{"guid": "58120c94-be86-45b5-9ec1-8601e77c1c95:e092a19a-b0a8-46ae-9d88-8f5f60e6af62", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1", "spisova_znacka": "3Sž/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/23/2013 z 7. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. októbra 2014, sp. zn. 3Sž/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1", "identifikacne_cislo": "9013010156", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2014-10-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e092a19a-b0a8-46ae-9d88-8f5f60e6af62", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/23/2013\n9013010156\n07. 10. 2014\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010156.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,\ns.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nDobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne\nč. RP/067/2013 zo dňa 10. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/067/2013 zo dňa 10. septembra 2013\np o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 13.11.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/067/2013 zo dňa\n10.09.2013.\nOdporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nznení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 308/2000\nZ.z.“), rozhodnutím č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 (vydaným v správnom konaní č. 260-PLO/\nO-3205/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 6.000 € za porušenie povinnosti\nuvedenej v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV\nMARKÍZA dňa 29.04.2013 o cca 19:00 hod. v rámci programu Televízne noviny odvysielala príspevok s\nnázvom Osudný pád na korčuliach a upútavku na tento príspevok, ktoré spôsobom svojho spracovania a\nsvojím obsahom zasiahli do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muža snímaného na nemocničnom\nlôžku a zároveň predmetný príspevok svojím obsahom a spôsobom spracovania zasiahol do práva na\nsúkromie ženy označenej ako sestra zraneného muža.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v prípade, ak došlo uplatnením slobody prejavu\núčastníka konania (odvysielaním posudzovaného príspevku a upútavky na príspevok) k neprimeranému\nobmedzeniu, či dokonca popretiu ústavou garantovaných práv a slobôd zraneného muža a sestry\nzraneného muža, ide o situáciu, kedy je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\n\npredmetných práv a slobôd obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia\ndeliktuálnej zodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Posudzovaný príspevok\ninformoval divákov o ťažkom úraze muža snímaného na nemocničnom lôžku. Príčinou bol pád pri\nkorčuľovaní na kolieskových korčuliach bez prilby. V rámci vizuálnej zložky príspevku a upútavky boli\nodvysielané zábery na zraneného muža ležiaceho na nemocničnom lôžku a zábery jeho zranenej tváre\npo páde na kolieskových korčuliach. Predmetné zábery detailne zobrazovali následky tejto nehody viditeľné vonkajšie poranenia na hlave. Odvysielané zábery zachytávali muža v zlom zdravotnom stave,\nležiaceho na nemocničnom lôžku so zdravotným golierom na krku a obväzom na hlave, čím bol v\npríspevku zobrazený v stave preňho nedôstojnom bez aktívnej možnosti odporovať voči vyhotovovaniu\nobrazových záberov svojej osoby počas hospitalizácie v nemocnici vzhľadom na svoj zdravotný stav,\na tým sa účinne brániť proti zásahom do jeho práva na zachovanie vlastnej dôstojnosti. Zásah do\nsúkromia sa môže uskutočniť rôznymi spôsobmi. Vzhľadom na mimoriadne intímnu a citlivú povahu\nlekárskych údajov zraneného muža, ktorý bol v príspevku, ako aj v upútavke jasne identifikovateľný\npre svoje okolie, bolo nepochybne zasiahnuté do jeho práva na súkromie, zahŕňajúceho aj právo na\nzachovanie súkromného charakteru informácií o svojom zdravotnom stave. V rámci vizuálnej časti\npríspevku bol odvysielaný detailný záber na tvár smútiacej ženy (označenej ako sestra zraneného muža)\nutierajúcej si uslzené oči a nos. Súčasťou práva na súkromie sú tiež osobné prejavy človeka. Účelom\nspravodajstva je informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôležitého významu stručne,\npresne a najmä vecne. V súvislosti s potrebou informovať verejnosť o nebezpečenstve korčuľovania na\nkolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených nie je zrejmý záujem verejnosti\nna odvysielaní záberov jasne identifikovateľného zraneného muža snímaného v jeho nemocničnej izbe\nv kritickom stave a na zverejnení jeho osobných zdravotných údajov vrátane röntgenových snímok\njeho lebky. Rovnako s ohľadom na sledovanú spravodajskú hodnotu príspevku nie je badateľný záujem\nverejnosti na odvysielaní záberov zachytávajúcich žiaľ sestry zraneného muža po tom, ako sa dozvedela\no kritickom zdravotnom stave svojho brata. Zaradenie týchto záberov je z hľadiska účelu spravodajstva\nneodôvodnené.