{"guid": "b70b2f71-92fb-4a30-b3dd-d72dafd74473:3a9ef7f2-c847-4b49-ae70-4e538bcb630e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1", "spisova_znacka": "10Sžz/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžz/3/2013 z 21. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2014, sp. zn. 10Sžz/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1", "identifikacne_cislo": "9013010142", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1", "nazov": "§ 250v ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a9ef7f2-c847-4b49-ae70-4e538bcb630e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžz/3/2013\n9013010142\n21. 05. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010142.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa Ing. F. L.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom S., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.,\nHviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava , konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Juraja\nBizoňa, proti odporcovi Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z a k a z u j e odporcovi pokračovať v porušovaní práva\nnavrhovateľa na ochranu osobnosti a vlastníckeho práva konaním založeným na rozhodnutiach č.\n158/2013 a 159/2013 zo dňa 21. augusta 2013 vydaných EVPU, a.s., ktoré spočíva v písomnom, ústnom\nalebo telefonickom informovaní akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov č. 00094/101/1/2011 zo dňa\n10. mája 2011 a č. 00237/101/1/2011 zo dňa 12. októbra 2011.\nV prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu 1.376,83 € náhrady\ntrov konania z titulu trov právneho zastúpenia v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNávrhom zo dňa 2. októbra 2013 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy podľa § 205v ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorého sa\nmala dopustiť Sekcia daňová a colná odporcu tvrdeným protiprávnym zásahom do jeho práv a právom\nchránených záujmov, spočívajúcim v informovaní o zrušení certifikátov pre navrhovateľom vyrábané\nfiskálne tlačiarne na základe rozhodnutí EVPÚ (Elektrotechnický výskumný a projektový ústav), a.s. zo\ndňa 21.08.2013, ktoré odporca považuje za neprávoplatné a nevykonateľné.\nNa odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že počas jeho podnikateľskej činnosti ako živnostníka pod\nobchodným menom Ing. Ladislav Császta, FISCAL Group s miestom podnikania Podzámska 24, 949\n01 Nitra, IČO: 33 644 578, uzavrel dňa 27.09.2011 ako objednávateľ so spoločnosťou EVPÚ, a.s. ako\nvykonávateľom - autorizovanou osobou zmluvu č. 726-02024/2011, ktorej predmetom bolo posúdenie\nzhody výrobku fiskálna tlačiareň typu FM 41 PRT2, FM 41 PRT3, FM 41 PRT, FM 41 Z1T1, FM 41\nZ2T2, FM 41 Z3T3, FM 41 Z4T4, FM 41 Z5T5 podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej\nregistračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o ERP“). Na základe tejto zmluvy mu boli vystavené certifikáty na príslušné\ntypy fiskálnych tlačiarní, okrem iných aj certifikát č. 00094/101/1/2011 zo dňa 10.05.2011 a certifikát č.\n00237/101/1/2011 zo dňa 12.10.2011, ktoré EVPÚ rozhodnutiami č. 158/2013 a č. 159/2013 zo dňa\n\n21.08.2013 (navrhovateľovi doručenými dňa 26.08.2013) zrušil s odkazom na list odporcu z 19.08.2013,\nv ktorom Kriminálny úrad Finančnej správy potvrdil neoprávnené zásahy, ktoré podľa jeho názoru\nspôsobil navrhovateľ ako výrobca fiskálnych tlačiarní nepovolenou úpravou registračného programu\nelektronickej registračnej pokladnice - Fiskálnej tlačiarne FM 14 Z3T3. Navrhovateľ o tomto závere\nnebol vôbec informovaný, nemal možnosť akejkoľvek obrany voči tomuto zisteniu a o existencii listu\nsa dozvedel až po doručení rozhodnutí. Keďže konanie o zrušení certifikátov sa spravuje správnym\nporiadkom (§ 34 v spojení s § 11 ods. 9 písm. a/ zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách\nna výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov), navrhovateľ podal\nvoči obom rozhodnutiam odvolanie s návrhom na ich zrušenie, preto ani jedno z rozhodnutí sa zatiaľ\nnestalo právoplatným a vykonateľným. Vydanie rozhodnutí bolo ešte pred ich doručením navrhovateľovi\nokamžite medializované spolu s informáciou, že odporca už začal s rozposielaním listov podnikateľom,\nktorí používajú fiskálne tlačiarne, ktorých výrobcom je spoločnosť FISCAL Group, s upozornením pod\nhrozbou mimoriadne vysokej pokuty, že ich vzhľadom na stratu certifikátu musia vymeniť za produkty od\niného výrobcu. Na následnú žiadosť navrhovateľa z 12.09.2013, aby sa odporca až do právoplatnosti a\nvykonateľnosti rozhodnutí zdržal ďalšieho konania vo veci a informoval dotknuté subjekty, že rozhodnutia\nnie sú zrušené a certifikáty sú naďalej platné, odporca nereagoval. Konanie odporcu potvrdil aj jeden\nz vlastníkov predmetných fiskálnych tlačiarní, ktorý poskytol navrhovateľovi upovedomenie odporcu zo\ndňa 05.09.2013 o zrušení certifikátov a tiež viacerí sprostredkovatelia a vlastníci predmetných fiskálnych\ntlačiarní ho opakovane informovali o telefonických oznámeniach odporcu, že ak si nezakúpia fiskálne\ntlačiarne od iného predajcu, budú v lehote 30 dní odo dňa zrušenia platnosti certifikátov, ktorý je zhodný\ns dňom ich vydania, pokutovaní až do výšky 3.300 €.