zmenilo len to, že súd vypočul jeho, resp. umožnil mu neobmedzené vyjadrenie, ako\naj záverečný prednes. Jeho výpoveď však nie je dostačujúca, pretože právny zástupca odporcu sa\nodmietol vyjadriť k dôkazom vo veci. Len zo záverečnej rekapitulácie dôkazov, ktorú súd vykonal na\npojednávaní dňa 30. mája 2013 sa dozvedel, že súd do spisu založil aj uznesenie Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1Cob/358/2011-152 z 31. októbra 2012. Súd mu znemožnil dokazovanie ohľadne aktívnej\nvecnej legitimácie v konaní sp. zn. 25Cb/261/00 vedenom na Okresnom súde Bratislava II. a súd tiež\nnijako nereagoval ani na jeho žiadosť na získanie vyjadrenia k dohode z 29.09.2000, ktorú jej účastníci\noznačili za platnú od 2. októbra 2000. Súd odporcu k tejto otázke nevypočul, pričom právny zástupca\nodporcu k uvedenej zmluve na pojednávaní dňa 7. októbra 2010 uviedol, že sa nemôže relevantne\nvyjadriť k týmto skutočnostiam, nakoľko dohodu o vzájomnom usporiadaní právnych vzťahov nepozná.\nOn preto mal za to, že súd nemá žiadne pochybnosti o platnom postúpení všetkých práv voči odporcovi\nna spoločnosť BLOCK SK, spol. s. r. o. Napriek opačnému tvrdeniu súdu neexistuje tiež ani súvis medzi\nkonaním na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 a predmetným konaním na Krajskom\nsúde v Žiline. Súd nevykonal ani navrhnuté dôkazy k odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, hoci tento rozsudok cituje a nedbal na spisom preukázaný stav\na predložené dôkazy, najmä rekapituláciu plnení BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. podľa bodu 7.4 a\nbodu 7.5 zmluvy o odškodnení a dodávke č. BA01S/ZF04 z 27. júla 2000, ktorou je preukázané, že\npohľadávku voči odporcovi odkúpila AES s. r. o. platbou v plnej výške, a nie bezodplatne a tiež dohodu z\n29.09.2000, ktorou je preukázané, že spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. nezostalo vo vzťahu\nk odporcovi nič, teda ani povinnosti. Nepravdivé tvrdenie o vstupe Ing. U. I. do konania má vyvolať\ndojem, že k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď navrhovateľ nebol vlastníkom pohľadávky. V\nskutočnosti dňa 26. júna 2009 pôvodný navrhovateľ iba po tretíkrát súd urgoval, aby zmenu navrhovateľa\nnavrhnutú už v podaní zo 16. júna 2006 vykonal s ohľadom aj na okolnosť, že konajúcej sudkyni takúto\npovinnosť uložil už dovolací súd vo svojom uznesení č. k. 1ObdoV/12/2008-125 z 29. januára 2009. On\nsúdu na pojednávaní dňa 7. októbra 2010 ponúkol dôkazy o časovom období, v ktorom bol pôvodný\nnavrhovateľ právoplatným vlastníkom pohľadávky, ako aj dôkazy preukazujúce, že nemôžu existovať\npochybnosti o tom, že k postúpeniu pohľadávky z vlastníka na U. I. došlo v čase právoplatného a\nvykonateľného rozsudku č. k. 25Cb/261/00-91 zo 14. októbra 2004. Konajúca sudkyňa tieto jeho návrhy\nani nezapísala do zápisnice tvrdiac, že dôkaz vykoná ona sama pripojením príslušného spisu. Neučinila\ntak a preto on zmienený dôkaz do spisu založil opätovným, tentokrát úspešným pokusom z 29. marca\n2012. Spisom je preukázané, že súd dňa 4. augusta 2009 vyhovel návrhu na zmenu navrhovateľa zo 16.\njúna 2006. Tvrdenie uvedené v rozsudku o zmene navrhovateľa dňa 26. júna 2009 je preto nepravdivé.\nSúd ďalej nevykonal navrhnuté dokazovanie k oznámeniu o postúpení pohľadávky odporcovi. Zo spisu\nje preukázané, že dňa 2. augusta 2000 spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. odporcovi nič\n\nneoznámila a ani nespochybnila platnosť žiadneho postúpenia. Je vylúčené, aby dňa 2. augusta 2000\nodporca získal pochybnosti o pravosti postúpenia, pretože na oznámení je potvrdené jeho prevzatie\nodporcom dňa 7. augusta 2000 s pokynom štatutára odporcu na úhradu pohľadávky postupcovi, teda\nodporca s postúpením dňa 7. augusta 2000 nakladal ako s nepochybne platným. Odporca potvrdil\npravdivosť tohto tvrdenia keď prehlásil, že sa k tomuto dôkazu nebude vyjadrovať. Súd však toto jeho\nvyvrátené nepravdivé svedectvo naďalej cituje, ako by bolo platné. Hoci išlo o krivé svedectvo, toto\nsvedectvo malo podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd mu znemožnil dokazovanie k trovám\nkonania, pretože mu neposlal vyčíslenie trov konania odporcom a on preto nemohol zistiť, či je splnená\nzákonná podmienka včasnosti a obsahu ich vyčíslenia, čo je o to naliehavejšie, že súd odporcovi priznal\nnáhradu úkonu - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Krajského súdu v Žiline v zmysle ust. § 14\nods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak taký úkon neexistuje, pretože citované písmeno a/\nurčuje prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom. Odporca si buď\ntieto úkony zákonným spôsobom neuplatnil a dodatočne tak už urobiť nemôže alebo ide len o zrejmú\nnesprávnosť odôvodnenia rozsudku, spôsobenú omylom súdu.\nĎalej odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.)\nz nasledovných dôvodov : A/ Spoločnosť AES s. r. o. bola od 26. júla 2000 do 7. novembra 2004\nprávoplatným vlastníkom pohľadávky. Súd nikdy neskúmal dobromyseľnosť nadobúdateľa Ing. U. I.,\navšak túto nemožno spochybniť. Dňa 7. novembra 2004, kedy mu AES s. r. o. odpredala svoju\npohľadávku, ani spoločnosť AES s. r. o. nevedela, že spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.