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 6.000 €.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že s ohľadom na ustanovenia § 19 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z.z. a s ohľadom na ustanovenie § 11 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nje na uplatnenie práva na ochranu osobnosti aktívne legitimovaná vždy len tá fyzická osoba, voči\nktorej neoprávnený zásah smeroval. Z obsahu rozhodnutia však navrhovateľke nie je zrejmé, akým\nkonkrétnym spôsobom malo dôjsť k zásahu do práv konkrétnej aktívne legitimovanej fyzickej osoby.\nIdentifikácia zásahu a spôsobu zásahu do práv fyzických osôb, tak ako je uvedená v napadnutom\nrozhodnutí sa javí byť príliš reštriktívnou a pre začatie správneho konania neprijateľnou. V tomto prípade\nje potrebné vziať do úvahy aj stanovisko vysielateľa, ktorý získal všetky odvysielané zábery dobrovoľne,\nbez akýchkoľvek reštrikcií zo strany fyzických osôb alebo ošetrujúcich lekárov. Fyzická osoba označená\nsprávnym orgánom ako muž na nemocničnom lôžku bola v čase nakrúcania pri vedomí a bez zjavných\nproblémov komunikovala, bola schopná prijímať vlastné rozhodnutia a bola si vedomá aj možného\ndosahu svojich rozhodnutí. Obdobná situácia nastala aj so sestrou zraneného muža, ktorá bola v čase\nnakrúcania v stave schopnosti udržať pozornosť smerom k situácii, ktorá nakrúcaním v priestoroch\nnemocnice nastala a na otázky redaktora reagovala nezaujate a bez zjavných výrazných emotívnych\nprejavov. Obe osoby poskytli svoje výpovede dobrovoľne a súhlasili s nakrúcaním a zverejnením\nsvojich osobnostných prvkov tak, ako to bolo odvysielané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má\nnavrhovateľka za to, že odvysielaný príspevok nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na súkromie\nakejkoľvek osoby. Ochrana osobnosti fyzickej osoby je komplexným právnym inštitútom upraveným\nustanoveniami Občianskeho zákonníka. Konania na ochranu osobnosti sú zložitými konaniami, kde\nvšetky tvrdenia musia byť dostatočne podložené dôkaznými prostriedkami a preukázané riadnym\nspôsobom. Dôkazné bremeno je vždy na strane účastníka, ktorý sa dožaduje ochrany. Bez doloženia\nkonkrétnych dôkazov, že k zásahu do ľudskej dôstojnosti reálne prišlo, bez konkretizácie spôsobu, ako\nmohlo prísť k zásahu do ľudskej dôstojnosti nie je možné jednoznačne stanoviť, že prišlo k porušeniu §\n19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. V občianskom konaní o ochranu osobnosti pri požiadavke náhrady\nnemajetkovej ujmy musí mať súd kumulatívne za preukázané, že zásah bol neoprávnený, teda v\nrozpore s platnou legislatívou, že zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie\n\nosobnostných práv fyzickej osoby, že morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca a že dôstojnosť\nfyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere.\nNavrhovateľka nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, že nie je vo verejnom záujme podrobne\ninformovať a so súhlasom dotknutej osoby aj o následkoch úrazov, ktoré vznikajú v dôsledku\nnedodržiavania bezpečnostných predpisov. Preventívne a výchovne pôsobia práve takéto príspevky,\nktoré divákovi poskytnú reálny obraz následkov takéhoto konania, ktoré môže privodiť zdravotnú\nalebo aj inú ujmu na právach človeka. Práve konkrétnym poukázaním na následok ťažkého pádu na\nkorčuliach v prípade ak dotyčná osoba nemala bezpečnostnú prilbu dokáže takýto príspevok plniť\nsvoju verejnú funkciu vychovávať a pôsobiť preventívne a náučne. V prípade zverejnenia následkov\nhazardného správania občanov v dôsledku ktorého príde napríklad k požiaru nehnuteľnosti, nebude\nsprávny orgán namietať, ak vysielateľ detailne ukáže do tla vyhoretý priestor. Práve zverejňovaním\naj následkov rôznych tragédií v rozsahu a spôsobom podľa typu relácie a termínu vysielania plnia\ntakého príspevky spravodajského charakteru svoj verejnoprávny účel. K zásahu do osobnostných práv\nakejkoľvek súkromnej fyzickej osoby dôjde len v prípade odvysielania skutočností, ktoré takúto osobu\ndehonestujú, uvádzaním skutočností, ktoré nie sú pravdivé, pravdu skresľujúce a na ktoré táto fyzická\nosoba nemala možnosť reagovať a poskytnúť svoje stanovisko. V tomto prípade boli všetky odvysielané\nskutočnosti pravdivým a reálnym obrazom danej situácie. Navrhovateľka poukázala aj na rozsudok\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 7C/132/2008. Pokiaľ by sa dotknuté osoby cítili dotknuté vysielaním na\nsvojich osobnostných právach, mali možnosť vysielateľa žalovať prostredníctvom žaloby na ochranu\nosobnosti v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa osobnej komunikácie redaktora s\ndotknutými osobami, tieto nebudú iniciovať žiadne konania súdneho alebo mimosúdneho charakteru.\nSloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých\npodmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa nielen slobodu názoru a prijímania a\nrozširovania informácií a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Informovanie verejnosti\no veciach verejného záujmu vykonávané prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov patrí k\nvýznamným nástrojom kontroly moci a zároveň k základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším formám\ndeformácie spoločenského vývoja. Hromadnými informačnými prostriedkami sú popri periodickej\ntlači agentúrne spravodajstvo, spravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového a televízneho\nvysielania ako aj zvukové a obrazové záznamy, ktoré sa používajú na pravidelné informovanie verejnosti\no udalostiach, javoch, faktoch u nás alebo v zahraničí. Obsah publicistiky a spravodajstva, ktorým\nhromadné informačné prostriedky spoluvytvárajú verejnú mienku, spočíva v informovaní o faktoch,\nskúsenostiach, podnetoch, kritických pohľadoch, v organizovaní, vedení tvorivých polemík a diskusií a\nrozvíjaní spoločensky prospešnej kritiky. Musí sa týkať vecí oprávneného verejného záujmu a tomuto\noprávnenému verejnému záujmu aj slúžiť.\nUž z povahy činnosti publicistiky a spravodajstva vyplýva, že pri nej nevyhnutne a v značnom\nrozsahu dochádza aj ku kontaktu s jednotlivými hodnotami osobnosti fyzickej osoby, právnickej osoby\nnajmä cťou, menom, obchodným názvom a osobným súkromím. Tento fakt nemusí mať vždy podobu\nrozporu /kolízie/, pretože publicistika aj spravodajstvo môže takisto účinne napomôcť pri presadzovaní\nobčianskoprávnej ochrany osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Pri kolízii práva na informácie s\nprávom na ochranu osobnosti je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na\nochranu osobnosti vo vzťahu so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku\nproporcionality uplatňovania týchto základných práv a ich ochrany. Je teda vecou predovšetkým súdov,\naby s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná\nprednosť pred druhým. Relácia s názvom Televízne noviny je seriózna spravodajská relácia, ktorá\npoukazuje na závažné spoločenské problémy a využíva ústavné právo občanov na informácie. Nie\nje to bulvárna a samoúčelná relácia, ktorej cieľom je predostrieť spoločenský problém len z pohľadu\njedného subjektu. Naopak v snahe poskytnúť divákovi ucelený pohľad na vec, vždy reaguje odpoveďami\nz rozličných uhlov pohľadu.\nNavrhovateľka ďalej namietala, že výrok napadnutého administratívneho rozhodnutia neobsahuje\npresný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata\nsprávneho deliktu. Podľa navrhovateľky v predmetnom výroku absentuje popis spáchania skutku alebo\npopis ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovateľný tak, aby\nbolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný. Podrobnejšie je\nvlastné konanie, ktoré podľa Rady naplnilo skutkovú podstatu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\n\n308/2000 Z.z. popísané a špecifikované len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vymedzenie\npredmetu konania vo výroku rozhodnutia odporkyne musí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť\nzamenené s iným konaním. Táto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu\nzamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej,\npre potreby určenia rozsahu dokazovania a v neposlednom rade pre zaistenie riadneho práva na\nobhajobu. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 8Sž/1/2012-41 zo dňa 21.02.2013 v obdobnej právnej veci,\nč. k. 2Sž/21/2010-27 zo dňa 18.05.2011, sp. zn. 8Sž/18, 22, 23, 24/2011 zo dňa 24.11.2011, sp. zn.\n5Sž/9/2009 zo dňa 22.09.2009, 6Sž/4/2009 zo dňa 20.04.2010, ako aj na rozsudok Mestského súdu v\nPrahe č. 7Ca/315/2007-59 zo dňa 30.01.2009.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti považuje navrhovateľka uloženú sankciu vo výške 6.000 €\nza neprimerane vysokú, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani\npreventívnu. Navrhovateľka z uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nnapadnuté rozhodnutie Rady č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013, prípadne, ak napadnuté rozhodnutie\npotvrdí, navrhla znížiť výšku uloženej finančnej sankcie. V prípade úspechu si uplatnila na náhradu trovy\nkonania.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 potvrdil.