\nOdporca svojím konaním porušil právo navrhovateľa na ochranu osobnosti aj jeho povesť a dobré\nmeno ako fyzickej osoby tak podnikateľa a výrazne ovplyvnil jeho podnikateľskú činnosť, keďže pred\nzverejnením informácie o nepravdivom zrušení certifikátov predal viac ako 1800 kusov fiskálnych\ntlačiarní a následne už nezískal ani jednu objednávku. Okrem toho viacerí podnikatelia okrem prerušenia\nobchodných vzťahov chcú voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody a ušlý zisk za predčasné\nzrušenie platnosti certifikátov a odporcom udelené sankcie. Odporca napriek skutočnosti, že má\nvedomosť o neprávoplatnosti a nevykonateľnosti rozhodnutí, v predmetných zásahoch pokračuje,\npričom jeho tlak na tretie subjekty je vzhľadom na jeho postavenie daňového orgánu veľmi dôrazný,\na preto poškodzovanie navrhovateľa ako aj nárast škody a nemajetkovej ujmy v tejto súvislosti sa\nvyznačuje mimoriadnou intenzitou.\nPretože zásah odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, nie je rozhodnutím, je zameraný priamo\nproti navrhovateľovi ako fyzickej osobe, pričom ním dochádza k poškodzovaniu jeho práv a právom\nchránených záujmov vyššie uvedeným spôsobom, navrhovateľ navrhuje, aby súd zakázal odporcovi\npokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a vlastníckeho práva konaním\nzaloženým na neprávoplatných a nevykonateľných rozhodnutiach č. 158/2013 zo dňa 21.08.2013\na č. 159/2013 zo dňa 21.08.2013 vydaných EVPÚ, a.s., ktoré spočíva v písomnom, ústnom alebo\ntelefonickom informovaní akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov č. 00094/101/1/2011 zo dňa\n10.05.2011 a č. 00237/101/1/2011 zo dňa 12.10.2011, a to až do právoplatného skončenia konaní o\nich zrušení.\nPodaním zo 16.10.2013 navrhovateľ doplnil svoj návrh o ďalšie dôkazy (články z mediálnych\ninternetových portálov) preukazujúce, že odporca pokračuje v nezákonnom zásahu voči navrhovateľovi.\nOdporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že bol poškodený\nnezákonným zásahom odporcu bez označenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý mal\nbyť porušený, nemôže byť relevantným tvrdením nezákonnosti a nespĺňa zákonnú náležitosť návrhu\npodľa § 250v ods. 1 OSP. Rovnako navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval, v čom mal spočívať nezákonný\nzásah odporcu; žiadne z v návrhu opísaných konaní odporcu nebolo zásahom proti navrhovateľovi. Ak\nby nezákonnosť zásahu mala spočívať v podaní návrhu na zrušenie certifikátov akreditovanej osobe,\no tomto konaní sa navrhovateľ dozvedel už dňa 26.08.2013, takže by bol návrh podaný po uplynutí\nzákonnej lehoty a bol by preto neprípustný. Ďalej namietal, že nijaké konanie uvádzané v návrhu v\nskutočnosti nevykazuje znaky akéhokoľvek priameho zásahu do práv navrhovateľa, či činnosti priamo\nvoči navrhovateľovi a už vôbec nevykazuje znaky zásahu v zmysle mocenského zásahu do jeho\nsubjektívnych práv; poskytovanie informácií nemôže spĺňať pojmovú definíciu nezákonného zásahu\norgánu verejnej správy. Navyše navrhovateľ ani netvrdí, že nezákonný zásah mal byť zameraný alebo\n\nvykonaný priamo proti nemu, pretože výslovne uvádza, že ide o „tlak odporcu na tretie subjekty“.\nTreba tiež zdôrazniť, že navrhovateľ už dňa 31.08.2013 ukončil svoju podnikateľskú činnosť na základe\nživnostenského oprávnenia, teda akýkoľvek zásah do jeho podnikateľskej činnosti nemôže trvať a ak\nodporca oslovoval podnikateľov listom z 05.09.2013, odporcove obchodné vzťahy už vtom čase nemohli\nexistovať, takže neexistuje príčinná súvislosť medzi ukončením podnikateľskej činnosti a konaním\nodporcu. Tvrdenie navrhovateľa, že po medializácii údajného zrušenia certifikátov už nedostal ani jednu\nobjednávku, je v rozpore so skutočnosťou, že k zrušeniu jeho podnikateľskej činnosti došlo ešte pred\nním tvrdeným časom, kedy sa mal o nezákonnom zásahu dozvedieť z médií, a to ešte pred doručením\npredmetných rozhodnutí dňa 26.08.2013, čo dokazuje, že návrh bol podaný oneskorene.\nPodľa názoru odporcu nejde v danom prípade o priamy zásah odporcu voči navrhovateľovi, ktorý by trval\na ani dôsledky konania odporcu voči tretím osobám teda nemôžu byť dôsledkami voči navrhovateľovi.