\no. má v úmysle podať vo veci dovolanie. Súd tvrdením, že rozhodnutím z 8. septembra 2004 (o\nžalobe podanej podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) nedošlo k určeniu žiadneho práva, nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne vlastníctva pohľadávky. Toto\nkonštatovanie súd použil s cieľom nepravdivo tvrdiť, že nadobúdateľ Ing. U. I. pohľadávku neodkúpil od\npravého vlastníka a teda že jeho vlastnícke právo nevzniklo originárne postupom podľa ust. § 132 ods. 1\nOZ. Konajúca sudkyňa tak dôvodí preto, aby v prospech odporcu mohla porušiť článok 20 ods. 1 Ústavy\nSR a porušiť základné právo navrhovateľa na ochranu vlastníctva. B/ Ing. U. I. bol od 7. novembra 2004\ndo 29. marca 2012 právoplatným vlastníkom pohľadávky. Rozhodujúcim kritériom určenia vlastníctva\nje právoplatnosť rozsudku z 8. septembra 2004, a nie otázka, či bol právny úkon, z ktorého právo\nvzniklo, neplatný relatívne alebo absolútne. Súd svojim opačným tvrdením nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne vlastníctva pohľadávky od 7. novembra\n2004. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/68/2007 z 25. marca 2008. C/\nSpoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. nemôže byť vlastníkom pohľadávky, pretože túto postúpila\ndňa 29.09.2000 na spoločnosť BLOCK SK spol. s. r. o. Preto rozhodnutie o vzťahu medzi touto\nspoločnosťou a spoločnosťou AES s. r. o. nemá žiadny význam pre predmetné konanie na Krajskom\nsúde v Žiline. Odporca tvrdil, že nevie, kto je vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom konania, a z\ndôvodu tejto pochybnosti dňa 5. júna 2003 zložil spornú pohľadávku do úschovy na Okresnom súde v\nŽiline v prospech jedného z príjemcov BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. a AES s. r. o. Dňa 7. októbra\n2010 navrhovateľ založil do spisu dohodu o vzájomnom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi INA\nKysuce, a. s., BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., BLOCK SK spol. s. r. o. a BLOCK, a. s. z 29.09.2000,\nktorou boli na spoločnosť BLOCK SK spol. s. r. o. prevedené všetky práva, teda najmä vlastnícke právo k\npohľadávke uplatnenej v predmetnom konaní. Na tejto okolnosti nič nemení ani antidatovaná dohoda z 3.\noktóbra 2000, ktorou sa právni zástupcovia BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., pokúsili zvrátiť preukázaný\nstav veci tvrdiac, že na jej základe táto spoločnosť získala vlastníctvo spornej pohľadávky späť ešte\nskôr, než začalo konanie na Okresnom súde Bratislava II. vedené pod sp. zn. 25Cb/261/00. Podľa jeho\nnázoru dohoda z 3. októbra 2000 je absolútne neplatná a odporuje zákonu, pretože jej účastníkom\nnie je odporca. Tým, že konajúca sudkyňa tvrdí, že dohoda z 3. októbra 2000 je dôkazom o zmene\nprávnych vzťahov ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, tak týmto tvrdením porušuje ust. § 525 ods. 2\nOZ. Konajúca sudkyňa nesprávne právne posúdila absolútnu neplatnosť dohody z 3. októbra 2000 a\nurčila ju za platnú napriek tomu, že platná dohoda z 29.09.2000, uzavretá s dlžníkom, vylučuje existenciu\npredloženej dohody z 3. októbra 2000 pod sankciou dôsledkov podľa ust. § 39 OZ. Naopak, v zmysle\nust. § 41 a § 41a OZ a bodu 4.1 dohody z 3. októbra 2000 je právoplatným potvrdením vlastníctva\nspornej pohľadávky spoločnosťou BLOCK SK spol. s. r. o. Súd riadiac sa nesprávnym právnym názorom\nnesprávne zistil skutkový stav ohľadne nedostatku vecnej legitimácie k spornej pohľadávke a sporného\nvlastníctva pohľadávky v období po 29. septembri 2000. D/ Rozsudok Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 25Cb/261/00 je zmätočný, pretože bol získaný podvádzaním súdu zo strany právneho zástupcu\nodporcu a vo vzťahu k predmetnému konaniu je irelevantný, pretože priznáva právo odporcovi, ktoré\nmu nikdy nepatrilo, keďže mu nepatrilo ani právo účasti v konaní o určenie neplatnosti spornej zmluvy.\n\nPráva zo zmluvy o dielo č. YT59B/D01/SD1BK a č. YT86B/D01/SD1BK odporca postúpil ich prevodom\nna BLOCK SK spol. s. r. o. dňa 29.09.2000. Návrh na začatie konania na Okresnom súde Bratislava\nII pod. sp. zn. 25Cb/261/00 podal na súd dňa 5. októbra 2000 subjekt, ktorý nebol na takýto úkon\nvecne legitimovaný (hoci poštou ho dňa 28. septembra 2000 odoslal subjekt, ktorý vtedy ešte bol\nna to oprávnený). Konanie o určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky, ktorá bola meritom\ntohto konania, sa preto medzi vecne legitimovanými subjektami nikdy nezačalo. Rozsudkami, ktorými\nodporca dôvodí, súdy (uvedené do omylu) prekročili svoje právomoci, keď nimi rozhodli vec, v ktorej\nnavrhovateľ nebol procesne spôsobilý. Túto okolnosť pred súdmi utajil aj odporca, ktorý v danom konaní\nkrivo svedčil (svedok P.). Odporca je ako dlžník zmluvnou stranou dohody o vzájomnom usporiadaní\nprávnych vzťahov z 29.09.2000. V tento deň spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. oznámila\ndlžníkovi INA Kysuce, a. s., že sporné práva možného príjemcu previedla na BLOCK SK spol. s.\nr. o. S prevodom tejto pohľadávky, vrátane všetkých práv a povinností k nej, dlžník súhlasil. Dlžník\npodviedol súdy a dňa 5. júna 2000 pri zložení sumy v hodnote záväzku v prospech postupcu BLOCK\nSLOVAKIA, spol. s. r. o., ako príjmateľa 1/, sa záväzku nemohol zbaviť, pretože za vecne legitimovaného\nv konaní o úschove v pozícií príjmateľa 1/ označil postupiteľa. Z tohto dôvodu dlžník, ktorý uznal, že\njeho záväzok patrí buď BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., alebo AES, spol. s. r. o. svoj záväzok zložil\ndo úschovy v prospech jediného subjektu, o ktorom mal spoľahlivo preukázané, že má spôsobilosť\nbyť vecne legitimovaný k pohľadávke, a to v prospech spoločnosti AES s. r. o. Po uznaní pohľadávky\nodporcom nikomu inému, než právnemu nástupcovi tohto jediného vecne legitimovaného účastníka\nkonania, nemožno pohľadávku vydať. Súd, ktorý nedbal na právoplatný právny úkon odporcu, ktorý\npopísaným spôsobom prostredníctvom právoplatného uznesenia súdu uznal svoj záväzok voči AES s. r.