{"guid": "93d8486f-1f62-40fa-82bf-e10363ee5120:ca13333c-6c2a-4601-8017-5f661bf38c72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1", "spisova_znacka": "3Sž/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/22/2013 z 6. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. mája 2014, sp. zn. 3Sž/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1", "identifikacne_cislo": "9013010152", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2014-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca13333c-6c2a-4601-8017-5f661bf38c72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/22/2013\n9013010152\n06. 05. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010152.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,\ns.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nDobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne\nč. RP/073/2013 zo dňa 10. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/073/2012 zo dňa 10. septembra 2013\np o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 04.11.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/073/2013 zo dňa\n10.09.2013.\nOdporkyňa (ďalej aj Rada), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nznení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len zákon č. 308/2000\nZ.z.), rozhodnutím č. RP/073/2013 zo dňa 10.09.2013 (vydaným v správnych konaniach č. 195-PLO/\nO-2113/2013, 231-PLO/O-2654/2013, 264-PLO/O-3209/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. vo výške 16.000 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\ntým, že na televíznej programovej službe DAJTO dňa 11.01.2013 o cca 00:31 hod. a dňa 20.01.2013\no cca 23:55 hod odvysielala komunikáty s názvom Sexy výhra a dňa 30.03.2013 o cca 07:00 hod a\ndňa 01.05.2013 o cca 07:00 hod odvysielala komunikáty s názvom Akčná výhra, ktoré naplnili definíciu\ntelenákupu, keď obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia\nzadaných úloh.\n\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku\n(zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu\n(hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje\núprava § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Odporkyňa uviedla, že na základe poskytnutých\ninformácií v odvysielaných príspevkoch diváci nemali možnosť identifikovať všetky znaky, ktoré mali\nzohľadniť a ich číselné hodnoty. Hoci celá úloha bola prezentovaná ako jednoduchá a poskytnuté\ninformácie ako dostačujúce pre jej riešenie, je zrejmé, že tieto neboli jednoznačné, úplné, presné a ani\nsprávne a nepostačovali na vyriešenie zadanej úlohy moderátorkou prezentovaným spôsobom.\nRada dospela k záveru, že odvysielané komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupu boli nečestné,\nnakoľko boli vysielané tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo nepresných\ninformácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o náročnosti riešenia zadanej úlohy a spôsobe jej\nriešenia za účelom presvedčiť ho, aby sa hry o cenu zúčastnil. Jednotlivé úlohy boli prispôsobované\ntak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky znaky, ktoré majú byť nositeľmi číselnej hodnoty, resp.\nčíselnú hodnotu týchto znakov, čím sa pre nich stali neriešiteľné na základe matematických postupov.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 16.000 €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že na základe vizuálneho ako aj verbálneho\nzadania, viacnásobne proklamovaného počas vysielania bolo divákovi zrejmé, že úlohou je spočítať\nvšetky čísla viditeľné na obrázku, pričom obrázok bol vymedzený jeho zreteľným orámovaním, teda\nnebolo pochybností, ktorá časť obrazovky bola obrázkom, kde sa nachádzali číslice, ktoré bolo potrebné\nspočítať. Zároveň odzneli pre diváka aj ďalšie podstatné informácie, ktoré divákovi naznačili správny\npostup, spôsob uvažovania, informovali ho o skutočnosti, že číslice môžu byť aj ukryté a že sa má\nzamerať na číslice všetkých možných sústav.\nZdôraznila, že sčítanie je počtový výkon, binárna operácia, ktorá usporiadanej dvojici reálnych čísel\npriraďuje číslo označené symbolom a+b.\nČísla, ktoré sa pri sčítaní sčítavajú sa nazývajú sčítance. Výsledok sčítania je číslo, ktoré sa nazýva\nsúčet. Číslica alebo cifra je znak (symbol) používaný na zápis hodnoty čísla v danom ráde v pozičnej\nčíselnej sústave.\nV desiatkovej (decimálnej) sústave sa používajú číslice 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Na zápis čísiel v\nšestnástkovej (hexadecimálnej) sústave sa ako číslice používajú aj písmená A, B, C, D, E, F.\nRímske číslice: I = 1, V = 5, X = 10, L = 50, C = 100, D = 500, M = 1000. Pojem digitálny označuje veličiny,\nvyjadrené v diskrétnej (nespojitej) číselnej forme (obvykle v binárnej sústave pomocou jednotiek a núl.\nNavrhovateľka tiež podrobne rozpísala, akým spôsobom sa mali konkrétne príklady počítať, ktorým\nčíslam a znakom bola pridelená aká číselná hodnota a aký bol správny výsledok.\nNavrhovateľka uviedla, že zákon č. 308/2000 Z.z. neobsahuje definíciu slušnosti a čestnosti, neobsahuje\nvýklad k tomuto ustanoveniu zákona, teda vysielateľ môže pri definovaní týchto pojmov v nadväznosti\nna aplikáciu predmetného ustanovenia zákona aplikovať len všeobecné a verejnosťou prijateľné normy\nslušnosti a čestnosti.