{"guid": "81322efc-8312-4153-9bb5-e0ea8fbaa90b:bd16f174-6a48-4752-bbb1-b726a7384fbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1", "spisova_znacka": "1MCdo/2/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/2/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 1MCdo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1", "identifikacne_cislo": "9013899267", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "sudca_id": 519, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-deak-519", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd16f174-6a48-4752-bbb1-b726a7384fbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/2/2013\n9013899267\n30. 01. 2014\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2014:9013899267.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Pavla Kalatu, podnikateľa\npodnikajúceho pod obchodným menom Pavol Kalata - CENTRAL CLUB KALATA - CCK, s miesto\npodnikania v Liptovskej Teplej č. 403, IČO: 14 172 658, proti povinnému V. W. naposledy bývajúcemu\nv H., o vymoženie 4 219,77 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod\nsp. zn. 6Er 331/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2012 sp. zn. 9CoE 303/2011 a uzneseniu Okresného\nsúdu Dunajská Streda z 24. januára 2011 č. k. 6Er 331/2004-23, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2012\nsp. zn. 9CoE 303/2011 a uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 24. januára 2011 č. k. 6Er\n331/2004-23 vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekučného konania\na vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dunajská Streda (súd prvého stupňa) na návrh oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zákona\nč. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal 16. septembra 2004 poverenie na vykonanie\nexekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi na vymoženie peňažnej pohľadávky 127\n124,70 Sk s príslušenstvom a trovami exekúcie proti povinnému.\nSúd prvého stupňa uznesením z 24. januára 2011 č. k. 6Er 331/2004-23 exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku); súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného\nkonania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že lustráciou na dedičskom oddelení\ntamojšieho súdu zistil, že povinný 30. júna 2007 zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo\nprávoplatné zastavené 24. apríla 2008 z dôvodu, že zomrel ako nemajetný. Z uvedeného vyvodil, že\nv exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového\núčastníka na strane povinného. Ďalej uviedol, že úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie\noprávneného vo vzťahu k zastaveniu exekúcie tak, ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Zdôraznil, že súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vystupuje v postavení podnikateľa,\nmusí preto znášať aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie\noprávneného, resp. trov exekúcie.\nKrajský súd v Trnave (odvolací súd) na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 30. apríla 2012 sp.\nzn. 9CoE 303/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako\nvecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,\nže vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, lebo povinný\nnezanechal majetok a exekúcia preto musela byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Vyslovil, že rozhodujúcim\nkritériom pre uloženie povinnosti uhradiť trovy konania v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku\n\nje existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie a pokiaľ povinný právne zanikol, nemožno\nuvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Keďže oprávnený nezavinil, že povinný počas exekúcie\nzomrel ako nemajetný a jeho procesné zavinenie súvisiace s možnou vedomosťou o tom, že je tu\naktuálna hrozba právneho zániku povinného preukázané nebolo, odvolací súd dospel k záveru, že súd\nprvého stupňa postupoval správne, ak súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdneho exekútora a mimoriadnym\ndovolaním napadol tak uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie, ako aj\nuznesenie odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto\nnavrhol uvedené uznesenia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPoukázal na nesprávne právne závery súdov, ktoré exekučné konanie zastavili v rozpore so zákonom\npodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a vo veci náhrady trov exekúcie aplikovali § 203 ods.\n1 Exekučného poriadku. Vyslovil názor, že v danom prípade úmrtie povinného v priebehu exekučného\nkonania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie\nexekučného konania. Z § 37 ods. 3 Exekučného poriadku totiž vyplýva, že povinnosti z exekučných\nvzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy\ndo výšky nadobudnutého dedičstva. Povinný majetok nezanechal, preto malo byť exekučné konanie\nzastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri náhrade trov konania mali súdy\nvychádzať z § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku.\nOprávnený ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný\nrozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§\n243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v\n§ 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takéto vady\ndovolateľ v mimoriadnom dovolaní nenamietal a dovolací súd ich nezistil.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nSúdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37\nods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2\nExekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku).\nPokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení\n§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (porovnaj\n§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o\nzastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\n\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za\nporučiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov\nupovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h\nO.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nV danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti z exekučných vzťahov však smrťou\npovinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa\nokamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať\nuspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ\nžiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.\npre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa so zreteľom na toto zistenie stotožnil so záverom generálneho\nprokurátora, že exekučný súd mal exekúciu zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili\ndo žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/\nExekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nebolo správne. Následne súd prvého stupňa rozhodol\nnesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie\nnezavinil, keďže dôvodom zastavenia exekučného konania je nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2\nExekučného poriadku). Možno potom uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvod\nzastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli o trovách exekúcie (porovnaj tiež R 49/2012).\nDovolací súd so zreteľom na doposiaľ uvedené dospel k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 v spojení § 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto\nnebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho\nsúdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.); právny\nnázor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je v ďalšom konaní záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoE/303/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}