{"guid": "08eccf1d-d0cc-4824-b669-aa72912e0c02:0f6dc028-9106-4c7f-8073-e8430858c143", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1", "spisova_znacka": "5Sž/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/22/2013 z 29. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2014, sp. zn. 5Sž/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1", "identifikacne_cislo": "9013010146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2014-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-67", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f6dc028-9106-4c7f-8073-e8430858c143", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/22/2013\n9013010146\n29. 05. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010146.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej vec navrhovateľky Markízy Slovakia, spol. s r. o., Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nDEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464, proti odporkyni\nRade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporkyne č. RP/066/2013 z 27. augusta 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 27. augusta 2013 č. RP/066/2013\nvrdzuje.\n\npot\n\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv sume 500 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím odporkyne č. RP/066/2013 z 27. augusta 2013, odporkyňa - Rada pre vysielanie a\nretransmisiu (ďalej aj „Rada“) v správnom konaní č. 150-PLO/O-1609/2013, ako orgán príslušný podľa §\n4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) o vysielaní a retransmisii v\nznení neskorších predpisov, postupujúc podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z., rozhodla, že navrhovateľka\nporušila povinnosť podľa ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v rámci programu\n„Vy nám taky, šéfe!“ odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA dňa 30. decembra 2012 o cca\n15:15 hod. odvysielal:\n- o cca 15:19 hod. zvukovo-obrazový prostriedok oddeľujúci reklamu od iných častí programovej služby\na reklamný blok (ďalej aj ako „reklama“), ktorých priemerná hladina intenzity zvuku bola o 8,933779408\ndB vyššia ako priemerná hladina intenzity zvuku päťminútového úseku programu, ktorý po vysielaní\nreklamy nasledoval, čím došlo k odvysielaniu reklamy spôsobom, že jej zvuková intenzita bola vyššia\nako zvuková intenzita programu vysielaného v čase tesne nasledujúcom po jej odvysielaní,\n- o cca 15:41 hod. reklamu, ktorej priemerná hladina intenzity zvuku bola o 11,82523506 dB vyššia ako\npriemerná hladina intenzity zvuku päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného\nbloku predchádzal a o 9,725776832 dB vyššia ako priemerná hladina intenzity zvuku päťminútového\núseku programu, ktorý po vysielaní reklamy nasledoval, čím došlo k odvysielaniu reklamy spôsobom, že\njej zvuková intenzita bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase predchádzajúcom\njej vysielaniu ako aj v čase tesne nasledujúcom po jej odvysielaní,\n- o cca 16:13 hod. reklamu, ktorej priemerná hladina intenzity zvuku bola o 12,55145526 dB vyššia ako\npriemerná hladina intenzity zvuku päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného\n\nbloku predchádzal a o 9,334832071 dB vyššia ako priemerná hladina intenzity zvuku päťminútového\núseku programu, ktorý po vysielaní reklamy nasledoval, čím došlo k odvysielaniu reklamy spôsobom, že\njej zvuková intenzita bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase predchádzajúcom\njej vysielaniu ako aj v čase tesne nasledujúcom po jej odvysielaní,\n- o cca 16:46 hod. reklamu, ktorej priemerná hladina intenzity zvuku bola o 11,00904484 dB vyššia ako\npriemerná hladina intenzity zvuku päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného\nbloku predchádzal a o 8,955671921 dB vyššia ako priemerná hladina intenzity zvuku päťminútového\núseku programu, ktorý po vysielaní reklamy nasledoval, čím došlo k odvysielaniu reklamy spôsobom,\nže jej zvuková intenzita bola vyššia ako aj v čase tesne nasledujúcom po jej odvysielaní, za čo mu bola\nuložená pokuta vo výške 5.000 Eur podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. určenú podľa\n§ 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z..\nĎalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila,“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona č.