\nPokiaľ ide o hrozbu opakovania nezákonného zásahu, navrhovateľ takéto tvrdenie neuvádza, naopak\ntvrdí, že odporca rozposlal všetkým podnikateľom užívajúcim fiskálne tlačiarne vyrobené spoločnosťou\nFISCAL Group upovedomenie o zrušení certifikátov, z čoho možno vyvodiť, že ďalšie opakovanie\ntakéhoto konania nemožno očakávať. Zákon neposkytuje ochranu pred už zavŕšenými zásahmi orgánov\nverejnej správy.\nNamietal tiež, že navrhovateľ nijako nepreukázal tvrdenie o vedomosti odporcu o neprávoplatnosti a\nnevykonateľnosti rozhodnutí o zrušení certifikátov. V samotnom petite navrhovateľ obmedzil trvanie\n„zákazu informovania subjektov“ do rozhodnutí o odvolaniach voči zrušeným certifikátom, ale podania\nnavrhovateľa označené ako odvolania už boli vybavené listami EVPÚ a.s. zo dňa 24.10.2013. Nesúhlasí\ntiež s názorom navrhovateľa o aplikácii Správneho poriadku v prípade zrušenia certifikátu autorizovanou\nosobou, pretože nejde o konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach a právom\nchránených záujmoch fyzických a právnických osôb, a takáto aplikácia nevyplýva ani z § 34 zákona\nč. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takýto záver potvrdila aj Slovenská národná\nakreditačná služba a vyplýva tiež z informácie zverejnenej na webe EVPÚ a.s., podľa ktorej sa\nodvolania považujú za podnety na skvalitnenie činnosti EVPÚ a.s. Okrem toho právny vzťah medzi\nnavrhovateľom a spoločnosťou EVPÚ, a.s. bol založený zmluvou ako vzťah súkromnoprávnej povahy,\nktorý nemôže založiť správne konanie. Nemožno preto vyhovieť v petite požadovanému limitu zákazu\ninformovania do právoplatného ukončenia konania o odvolaní voči rozhodnutiam o zrušení certifikátov.\nNavyše požadovaný zákaz môže byť v priamom rozpore so zákonom uloženou povinnosťou odporcu\nna poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\nOdporca považuje návrh za neopodstatnený aj v zmysle § 250v ods. 3 OSP z dôvodu nevyčerpania\nprostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, pričom sám navrhovateľ splnenie tejto\npodmienky prípustnosti návrhu nijako netvrdí a ani nepreukazuje. Odporcovi bola dňa 26.9.2013\ndoručená sťažnosť navrhovateľa, ktorá však nebola do dnešného dňa (t. j. 7.11.2013) vybavená,\npričom až konečné vybavenie iných dostupných prostriedkov ochrany pred nezákonným zásahom môže\nodôvodniť podanie návrhu podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pretože v\nnávrhu absentuje konkretizácia zásahu, nie je možné relevantne posúdiť ani splnenie 30 dňovej lehoty\nna podanie návrhu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že podnikateľskú činnosť ukončil 31.08.2013 v dôsledku\nnezákonného zásahu, musel sa o ňom dozvedieť už pred týmto termínom, čo by znamenalo, že\nnedodržal zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu. Nasvedčuje tomu aj tvrdenie navrhovateľa, že o zrušení\ncertifikátov sa dozvedel ešte pred doručením rozhodnutí, teda pred 26.08.2013, čo je ďalším dôkazom\no podaní návrhu po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej 30-dňovej lehoty. Podľa názoru odporcu\nNavrhovaný petit nezodpovedá zákonnej požiadavke na povinné náležitosti rozsudku, je neodôvodnený,\nneopodstatnený aj neprípustný, a tiež nezrozumiteľný a neurčitý. Preto navrhol, aby najvyšší súd návrh\nnavrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a pokiaľ tak neurobí, aby rozhodol o zastavení konania, pretože\nvzhľadom na stanovisko EVPÚ, a.s. k odvolaniam navrhovateľa má za to, že dôvody na ďalšie konanie\nodpadli. Navrhol tiež nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože zastavenie konania zavinil\nnavrhovateľ nesprávnym právnym posúdením veci a nespôsobilým podaním.\nK vyjadreniu odporcu zaujal stanovisko navrhovateľ podaním z 12.03.2014. K námietke, že nezákonnosť\nbez označenia všeobecne záväzného predpisu, ktorý má byť porušený, nemôže byť relevantným\ntvrdením nezákonnosti uviedol, že ak odporca ako štátny orgán, ktorý môže konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, koná nad rozsah zákonnej\n\nprávomoci, nemožno žiadať od dotknutej osoby identifikáciu porušeného ustanovenia, keďže toto\nneexistuje. Naopak, odporca je povinný uviesť ustanovenie, na základe ktorého postupoval, inak\nzasahoval nezákonne.