\no. nedostatočne zistil skutkový stav a preto nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Výsledok\nobnovy konania vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod. sp. zn. 25Cb/261/00 je irelevantný pre\nrozhodnutie Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci.\nV závere odvolania navrhovateľ namietal výšku priznanej náhrady trov konania odporcovi. Uviedol, že\nbol to odporca a jeho právny zástupca, ktorí svojim úmyselným podvádzaním súdu spôsobili prieťahy v\nkonaní mierou, ktorú by súd mal vyhodnotiť ako pohŕdanie súdom. Vzhľadom na lživé tvrdenia odporcu\nnavrhol, aby súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi nepriznal náhradu trov konania,\nresp. aby odporcovi náhradu trov konania nepriznal podľa ust. § 147 ods. 1 O.s.p., a to najmenej za\nnasledovné tri úkony: 1/ prevzatie veci, príprava a porada s klientom, pri ktorom sa odporca so svojim\nprávnym zástupcom dohodli na zavádzaní súdu, 2/ vyjadrenie z 19. apríla 2001, v ktorom podvodnou\nargumentáciou navrhli prerušenie konania a 3/ pojednávanie, režijný paušál, náhrada za stratu času\na cestovné dňa 7. októbra 2010, kedy právny zástupca odporcu na pojednávaní tvrdil, že pohľadávka\npatrí spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. až dovtedy, kým konfrontovaný dohodou z 29.09.2000\nneprehlásil, že sa k veci nevie vyjadriť. Jedná sa o úkony, ktorými odporca uviedol súd do omylu.\nOdvolateľ ďalej navrhol, aby odvolací súd zrušil povinnosť, ktorú mu uložil súd prvého stupňa na náhradu\ntrov právneho zastúpenia (pojednávanie plus režijný paušál, náhrada za stratu času plus cestovné dňa\n25. apríla 2013), pretože toto pojednávanie súd vytýčil len za tým účelom, aby mu doručil listiny, ktoré\nmu dovtedy z vlastnej viny doručoval na nesprávnu adresu a preto tak činil márne. Navrhol preto, aby\ntúto povinnosť splnil súd prvého stupňa. Ďalej poukázal na to, že súd priznal odporcovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia za úkony v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za\nzastupovanie na meritórnom pojednávaní Krajského súdu v Žiline v dňoch 7. októbra 2010, 29. marca\n2012, 25. apríla 2013 a 30. mája 2013. Predpokladá, že súd si zmýlil písmená právnych úkonov, pretože\n§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepozná žiaden úkon spojený s pojednávaním. Zrejme\nsúd mal na mysli písmeno c/ citovaného ustanovenia. Citovaná vyhláška vo svojom texte nepozná úkon\ns názvom „zastupovanie na meritórnom pojednávaní\", na takýto úkon preto nemožno použiť ustanovenie\n§ 14 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a právnemu zástupcovi odporcu preto nie je možné priznať\nodmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Pokiaľ súd tvrdil, že odporcovi patrí\nodmena vo výške základnej sadzby za úkon - účasť na meritórnom pojednávaní, potom nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nS ohľadom na dôkazy, ktoré odvolateľ v priebehu konania založil do spisu má za to, že jeho nárok tak, ako\nsi ho uplatnil, plynie priamo zo znenia zákona a v tejto súvislosti upozornil súd na všetky judikáty, na ktoré\npoukázal vo svojom podaní z 22. apríla 2013. Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 338/06 z 3. novembra 2006 týkajúce sa výkladu právneho predpisu všeobecným súdom. Domnieva\nsa, že súd mal za účelom odstránenia pochybností a tiež pre zaistenie dvojinštačnosti rozhodovania\nrozhodnúť o potrebe vykonať dokazovanie k relevancii konania Okresného súdu Bratislava II vedeného\npod. sp. zn. 25Cb/261/00 ku konaniu Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci. Za závažný nedostatok\ndoposiaľ vykonaného dokazovania považuje to, že krajský súd odmietol vykonať výsluch odporcu.\n\nNa základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nnávrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o trovách\nkonania zmenil tak, že ich náhradu neprizná odporcovi. V prílohe odvolania navrhovateľ predložil vo\nfotokópii dovolanie navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 42Cb/5/2009,\nuznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/149/2011 z 26. septembra 2012 a dohodu o vzájomnom usporiadaní\nprávnych vzťahov z 3. októbra 2000, uzavretú medzi BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. a BLOCK SK spol.\ns. r. o. so sídlom Cabajská 4, Nitra.