\n308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXX, KS XXXX.\nSvoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npopisom skutkového stavu uvedeným v oznámení o začatí správneho konania, záznamom zvukovej\nstopy vysielania programovej služby TV MARKÍZA zo dňa 30. decembra 2012 v čase od cca 15:15\nhod. do cca 17:02 hod. vyhotovený zaznamenávacím zariadením Rady, z ktorého bolo vykonané\nzistenie rozdielu zvukovej intenzity posudzovaných reklamných blokov (ďalej len „Predmetný záznam“),\nvyjadrením účastníka konania a záznamom o vykonaní merania spolu s jeho prílohami.\nPri určovaní sankcie a jej výšky prihliadla odporkyňa na skutočnosť, že u právnických osôb sa\nzodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť\npre správny delikt), čo platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z.. Odporkyňa rozhodla o uložení\nsankcie podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorou je podľa kogentného zákonného\nustanovenia pokuta. Prihliadla na skutočnosť, že účastník sa porušenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. dopustil už v minulosti, poslednými rozhodnutiami vo veci porušenia § 34 ods. 3 zákona. č. 308/2000\nZ. z. bola účastníkovi konania rozhodnutím č. PL/12/2010 uložená sankcia - upozornenie na porušenie\nzákona, rozhodnutím č. RL/40/2010 uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, rozhodnutím\nč. RL/39/2010 uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, rozhodnutím č. RL/38/2010 uložená\nsankcia - upozornenie na porušenie zákona, rozhodnutím č. RL/37/2010 uložená sankcia - upozornenie\nna porušenie zákona a rozhodnutím č. RP/48/2010 uložená sankcia - pokuta vo výške 3.320 Eur. Rada\npri určovaní výšky pokuty vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia (išlo o\nopakované porušenie ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., rozsah a dosah vysielania,\ntrvanie správneho deliktu, spôsob porušenia povinnosti a následky porušenia povinnosti.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Najvyššom súde Slovenskej republiky v zákonnej\nlehote opravný prostriedok [§250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] namietajúc,\nže konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré malo vplyv na\nzákonnosť jeho rozhodnutia.\nNavrhovateľka ďalej namietala nedodržanie zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania,\nzásady materiálnej pravdy a zásady materiálnej rovnosti osôb pred zákonom. Odporkyňa sa odvoláva\nna svoje rozhodnutie č. RZK/73/2008; navrhovateľka však nebola účastníkom tohto konania, obsah\nrozhodnutia nepozná a nenachádza sa ani na internetovej stránke odporkyne. Navrhovateľke nie je\nznámy žiaden dokument, ktorým by vysielatelia v roku 2008 mali odsúhlasiť metódy merania zvukovej\nintenzity. Navrhovateľka sa domnieva, že odporca ako orgán verejnej moci voči nej koná neodôvodnene\nrepresívne, nerešpektuje požiadavky a návrhy navrhovateľky a kladie na ňu neprimerané požiadavky.\nNa nariadenom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s metodikou merania intenzity\nzvuku odporkyňou založenú na 5 - minútovom časovom úseku pred a po vysielaní reklamy, nakoľko táto\nmetodika nezodpovedá požiadavke § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorá vychádza z časového\núseku vymedzeného tesne pred a po odvysielaní reklamy. Tieto závery podľa navrhovateľky potvrdil aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sž/19/2012,\ntak ako je to uvedené v opravnom prostriedku.\nS poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a postup odporkyne ako správneho organu ako aj\nna v nadväznosti na poukázané rozhodnutie najvyššie súdu,, navrhla, aby najvyšší súd napadnuté\nrozhodnutie odporkyne č. RP/066/2013 zo dňa 27. augusta 2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n\nV prípade úspechu si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky uviedla, že má za to, že ako\npríslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala\nrelevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v\n§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľka nebola na\nsvojich právach ukrátená rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie\na postup je v súlade so zákonom. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q\nods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/066/2013 zo dňa 27. augusta 2013, ako právne\nsprávne potvrdil.