\nPokiaľ ide o identifikáciu nezákonného zásahu, tá jednoznačne vyplýva z podaného návrhu a jeho\npodstatou je skutočnosť, že odporca napriek vedomosti o nezákonnom zrušení certifikátov začal proti\nosobe navrhovateľa štvavú kampaň, v ktorej šíril nepravdivé informácie o zrušení certifikátov z dôvodu\nporušovania zákona, a ktorej účelom bolo zdevastovať jeho podnikateľskú činnosť v oblasti výroby\nelektronických registračných pokladníc. Spochybňovaný priamy zásah do práv navrhovateľa spočíva\nv nepravdivom informovaní o podnikaní a výrobkoch navrhovateľa. K zrušeniu podnikateľskej činnosti\nnavrhovateľa ešte pred tvrdeným zásahom odporcu navrhovateľ uviedol, že pred vydaním rozhodnutí\nbol informovaný o tom, že má byť odstránený z trhu elektronických registračných pokladníc vymyslenou\nmediálnou kampaňou, ktorá odradí jeho klientov. V dôsledku obáv a z opatrnosti preto navrhovateľ založil\nspoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom eurotor.eu, s.r.o. so sídlom Vašinova 61, Nitra,\nIČO: 47 373 270, ktorej predal podnik Ing. Ladislav Császta FISCAL Group. Svoju živnostenskú činnosť\ndefinitívne ukončil až po doručení rozhodnutí o zrušení certifikátov, ktoré potvrdili informáciu, že má byť\nako podnikateľský subjekt odstránený z trhu elektronických registračných pokladníc. V dôsledku konania\nodporcu už žiaden klient nemá záujem na spolupráci s navrhovateľom, pretože tá symbolizuje možnosť\nvymyslených sankcií a komplikácií s odporcom, ktorý je významným štátnym orgánom ovplyvňujúcim\nhospodárske dianie v Slovenskej republike. Odporca sa k nezákonnému zásahu priznáva, neľutuje ho,\nani nedeklaruje, že v ňom nebude pokračovať. Pretože kedykoľvek môže dôjsť k jeho opakovaniu,\ndomáha sa navrhovateľ požadovaného zákazu, lebo iný právny prostriedok ochrany pred nezákonným\nkonaním odporcu neexistuje.\nNesúhlasí s tvrdením odporcu, že EVPÚ, a.s. vybavil odvolania proti rozhodnutiam o zrušení certifikátov\nlistami z 24.10.2013, pretože ani z formálneho, ani materiálneho hľadiska nie sú spôsobilými na\nvybavenie odvolania a proti EVPÚ, a.s. už podal návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy a tiež sťažnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe, ktorá v odpovedi okrem\niného uviedla, že „akreditovaná osoba nie je oprávnená spochybňovať postup a výstup Finančného\nriaditeľstva“, čo ale nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, takže za zrušenie certifikátov je\nzodpovedný priamo odporca.\nĎalej poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 zo dňa 09.07.2008,\nktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na\ntrh, z ktorého relevantných ustanovení možno vyvodiť, že v jeho prípade stiahnutia výrobkov z trhu v\ndôsledku zrušenia certifikátov bez akéhokoľvek odôvodnenia alebo ich preskúmania nemožno hovoriť\nani o zákonnosti, ani o primeranosti opatrení. Iba z mediálnych vyhlásení odporcu sa dozvedel, že\ncertifikáty boli zrušené, pretože koneční užívatelia jeho produktov dodatočne manipulovali s výrobkami\na externými zásahmi ich poškodili, čo považuje za absurdné.\nK námietke neprípustnosti návrhu z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis uviedol, že dňa 24.09.2013 podal sťažnosť, ktorú odporca podľa oznámenia zo dňa\n11.11.2013 odložil s odôvodnením, že sťažnosť aj žaloba sú v merite veci zhodné a konanie na\nnajvyššom súde má primárny charakter. Ani námietku, že návrh podal oneskorene, nepovažuje za\ndôvodnú, pretože aj keď pokyn (list) odporcu na zrušenie certifikátov akreditovanej osobe nepochybne\nbol tiež nezákonným zásahom do práv navrhovateľa, tento zásah je nezvratný a navrhovateľ sa domáha\nzamedzenia iných nezákonných zásahov zo strany odporcu, ktoré v čase podania návrhu prebiehali a\nv tomto čase permanentne hrozia.\nPodaním zo 17.04.2014 navrhovateľ oznámil konajúcemu súdu nové skutočnosti, nakoľko dňa\n02.02.2014 mu bol v konaní vo veci ochrany osobnosti vedenej proti odporcovi na Okresnom súde\nBanská Bystrica doručený list odporcu zo dňa 07.08.2013, na základe ktorého EVPÚ, a.s. zrušil\npredmetné certifikáty. Podľa jeho obsahu ide o priame rozhodnutie odporcu odobrať navrhovateľovi\ncertifikáty, ktoré nemá oporu v právnom poriadku SR a bolo svojvoľným mocenským zásahom\nodporcu do práv navrhovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote\ndňa 16.04.2014 odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté, a teda toto rozhodnutie zatiaľ nie\nje právoplatné a vykonateľné, preto nemôžu byť právoplatné a vykonateľné ani na ňom založené\nrozhodnutia a odporca má vedomosť, že certifikáty nie sú zrušené; napriek tomu sa dopustil a naďalej\ndopúšťa nezákonného zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Hoci list odporcu sa\n\ntýka len odobratia certifikátu pre fiskálnu tlačiareň FM 41 Z3T3, certifikáty boli zrušené aj pre ďalšie typy\nfiskálnych tlačiarní FM 41 PRT, FM 41 PRT2, FM 41 PRT3 a odvodené varianty FM 41 Z1T1, FM 41 Z2T2,\nFM 41 Z4T4, FM 41 Z5T5, a to bez akéhokoľvek zákonného podkladu. EVPÚ, a.s. tvrdí, že nemohol\nspochybňovať rozhodnutie odporcu, kým odporca prezentuje názor, že zrušenie certifikátov patrí do\nkompetencie EVPÚ, a.s., ako akreditovaná osoba mala odporcom oznámené skutočnosti preveriť, sama\nposúdiť dôvodnosť zrušenia certifikátov a s dôvodmi oboznámiť aj navrhovateľa.