\nMá za to, že celé vysielanie vysielateľa je možné považovať\nza také, ktoré je slušné a čestné a nemá vedomosť o tom, že by obsahom vysielania vysielateľa boli\nakékoľvek nečestné alebo neslušné obsahy. Vo všeobecnosti je možné čestnosť a slušnosť považovať\nza spoločenské hodnoty prisudzované procesom alebo javom danou spoločnosťou. Je zrejmé, že obsah\ntýchto pojmov a ich výklad bude závisieť od spoločnosti, od doby, v ktorej sú posudzované, od okolností,\nza ktorých dochádza k ich posúdeniu od ďalších faktorov, ktoré budú mať jednoznačne vplyv na výklad\na obsah týchto pojmov. Pojem slušnosť a čestnosť v súčasnej spoločnosti sú kritériami morálky a\netiky, dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti. Je nespochybniteľné, že vplyv\nna morálku spoločnosti majú aj médiá, preto je v tejto súvislosti vysielateľovi nejasné, na základe\nčoho považuje správny orgán napadnuté vysielanie za nečestné a neslušné. (Navrhovateľka vo svojom\n\nopravnom prostriedku citovala z odbornej publikácie: Právny rozbor, Advokátní kancelář JUDr. Anna\nStará pre Objednatele: Rada pro rozhlasové a televizní vysílaní; z 11. apríla 2006, Praha.)\nK právnej postate posúdenia predmetných vysielaní ako telenákupu navrhovateľka uviedla, že sa\nnestotožnila s právnym názorom odporkyne, ktorá podradila odvysielané komunikáty ustanoveniam\nupravujúcim vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie, teda keď predmetné komunikáty považuje\nza telenákup podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa názoru vysielateľa predmetné\nkomunikáty vykazujú jasné znaky zábavného súťažného formátu, nie sú priamou ponukou vysielanou\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nNavrhovateľka má za to, že pokiaľ majú byť predmetné komunikáty považované za telenákup tak, ako\nje pojem telenákup definovaný v ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z., je potrebné naplniť všetky kritériá\ndefinované v § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň musia byť naplnené kritériá definované v\nustanovení § 31a ods. 1/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa jej názoru telenákup je formou mediálnej komerčnej komunikácie a ako taký musí byť preukázané,\nže vysielaný komunikát naplnil kritériá mediálnej komerčnej komunikácie vo všetkých častiach. Musí\nbyť teda preukázané, že v danej veci išlo o skutočnú ponuku služieb, skutočné nabádanie diváka\nzaobstarať si tovary alebo služby a o skutočný odplatný vzťah. V opačnom prípade nie je možné\npredmetné komunikáty považovať za telenákup, ale za reláciu zábavného charakteru s prvkami hry.\nNavrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) vec\nC-195/06 (Kommunikationsbehörde Austria c/a Ősterreichischer Rundfunk).\nNavrhovateľka uviedla, že odvysielané komunikáty boli samostatnou programovou jednotkou,\nvysielateľom prezentované ako zábavný formát s prvkami hry. Z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný\nakvizičný program, a to od spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., pričom vysielateľ nezasahuje do\nobsahu nakúpeného programu a zaväzuje sa odvysielať ho tak, ako bol výrobcom diela dodaný.\nVysielateľ nedisponuje obsahom týchto relácií. Vysielateľ nakupuje predmetné programy ako akvizície\na tieto zaraďuje do vysielania ako akvizičné zábavné programy, teda nepredáva vysielací čas s\ncieľom vysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby. Vysielateľ sa nepodieľa na akýchkoľvek ziskoch\nvýrobcu diela, ktoré plynú z jeho hospodárskej činnosti pri realizácii predmetných komunikátov a ani\npri akejkoľvek jeho inej podnikateľskej činnosti. Vysielateľ má právo na kontrolu obsahu zadaných\nsúťaží tak, aby tieto neboli v rozpore s ustanoveniami zákona. Predmetné komunikáty sú vysielané v\ndennej periodicite, ako pravidelný programový formát, z celkového vysielacieho času tvoria minimum,\nnakoľko programová služba DAJTO je vysielaná 24 hodín denne. Vysielanie predmetných komunikátov\nnie je nosným vysielacím programovým formátom programovej služby DAJTO, programová služba\nDAJTO je monotypovou programovou službou, ktorej viac ako 80% programov tvorí dramatika, resp.\ndramatický programový typ (z prevažnej časti filmy, seriály). V predmetných komunikátoch nie je nikde\nprezentovaný žiadny obchodný názov, obchodná značka, obchodná známka, tovary alebo služby tretích\nsubjektov a nie je ani prezentované ďalšie vysielanie vysielateľa. Otázky, ktoré sú súčasťou predmetných\nkomunikátov sú náhodné, nie sú spájané s nijakým obchodným menom, názvom, značkou, tovarom\nalebo službou tretieho subjektu. Obsah predmetných komunikátov nie je možné nijakým bežným a\nani skrytým spôsobom spojiť s akoukoľvek komerčnou činnosťou akéhokoľvek tretieho subjektu. Podľa\nnázoru navrhovateľky teda odvysielané komunikáty nie je možné považovať za telenákup a tak ich nie\nje možné podriadiť pod ustanovenia upravujúce vysielanie reklamy a telenákupu.\nNavrhovateľka ďalej namietala aj výšku uloženej pokuty z dôvodu, že nereflektuje naposledy\nprávoplatne uloženú sankciu, keďže vysielateľka doteraz nebola sankcionovaná za porušenie v\nrozhodnutí uvedeného ustanovenia zákona. Poukázala pritom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sžo/28/2007, a tak je podľa navrhovateľky pokuta vo výške 16.000 € neprimeraná a neodôvodnená.