\nNa nariadenom pojednávaní sa odporkyňa plne pridržala písomného podaného vyjadrenia, na obsahu\nktorého zotrvala. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sž/7/2012, ktoré bolo\nvydané následne po rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sž/19/2012 a v ktorom najvyšší súd potvrdil správnosť\nzvoleného referenčného rámca 5 minút. Na záver uviedla, že metodika, na základe ktorej postupovala\nRada, vychádza zo znenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý zakazuje práve rozdiel hlasitosti\nmedzi reklamou a programom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal vec z dôvodov a rozsahu opravného\nprostriedku (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v zmysle ustanovení tretej hlavy\npiatej časti OSP, opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) dňa 29.\nmája 2014 a oboznámiac sa s vyjadreniami účastníkov a s obsahom administratívneho spisu č. 150PLO/O-1609/2013 dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia, a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 150-PLO/O-1609/2013 zo dňa 26. marca 2013, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 15. apríla 2013. V spise sú pripojené obrazovozvukový záznam zvukovej stopy, záznam o vykonaní merania. V pripojenom administratívnom spise\nsa ďalej nachádza vyjadrenie navrhovateľky k správnemu konaniu zo dňa 03. mája 2013, ktoré bolo\nRade doručené dňa 09. mája 2013, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 27. augusta 2013 a napadnuté\nrozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods.\n5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z..\nPodľa § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielaná reklama a telenákup nesmú byť vysielané takým\nspôsobom, že zvuková intenzita ich vysielania je vyššia ako zvuková intenzita zložiek programovej\nslužby vysielaných v čase predchádzajúcom vysielaniu reklamy alebo telenákupu, ako aj v čase tesne\nnasledujúcom po ich odvysielaní. Takýto spôsob vysielania sa použije aj pri vysielaní zvukovoobrazových\nprostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby podľa odseku 1.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažne porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e/].\nPokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 Eur do 165.969 Eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 Eur do 49.790 Eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nV zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielaná reklama a telenákup nesmú byť\nvysielané takým spôsobom, že zvuková intenzita ich vysielania je vyššia ako zvuková intenzita zložiek\nprogramovej služby vysielaných v čase predchádzajúcom vysielaniu reklamy alebo telenákupu, ako\naj v čase tesne nasledujúcom po ich odvysielaní. Takýto spôsob vysielania sa použije aj pri vysielaní\nzvukovo-obrazových prostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej\nslužby podľa odseku 1. Citované ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 13/2007 Z. z. s účinnosťou\nod 01. februára 2007. Z dôvodovej správy k zákonu č. 13/2007 Z. z. vyplýva, že „cieľom novely\nzákona je odstránenie rušivých momentov pri sledovaní vysielania programových služieb, alebo ďalších\nzvukových, obrazových, alebo zvukovoobrazových informácií určených na príjem verejnosťou. Viacerí\nvysielatelia zvyšujú zvukovú intenzitu počas vysielania reklamy a oznamu o sponzorstve programu, čím\nvysielanie pôsobí rušivo a potiera program vysielaný pred reklamou. Vysielateľ je povinný zabezpečiť,\naby sa nezvyšovala intenzita zvuku počas vysielania reklamy, pri vysielaní zvukovoobrazových\nprostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby a rovnako pri\nvysielaní oznamu o sponzorstve programu. Táto novela nemá zámer odstrániť reklamu, či sponzorstvo\nz televíznej obrazovky a už vôbec nie je jej cieľom znížiť trh reklám, ktorý je dôležitý pre samotnú\nexistenciu rôznych televízii. Výsledkom tejto novely má byť len úprava formy a spôsobu uvádzania\n\nreklamy, telenákupu a oznamu o sponzorstve programu tak, aby ich prezentácia bola v štandardnej\nforme, v akej sa prezentujú všetky ostatné televízne programy, a teda aby intenzita zvuku bola na\nrovnakej úrovni a neobťažovala tak príjemcu, teda samotného diváka. V dnešnej technicky pokročilej\ndobe existujú televízne prijímače so zabudovanou ochranou, ktoré tento problém riešia samé, avšak\nväčšina slovenských domácností si z finančného hľadiska nákup takejto techniky dovoliť nemôže, a\npreto považujeme za správne upraviť tento nepriaznivý stav týmto návrhom novely.