\nOdporca sám priznal nezákonný zásah do práv navrhovateľa, keď v odpovedi zo dňa 06.03.2014 na\nžiadosť o vyjadrenie k certifikátu spoločnosti vlastniacej elektronickú registračnú pokladnicu certifikovanú\nodlišným certifikátom, ktorý nebol „zrušený“, uviedol, že pokladnice môžu ich užívatelia naďalej používať,\npokiaľ ich vlastník - podnikateľ využíva v súlade so Zákonom o ERP.\nOdporca nepretržite nezákonne zasahuje do práv navrhovateľa, lebo dňa 01.04.2014 bol v\nnajčítanejšom spravodajskom denníku publikovaný ďalší článok s názvom „Pokladníc, ktorými sa dá\npodvádzať, sa súd zastal“, v ktorom sa odporca opäť negatívne a nepravdivo vyjadril k podnikateľskej\nčinnosti navrhovateľa s dôsledkom, že aj jeho obchodní partneri v iných podnikateľských oblastiach\ns ním prerušujú kontakty, pretože sa obávajú sankcií so strany odporcu. Odporca v predmetnom\nčlánku priznáva, že v čase tzv. „zrušenia“ certifikátov bolo možné používať produkty navrhovateľa\nnaďalej a že žiadnemu ďalšiemu podnikateľovi certifikáty neodobral; v ostatných prípadoch porušenia\nprevádzkovania pokladníc podľa Zákona o ERP ukladajú jednotlivým užívateľom pokladníc daňové\na colné úrady pokuty. Výrobcovia pokladníc ešte nikdy neboli sankcionovaní za protiprávne konanie\nužívateľov pokladníc. Navrhovateľ preto naďalej trvá na svojom návrhu na ochranu pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. OSP sa oboznámil s návrhom aj\nďalšími podaniami účastníkov, preskúmal pripojené listinné dôkazy, podľa § 250v ods. 8 v spojení s §\n250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 30. apríla 2014 za prítomnosti účastníkov konania\na jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh je dôvodný. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 21. mája 2014 (§ 156 ods. 3 v spojení s § 250ia OSP).\nPodľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo\nje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nPodľa § 250v ods. 4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo\nvýroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho\nkonania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze\npokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.\nUstanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\nZákladnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve\no návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ\nskutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej\nsprávy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne\ntakúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že\nObčiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo\nnedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej\nvôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej\nnápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol\n\núčastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním\nzvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok.\nZmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi,\nktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej\nčinnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky\nneúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP upravuje podmienky prípustnosti návrhu na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky\nprípustnosti návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s\ncieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej\na objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje\njudikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti\npodľa zákona č. 9/2010 Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).\nAj vzhľadom na námietky odporcu najvyšší súd skúmal predovšetkým splnenie podmienok prípustnosti\nnávrhu vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 250v ods. 3 OSP. V konaní nebolo sporné, že\nnavrhovateľ pred podaním návrhu podal dňa 24.09.2013 sťažnosť, na ktorú odporca reagoval listom\nz 11.11.2013, ktorým navrhovateľovi oznámil, že sťažnosť odložil, pretože sťažnosť aj žaloba sú v\nmerite veci zhodné a konanie na najvyššom súde má primárny charakter. Navrhovateľ teda podal svoj\nnávrh skôr, než uplynula zákonná lehota na vybavenie jeho sťažnosti (podľa § 13 cit. zákona, príslušný\norgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní), ale s prihliadnutím na obranu\nodporcu a spôsob vybavenia tejto sťažnosti možno prijať záver, že odporca by námietky navrhovateľa\nneakceptoval a neprijal opatrenia na riešenie daného stavu, a teda odstránenie nezákonného zásahu\nbez súdnej pomoci nebolo reálne. Za tejto situácie preto vyhodnotil najvyšší súd podaný návrh z tohto\nhľadiska ako prípustný.\nRovnako nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu, že návrh bol podaný oneskorene, pretože\nnávrh navrhovateľa nesmeroval proti nezákonnému zásahu spočívajúcemu v liste odporcu na zrušenie\ncertifikátov adresovanému EVPÚ, a.s., ale za nezákonný zásah považoval konanie odporcu, o ktorom\nsa dozvedel z médií dňa 03.09.2013, takže svoj návrh podal dňa 02.10.2013 v zákonnej 30 dňovej\nsubjektívnej lehote pri dodržaní jednoročnej objektívnej lehoty (ktorá napokon ani nebola namietaná).