\nV odvolaní proti uzneseniu krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ\nuviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Výpis z obchodného registra je potvrdením o vzniku\nspoločnosti, avšak nie dôkazom hodnoty spoločnosti. Ako dôkaz č. 1 k odvolaniu priložil kópiu potvrdenia\no podanom daňovom priznaní, ako dôkaz č. 2 priložil súvahu, ktorá bola vypracovaná na základe\núčtovnej uzávierky a podaná ako príloha daňového priznania za rok 2012 pričom riadkom č. 067 je\npreukázané, že vlastné imanie spoločnosti je záporné vo výške -92 205 eur, spoločnosť je predĺžená a\nexistuje len z dôvodu účasti v súdnych sporoch. Tvrdenie súdu o tom, že pohľadávka uplatnená konaním\nje neistá, predstavuje obdobu tvrdenia, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo\nbránenie práva, s čím nesúhlasí, pretože oprávnenosť uplatnenej a odporcom uznanej pohľadávky\nplynie z § 243d ods. 2 O.s.p. Nemožno prejudikovať jeho neúspech v konaní, a to aj napriek tomu, že\nsúd svojmu zamietavému prvostupňovému rozsudku nepochybne dôveruje. Na vyplatenie zmienenej\npohľadávky musel použiť všetko svoje imanie, ktoré v priebehu svojej praxe zhromaždil, pričom tak\nčinil s presvedčením, že pohľadávka nie je v žiadnom prípade neistá. Podľa jeho názoru predloženými\ndôkazmi preukázal, že mu patrí oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to jeho pomery odôvodňujú\na nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov\nnavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil a jeho návrhu na oslobodenie\nod súdnych poplatkov vyhovel.\nK odvolaniu navrhovateľa zaslal odporca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline považuje za správny, vydaný v súlade so zákonom a riadne odôvodnený. Za preukázané\npovažuje to, že dňa 25. januára 2000 odporca na strane objednávateľa uzavrel so spoločnosťou BLOCK\nSLOVAKIA, spol. s. r. o. (zastúpenej Ing. K. I.) na strane zhotoviteľa zmluvy o dielo, predmetom ktorých\nbola dodávka a montáž vzduchotechniky. Cena diela bola dohodnutá v sumách 40 365 800 Sk bez DPH\na 9 349 100 Sk bez DPH, pričom 90% ceny diela podľa oboch zmlúv bolo zhotoviteľovi vyplatených na\nzáklade čiastkových faktúr počas realizácie diela a zvyšná cena diela mala byť zhotoviteľovi vyplatená\nvo výške 5% po odstránení chýb a nedorobkov a vo výške ďalších 5% po založení termínovaného\núčtu zhotoviteľa vinkulovaného v prospech odporcu pre prípad neplnenia záručných podmienok, resp.\npo uzavretí servisnej zmluvy v zmysle bodu 6.1.3 zmlúv o dielo. Dňa 2. augusta 2000 bolo odporcovi\ndoručené oznámenie spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. (podpísané Ing. K. I. S..) o tom, že\npohľadávka uvedenej spoločnosti na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela v sume 4 971 490 Sk bola\npostúpená spoločnosti AES s. r. o., pričom následne bola odporcovi zaslaná aj kópia dohody o postúpení\npohľadávky z 26. júla 2000. Dňa 2. augusta 2000 však bolo zároveň oznámené spoločnosťou BLOCK\nSLOVAKIA, spol. s. r. o., že o postúpení pohľadávky nemajú vedomosť a že Ing. K. I. v čase zaslania\noznámenia o postúpení pohľadávky už nebol konateľom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o.\na preto nebol oprávnený postúpenie pohľadávky oznámiť odporcovi. Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA,\nspol. s. r. o. odporcovi zaslala aj zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia z 28. júla 2000, na\nktorom bol Ing. K. I. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., čo malo\nza následok, že odporca už nemohol konať v dobrej viere v zápis v obchodnom registri v zmysle ust. §\n27 Obchodného zákonníka. Dňa 22. augusta 2000 spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. zaslala\nodporcovi oznámenie, že postúpenie pohľadávky považuje za neplatné a odporcu vyzvala na plnenie\nv prospech spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Dňa 29. septembra 2000 bola odporcovi zo\nstrany navrhovateľa doručená výzva na úhradu postúpenej pohľadávky v lehote 7 dní od jej obdržania,\navšak záväzky zo zmlúv o dielo naďalej plnil zhotoviteľ - BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Dňa 2. októbra\n2000 bolo odporcovi spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. oznámené, že naďalej trvá na\nneplatnosti dohody o postúpení pohľadávky a návrhom z 28. septembra 2000 sa domáha na súde\nurčenia neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, uzavretej medzi BLOCK SLOVAKIA,\nspol. s. r. o. a AES s. r. o.\nO návrhu na určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky rozhodol Okresný súd Bratislava II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/261/00, ktoré bolo konaním v merite veci a od jeho výsledku\nje závislá existencia nároku navrhovateľa. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-91\n\nz 25. júna 2002 v spojení s rozsudkom z 20. mája 2003 č. k. 25/261/00-107 rozhodol tak, že určil\nneplatnosť postúpenia pohľadávky na AES, s. r. o. Proti tomuto rozsudku podala spoločnosť AES\ns. r. o. odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave vyhovel rozsudkom č. k. 14Cob/262/2003-244,\n14Cob/263/2003, 14Cob/40/2003 a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Spoločnosť\nBLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o. podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, o ktorom\nrozhodol NS SR rozsudkom č. k. 4Obdo/43/2004-298 zo 6. apríla 2006 tak, že napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Krajský súd v\nBratislave rozsudkom č. k. 3Cob/166/2006 z 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002. Týmto právoplatným rozsudkom súd určil neplatnosť postúpenia\npohľadávky, v dôsledku čoho nie je pochybnosť o tom, že oprávneným veriteľom pohľadávky je BLOCK\nSLOVAKIA, spol. s. r. o., a nie spoločnosť AES, s. r. o. Z týchto dôvodov je záver Krajského súdu v\nŽiline o tom, že navrhovateľ nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní správny a v rozsudku\naj riadne odôvodnený.\nOdporca nesúhlasil tiež s tvrdením odvolateľa, že nemal možnosť sa oboznámiť s dôkazmi založenými v\nspise. Uviedol, že navrhovateľ mal možnosť nahliadnuť do spisu a v odôvodnení rozsudku nie je žiadna\nzmienka o takej písomnosti, ktorú by odvolateľ nepoznal, resp. nemal možnosť sa s ňou oboznámiť.