{"guid": "861591ab-1b23-474a-84dc-4677e52e49d4:e13ea468-0a2e-4075-88f9-f2ddeeacc62e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1", "spisova_znacka": "3Sž/20/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/20/2013 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2014, sp. zn. 3Sž/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1", "identifikacne_cislo": "9013010132", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e13ea468-0a2e-4075-88f9-f2ddeeacc62e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/20/2013\n9013010132\n01. 07. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010132.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci\nnavrhovateľky: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou\nBugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/059/2013 zo dňa 02. júla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/059/2013 zo dňa\n02.07.2013 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,\nBratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/059/2013 zo dňa 02.07.2013 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla, že\nnavrhovateľka ako vysielateľ porušila povinnosť ustanovenú\nv § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 308/2000 Z.z.) tým, že „na programovej službe JOJ odvysielal dňa 14.01.2013 o cca 21.32 hod.\nprogram Bučkovci - Slnko, seno, dedina, ktorý spôsobom spracovania a svojím obsahom zasiahol do\npráva na súkromie účinkujúcich v programe označených ako L. rodičia, za čo navrhovateľke uložil podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. e)\nzákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4000 €.\nProti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Navrhovala, aby súd\nzrušil napadnuté rozhodnutie Rady a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Poukazovala na skutočnosť,\nže „nesúhlas“ so zaznamenávaním súkromia nebol v programe explicitne uvedený. Odporkyňou\n\nidentifikovaná veta bola súčasťou konverzácie medzi zobrazenými osobami v programe, pričom táto\nveta nebola adresovaná osobe, ktorá zaznamenávala „súkromie“ osôb.\nOdporkyňa navyše ani neskúmala, či súhlas k zaznamenaniu „súkromia“ reálne existoval alebo nie,\na to napriek skutočnosti, že odporkyňa navrhla vykonanie výsluchu svedkov - dotknutých osôb, ktorí\nsa mohli vyjadriť, či reálne súhlas udelili alebo nie. V súlade s argumentáciou uvedenou vyššie je\njednoznačné, že Rada opätovne prebrala odvysielanú informáciu o údajnom „nesúhlase“ s nakrúcaním\nako fakt bez toho, aby si predmetnú skutočnosť relevantne overila, to všetko napriek tomu, že program je\numeleckým dielom (dramatizovaným nereálnym príbehom), ktorého pravdivosť odvysielaných informácií\nnie je notorietou. Scéna, na ktorú sa Rada odvoláva mohla byť len produktom umeleckého výkonu s\ncieľom zvýšiť atraktivitu programu. Rada však túto skutočnosť nikdy neskúmala, hoci bola povinná zistiť\nskutkový stav veci bez dôvodných pochybností. Poukazovala na str. 14 napadnutého odôvodnenia,\nkde Rada právne posúdila, že odporkyňa nebola v zmysle ustanovení § 12 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka oprávnená vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy bez súhlasu fyzickej osoby, keďže\npredmetný program nebol spravodajstvom a nevzťahovala sa na neho tzv. „spravodajská licencia“.\nOdporkyňa opomenula skúmať, či vysielateľ nedisponoval tzv. umeleckou licenciou, keďže ustanovenie\n§ 12 ods. 3 OZ umožňuje vyhotoviť obrazové a zvukové záznamy fyzickej osoby aj bez jej súhlasu\nna umelecké účely. Rada sa touto skutočnosťou nezaoberala a v tejto časti je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia.\nSama odporkyňa program označila ako „zábavný typ programu“ a s ohľadom na všetky jeho atribúty\nje ho potrebné považovať za umelecké dielo. Získané obrazové a zvukové záznamy boli preto získané\nza umeleckým účelom, pričom boli použité primeraným spôsobom. Ostatne Rada samotná uviedla, že\nfyzické osoby nemohli byť identifikovateľné podobizňou, nakoľko MAC TV „vyrastroval“ ich tváre za\núčelom ich ochrany a použitia záznamov primeraným spôsobom. Rada nesprávne právne vec posúdila,\nnakoľko nebrala do úvahy možnú „umeleckú licenciu“ na vyhotovovanie záznamov.\nOdporkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.06.2014 k opravnému prostriedku navrhla, aby najvyšší súd\nrozhodnutie odporkyne č. RP/059/2013 zo dňa 02.07.2013 potvrdil. Navrhovateľka opakovane uvádza\nargumenty, ktoré už boli súčasťou predchádzajúcich častí jej odvolania. Odporkyňa preto len v stručnosti\nopakovane uvádza, že existencia alebo neexistencia „súhlasu“ s porušením práva na súkromie\nžiadnym spôsobom neovplyvňuje skutočnosť, že došlo k porušeniu predmetnej povinnosti (pričom\nuvedené potvrdil už aj Ústavný súd Slovenskej republiky). Odporkyňa sa tiež v predchádzajúcich\nčastiach odvolania podrobne vysporiadala s argumentmi o fiktívnom „umeleckom“ príbehu, ako aj s\nidentifikovateľnosťou dotknutých osôb. Ako sama navrhovateľka uvádza Rada nie je kompetentná\nposudzovať a ani neposudzuje spory o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a uvedenie\nspravodajskej licencie a primeranosti použitia predmetných záberov\nv odôvodnení rozhodnutia bolo súčasťou správnej úvahy o tom, či predmetný program zasiahol do\nsúkromia uvedených osôb. