{"guid": "258a2c4f-a025-436a-a7a2-6f7a072cfcce:7a2624ed-7355-42a1-af06-21950ccf2d15", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2", "spisova_znacka": "7MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2013 z 21. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2014, sp. zn. 7MCdo/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2", "identifikacne_cislo": "9013899353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2014-01-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a2624ed-7355-42a1-af06-21950ccf2d15", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/5/2013\n9013899353\n21. 01. 2014\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2014:9013899353.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. J. G., rod. č. XX-XX-XX/XXX, bytom\nS., 2. J. G., rod. č. XX-XX-XX/XXXX, bytom M., 3. P., zastúpených JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom\nso sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, proti odporcovi: Slovenské združenie telesnej kultúry so\nsídlom v Bratislave, Junácka 6, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá vec bola vedená na\nOkresnom súde Poprad pod sp. zn. 8 C 213/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. októbra 2012, sp. zn. 7 Co 94/2012\na uzneseniu Okresného súdu Poprad z 18. mája 2012, sp. zn. 8 C 213/2003-749, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Prešove z 29. októbra 2012, sp. zn. 7 Co 94/2012 a uznesenie Okresného\nsúdu Poprad z 18. mája 2012, č. k. 8 C 213/2003-749 z r u š u j a vec vracia Okresnému súdu Poprad\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 18. mája 2012, č. k. 8 C 213/2003-749\n(vydaným po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi\nuložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 883/, na účet ich zástupcu v banke, do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia náhradu trov konania v sume\n263 443,30 € (vo výroku svojho\nrozhodnutia uviedol, že s uvedenej sumy predstavuje suma 86,30 € náhradu za súdny poplatok a suma\n263 357,- € náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľov). O náhrade trov odvolacieho konania\nrozhodol tak, že odporca nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že o\nnáhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia mali vo veci plný úspech, je preto\ndôvodné, aby im súd priznal náhradu rov konania v plnej výške. Pri určení rozsahu náhrady trov z titulu\nodmeny zástupcu navrhovateľov vychádzal z ustanovení § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 14\nods.\n1, ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a jej výšku ustálil\nsumou 205 028,18 €, ku ktorej dospel tak, že odmenu zástupcu navrhovateľov ustálenú vo výške 464,39\n€, zníženú o 50 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, vynásobil počtom navrhovateľov. Podľa súdu prvého\nstupňa k odmene advokáta ešte prislúcha podľa § 16\nods. 3 vyhlášky aj režijný paušál v celkovej\nvýške 58 198,53 €, ku ktorej sume dospel tak, že paušálne náhrady (5 x 7,21 € za rok 2010, 3 x 7,41 €\nza rok 2011 a 1 x 7,63 € za rok 2012) tiež vynásobil počtom navrhovateľov. K takto určenej odmene a\npaušálnej náhrade pripočíta ešte náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času v sume 29,28\n€, resp. 76,26 € a zaplatený súdny poplatok 86,30 €.\nProti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa odporca podal odvolanie. V opravnom prostriedku, okrem\nspochybnenia niektorých procesných úkonov zástupcu navrhovateľov a námietky, že na danú vec bolo\nmožné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., tiež uviedol: „Okrem vyššie uvedeného tvrdíme,\nže v prípade procesného spoločenstva účastníkov konania, právny zástupca vykonáva úkony právnej\npomoci pre všetkých účastníkov procesného spoločenstva. Prvostupňový súd mal preto úkon právnej\npomoci vyhodnotiť ako jeden úkon a nie násobiť do nekonečna počtom účastníkov. Podľa toho, trovy\n\nkonania sú vyššie ako cena samotných nehnuteľností. Okrem toho, prvostupňový súd dostatočne ba\nnijako nezdôvodnil, prečo násobil úkony aj za ktoré by právnemu zástupcovi náhrada prislúchala, počtom\núčastníkov konania. Absenciou nedostatočného zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa stalo toto\nrozhodnutie nepreskúmateľné a nepresvedčivý. Prvostupňový súd mal rozhodnutie o trovách konania\nviesť v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v jeho\npostupe.