\nPoukazujúc na uvedené navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie odporkyne\nzrušil a v prípade, ak uvedenému návrhu súd nevyhovie, aby adekvátne znížil uloženú sankciu tak, aby\nspĺňala svoj preventívny a výchovný účel.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/073/2013 zo dňa 10.09.2013 potvrdil.\n\nV dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD\nEÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone\nč. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom\nmožnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu,\nje telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:\n- skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,\n- význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu,\n- typ otázok kladených účastníkovi hry.\nZo samotného obsahu týchto komunikátov je zrejmé, že nejde o štandardné zábavné programy.\nModel týchto komunikátov sa zakladá na tom, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov pokúsilo\ndovolať do štúdia. Nejde o klasické ponúknutie rozptýlenia ako je to v prípade vedomostných hier\nvysielaných vysielateľom, ale je evidentné, že účelom týchto komunikátov je osloviť čo najväčšie\nmnožstvo recipientov, aby využili službu tretej osoby (ponúkanú hru o cenu) zavolaním na telefónne čísla\nuvádzané na obrazovke. Tvrdenie, že ide o akvizičný program je pre posúdenie, či komunikát naplnil\ndefiníciu telenákupu irelevantné. V konečnom dôsledku, telenákup ako formu mediálnej komerčnej\nkomunikácie spravidla vždy vyrába tretia osoba. Skutočnosť, či navrhovateľ môže zasahovať do obsahu\ntýchto komunikátov je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť vysielateľa irelevantná. Zo všeobecných\npravidiel hry Sexy výhra a Akčná výhra vyplýva, že podporujú aktivity a značky tretej osoby. Poskytovanie\ninteraktívnych hier je obchodným modelom, na ktorom funguje spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.\nOdvysielané komunikáty tvoria 6 - 7% denného vysielacieho času programovej služby DAJTO, čo nie je\nzanedbateľné. Podľa aktuálne platnej licencie má navrhovateľka vyhradených vysielaniu doplnkového\nvysielania (§ 3 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z.) 15% z celkového času vysielania programovej služby\nDAJTO. Trvanie predmetných komunikátov predstavuje z časového hľadiska cca tretinu času, ktorú\nvysielateľ môže podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyhradiť vysielaniu reklamy a telenákupu v\njednom dni a cca polovicu času, ktorú môže vysielateľ podľa svojej aktuálnej licencie vyhradiť vysielaniu\nreklamy a telenákupu. Hra o cenu predstavuje celý obsah komunikátu a jediným účelom takéhoto\nkomunikátu je poskytnutie služby - hry.\nTvrdenie navrhovateľky, že predmetné komunikáty nakúpila ako akvizície a tieto zaraďuje do vysielania\nako akvizičné zábavné programy, čiže nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu a že sa\nnepodieľa na akýchkoľvek ziskoch výrobcu diela, považuje odporkyňa za účelové. Podľa týchto vyjadrení\nnavrhovateľky tretia osoba na programovej službe DAJTO propaguje a poskytuje svoje služby bez toho,\naby mal z toho vysielateľ akýkoľvek zisk, pričom tieto programy ani nie sú prerušované vysielaním\nreklamy, takže nemá ani profit z reklamy. Svojím cieľom sa však predmetné komunikáty v ničom\nnelíšia od bežnej reklamy a telenákupu, ich špecifické spracovanie má pôsobiť atraktívnejšie, avšak to\nnemá vplyv na ich právnu kvalifikáciu. Z pravidiel odvysielaných komunikátov vyplýva, že pri vysielaní\naudiotextových hier vysielateľ programovej služby buď vyhlasovateľovi súťaže predá vysielací čas\n(obdoba reklamy alebo telenákupu), alebo sa podieľa na príjmoch vyhlasovateľa súťaže zo súťaží\norganizovaných prostredníctvom jeho vysielania. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu\nza poskytovanú službu. Vysielanie audiotextových hier je prezentované ako alternatíva reklamy pre\nzískavanie príjmov z vysielania. Vyhradenie časového úseku v rozsahu jeden a pol hodiny denne\nvysielaniu danej hry nasvedčuje tomu, že to nie je pre vysielateľa ekonomicky zanedbateľnosťou\nčinnosťou. V posudzovaných komunikátoch dochádza k skutočnej ponuke služieb tretej osoby\nza odplatu. Odporkyňa nemohla vyhodnocovať obsah kladených otázok, keďže v predmetných\nkomunikátoch neboli divákom kladené otázky, ale mali za úlohu vyriešiť zadanie pripomínajúce\nmatematický príklad. Podmienku prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov v prípade\npredmetných komunikátov nebolo potrebné skúmať z hľadiska ich prepojenia so živnosťami, remeslami,\npodnikaním a profesiami. Predmetné komunikáty predstavujú službu tretej osoby, spoločnosti TeleMedia\nInteracTV Ltd., ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na\nzáklade správnej odpovede na zadanú úlohu a odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia\nza volanie na telefónne čísla so zvýšenou sadzbou. V danom prípade nemuseli byť kladené otázky,\nresp. zadanie úlohy, či jej riešenie prepojené s činnosťou tretej osoby, ktorá bola vyhlasovateľom súťaže,\nnakoľko samotné usporiadanie hry je jej činnosťou, ktorá bola priamo ponúkaná a aj poskytovaná.\nTakéto konanie je typovo zhodné s inými formami telenákupu, a preto je opodstatnená aj rovnaká miera\nregulácie vysielania predmetných komunikátov.