“\nZ ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a jeho gramatického a logického výkladu vyplýva,\nže sa skúma pomer zvukovej intenzity zložiek programovej služby a zvukovej intenzity reklamy alebo\ntelenákupu vysielaných v rámci určitej zložky programovej služby. Nejde o vzájomné porovnávanie\nzvukovej intenzity jednotlivých reklamných blokov zaradených do zložky programu; inak povedané,\nneskúma sa, či viaceré reklamné bloky zaradené do toho istého programu sú rovnakej zvukovej\nintenzity alebo rozdielnej zvukovej intenzity. Ide o porovnávanie zvukovej intenzity vysielania reklamy\nalebo telenákupu so zvukovou intenzitou programu, ktoré reklame alebo telenákupu bezprostredne\npredchádza a ktoré za ním nasleduje, teda v rámci kontinuálneho priebehu programu. Preto je reálne,\nže reklamné bloky budú zaradené do častí programu, ktorých zvuková intenzita sa bude líšiť. V takom\nprípade je povinnosťou vysielateľa v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť primeranosť\nzvukovej intenzity vysielanej reklamy alebo telenákupu vo vzťahu k zvukovej intenzite programu, do\nktorého sú zaradené. Účelom ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je odstránenie rušivých\nmomentov pri sledovaní vysielania programových služieb, aby reklama alebo telenákup neobťažovali\npríjemcu, teda samotného diváka, nadmerným hlukom v porovnaní so sledovaným programom. Nie je\nprijateľné, aby vysielateľ určil stabilnú zvukovú intenzitu reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na to, či\nbudú vysielané v hlučnej časti programu alebo v tichej časti programu. Kým v hlučnej časti programu\nzvuková intenzita vysielanej reklamy nemusí predstavovať porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 34 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z., v tichšej časti programu vysielaná reklama tej istej zvukovej intenzity ako v\nhlučnej časti programu už predstavuje porušenie § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a tým aj vyvodenie\ndeliktuálnej zodpovednosti vysielateľa za správny delikt. Vychádzajúc z uvedeného, vysielateľ je povinný\nzohľadniť zvukovú intenzitu jednotlivých častí programu, do ktorých zaradil vysielanie reklamy alebo\ntelenákupu, a prispôsobiť tomu aj zvukovú intenzitu reklamy alebo telenákupu. Opačný výklad by bol v\nrozpore s účelom ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že sa oboznámil s rozsudkom najvyššieho súdu\nvo veci sp. zn. 3Sž/19/2012 z 29. januára 2013, avšak s jeho závermi sa nestotožnil. Z rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/19/2012 nie je zrejmé, či sa najvyšší súd zaoberal\naj teleologickým výkladom (e rationie legis) ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., tak, ako\nto je v predmetnej právnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej právnej veci zároveň\npoukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/2007 a sp. zn. III. ÚS\n274/2007, podľa ktorých „pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov\nvyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nSamozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej\nnormy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis\npred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom“. Taktiež podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05. októbra 2011 „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov\nnemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako\njednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v\nzmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej\nnormy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu,\nresp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň\ngramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte\nracionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným\na teleologickým či systematickým výkladom“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z administratívneho spisu preukázané, že navrhovateľovi bolo\nznáme rozhodnutie odporcu č. RZK/73/2008, ktorým odporca určil, že k porušeniu § 34 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z. dochádza až v prípade, ak je rozdiel hladín intenzít vysielania 5 minút\n\npredchádzajúceho reklame alebo po nej nasledujúceho a reklamy väčší ako 6 dB, pretože právna\nzástupkyňa navrhovateľky preukázateľne uvedené rozhodnutie prevzala 11. mája 2010 v správnom\nkonaní č. 119-PLO/O-1808/2010, čo preukazuje v administratívnom spise založená doručenka.