\nV dôvodoch uviedla, že inštitút ochrany dôstojnosti a základných práv a slobôd iných podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je odlišný od inštitútu súkromnoprávnej ochrany osobnostných\npráv podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Uloženie finančnej sankcie za porušenie § 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je viazané na splnenie podmienok stanovených podľa § 13 ods. 2, 3\nObčianskeho zákonníka, ale je upravené v § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. bez možnosti Rady\nrozhodovať o druhu sankcie. Rada okolnosti zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť, intenzitu tohto\nzásahu a dôsledky môže zohľadniť len pri určovaní výšky sankcie - pokuty. Rada v tejto súvislosti\npoukázala aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/22/2012, 5Sž/26/2012. Z ustanovenia §\n19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k zásahu do ľudskej\ndôstojnosti a základných práv a slobôd iných, Rada ako správny orgán dohliadajúci na dodržiavanie\nustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. koná bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom sa o možnom\nporušení dozvedela. Konanie Rady nie je podmienené návrhom osoby, ktorá má byť na svojich právach\npoškodená, a teda ani tvrdeniami či dôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými. Z rozsudkov\nnajvyššieho súdu vyplýva, že osoba, do ktorej ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd bolo\nzasiahnuté podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., musí byť konkrétna fyzická osoba, ktorá je pre\nrecipientov identifikovateľná. Takáto osoba však nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná pre všetkých\nrecipientov. Negatívne dôsledky zásahu do ľudskej dôstojnosti sa najintenzívnejšie prejavujú práve v\nširšom okolí fyzickej osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo nepochybne chrániť fyzickú osobu práve pred\ntakými dôsledkami zásahu. V rámci vizuálnej zložky príspevku boli odvysielané viaceré detailné zábery\nna hlavu a tvár muža s poraneným okom a obväzom bez rastrovania tvárovej časti. Informácia o veku\nzraneného muža odznela v úvode príspevku. Súčasťou príspevku bol tiež detailný záber na smútiacu\nženu označenú ako sestra zraneného muža, pričom v spodnej časti obrazovky bolo zobrazené jej meno\na priezvisko. Detailný obraz tváre ženy označenej ako sestra zraneného muža, ako aj jej hlas neboli\nvysielateľom nijakým spôsobom modifikované.\nOdporkyňa tiež poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/9/2006, 2Sž/17/2011,\n5Sž/18/2011 a uviedla, že pri posudzovaní porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nnie je podstatné, či išlo o slobodné konanie zraneného muža a slobodné konanie ženy označenej ako\nsestra zraneného muža. Ani ich prípadný súhlas neoprávňuje vysielateľa na zásah do ľudskej dôstojnosti\na súkromia zraneného muža a zásah do súkromia sestry zraneného muža. Odporkyňa poukázala na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/26/2012, v zmysle ktorého neoprávneným zásahom môžu\nbyť za určitých okolností aj informácie pravdivé, ktoré patria do intímnej sféry osoby v širšom slova\nzmysle. Navrhovateľka nebola sankcionovaná za to, že informovala o nebezpečenstve korčuľovania na\nkolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených. Navrhovateľke bola uložená\nsankcia za spôsob akým o tomto konkrétnom úraze informovala, konkrétne za zobrazenie autentických\nprejavov žiaľu sestry nad ťažkým úrazom brata a záberov zachytávajúcich muža v zlom stave snímaného\nna nemocničnom lôžku vrátane jeho zdravotných údajov, konkrétne röntgenových snímok jeho lebky ako\n\naj popisu jeho zranení. Odporkyňa nepopiera význam a nevyhnutnosť slobody prejavu v demokratickej\nspoločnosti. Rada vzala do úvahy tak spravodajský charakter daných informácií, ako aj kontext, v\nktorom boli odvysielané. Príspevku ako takému odporkyňa neuprela určitý preventívny rozmer. Avšak v\nsúvislosti s potrebou informovať verejnosť o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach\nbez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených nie je zrejmý záujem verejnosti na odvysielaní\nzáberov jasne identifikovateľného zraneného muža, ako aj jeho smútiacej sestry po tom, ako sa\ndozvedela o kritickom stave svojho brata. Sporné zábery a osobné údaje o zdravotnom stave nijakým\nspôsobom neprispeli k väčšej informovanosti verejnosti ohľadne sledovanej témy. S ohľadom na zásadu\nproporcionality dospela odporkyňa k záveru, že predmetný príspevok bolo možné spracovať iným\nspôsobom tak, aby bolo právo na slobodu prejavu účastníka konania naplnené bez toho, aby došlo\nodvysielaním príspevku zároveň k neprimeranému zásahu do ústavou garantovaných práv a slobôd.\nPosúdiac charakter sporných záberov a osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu zraneného\nodporkyňa uviedla, že ich nezverejnením by verejnosť nebola ukrátená o žiadny podstatný a dôležitý\nfakt z aktuálneho diania v Slovenskej republike.