\n\nOdporkyňa dospela k záveru, že pri vysielaní predmetných komunikátov navrhovateľka porušila\nsvoju povinnosť zabezpečiť, aby jej vysielanie bolo čestné. Pri vymedzení pojmu čestnosť v\npredmetnom prípade musí byť zohľadnené jeho spojenie s vysielaním telenákupu. Pojem čestnosť\nje morálnou kategóriou. Čestné informovanie je také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne\nprijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému\ninformovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie\nrozhodnutia v recipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to\nnajmä zo zištných dôvodov. Čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda\nprezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo\nnepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o ich vlastnostiach, kvalitách, použití,\núčinkoch, charakteristike, význame pre recipienta.\nOdporkyňa poukázala na niektoré vyjadrenia moderátorky v programe odvysielanom dňa 11.01.2013\n(spočítať všetky čísla na obrazovke; vypočítať matematický príklad; spočítať všetky čísla na obrázku),\nktoré boli neúplné, mätúce a navzájom sa vylučujúce, v dôsledku čoho nemohli recipientov inštruovať\nk správnemu riešeniu úlohy. Recipienti mali možnosť zúčastňovať sa predmetnej hry počas celého jej\ntrvania, preto tí, ktorí volali na začiatku, boli inštruovaní na použitie iného postupu, ako tí, ktorí ju začali\nsledovať v strede alebo pred koncom. Vzhľadom na rôzne zadania úlohy, ktoré sa v priebehu hry menili,\nbolo možné uvažovať o veľkom počte zápisov riešenej úlohy. Je zrejmé, že je rozdiel medzi spočítaním\nčísiel na obrázku a na obrazovke, na ktorej boli okrem čísiel v obrázku aj telefónne čísla, hodnota sumy,\nktorú bolo možné aktuálne vyhrať, časomiera atď. Rovnako aj označenie úlohy ako matematického\npríkladu a následne inštrukcia pre recipientov spočítať všetky čísla, sú zavádzajúce.\nRiešenie úlohy ako matematického príkladu (teda postupovanie pri riešení úlohy s ohľadom na použité\nznamienka) by viedlo k výsledku 150, čo ale evidentne nebola správna odpoveď. Jednoduché spočítanie\nčísiel na obrázku by viedlo k výsledku 88, čo ale tiež nebola správna odpoveď.\nRovnako zamieňanie pojmov číslica a číslo má za následok, že diváci nemôžu určiť, ako majú vlastne pri\nriešení zadanej úlohy postupovať. Kým číslo je vyjadrením množstva, počtu poradia (napr. 14), číslica\nje písomný znak pre číselnú hodnotu (arabské číslice 0, 1, 2 ... až 9). Číslice však môžu byť aj rímske,\ngrécke, hebrejské. Ak teda moderátorka vyzývala divákov, aby spočítali všetky čísla, vyzývala ich k\ninému riešeniu úlohy, ako keď ich vyzývala, aby spočítali všetky číslice. Riešenie príkladu tak nemalo\npevné pravidlá, a tak bolo fakticky neriešiteľné. V odvysielanom komunikáte boli na základe neznámeho\nkľúča pripisované rôznym znakom rôzne hodnoty. Vzhľadom na nejednoznačné zadanie mohol byť\nvýsledok, ku ktorému by sa dopracovali diváci, prakticky akýkoľvek. Zo zadania nevyplývalo, že diváci\nmali zohľadniť aj číslice iných sústav (rímske číslice). Taktiež nie je zrejmé, ako sa recipienti mohli\ndopracovať k záveru, že zápis 11 má mať hodnotu 1. Netransparentný je aj postup účastníka konania,\nna základe ktorého po sebe nasledujúcim písmenám VI v slovnom spojení obsiahnutom na obrázku\npripísal hodnotu 6, ale po sebe nasledujúcim písmenám IL hodnotu 49 nepripísal. Tiež nie je zrejmé,\nprečo mala jedna zátvorka hodnotu 100 (čo má zrejme vychádzať z toho, že má ísť o rímsku číslicu C) a\nďalším táto hodnota pripísaná nebola a na základe akého kľúča sú znamienku = pripísané až 3 číselné\nhodnoty (dvakrát hodnota 1 - rímska číslica I a raz hodnota 2 - rímska číslica II), keď napr. znamienku +\nbola pripísaná len jedna číselná hodnota. K úlohe na obrazovke neboli recipientom poskytnuté žiadne\npravidlá, ako by ju mohli riešiť. Diváci boli informovaní neúplne a nesprávne o postupe pri riešení zadanej\núlohy.\nOdporkyňa podobným spôsobom rozobrala aj ďalšie odvysielané komunikáty v dňoch 20.01.2013,\n30.03.2013 a 01.05.2013, kde poukázala na rozporuplné vyjadrenia moderátorky programu. Poukázala\nna netransparentnosť pripísania rôznych hodnôt rôznym číslam ako aj obrázkom zobrazeným na\nobrazovke. Riešenia boli prezentované ako „nič komplikované“, na riešenie malo byť postačujúce len\nspočítanie všetkých čísiel, čo však nebola pravda. Do počítania bolo potrebné zahrnúť aj ďalšie znaky,\nktoré navrhovateľ označil (často na základe netransparentných pravidiel) za nositeľov číselnej hodnoty.\nZadania všetkých úloh tak, ako boli prezentované na obrázku a približované moderátorkami nedávalo\ndivákom možnosť na ich správne riešenie, nakoľko im neumožňovalo správne identifikovať všetky znaky,\nktoré majú byť nositeľmi číselnej hodnoty. Z porovnania jednotlivých prípadov vyplýva, že navrhovateľka\núčelovo pripisovala rôznym znakom rôzne hodnoty. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí dospela\nk záveru, že odvysielané komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupu neboli čestné, pretože boli\n\nvysielané tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo nepresných informácií vytvoril v\nrecipientovi klamlivú predstavu o náročnosti riešenia zadanej úlohy a spôsobe jej riešenia za účelom\npresvedčiť ho, aby sa hry o cenu zúčastnil.