\nPred vyhlásením rozhodnutia bol spis oboznámený a navrhovateľ vyzvaný, aby sa vyjadril k doplneniu\ndokazovania a uplatnil návrhy. Pokiaľ odvolateľ namietal povinnosť na zaplatenie náhrady trov konania,\non jednoznačne popiera, že by svojim konaním spôsobil prieťahy. Je v záujme jeho klienta, aby konanie\nbolo riadne a včas skončené a na jeho trvanie nemal od počiatku žiadny vplyv. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí,\nže odporca nebol vypočutý, uviedol, že súd dal odporcovi možnosť, aby sa k vykonaným dôkazom\nvyjadril, čo právny zástupca odporcu využil niekoľkokrát počas súdneho konania. Počas pojednávania\nsa niekoľkokrát vyjadril aj za prítomnosti navrhovateľa, ktorý mal možnosť vyjadriť sa k jeho prednesom.\nZ vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré na výzvu odvolacieho súdu\nvyčíslil v podaní z 15. mája 2004, v ktorom si uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu\nv sume 751,89 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur, t. j. spolu v sume 759,07 eur podľa vyhlášky č.\n655/2004 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec\npodľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k\nzáveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.\nPredmetom sporu je právo na zaplatenie ceny dodávky investičných celkov vyplývajúce zo zmluvy o dielo\nč. YT59B/D01/SD1BK a zmluvy o dielo č.YT86B/D01/SD1BK, vyúčtovanej faktúrami, z ktorých zostala\nnezaplatená faktúra č. 200015 z 5. júna 2000 v sume 4 036 580 Sk a faktúra č. 200016 z 5. júna 2000\nv sume 934 910 Sk. Zmluvy o dielo boli uzavreté medzi odporcom ako objednávateľom a spoločnosťou\nBLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., so sídlom Nové Záhrady III/6, Bratislava ako zhotoviteľom. Z obsahu\nspisu vyplýva, že odporca pohľadávku uplatnenú v konaní čo do základu a výšky nespochybnil, avšak\nnamietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Z návrhu na začatie konania\nvyplýva, že pôvodným navrhovateľom v konaní bola spoločnosť AES s. r. o., ktorá si zaplatenie žalovanej\npohľadávky uplatnila proti odporcovi. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-135 zo 4. augusta 2009 krajský\nsúd rozhodol o zmene navrhovateľa, ktorým sa stal Ing. U. I., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P., X.\nz dôvodu postúpenia mu žalovanej pohľadávky postupcom AES s. r. o. na základe dohody o postúpení\npohľadávky zo 7. novembra 2004. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-240 z 29. marca 2012 v spojení s\nopravným uznesením z 15.februára 2013 krajský súd opätovne rozhodol o zmene navrhovateľa, ktorým\nsa stal Ing. K. I. CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, X. z dôvodu postúpenia mu žalovanej pohľadávky\nna základe dohody o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012, uzavretej medzi Ing. U. I. ako postupcom\na Ing. K. I. ako postupníkom. O zmene účastníka konania na strane navrhovateľa vyššie citovanými\nuzneseniami rozhodol krajský súd z procesného hľadiska podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.\nNásledne vzhľadom na odporcom uplatnenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľa v konaní krajský súd upriamil svoju pozornosť na zistenie, či z hľadiska hmotného práva\nnavrhovateľ je alebo nie je nositeľom práva uplatneného v konaní. Žalovaná pohľadávka bola pôvodným\nveriteľom a postupcom BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. postúpená postupníkovi AES s. r. o. na základe\ndohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Za postupcu túto dohodu uzavrel a podpísal Ing. K.\nI. CSc., (súčasný navrhovateľ). Následne dňa 7. novembra 2004 bola žalovaná pohľadávka postúpená\npostupcom AES s. r. o. (za ktorého dohodu uzavrel a podpísal Ing. K. I. CSc.) postupníkovi Ing. U. I.\na dňa 24. marca 2012 bola žalovaná pohľadávka postúpená postupcom Ing. U. I. postupníkovi Ing. K.\nI. CSc. na základe dohody o postúpení pohľadávky. V konaní nie je sporné, že súčasný navrhovateľ\n\nsa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom proti odporcovi z titulu postúpenej mu\npohľadávky (tzv. singulárna sukcesia).\nDohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 bola v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II\nprávoplatne určená za neplatnú rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002 v spojení s doplňujúcim\nrozsudkom č. k. 25Cb/261/00-107 z 20. mája 2003 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti uvedenej\ndohody podľa ust. § 39 OZ. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku správne konštatoval, že\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex\ntunc) voči každému a právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu\nalebo zánik práva alebo povinnosti, pričom súd, resp. iný štátny orgán musí na túto neplatnosť prihliadať\nz úradnej povinnosti. Na základe absolútne neplatnej dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000\nnedošlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky spoločnosti AES s. r. o. (ktorá ako pôvodný navrhovateľ\npodala návrh v predmetnom spore), pričom následne nedošlo ani k platnému postúpeniu žalovanej\npohľadávky zo spoločnosti AES s. r. o. na U. I. (na základe dohody o postúpení pohľadávky zo 7.\nnovembra 2004) a následne tiež nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky ani z Ing. U. I. na Ing. K. I.