“\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. októbra 2012,\nsp. zn. 7 Co\n94/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľom 1/ až 883/ priznal náhradu trov\nkonania vo výške 198 955,56 €, ktorú je odporca povinný zaplatiť zástupcovi navrhovateľov do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľom 1/ až 883/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania\na tiež vyslovil, že odporca nemá právo\nna ich náhradu. Odvolací súd sa v dôvodoch\nsvojho rozhodnutia najprv vyrovnal s odvolacou námietkou odporcu o možnosti použitia § 150 ods. 1\nO.s.p. Vzhľadom na okolnosti prípadu nezistil dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia. Stotožnil sa\naj so záverom súdu prvého stupňa, že na danú vec bolo potrebné aplikovať, okrem iného, ustanovenia\n§ 13 ods. 2 vyhlášky upravujúceho spôsob výpočtu odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb. Zmenu odvolaním odporcu napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že súd prvého\nstupňa nesprávne priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za zástupcom účtované, ale v skutočnosti\nnevykonané úkony právnej pomoci v dňoch 26. septembra 2011 a 28. marca 2012. Vychádzajúc z\nuvedeného potom priznal odmenu za päť úkonov v roku 2010 (prevzatí a príprava zastúpenia, účasť\nna pojednávaní dňa 26. februára 2010, spísanie podania\nz 31. augusta 2010 a účasť na\npojednávaniach dňa 3. septembra 2010 a 5. októbra 2010),\nza ktoré patrí tarifná odmena vo\nvýške 55,49 € za jeden právny úkon, jeden spoločný úkon\nv roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa\n4. októbra 2011), za ktorý patrí odmena 57,- € a jeden spoločný úkon v roku 2011 (účasť na pojednávaní\ndňa 25. októbra 2011, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia), a za ktorý patrí odmena vo výške\n14,25 €. Celková odmena\nza zastupovanie jednej osoby tak dosiahla sumu 348,70 €, ktorá\nbola znížená o 50 % na sumu 174,35 €. K uvedenej sume odvolací súd pripočítal režijný paušál za päť\núkonov vykonaných v roku 2010 vo výške 7,21 € za úkon a režijný paušál za dva úkony v roku 2011\nvo výške 7,41 € za úkon. Podľa odvolacieho súdu trovy právneho zastúpenia každého z navrhovateľov\ntak predstavujú čiastku 225,22 €, Za zastupovanie 883 navrhovateľov prislúcha ich zástupcovi preto\nodmena vo výške 198 869,26 €, ku ktorým pripočítal sumu 86,30 € z titulu úhrady súdneho poplatku.\nProti týmto uzneseniam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet odporcu, pretože\nnapadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov\nnie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil dovolacím\ndôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa dovolateľa súdy nižšieho stupňa nesprávne\npostupovali pri určení výšky režijného paušálu, keď jeho náhradu násobili počtom navrhovateľov. Tvrdí,\nže režijný paušál „patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát\nzastupuje. Pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné\núkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ale tiež sa neznižuje o 50\n%.“ Navrhol napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nZástupca navrhovateľov vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, okrem iného uviedol, že sa plne\nstotožňuje s uznesením odvolacieho súdu. Napadnutými rozhodnutiami nebol porušený zákon ani\niný záväzný právny predpis. Podľa jeho názoru „suma režijných nákladov by jednoznačne mala byť\nnásobená počtom klientov, opačný postup nemá oporu\nv platných právnych predpisoch.“\nNavrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, prípadne, ak by dovolací súd dospel k záveru, že je dôvodné,\nnapadnuté rozhodnutia zmeniť.\nOdporca navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov tak, že mu\nuloží povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 485,87 € a návrh\nna náhradu trov vo zvyšnej časti\nzamietol. Uviedol, že dôvody mimoriadneho dovolania sú síce správne, ale „vonkoncom nedostačujúce“,\n\npretože v podnete na jeho podanie inicioval napadnutie rozhodnutí súdov nižších stupňov aj z iných,\npodstatne závažnejších dôvodov spočívajúcich predovšetkým na nesprávnom závere, že JUDr. Marcel\nKohút zastupoval 883 navrhovateľ, hoci v skutočnosti išlo na ich strane o nútené nerozlučné procesné\nspoločenstvo. „Ich členstvom v pozemkovom spoločenstve je totiž dané, že v súdnom konaní musia\nkonať ako jedna osoba, ako jeden účastník konania“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a\nods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok generálny prokurátor Slovenskej republiky podal\nvčas (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a\nods. 3 O.s.p.) prejednal vec v\nrozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním\nnapadnuté rozhodnutia treba zrušiť.