\nNakoľko orgán verejnej správy popieral tvrdenie navrhovateľa, že jeho činnosť by mala vykazovať znaky\nnezákonného zásahu, primárnou úlohou súdu bolo dať odpoveď na túto námietku. Občiansky súdny\nporiadok (a ani iný zákon) priamo nedefinuje pojem „nezákonný zásah“. V súlade s ustálenou judikatúrou\nho možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo\n„donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom\nje aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako\nsúdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou návrhu, ktorý smeruje\nproti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Nezákonný\nzásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí k nemu dôjsť pri výkone právomoci orgánu verejnej\nsprávy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby.\nZ podaní navrhovateľa vyplýva, že nezákonný zásah vidí v tom, že odporca napriek vedomosti\no nezákonnom zrušení certifikátov začal proti jeho osobe štvavú kampaň, v ktorej šíril nepravdivé\ninformácie o zrušení certifikátov z dôvodu porušovania zákona, a ktorej účelom bolo zdevastovať jeho\npodnikateľskú činnosť v oblasti výroby elektronických registračných pokladníc.\nAko vyplýva zo zisteného skutkového stavu, navrhovateľ uzavrel dňa 3. októbra 2011 ako objednávateľ\ns akciovou spoločnosťou EVPÚ ako autorizovanou osobou odplatnú Zmluvu č. 726-02024/2011 o\ncertifikácii fiskálnej tlačiarne podľa zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice a podľa §\n591 a nasl. Obchodného zákonníka (upravujúcich zmluvu o kontrolnej činnosti). Predmetom tejto zmluvy\nbolo posúdenie zhody výrobkov špecifikovaných fiskálnych tlačiarní výrobcu Ing. Ladislava Császtu\nFISCAL Group a výsledkom vydanie certifikátov pre jednotlivé typy a modely fiskálnej tlačiarne FM 41\ns tým, že vzorka výrobku bola vyskúšaná a je v zhode so základnými požiadavkami a účelom použitia,\nšpecifikovanými v uvedených Smerniciach EP a Rady, zákonoch SR a technických normách s dodatkom,\nže elektronická registračná pokladnica vyrobená pomocou certifikovanej fiskálnej tlačiarne musí splniť\npožiadavky zákona č. 289/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na každom certifikáte bola uvedená\n\naj doba jeho platnosti, na v spise založených rovnopisoch certifikátov to bola doba troch rokov od jeho\nvydania.\nV konaní nebolo sporné, že EVPÚ, a.s. zrušil certifikát č. 00094/101/1/2011 zo dňa 10.05.2011 a certifikát\nč. 00237/101/1/2011 zo dňa 12.10.2011 pre špecifikované typy fiskálnych tlačiarní „rozhodnutiami“ č.\n158 a 159/2013 zo dňa 21.08.2013 s platnosťou dňom 21.08.2013 na základe listu odporcu (konkrétne\njeho sekcie daňovej a colnej) č. 1100101/1/56240-379747/2013 zo dňa 07.08.2013, v ktorom je uvedené,\nže odporca zistil u 25 podnikateľských subjektoch závažné porušenie zákona o ERP, pričom títo\npodnikatelia používali Fiskálnu tlačiareň FM 41 Z3T3 výrobcu Ing. Ladislav Császta, FISCAL Group a\nKriminálny úrad Finančnej správy vo všetkých ERP zistil nepovolené zásahy, ktoré spôsobil výrobca ERP\nnepovolenou úpravou registračného programu ERP, preto odporca podáva návrh na odobratie certifikátu\npre túto tlačiareň a žiada informovať o dátume odobratia. EVPÚ, a.s. rozhodol o zrušení certifikátov\nbez toho, aby skúmal porušenie podmienok vydania certifikátu a bez toho, aby dal navrhovateľovi\nmožnosť sa k uvedenému tvrdeniu vyjadriť. Okrem toho, že týmto návrhom konal nad rámec svojej\nzákonnej právomoci vyplývajúcej zo zákona č. 333/2011 Z.z., teda aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, súc si vedomý, že EVPÚ, a.s. konala v rozpore so zákonnými oprávneniami,\nvydanie týchto „rozhodnutí“ okamžite medializoval (informácia bola zverejnená napr. v denníku PRAVDA\ndňa 06.09.2013) a navyše začal rozposielať listy (viď v spise založený list z 05.09.2013) podnikateľom,\nktorí používajú fiskálne tlačiarne výrobcu FISCAL Group, v ktorých ich informuje o zrušení certifikátov s\ntým, že tieto typy ERP nemožno naďalej používať pri podnikaní. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym\nnázorom navrhovateľa, že toto konanie napĺňa znaky nezákonného zásahu v zmysle § 250v ods. 1 OSP,\npretože išlo o konanie orgánu verejnej správy, ktoré nebolo rozhodnutím, ukrátilo navrhovateľa na jeho\nprávach, lebo toto konanie malo likvidačné dôsledky na podnikateľskú činnosť navrhovateľa v oblasti\nvýroby fiskálnych tlačiarní, pretože v podstate získal povesť podvodníka, išlo o zásah, zameraný priamo\nproti nemu a hrozí jeho opakovanie, pretože z vyjadrení odporcu možno vyvodiť záver, že neakceptuje\nnezákonnosť zrušenia certifikátov. Stotožnil sa aj s názorom navrhovateľa, že naplnenie skutkovej\npodstaty nezákonného zásahu nie je viazané na porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia, keď\nje nepochybné, že namietané konanie orgánu verejnej správy nemá oporu v zákone.