\nS.. (na základe dohody o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012). Krajský súd v odôvodnení rozsudku\nsprávne poukázal na zásadu, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má\", preto pokiaľ je\nprávny úkon (dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000) absolútne neplatným právnym úkonom,\nrovnako neplatnými právnymi úkonmi sú aj následne urobené úkony - dohoda o postúpení pohľadávky zo\n7. novembra 2004 a dohoda o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012. Napriek nesúhlasu navrhovateľa\ns právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25Cb/26/00-91 z 25. júna 2002 v spojení\ns potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, je\nvyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. záväzný pre súd v predmetnom konaní o plnenie\nvyplývajúce z dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, nakoľko predpokladom toho, aby plnenie\nzo zmluvy mohlo byť priznané oprávnenému subjektu, je vyriešenie (predbežnej) otázky, či dohoda o\npostúpení pohľadávky je platným právnym úkonom. Keďže otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho\núkonu - dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 bola predmetom osobitného súdneho konania\nna základe určovacieho návrhu podaného podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., je právoplatný rozsudok o\nurčovacom návrhu záväzný pre neskôr podaný návrh o plnenie z toho istého právneho úkonu, ktorý bol\nsúdom v inom konaní právoplatne určený za (absolútne) neplatný právny úkon. Právoplatný rozsudok\nsúdu o určovacom návrhu (ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) nie je oprávnený preskúmavať iný súd v inom\nsúdnom konaní, pretože právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné, čo je vyjadrením\nformálnej a materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktorému mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje,\nže krajský súd dospel k správnemu záveru o tom, že navrhovateľ nie je v spore aktívne vecne\nlegitimovaný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že mu patrí uplatnené právo na zaplatenie žalovanej\npohľadávky s príslušenstvom, keďže dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 je absolútne\nneplatným právnym úkonom. Na základe dohody z 26. júla 2000 preto nemohlo dôjsť k platnému\npostúpeniu žalovanej pohľadávky na pôvodného navrhovateľa AES s. r. o. a následne ani na Ing. U. I.\na Ing. K. I. S.. (súčasného navrhovateľa), nakoľko absolútnou neplatnosťou sú postihnuté aj následne\nuzavreté dohody o postúpení pohľadávky zo 7. novembra 2004 a 24. marca 2012.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu aj v tom, že ustanovenie § 243d ods. 2 O.s.p.\n(podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím\ndotknuté), ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/28/2007 vychádzajú z iných skutkových a právnych\nokolností prípadu, než je posudzovaný prípad, na ktorý ich nemožno použiť. Citované rozhodnutie\nrieši ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere, teda ak niekto nadobudol vlastnícke právo v dobrej\nviere, nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého\nsa stal prevodca vlastníkom veci, pričom predpokladom uplatnenia tejto zásady (teda aj princípu\nprávnej istoty) je, že nadobúdateľ vec alebo právo nadobudol od skutočného vlastníka, a nie od\nnevlastníka. V posudzovanom prípade navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že on, ako aj jeho\nprávny predchodcovia nadobudli žalovanú pohľadávku dobromyseľne a že im patrí na základe dohôd o\npostúpení pohľadávky, pričom navrhovateľ osobitne zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava\nII č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002, ktorým bola určená neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky\nz 26. júla 2000 bol najskôr zmenený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Cob/263/2003-244 z\n8. septembra 2004 tak, že určovací návrh bol zamietnutý. V čase, keď uvedený rozsudok bol právoplatný\ndošlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávky zo spoločnosti AES s. r. o. na postupníka Ing. U. I.,\npričom až následne na základe podaného dovolania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený\n\nuznesením NS SR č. k. 4Obdo/43/2004-298 zo 6. apríla 2006 a vec bola vrátená krajskému súdu na\nďalšie konanie, v rámci ktorého následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/166/2006-330\nz 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002 v\nspojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-107 z 20. mája 2003. Odvolací súd, rovnako ako\nkrajský súd, je toho názoru, že v posudzovanom prípade bolo postúpenie žalovanej pohľadávky od\nzačiatku sporné, o čom mali vedomosť aj jej nadobúdatelia na základe dohôd o postúpení pohľadávky,\nteda nemohli byť dobromyseľní pri jej nadobúdaní. Prvú dohodu o postúpení pohľadávky z 26. júla\n2000 uzavrel za veriteľa a postupcu Ing. K. I. S.. (súčasný navrhovateľ) so spoločnosťou AES s. r. o.