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba\nz dôvodov,\nže a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom\nposúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale\nv mimoriadnom\ndovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p.)\nsa ale zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.m a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,\nneobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len\nna posúdenie dovolacích dôvodov\nuvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa\nzaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237\nO.s.p. (vady zakladajúce, tzv. zmätočnosť konania).\nO vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nDovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov sú postihnuté jednou z takýchto\nvád, konkrétne vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nPrávo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované\ntak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.\nc/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť\nč. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napr. nález z 12. mája 2004, sp. zn.\nI. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 198/2011)\nsa za porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nRozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p,) musí obsahovať\núplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (ktoré ustanovenie, keďže nie je\nustanovené inak, podľa § 167 ods. 2 O.s.p. sa primerane použije aj na uznesenie) musí súd v\nodôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa\n\nvyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení\ndostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na\nním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom\npre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu\nporušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť\nkonať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.\nv spojení s § 237\npísm. f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci opravných prostriedkov.\nPravda, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali\nsporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa\npreskúmava v odvolacom konaní. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak\nvšak ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď\npráve\nna tento argument. Odvolací súd teda musí odpovedať na podstatné a právne významné\ndôvody odvolania. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nPožiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými\nsú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj\nna konanie o trovách konania, ktoré\nje neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda\nsúd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré môžu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov.\nSúčasťou práva na spravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor\nna to, aby účastníci konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé\novplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania, a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať.\nDovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám\nkladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. V jeho odôvodnení sa odvolací súd dôsledne\nnevyporiadal s argumentáciou odvolateľa, ktorá vzhľadom na jej význam vyžadovala špecifickú odpoveď\na nevyrovnal sa ani so skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu, ktoré môžu mať zásadný význam\npre rozhodnutie o náhrad trov konania účastníkov.\nZo spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci (o. i.) vyplýva:\n-V návrhu na začatie konania (č. l. 1 až 18 spisu) je označených 439 navrhovateľov\nvšetci sú zastúpení H. J., r. č. XXXXXX/XXX, navrhovateľom 1/.\n\ns tým, že\n\n-Na č. l. 30 až 139 spisu sú založené „splnomocnenia“ (všetky zo 16. marca 2003) udelené\njednotlivými navrhovateľmi (ako „spoluvlastníkmi združených pozemkov\nv\nPozemkovom spoločenstve URBÁR Štrba so sídlom v Štrbe, ul. Hlavná 106 v zmysle článku 14\nodst. 