\nOdporkyňa uložila navrhovateľke pokutu za každý čiastkový útok vo výške 4.000 €. Rada zohľadnila\nskutočnosť, že navrhovateľku sankcionuje za štyri čiastkové útoky a nie za jeden útok. Ak subjekt\nspáchal delikt, ktorý je vzhľadom na početnosť čiastkových útokov štyrikrát rozsiahlejší, a teda toľkokrát\naj závažnejší ako predchádzajúci spáchaný delikt, tak aj sankcia bude musieť byť intenzívnejšia.\nAkýkoľvek iný spôsob výpočtu sankcie by bol neodôvodnený a tým pádom nepreskúmateľný. Odporkyňa\npoukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/7/2012, ktorý potvrdil rozhodnutie odporkyne\ntýkajúce sa trinástich čiastkových útokov, kde bola výsledná sankcia vo výške 43.147 € (13x 3.319\n€). Postup Rady pri určovaní výšky sankcie za pokračujúci správny delikt spočívajúci v zohľadnení\nmnožstva čiastkových útokov pri určení závažnosti protiprávneho konania tak už bol aprobovaný aj\nnajvyšším súdom. Odporkyňa použila správnu úvahu, ktorú podrobne vysvetlila, ktorá je v súlade so\nzásadami logického myslenia a nie je v rozpore so zákonom. Absorpčná zásada prichádza do úvahy\npri sankcionovaní za viacero deliktov a v posudzovanom prípade navrhovateľka spáchala jeden delikt\npozostávajúci z viacerých čiastkových útokov.\nOdporkyňa vymedzila v oznámeniach o začatí predmetných správnych konaní skutok, ktorým mohlo\ndôjsť k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a uviedla aj dôvody, pre ktoré mohlo\nbyť toto ustanovenie porušené. Na základe oznámenia o začatí správneho konania sa navrhovateľka\naj riadne vyjadrila k predmetu správnych konaní. Rada následne v napadnutom rozhodnutí podrobne\nodôvodnila, prečo dospela k záveru, že vysielaním predmetných komunikátov bol porušený § 32 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté\nrozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6\nzákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 06.05.2014 po preskúmaní dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj\ns obsahom pripojených administratívnych spisov č. 195-PLO/O-2113/2013, 231-PLO/O-2654/2013, 264PLO/O-3209/2013, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/073/2013 zo dňa 10.09.2013, ako aj s obsahom\nobrazovo-zvukových záznamov dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie komunikátov na programovej službe DAJTO s názvom Sexy výhra a Akčná výhra, ani ich\nobsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí\nRP/073/2013 zo dňa 10.09.2013 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí\na či predmetná sankcia - pokuta vo výške 16 000 € bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 195-PLO/O-2113/2013 zo dňa 23.04.2013, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 09.05.2013, oznámením o začatí správneho\nkonania č. 264-PLO/O-3209/2013 zo dňa 18.06.2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi\nnavrhovateľky dňa 10.07.2013, oznámením o začatí správneho konania č. 231-PLO/O-2654/2013 zo\ndňa 21.05.2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 07.06.2013. V spise\nsú pripojené obrazovo-zvukové záznamy predmetných programov. V pripojených administratívnych\nspisoch sa ďalej nachádzajú správy o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z.,\nvyjadrenia navrhovateľky, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 10.09.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe DAJTO v dňoch 11.01.2013 o cca 00:31\nhod., 20.01.2013 o cca 23:55 hod. odvysielala komunikáty s názvom Sexy výhra a v dňoch 30.03.2013\no cca 07:00 hod. a 01.05.2013 o cca 07:00 hod. odvysielala komunikáty s názvom Akčná výhra, ktoré\nnaplnili definíciu telenákupu a obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe\nriešenia zadaných úloh. Za uvedené bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuta vo výške 16.000 €.\nPodľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„Rada“) je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva\nna prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a\nretransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a\nposkytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu\nvymedzenom týmto zákonom.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných\nprávnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností\ntelevízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES\nzo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje\nvysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane\nnehnuteľného majetku, práv a záväzkov.\nAj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých\nustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských\nštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych\nmediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup\ndefinovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo\nslužieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ\nbola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1\nk zákonu č. 308/2000 Z.z.