\nK námietke týkajúcej sa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporkyňa poukázala na\nrozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/6/2013, 2Sž/6/2013, 5Sž/26/2012, 3Sž/22/2012, 5Sž/13/2011,\n5Sž/22/2010, 8Sž/4/2010, 2Sž/5/2010, 4Sž/2/2010, 3Sž/33/2009, ktorými súd opakovanie potvrdil\nrozhodnutia Rady ukladajúce sankciu za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., v\nktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za porušenie predmetného ustanovenia formulovaný\nv rovnakom rozsahu ako v prípade tohto preskúmavaného rozhodnutia. Navrhovateľka dňa 29.04.2013\no cca 19:00 hod. odvysielala iba jeden program s názvom Televízne noviny, príspevok Osudný pád na\nkorčuliach a upútavku na tento príspevok a správny delikt spočíva v obsahu a spôsobu ich spracovania,\nktoré zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muža snímaného na nemocničnom lôžku,\nako aj jeho sestry. Zákonné znenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je formulované veľmi\nširoko, keď určuje, že zásah do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných spočíva v spôsobe\nspracovania a v obsahu odvysielaného programu, či príspevku. Správnemu orgánu je tak ponechaný\npriestor, aby v rámci správneho uváženia posúdil jednotlivé konania a osobitne vyhodnotil konkrétny\nskutkový stav s prihliadnutím na všetky okolnosti.\nOdporkyňa pri určovaní výšky pokuty pristupuje ku každému prípadu vždy individuálne, skúma všetky\nokolnosti spáchaného správneho deliktu. Za každé porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z. tak vychádza zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, a preto nemožno v súvislosti\ns výškou uloženej sankcie hovoriť o rovnakom porušení zákona. Odporkyňa zhodnotila konkrétne\nokolnosti prípadu, rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy, pričom vzala do úvahy aj\npredchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka sankcionovaná za opakované porušenie § 19\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na\npojednávaní súdu dňa 07.10.2014 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ako aj\ns obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 26-PLO/O-3205/2013, s obsahom rozhodnutia Rady\nč. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu dospel k záveru,\nže rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie komunikátov na programovej službe TV MARKÍZA s názvom Televízne noviny a príspevku\nOsudný pád na korčuliach a upútavkou, ani ich obsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí\nRP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí\na či predmetná sankcia - pokuta vo výške 6 000 € bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\n\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 260-PLO/O-3205/2013 zo dňa 18.06.2013, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 10.07.2013. V spise je pripojený obrazovo-zvukový\nzáznam predmetného programu. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza Žiadosť o\npredĺženie lehoty na vyjadrenie, žiadosť o zaslanie podkladov zhromaždených v správnom konaní,\nzaslanie Správy o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. zo dňa 17.07.2013,\nvyjadrenie navrhovateľky zo dňa 22.07.2013, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 10.09.2013 a\nnapadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe TV MARKÍZA dňa 29.04.2013\no cca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Osudný pád\nna korčuliach, so začiatkom o 19:31:02 hod. a upútavku na tento príspevok, ktoré spôsobom svojho\nspracovania a svojím obsahom zasiahli do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muža snímaného\nna nemocničnom lôžku, ako aj do práva na súkromie ženy označenej ako sestra zraneného muža. Za\nuvedené bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuty vo výške 6.000 €\nPodľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„Rada“) je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva\nna prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a\nretransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a\nposkytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu\nvymedzenom týmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n\nPodľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky\nprogramovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.