\nOdporkyňa v uvedenom rozhodnutí uviedla, že prah rozlíšiteľnosti úrovne hlasitosti sa mení v závislosti\nod spektrálneho zloženia signálu, ale aj od hlasitosti jeho jednotlivých zložiek; posudzujú sa čisté\nosamelé tóny bez maskovania. Pre posúdenie reálneho zvukového signálu treba zobrať do úvahy, že ide\no zmes veľkého počtu tónov s rôznou intenzitou aj s rôznou dobou trvania. Vnímanie rozdielov v intenzite\nje subjektívnou záležitosťou, na ktorú majú vplyv napríklad technické parametre vysielaného programu,\nspôsob šírenia prenosu a kvalita signálu, kvalita koncového zariadenia diváka, sluch diváka a podobne.\nZ uvedených dôvodov bolo potrebné stanoviť prah rozlíšiteľnosti úrovne hlasitosti na takej úrovni, ktorá\nna jednej strane bude prihliadať na tieto aspekty a nebude v rozpore s § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz.. Odporkyňa po zvážení všetkých uvedených aspektov určila, že zvuková intenzita vysielanej reklamy\na telenákupu bude vyššia ako zvuková intenzita zložiek programovej služby v tom prípade, ak rozdiel\njednotlivých úrovní zvukovej intenzity bude väčší ako 6 dB.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku v spojení s § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ. z. správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPreto ak odporkyňa v skutkovo zhodnej veci určila, že skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 34\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. bude zakladať až rozdiel jednotlivých úrovní zvukovej intenzity reklamy\na programovej zložky vyšší ako 6 dB a toto kritérium dodržiava, nie je dôvod meniť ho ani v tejto právnej\nveci.\nZároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\nodporkyne poskytuje možnosť voľnej úvahy v určení výšky zvukovej intenzity, ktorá predstavuje konanie\nsmerujúce k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, nakoľko zákonodarca v ustanovení § 34\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. uviedol, len slovo „vyššia“ bez numerického vyjadrenia. Pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\nsúd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; súd\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že správne uváženie\nodporkyne v určení výšky zvukovej intenzity vysielanej reklamy a programovej služby nevybočilo z hraníc\nstanovených zákonom, je primerané a zodpovedá účelu ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. vyjadrenému zákonodarcom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nezistil porušenie zásady aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania\nani zásady materiálnej pravdy. Navrhovateľka bola poučená o možnosti nahliadať do administratívneho\nspisu, vyjadrila sa k začatiu správneho konania ako aj k jeho podkladom, mala vedomosť o rozhodnutí\nodporkyne č. RZK/73/2008. Navrhovateľka nebola znevýhodnená oproti iným vysielateľom, pretože\nodporkyňa aj u iných vysielateľov dodržiava kritérium prekročenia zvukovej intenzity vysielanej reklamy\nalebo telenákupu v porovnaní so zvukovou intenzitou programu o 6 dB.\nOdporkyňa preto správne rozhodla, že navrhovateľ porušil ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z. z., zohľadnila objektívnu zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt (teda bez\nohľadu na zavinenie); mieru prekročenia zvukovej intenzity reklamy v porovnaní so zvukovou intenzitou\nprogramovej služby vysielanej bezprostredne pred reklamou čo aj zohľadnila pri ukladaní sankcie v\ndolnej hranici zákonnej sadzby pokuty (navrhovateľke bola uložená pokuta vo výške 5.000 Eur v rámci\nzákonného rozsahu uloženia pokuty od 3.319 Eur do 165.969 Eur).\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporkyne definovaným v § 4 zákona č. 308/2000 Z. z., bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č.\n10 písm. g/ sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP, tak že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal keďže v konaní nemala úspech a\nodporkyni zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}