\nNajvyšší súd nemohol vec uzavrieť bez toho, aby sa vyjadril k otázke konania o zrušení vydaného\ncertifikátu akciovou spoločnosťou EVPÚ. Súhlasí s odporcom v tom, že vydávanie certifikátov je\nupravené obchodnou zmluvou, ide o odplatnú činnosť autorizovanej osoby, ktorej bola táto právomoc\nzverená zákonom a že v procese ich vydávania ide skutočne iba o posudzovanie zhody, teda zisťovanie,\nči skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený\nvýrobok. Podľa názoru odvolacieho súdu celkom iná je však situácia pri využívaní zákonného oprávnenia\nzrušiť platnosť vydaného certifikátu, pričom zákon tento postup bližšie neupravuje. Samotná zmluva sa\ntejto otázky dotýka iba okrajovo, o možnosti zrušenia certifikátov pred uplynutím doby jeho platnosti\nje iba zmienka v čl. IX, bod 11, podľa ktorého „objednávateľ ... po zrušení certifikácie prestane\npoužívať všetky reklamné materiály, ktoré obsahujú zmienku o certifikácii a na požiadanie certifikačného\norgánu vráti certifikačnú dokumentáciu“. V tomto smere nie sú použiteľné ani ustanovenia Obchodného\nzákonníka upravujúce zmluvu o kontrolnej činnosti (§ 591 až § 600), kde otázka zrušenia kontrolného\nosvedčenia neprichádza do úvahy. Jediným relevantným právnym predpisom bol do 31.12.2013 zákon č.\n264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky v znení neskorších predpisov, ktorý o. i. upravuje\noprávnenia autorizovanej osoby, medzi ktoré patrí aj oprávnenie zrušiť platnosť ňou vydaného certifikátu\nalebo iného dokladu, ak zistí, že neboli dodržané podmienky vydania certifikátu (§ 11 ods. 10 písm. a/\nzákona).\nPodľa § 14 tohto zákona, certifikáciou je činnosť autorizovanej osoby, ktorá vydaním certifikátu osvedčí,\nže vlastnosti určeného výrobku a činnosti súvisiace s výrobou alebo vlastnosti určeného výrobku\nalebo činnosti súvisiace s výrobou sú v súlade s technickými požiadavkami na určené výrobky v\ntechnických predpisoch. To znamená, že zákonodarca udelil autorizovanej osobe oprávnenie zrušiť\nplatnosť vydaného certifikátu v jedinom prípade: keď vlastnosti určeného výrobku prestali byť v súlade s\ntechnickými požiadavkami na určené výrobky v technických predpisoch. Zákon konanie, resp. postup pri\nzrušovaní certifikátov nijako neupravuje, ani neobsahuje odkaz na správny poriadok a medzi účastníkmi\nkonania je táto otázka sporná; odporca vylučuje aplikáciu správneho poriadku s odôvodnením, že\npri udeľovaní a odnímaní certifikátov nie sú dotknuté práva fyzických alebo právnických osôb, keďže\nsa posudzuje splnenie zákonných podmienok pre elektronické registračné pokladnice. Navrhovateľ,\nnaopak, zastáva názor, že postup pri odnímaní certifikátov sa má spravovať správnym poriadkom, čo\n\nmožno vyvodiť z ustanovenia § 34 cit. zákona, podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní\nsa nevzťahujú na konania podľa § 9 ods. 5 (a tiež na konania podľa § 22 a § 26 až 29, ale tieto\nustanovenia boli od 01.01.2010 zrušené), takže pre rozhodovanie o zrušení platnosti certifikátu podľa §\n11 ods. 10 písm. a/ jeho aplikácia nebola vylúčená. Okrem toho potreba zachovania dvojinštančného\npostupu vyplýva z implementácie európskej smernice zákonom č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov\nposudzovania zhody.\nAko vyplýva aj z prejednávanej veci, zrušenie certifikátu sa ale dotýka práv fyzických alebo právnických\nosôb, a autorizovaná osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o tomto práve, má tu postavenie správneho\norgánu s dôsledkom, že na toto jeho konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, čo\nvyplýva z ustanovenia § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a to\nnapriek tomu, že v osobitnom zákone č. 264/1999 Z.z. takýto odkaz chýba, ale v § 34 taxatívne uvádza\nkonania, na ktoré sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú (§ 11 ods. 10 písm. a/ medzi\nnimi zaradený nie je). Nie je predsa možné, aby autorizovaná osoba svojvoľne, v rozpore so zákonom,\nzrušila platnosť ňou vydaného certifikátu pred uplynutím doby jeho platnosti a dotknutá osoba nemala\nžiadne právo sa proti takému postupu brániť. Na tomto závere nič nemení ani stanovisko Slovenskej\nnárodnej akreditačnej služby, ktorým súd nie je viazaný a napokon ani stanovisko samotnej autorizovanej\nosoby (v tomto prípade EVPÚ, a.s.), ktorá na jednej strane reagovala na odvolanie navrhovateľa proti\n„rozhodnutiu“ o zrušení certifikátov listom zo 16.09.2013, ktorým potvrdila prijatie odvolania s tým, že\n„odvolanie sa týka certifikačných činností, za ktoré je certifikačný orgán zodpovedný a odvolanie bude\nprešetrené“ a následne listom z 24.10.2013 navrhovateľovi oznámila (bez vydania rozhodnutia), že\ncertifikát bolo potrebné zrušiť na základe vyššie uvádzaného listu odporcu (bez toho, aby sám vykonal\nakékoľvek šetrenie) a preto certifikát nie je možné zrušiť.