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ani existencia alebo neexistencia\n„umeleckej licencie“ nie je pre posúdenie, či k zásahu do práva na súkromie daných osôb došlo, žiadnym\nspôsobom relevantná (odhliadnuc od otázky primeranosti použitia obdobných záberov).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je odporkyňa presvedčená, že ako príslušný správny orgán\nv dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia\nzákona. Ďalej má za to, že rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967\nZb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového\nstavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. Navrhovateľka nebola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade\nso zákonom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a) v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\nO.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 01.07.2014 po preskúmaní\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov\n\núčastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 196-PLO/O-2114/2013, s\nobsahom rozhodnutia Rady č. RP/059/2013 zo dňa 02.07.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového\nzáznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nPredseda senátu na základe poverenia senátu vykonal dôkaz oboznámením sa so záznamom programu\nBučkovci na pripojenom DVD nosiči a o zisteniach zo záznamu podal správu na pojednávaní dňa\n01.07.2014.\nSpornou bola scéna z reality „Bučkovci“, kedy L. V.\ns manželkou prichádza v sprievode kamier do bytu svojich rodičov, pričom vrátane kamier sú vpustení\ndovnútra a usadení v priestoroch obývačky s tým, že z následného rozhovoru a vyjadrení matky L. V.\nvyplýva, že nesúhlasí s prítomnosťou kamier a s takýmto nečakaným príchodom do bytu. Matka L. V.\npritom explicitne nevyjadrila nesúhlas, ale všetkým bol zrejmý. Tváre rodičov L. V. boli vyrastrované.\nOdporkyňa ako zásah do súkromia hodnotila bezprostrednú reakciu matky L. V., ktorá vyvrcholila jej\nvyjadrením, že volá políciu.\nSenát dospel k záveru, že v rámci súdneho prieskumu zákonnosti ide aj o systémové nastavenie\npovinností vysielateľa pri neočakávanom vstupe do obydlia osôb, ktoré nie sú priamymi účastníkmi\nzábavného programu reality a ktorí sú vtiahnutí činnosťou aktívnych účastníkov za prítomnosti kamier\ndo zábavného programu.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPodľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\nsa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké\na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však\nnesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.\nPreskúmaním veci senát zistil, že išlo o zábavný program spojený so vstupom do obydlia osôb, ktoré\nneboli účastníkmi zábavného programu. Obydlie je doménou súkromného života osôb a tvorí „oponu“\nod verejného priestoru. Vstup a zaznamenávanie prejavov osôb za touto „oponou“ možno iba so\nsúhlasom dotknutých osôb. Konkludentné prejavy vôle „L. matky“ o nesúhlase s prítomnosťou kamier\nboli dostatočne určité na to, aby ich vysielateľ včas rozpoznal. Túto skutočnosť Rada správne vytkla\nvysielateľovi a zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnila v napadnutom rozhodnutí:\n„V rámci posudzovania predmetu správneho konania sa Rada ďalej zamerala na obsah a spôsob\nspracovania predmetného programu, najmä či zaradenie uvedených záberov z obydlia rodičov\núčinkujúceho L. V. a prezentácia odmietavých verbálnych prejavov jeho matky v nadväznosti na\nvyjadrenia nevesty R., ako aj sprievodného komentára programu mohli spôsobiť, že ich zverejnenie\nv rámci televízneho vysielania bolo spôsobilé zasiahnuť do práva na súkromie osôb označených v\nprograme ako L. rodičia.\nZo záznamu vysielania predmetného programu vyplýva, že v ňom nebol prezentovaný okamih otvorenia\ndverí a vstupu nevesty R. a syna L. do bytu dotknutých osôb - svokrovcov R., ale až situácia, kedy R. a L.\nstoja v chodbe bytu, zvítavajú sa a rozprávajú s L. otcom, ktorý má vyrastrovanú tvár, pričom matka L. nie\nje v zábere, ale v inej miestnosti. V odvysielaných scénach nie je zachytený explicitne vyjadrený nesúhlas\nso vstupom kamery do bytu. V rámci vyhroteného rozhovoru je však neskôr v programe vyjadrený\nexplicitný nesúhlas s natáčaním (Žena: „To si vy tam natáčajte, ale nie mňa“). Je tiež zobrazené, ako\nL. matka odíde v rozčúlení z miestnosti, R. a synovi L. pritom vytýka niečo, čo z odvysielaného obsahu\nnie je jednoznačne zrejmé. Z odzneného, ako i z neverbálneho prejavu L. matky (odišla do miestnosti\n\nmimo snímania kamerou, kde zotrvala, pričom v zábere sa objavila až pri zatvorení dverí pred kamerou)\nje podľa názoru Rady možné vyvodiť záver, že prítomnosť a snímanie kamier jej boli nepríjemné a\nsvoju nevôľu a nesúhlas prejavila svojim správaním, t.j. vyhýbaním sa kamere, svojou neprítomnosťou\nv miestnosti...“.\nSúd poukazuje na to, že uplatňovanie slobody prejavu musí byť v rovnováhe s inými hodnotami\nchránenými Ústavou SR a v danom prípade bola prekročená hranica balansu medzi slobodu\numeleckého prejavu a nedotknuteľnosťou súkromia.\nZ obsahu administratívneho spisu porušenie procesných pravidiel, na ktoré poukazovala navrhovateľka\nv opravnom prostriedku nebolo zistené. Tieto mali charakter paušálnych námietok, uplatňovaných aj\niných typoch konania, bez ohľadu na individualizáciu v spojení s konkrétnym porušením zákona č.\n308/2000 Z.z.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v\nkonaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}