\nPôvodný veriteľ BLOCK SLOVAKIA spol. s. r. o. postúpenie pohľadávky neuznal, o čom dňa 2. augusta\n2000 zaslal odporcovi oznámenie, v ktorom poukázal na to, že Ing. K. I. CSc. bol odvolaný z funkcie\nkonateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na valnom zhromaždení dňa 28. júla 2000 a preto\noznámenie o postúpení pohľadávky odporcovi dňa 2. augusta 2000 nemohol urobiť s právnym účinkom,\nkeďže v tom čase už nebol konateľom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Zároveň spoločnosť\nBLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. podala dňa 28. septembra 2000 na Okresnom súde Bratislava II\nurčovací návrh o neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Návrh bol podaný proti\nodporcovi AES s. r. o., spoločníkom a konateľom ktorej boli od 25. januára 1999 aj Ing. K. I. S.. a U. I.,\nteda títo mali vedomosť o spornosti postúpenej žalovanej pohľadávky a preto nemohli byť dobromyseľní\npri uzavretí dohôd o postúpení žalovanej pohľadávky dňa 7. novembra 2004 a dňa 24. marca 2012. Na\nuvedenom nemení nič ani skutočnosť, že spor o určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky\nz 26. júla 2000 prebiehal niekoľko rokov a v rámci niekoľkých inštancií, pričom v určitom okamihu (rok\n2004) sa U. I. domnieval, že je vlastníkom žalovanej pohľadávky po tom, čo Krajský súd v Bratislave\nzmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II tak, že zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti\ndohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Na základe podaného dovolania bol však následne\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v rámci ktorého\nkrajský súd rozsudkom z 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 25. júna 2002.\nPredmetné konanie je konaním sporovým, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý\nak chce byť v spore úspešný, musí preukázať oprávnenosť a dôvodnosť ním uplatneného nároku voči\nodporcovi. Rozhodujúcou otázkou, ktorá bola pre posúdenie veci kľúčová, bola otázka aktívnej vecnej\nlegitimácie navrhovateľa v konaní. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že mu v\npredmetnom súdnom konaní (ktoré začalo v októbri 2000) nebolo umožnené vyjadriť sa k veci, navrhovať\ndôkazy, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom. Tiež skutočnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom odporcu nemožno považovať\nza postup, ktorým by bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca, resp. jeho\nprávny zástupca sa zúčastňovali na pojednávaniach súdu, predkladali písomné vyjadrenia a stanoviská\nv rámci svojej obrany tak, ako to považovali za postačujúce. Keďže dôkazné bremeno v spore spočívalo\nna navrhovateľovi, bolo predovšetkým na ňom, či ho v spore unesie alebo neunesie. Odvolací súd\nsúhlasí s konštatovaním krajského súdu v odôvodnení rozsudku v tom, že na posúdenie otázky aktívnej\nvecnej legitimácie navrhovateľa v konaní nemá žiadny vplyv dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych\nvzťahov z 29.09.2000, resp. dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych vzťahov z 3. októbra 2000,\nnakoľko tieto dohody nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľa v predmetnom konaní.\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd vo\nveci správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie\nv konaní. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\nvo veci samej podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nNa základe odvolania podaného navrhovateľom aj proti rozhodnutiu o trovách konania odvolací\nsúdu preskúmal ním napadnuté rozhodnutie. Vyčíslenie trov konania právnym zástupcom odporcu sa\nnachádza na č. l. spisu 246 a 364 a bolo vykonané v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia\nrozsudku podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Námietka odvolateľa, že mu vyčíslenie trov nebolo predložené na\nvyjadrenie nie je relevantná, pretože o náhrade trov konania rozhoduje ex offo súd na návrh účastníka,\npričom povinnosťou súdu je uplatnené trovy konania prekontrolovať a priznať v súlade s právnym\npredpisom. Účastníkom predložené vyčíslenie trov konania súdu sa nezasiela druhému účastníkovi na\nvyjadrenie, nakoľko rozhodnúť o trovách konania je povinnosťou súdu. V posudzovanej veci odporca\nmal v konaní úspech, súd mu preto priznal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania,\nktoré si právny zástupca odporcu v zákonnej lehote uplatnil na súde s ich vyčíslením a špecifikáciou.\nPriznané trovy konania v sume 4283,49 eur pozostávajú z odmeny advokáta za poskytovanie právnych\nslužieb s pripočítaním tzv. režijného paušálu. Jedná sa o 6 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava\nzastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 27. októbra 2000 v sume 235 eur podľa § 16 ods. 1\n\npísm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci\nv znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. (ďalej aj „vyhláška č. 240/1990 Zb.\"), režijný paušál v sume 3,32 eur\npodľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb., t. j. spolu 238,32 eur, 2/ vyjadrenie k návrhu z 19. apríla\n2001 v sume 235 eur podľa § 16 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., režijný paušál v sume 3,32\neur podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb., t. j. spolu 238,32 eur, 3/ zastupovanie na pojednávaní\ndňa 7. októbra 2010 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ (a nie § 14 ods. 1 písm. a/) vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\ndo 30. júna 2013 (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004 Z. z.\") a režijný paušál v sume 7,21eur podľa §16 ods.