\nNajvyšší súd v úvode konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nesupluje\nobčianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nZ dôvodovej správy k ustanoveniu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že v záujme\nochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22 a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii\nniektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských\nštátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie\ntakých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo\nnárodnosti. V ustanovení sa bližšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické\nštandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo\ntypu možno vyvodiť predovšetkým na základe trestnoprávnych noriem. V záujme komplexnosti právnej\núpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 1 deklarujú určité obsahové neprípustnosti, a to pod\nhrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania,\nale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania. Navrhované obmedzenia sa\nuplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových oznámení.\nRada chráni verejný záujem, aby celkovo vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k neoprávneným\nzásahom do ľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti, ktoré\nrozhodujú všeobecné súdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút, na ktorý konanie o porušení § 19\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada, nemá vplyv. Rada\nmá povinnosť konať a rozhodovať v zákonom stanovených lehotách.\nPo oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil s názorom\nodporkyne, že obsah príspevku, a teda spôsob spracovania, zobrazenie zraneného muža, ktorý bol\njednoznačne identifikovateľný, ako aj zobrazenie smútiacej sestry zraneného muža, utierajúcej si\nuslzené oči a nos, ktorá bola taktiež jednoznačne identifikovateľná, zasiahli do súkromia dotknutých\nosôb. Odvysielané príspevky neboli po obrazovej ani zvukovej stránke nijak upravené. Odporkyňa a\nani najvyšší súd nepopierajú aktuálnosť a dôležitosť témy, týkajúcej sa ochrany zdravia a prevencie\núrazov pri akejkoľvek ľudskej činnosti, avšak spôsob a obsah spracovania predmetného príspevku,\nkonkrétne detailné zábery na hlavu a tvár muža s poranenou hlavou a obväzom bez rastrovania\ntvárovej časti, zobrazenie jeho zdravotných údajov - röntgenové snímky jeho lebky, ako aj detailné\nzábery smútiacej sestry zraneného muža boli spôsobilé zasiahnuť do súkromia dotknutých osôb a\nišli nad rámec spravodajského charakteru daného programu. Rada správne uviedla, že v súvislosti\ns informovaním verejnosti o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach bez nasadenia\nprilby a o rizikách s tým spojených bolo možné príspevok spracovať aj bez zverejnenia osobných\nzdravotných údajov zraneného muža a záberov zachytávajúcich žiaľ jeho sestry. Takýto spôsob\nspracovania presiahol záujem verejnosti a neprispel k väčšej informovanosti verejnosti ohľadom\nsledovanej témy. Na identifikovateľnosť nie je nevyhnutné, aby bola dotknutá osoba identifikovaná\nprostredníctvom osobných údajov, avšak postačuje ak je dotknutá osoba identifikovateľná pre užšiu\nverejnosť.\nSloboda prejavu patrí k najdôležitejším politickým základným právam, pretože prispieva k názorovej\npluralite v spoločnosti. Dôležité je všetko, čo je ohľadom danej témy zobrazené, odvysielané a v akom\nkontexte a aby boli predkladané informácie objektívne a vyvážené. Spôsob zobrazenia danej témy však\nmusí byť taký, ktorý príliš nezasahuje do súkromia zobrazených osôb, t.j. snaží sa konkrétne zobrazené\nosoby za podmienok daných povahou vysielanej informácie, čo možno najviac chrániť.\nVýrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky ohľadom\nvýrokovej časti rozhodnutia, keďže z výroku bolo zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný (29.04.2013\no cca 19:00 hod.), ako bol spáchaný (odvysielanie príspevku s názvom Osudný pád na korčuliach, ktorý\nspôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie\nzraneného muža a jeho sestry), s uvedením ustanovenia zákona (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z.) a v akom programe odvysielanom navrhovateľkou (v rámci programu Televízne noviny).\n\nZ takto formulovaného výroku je zrejmé o aký skutok ide a akým spôsobom došlo k porušeniu zákona.\nVýrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011\nzo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom formulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú.\nRada o výške sankcie rozhodovala na základe správneho uváženia v rozsahu zákonom predpokladanej\nsprávnej úpravy. Najvyšší súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie Rady vybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom č. 308/2000 Z.z. Rada v danej veci výšku pokuty náležite odôvodnila a súd\nnezistil dôvody na jej zníženie.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v H. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}