3 Stanov spoluvlastníkov združených do Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba, schválených\nvalným zhromaždením spoluvlastníkov Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba“) predsedovi výboru\nPozemkového spoločenstva URBÁR Štrba\nna zastupovanie „pri všetkých právnych\núkonoch voči fyzickým i právnickým osobám,\npred orgánmi štátu, pred súdmi všetkých stupňov,\npred orgánmi verejnej správy a samosprávy, ako aj ďalšími subjektmi, pričom predseda spoločenstva\nje splnomocnený konať v mojom mene navonok (paragr. 10 odst. 2 zákona č. 181/95 Z. z.), uzatvárať\nzmluvy, ako aj zmluvy opravnej pomoci (splnomocniť na zastupovanie advokáta alebo komerčného\nprávnika“). Prijatie plnomocenstva predsedom výboru Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba (ktorý\nv plnomocenstvách nie je naostatok ani menovaný) nie je na týchto písomnostiach potvrdené.\n\n-Na č. l. 416 spisu je založené plnomocenstvo udelené H. J., navrhovateľom 1/, advokátovi JUDr.\nMarcelovi Kohútovi.\n-Na č. l. 447 a nasl. spisu je založený „návrh na doplnenie účastníkov konania a doplnenie petitu\nžaloby“ (na celkový počet 883 navrhovateľov) podaný JUDr. Marcelom Kohútom. K tomuto návrhu\n(v obale bez č. l.) je pripojená plná moc z 31. augusta 2010 udelená Ing. Pavlom Jančíkom,\npredsedom výboru Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba „podľa stanov oprávneného zastupovať\ntoto združenie ... na základe mne udeleného splnomocnenia od členov Pozemkového spoločenstva\nURBÁR Štrba ... a s ich súhlasom“\npre advokáta JUDr. Marcela Kohúta. Súd prvého stupňa\nuznesením zo 16. septembra 2010,\nč. 8 C 213/2003-453 pripustil, aby do konania pristúpili ďalší\nnavrhovatelia a pripustil aj zmenu návrhu na začatie konania.\nSúd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyrovnal s uvedenými, podľa\ndovolacieho súdu nemálo významnými skutočnosťami pre posúdenie vôbec opodstatnenosti a rozsahu\nnavrhovateľmi, resp. ich zástupcom uplatnenej odmeny a náhrad najmä z hľadiska, či medzi\nnavrhovateľmi 1/ až 883/ a advokátom JUDr. Marcelom Kohútom vznikol záväzkový právny vzťah z\ndohody o plnej moci a teda, kto vlastne navrhovateľov zastupoval v konaní. Pochybenie súdu prvého\nstupňa nenapravil ani odvolací súd.\nZodpovedanie otázky rezonujúcej v mimoriadnom dovolaní (t. j. že paušálnu náhradu výdavkov\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu nie možné násobiť počtom\nzastupovaných klientov), bude možné a potrebné až po tom, ak v ďalšom konaní, na ktoré sa vec\nvracia, bude ustálené, že advokát zastupoval všetkých navrhovateľov. V tom prípade sa ale, vzhľadom\nna argumentáciu odporcu v odvolaní, že súd mal úkon právnej pomoci vyhodnotiť ako jeden úkon a „nie\nnásobiť do nekonečna počtom účastníkov“, a že súd „dostatočne ba nijako nezdôvodnil, prečo násobil\núkony aj za ktoré by právnemu zástupcovi náhrada prislúchala, počtom účastníkov konania“, bude od\nsúdu vyžadovať špecifickú odpoveď aj na túto otázku.\nSo zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p. uznesenie odvolacieho\nsúdu a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu\nprvého stupňa.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne\nsúd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d08e5263-990c-44cb-9324-03e64ca9ca04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d08e5263-990c-44cb-9324-03e64ca9ca04"}, {"guid": "8eef6942-f5dc-45fd-9591-ec53262e7622:a8fb4bf9-a1bf-4c7f-b32f-005b9db981c4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5609200608.1", "spisova_znacka": "7Co/94/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/94/2012 z 12. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5609200608.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6725bb70-849b-4633-91ee-634c1238431f:9d9c2441-0bfd-4728-8f69-6dfb040664d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1217216450.1", "spisova_znacka": "2Co/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/25/2019 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1217216450.1"}, {"guid": "ae682977-6ad7-4aa2-b650-7f4a278f3669:cb7c2b17-4c9c-4210-941d-33d0a9a2cf2b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115213368.2", "spisova_znacka": "12Co/387/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/387/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115213368.2"}, {"guid": "bfb68055-e287-4b0b-8cb4-f712bd83492c:bd23575c-a3ad-4e28-9cd0-08b5cd14e511", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112243125.2", "spisova_znacka": "10CoPr/5/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/5/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112243125.2"}]}