\n3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,10 eur. ( v odôvodnení rozsudku krajského súdu je nesprávne uvedené,\nže ide o úkon podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky), 4/ zastupovanie na pojednávaní dňa 29. marca 2012\nv sume 751,89 eur podľa § 14 ods.1 písm. c/ (nie § 14 ods. 1 písm. a/) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom\nprávny zástupca odporcu vo vyčíslení trov konania na č. l. spisu 246 uviedol nesprávny dátum 29. marca\n2011 a následne si uplatnil režijný paušál v sume 7,41 eur (t. j. v nesprávnej - nižšej sume, v ktorej mu\nsúd režijný paušál aj priznal), t. j. spolu 759,30 eur (v odôvodnení rozsudku krajského súdu je nesprávne\nuvedené, že ide o úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), 5/ zastupovanie na pojednávaní dňa 25.\napríla 2013 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál v\nsume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,70 eur a 6/ zastupovanie na\npojednávaní dňa 30. mája 2013 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\na režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,70 eur. Ďalej\nsúd priznal odporcovi náhradu za stratu času - za cesty na pojednávania (Bratislava - Žilina a späť) á 8\nzačatých polhodín podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dňa 7. októbra 2010 v sume 96,16 eur, dňa 29.\nmarca 2012 v sume 98,80 eur (právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov konania v spise na č. l. 246\nuviedol nesprávny dátum 29. marca 2011 a následne si uplatnil náhradu za stratu času v nesprávnej nižšej sume, v ktorej mu súd náhradu aj priznal), dňa 25. apríla 2013 v sume 104,08 eur, dňa 30. mája\n2013 v sume 104,08 eur a náhradu cestovných výdavkov - za cesty na pojednávania (Bratislava - Žilina\na späť) podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to dňa 29. marca 2012 v sume 124,53 eur (400\nkm, základná náhrada 0,183 eur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena PHM 1,475 eur/l), dňa 25. apríla 2013\nv sume 120,876 eur (vzdialenosť 400 km, základná náhrada 0,183 eur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena\nPHM 1,37 eur/l) a dňa 30. mája 2013 v sume 120,528 eur (vzdialenosť 400 km, základná náhrada 0,183\neur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena PHM 1,36 eur/l).\nPo preskúmaní rozhodnutia o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd priznal\nodporcovi náhradu trov konania v správnej výške v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,\nvyjadrujúcim zásadu úspechu v konaní. Napriek tomu, že krajský súd v odôvodnení rozsudku pri dvoch\nprávnych úkonoch nesprávne uviedol ust. § 14 ods. 1 písm. a/ namiesto ust. § 14 ods. 1 písm. c/\nvyhlášky, krajský súd trovy konania odporcovi priznal v správnej výške a za tie úkony právnej služby,\nktoré právny zástupca odporcu vykonal v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb. a vyhláškou č. 655/2004\nZ. z. Odvolací súd preto navrhovateľom napadnuté rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nezistil v konaní žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust.\n§ 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý by nemal odporcovi priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti.\nRovnako odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by odporcovi nemal priznať trovy konania podľa ust. §\n147 ods. 1 O.s.p. za tie tri úkony právnej služby, ktoré v odvolaní namietal navrhovateľ, nakoľko nebolo\nzistené, že by sa jednalo o trovy konania za úkony, ktorými by odporca uviedol súd do omylu tak, ako\nto tvrdil navrhovateľ.\nOdvolací súd preskúmal aj navrhovateľom napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd nepriznal\nnavrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ust. § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže\npriznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka\nodôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie (alebo bránenie) práva.\nV posudzovanom prípade nie sú kumulatívne splnené obe podmienky v zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p.,\npretože návrh navrhovateľa bol rozsudkom krajského súdu zamietnutý, teda jedná sa o bezúspešné\nuplatnenie práva navrhovateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že obe podmienky priznania oslobodenia\nod súdnych poplatkov musia byť v každom prípade splnené kumulatívne, nemá námietka odvolateľa\n(nepriaznivé majetkové pomery navrhovateľa) vplyv na správnosť v posúdení navrhovateľovej žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov, a to s poukazom na bezúspešné uplatnenie práva navrhovateľom,\nteda nesplnenie druhej podmienky v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Žiline preto rozhodol\nv súlade s ust. 138 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ust. §219 ods. 1 O.s.p.\npotvrdil, aj keď čiastočne z iného dôvodu.\n\nV odvolacom konaní bol úspešným účastníkom odporca, ktorému podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho\nkonania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu a vyčíslil v písomnom podaní z 15. mája 2004. Odvolací súd\nodporcovi priznal trovy odvolacieho konania v súlade s jeho špecifikáciou a vyčíslením za jeden úkon\nprávnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej ) v sume 751,89 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm.\nc/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál v sume 7,81 eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004\nZ. z., t. j. spolu 759,70 eur.\nRozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cb/133/2001", "guid": "4da848cd-0c24-4dac-ab62-ef9762e04ec6:af6350bb-7e69-4279-8f2f-aad2a888c444", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}