\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo\npotrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku\nSD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v\nktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná\nvýhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované\nustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.19972, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,\nak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,\nktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok\npoložených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\nodvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.\nTelevízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce\nnízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s\njej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho\ninvestíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa\npre diváka.\nPodľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné\nposúdiť predmetný komunikát ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu\nponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní\ntelevízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve\npojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.\nReklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom\ntelenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o\nich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a\ndochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.\nTelenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie\nlen propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nTieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť\npriamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním\n\nmohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku - matematický príklad,\nčím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej\nslužby divákovi.\nPoukazujúc na uvedený záver považuje najvyšší súd za nedôvodnú i námietku navrhovateľky o\nnedostatku právomoci odporkyne na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať\no porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná zákonom č.\n308/2000 Z.z. a je ju možné vyvodiť z ustanovenia § 5 ods.1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení\ns § 67 ods.5 písm. a/, keďže v tomto prípade navrhovateľka porušila podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie - telenákupu obsiahnuté v § 32 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona, keďže ako\nvysielateľka je povinná zabezpečiť, aby ňou vysielaný telenákup bol čestný.\nS tvrdením navrhovateľky, že z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný akvizičný program od spoločnosti\nTeleMedia InteracTV Ltd., ktorý zaraďuje ako zábavný program a nepredáva vysielací čas s cieľom\nvysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby, sa senát najvyššieho súdu nemohol stotožniť. Tvrdenie\nvysielateľa, že sa nepodieľa na ziskoch výrobcu daného programu považuje senát najvyššieho\nsúdu za účelové, pretože posudzované programy neboli ani raz prerušené vysielaním reklamy.\nTaktiež aj na internetovej stránke spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., www.interactv.com <http://\nwww.interactv.com> je v pravidlách tejto hry uvedené, hneď na úvodnej obrazovke tejto stránky, že je\nto práve spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá si buď kupuje vysielací čas od televízií, alebo sa\npodieľa na príjmoch, ktoré plynú z vysielania týchto súťaží. V danej ponuke na tejto internetovej stránke\nje taktiež zdôraznené, že táto ich ponuka nevyžaduje žiadne investície ani náklady zo strany vysielateľov\na že vysielateľ, spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. nikdy za jej ponúkané programy platiť nebude.\nKeďže toto uvádza priamo spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá je vyhlasovateľom tejto súťaže,\npri ponuke svojich produktov iným vysielateľom, nie je dôvod predpokladať, že by práve vysielanie na\nprogramovej službe DAJTO malo byť iné, a mala by to byť práve navrhovateľka, ktorá platí spoločnosti\nTeleMedia InteracTV Ltd. za odvysielanie predmetného komunikátu.\nReklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy (§ 35 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z.z.). Zákonodarca teda zjavne neupravuje možnosť, aby sa mohol telenákup zaradiť priamo\ndo relácie. Práve naopak vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené\nod iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\nvysielaní televíznej programovej služby musí byť vysielanie telenákupu oddelené zvukovo-obrazovými\nalebo priestorovými prostriedkami.\nVo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od\niných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je\npovolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne (§ 34\nzákona č. 308/2000 Z.z.).\nS poukazom na uvedené je preto potrebné podľa najvyššieho súdu uzavrieť, že v tomto prípade sa\nuvedenými podmienkami na vysielanie telenákupu navrhovateľka neriadila.\nV prejednávanom prípade bolo z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa\npodstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je\nvysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí\nrozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc; uviedla, že čestnosť je morálnou\nkategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné\nskutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo neúplnému informovaniu. S takouto\ncharakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu. Aby bolo takéto vysielanie\npovažované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou\nprogramu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne\na zrozumiteľne pre priemerného recipienta.