\nNavrhovateľ napriek závažnému obvineniu uvedenému v návrhu odporcu na zrušenie certifikátov\ndoteraz nebol oboznámený s podkladmi, ktoré k takémuto záveru viedli, nebol vo veci vypočutý ani voči\nnemu nebolo vznesené obvinenie a nemal možnosť sa k celej situácii vyjadriť. Pritom vôbec nemožno\nmať za preukázané, že nedovoleného zásahu sa dopustil práve navrhovateľ, ktorý, ako uviedol na\npojednávaní (a odporca nenamietal), nepredával fiskálne tlačiarne spolu s pokladničným softvérom,\nktorý jediný umožňuje prípadný zásah do ERP.\nPri posudzovaní „rozhodnutia“ EVPÚ, a.s. o zrušení certifikátu z 21.08.2013 dospel najvyšší súd\nk záveru, že napriek formálnemu označeniu sa nejedná o rozhodnutie, ale o nulitný akt, pretože\nnemá oporu v zákone, ani nespĺňa náležitosti rozhodnutia, bolo vydané na základe návrhu k tomu\nneoprávnenej osoby bez toho, aby autorizovaná osoba sama preverila nedodržanie podmienok vydania\ncertifikátu. Preto v súvislosti s týmto „rozhodnutím“ nemožno hovoriť ani o jeho právoplatnosti.\nVzhľadom na uvedené preto najvyšší súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je prípustný a v\nprevažujúcej časti aj dôvodný, preto mu podľa § 250v ods. 4 OSP vyhovel a zakázal odporcovi\npokračovať v nezákonnom zásahu s tým, že s prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor neobmedzil\ntento zákaz na právoplatnosť a vykonateľnosť predmetných „rozhodnutí“ o zrušení certifikátov, keďže\nich za rozhodnutia nepovažuje. Preto v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250v ods. 5 OSP tak,\nže navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal úplnú náhradu trov konania podľa\nvyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„vyhláška“).\nNáhrada trov vo výške 1.376,83 Eur pozostáva z:\n· náhrady trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby:\n- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 20.09.2013\n(§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) - 130,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 02.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)\n- 130,16 €,\n\n- písomné podanie na súd vo veci samej - doplnenie zo dňa 16.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)\n- 130,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniu zo dňa 07.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm.\nc) vyhlášky) - 130,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - oznámenie nových skutočností zo dňa 17.04.2014 (§ 13a\nods. 1 písm. c) vyhlášky) - 134,- €,\n- účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) -\n\n134,- €,\n\n- zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie - vyhlasovanie\ndňa 21.05.2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky) - 1 zo 134 = 67,- €,\n· režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 4 x 7,81 € (rok 2013) a 3 x 8,04 € (rok 2014) = 55,36 €,\n· cestovného (§ 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných\nnáhradách, v znení neskorších predpisov) - cesta na pojednávanie dňa 30.04.2014 Nitra - Bratislava a\nspäť - 180 km pri spotrebe 11,9 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,476 €/l (cena zistená Štatistickým\núradom Slovenskej republiky, keďže žalobca nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe) a\nnáhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km - spolu 64,56 €,\n· náhrady za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky) - cesta na pojednávanie a späť dňa\n30.04.2014 - spolu 4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €,\n· cestovného (§ 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných\nnáhradách, v znení neskorších predpisov) - cesta na pojednávanie dňa 21.05.2014 Nitra - Bratislava a\nspäť - 180 km pri spotrebe 11,9 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,478 €/l (cena zistená Štatistickým\núradom Slovenskej republiky, keďže žalobca nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe) a\nnáhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km - spolu 64,60 €,\n· náhrady za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky) - cesta na pojednávanie a späť dňa\n21.05.2014 - spolu 4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €,\n· dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a režijného paušálu podľa\n§ 18 ods. 3 vyhlášky - 229,47 €.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 1.376,83 Eur\nk rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP\nv lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}