\nPredmetnom preskúmania boli štyri komunikáty. Komunikát Sexy výhra odvysielaný dňa 11.01.2013 o\ncca 00:31 hod obsahoval na vyriešenie úlohu na obrázku, kde sa nachádzal obrázok speváčky Avril\nLavigne spolu s jej napísaným menom a rovnica\n3 + (5 x 6) +\n\n8 + 40 - 11+\n2 x (8 x 5)\n=?\nPodľa výpočtu navrhovateľky malo byť správne riešenie príkladu nasledovné:\nHodnota Vysvetlenie\nAVRIL LAVIGNE 5 rímska V\nAVRIL LAVIGNE 1 rímska I\nAVRIL LAVIGNE 50 rímska L\nAVRIL LAVIGNE 50 rímska L\nAVRIL LAVIGNE 5 rímska V\nAVRIL LAVIGNE 6 rímska VI\nAVRIL LAVIGNE 1 rímska I\n3 číslo 3\n1 znamienko plus = rímska I\n100 zátvorka = rímska C\n1 číslo 5 = rímska I, nakoľko číslo 5 bolo rozdelené\n100 číslo 5 = rímska C,nakoľko číslo 5 bolo rozdelené\n10 znamienko krát = rímska X\n5 digitálne číslo 6\n6 digitálne číslo 6\n100 zátvorka = rímska C\n1 znamienko plus = rímska I\n45 digitálne číslo 8 = 1+2+3....+9\n40 číslo 40\n4 číslo 40\n1 mínus 11\n1 znamienko plus = rímska I\n2 číslo 2\n10 znamienko krát = rímska X\n45 digitálne číslo 8 = 1+2+3....+9\n10 znamienko krát = rímska X\n5 číslo 5\n1 znamienko rovná sa = rímska I\n1 znamienko rovná sa = rímska I\n2 znamienko rovná sa = rímska II\n2 otáznik\n614 › správny výsledok\nModerátorka relácie na začiatku uviedla, že treba spočítať všetky čísla na obrazovke, neskôr, že je treba\nspočítať všetky číslice na obrazovke. Pojem obrázok zahŕňa iný objekt ako pojem obrazovka, je teda\nrozdielny, pretože na obrazovke sa nachádzali aj iné číslice, napr. telefónne číslo, výherná suma, cena\njednej minúty hovoru. Moderátorka na jednej strane spomenula, že treba vyriešiť matematický príklad, na\ndruhej strane inštruovala divákov, že treba len spočítať všetky číslice. Rovnako moderátorka spomínala\naj znamienka v spojení s číslicami a počítaním. Recipienti tak boli týmto spôsobom zavádzaní o spôsobe\nriešenia zobrazenej úlohy. Moderátorka žiadnym spôsobom neuviedla, že na zobrazenom obrázku majú\nbyť aj čísla iných sústav, ako sú šestnástková sústava, binárna sústava, v ktorej boli zapísané digitálne\nčísla, rímske číslice, ktoré sa mali vyskytovať v mene a v priezvisku speváčky AVRIL LAVIGNE.\nPoužitý znak x môže mať viacero významov - v matematickom príklade ide o znamienko krát, ale v\nsústave rímskych číslic predstavuje hodnotu 10. Taktiež je rozdiel v pojmoch číslo a číslica. Pokiaľ číslic\nje len desať - 0, 1, 2, 3....9, číslo je zložené z číslic a používa sa na opis množstva 28, 456 ... Recipientom\npreto nebol daný jednoznačný návod, ako majú zadanú úlohu riešiť, či majú spočítavať čísla, číslice, či\nmajú spočítavať len tie, ktoré sú uvedené na obrázku alebo na celej obrazovke, ako aj, že majú zarátavať\naj rímske číslice, ktoré vyzerali rovnako ako znamienka v matematickom príklade. Celá úloha bola zo\nstrany moderátorky prezentovaná ako ľahká, avšak vzhľadom na zmiešavanie rôznych číselných sústav\nju za ľahkú nie je možné považovať. Takéto nejednoznačné zadanie úlohy je v rozpore s ustanoveniami\n\nzákona č. 308/2000 Z.z. a potom i samotného pojmu čestnosti, ktorú je povinný vysielateľ dodržiavať pri\nvysielaní telenákupu (§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.).\nOstatné posudzované programy, odvysielané v dňoch 20.01.2013, 30.03.2013 a 01.05.2013 boli\nobdobne, ako v posudzovanom programe zo dňa 11.01.2013, prezentované značne nejednoznačným\nspôsobom. Vo vysielaní zo dňa 20.01.2013 boli dokonca obrázku dievčaťa, bez akýchkoľvek písmen\nprisúdené hodnoty - rímska I, rímska I, rímska V a rímska C. Na rozdiel od programu zo dňa 11.01.2013\nneboli v programe zo dňa 20.01.2013 podľa vysvetlenia v príklade priznané hodnoty 100 obom\nzátvorkám, ako rímskemu C.\n19 + 3 - (5 + 5) +\n8+6x36 + 13 +7 = ?\nCelkový postup navrhovateľky bol v týchto prípadoch netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada\nje v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa\ntohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne zdôvodní, posudzovala\nodvysielané informácie a príspevky. Rovnako, ak dospeje k záveru, že určitý program, resp. časť\nvysielania vysielateľa nebola v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho\nporušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie.\nSúd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom\nprípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva ako\ni s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007 vo\nveci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), vo veci si\nzadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutočný stav veci a zo\nskutkových okolností vyvodil správny právny záver, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu je možné považovať za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, keďže odporkyňa\nnevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom napadnuté rozhodnutie vydala na\nzáklade zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá zásadám logického myslenia a\nvychádza z podkladov zistených v tomto prípade.\nPodľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) je Slovenská republika\nzvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu\nprezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo\nmožno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú\npredmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).\nV judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom\nprávnom názore, podľa ktorého: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu,\nčo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré\nsú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZákladnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok.\nUstanovením čl. 1 ods. 2 Ústavy SR sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné\nzáväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n\nV intenciách čl. 154c Ústavy SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom, ak\nzabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nNajvyšší súd SR vo svojej skoršej judikatúre dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,\nktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest\nsúd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie\nsú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nKeďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom\nzákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré\nbolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča\nvládam členských štátov Rady Európy, aby sa vo svojom práve aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú\nz tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje\nna správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či\nuž ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu.\nTieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.\nPodľa zásady č. 6 citovaného Odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31\naj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.\nV predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\no postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú\nvec čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk.\n\nPokiaľ navrhovateľka namietala nedostatočne odôvodnenú výšku pokuty, najvyšší súd považoval túto\njej námietku za účelovú a neodôvodnenú, nakoľko z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva,\nže pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty zohľadnila závažnosť správneho deliktu, ktorá spočíva\npráve v používaní zákonom zakázaných komerčných techník, ktoré môžu viesť k získaniu neoprávnenej\nvýhody oproti subjektom, ktoré využívajú len techniky, ktoré zákon umožňuje. Rada pri určovaní\nzávažnosti správneho deliktu preto vzala do úvahy: skutočnosť, že v dôsledku vysielania komunikátov,\nktoré naplnili definíciu telenákupu a ktoré neboli čestné, mohlo dôjsť k zavádzaniu recipientov o\ncharaktere a spôsobe riešenia zadaných úloh tak, že v nich bola vyvolávaná klamlivá domnienka o\nich jednoduchom riešení a o spôsobe ich riešenia, v čoho dôsledku mohlo byť protiprávnym konaním\núčastníka konania priamo dotknuté väčšie množstvo recipientov. Rovnako skutočnosť, že protiprávnym\npostupom pri vysielaní komunikátov, ktoré mohli naplniť definíciu telenákupu, mohla navrhovateľka\n\nzískať neoprávnenú konkurenčnú výhodu voči subjektom vysielajúcim komerčné komunikáty v súlade\nso zákonom č. 308/2000 Z. z.\nMiera zavinenia napriek tomu, že navrhovateľka v danom prípade za porušenie povinnosti zodpovedá\nobjektívne, odporkyňa poukázala na to, že v minulosti už bola právoplatne sankcionovaná za porušenie\nuvedenej povinnosti jednou nefinančnou sankciou - uložením upozornenia na porušenie zákona v\nrozhodnutí RL/328/2006, pre porušenie § 32 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v súčasnosti § 32 ods.\n4 písm. a/, b/ citovaného zákona), keď konštatovala, že odvysielanie reklamy bolo nečestné; pričom\nnapriek skôr uloženej sankcii, táto nesplnila ani výchovný, ani preventívny účel a navrhovateľka znovu\númyselne - nakoľko išlo o vopred pripravený program, porušila povinnosti vysielateľa upravené v zákone\no vysielaní a retransmisii.\nV tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sž/101/01 zo dňa 26.02.2002, z obsahu ktorého vyplýva, že v administratívnom trestaní uplatnenie\nprísnejšej sankcie sa viaže na opakované porušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok. Súd\nvychádzal i z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky, ktorý námietky v tomto smere neuplatnil.\nRozsah a dosah vysielania je zdôvodnený tým, že navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom.\nTrvanie a následky porušenia povinností - Rada sankcionovala spáchanie štyroch správnych deliktov.\nTieto skutočnosti zvyšujú celkovú závažnosť posudzovaných skutkov. Spôsob porušenia povinnosti je\nuvedený vo výroku rozhodnutia odporkyne. Vzhľadom na zákonné rozpätie umožňujúce uloženie pokuty\nza porušenie predmetnej povinnosti, v tomto prípade pri viacčinnom súbehu, vo výške od 3319 € do\n165 069 €, najvyšší súd konštatuje, že uložená sankcia vo výške 16 000 € bola uložená blízko dolnej\nhranice zákonného rozpätia a z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danom prípade Rada prihliadla\ni na absorpčnú zásadu viažucu sa k výške uloženej pokuty.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/073/2013 zo dňa 10.09.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v F. U. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}