{"guid": "240c865a-0a58-4d29-be2b-b472bd81c6fa:11b91f39-ccbb-4f19-91a7-5714cd67c6ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1", "spisova_znacka": "6Sž/20/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/20/2013 z 22. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2014, sp. zn. 6Sž/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1", "identifikacne_cislo": "9013010131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11b91f39-ccbb-4f19-91a7-5714cd67c6ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/20/2013\n9013010131\n22. 10. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010131.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, v zastúpení Advokátska kancelária\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti\nrozhodnutiu odporcu č. RP/055/2013 zo dňa 2.7.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/055/2013 zo dňa 2.7.2013\nz u j e.\n\npotvrd\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 eur na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ depozitný účet neúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/055/2013 zo dňa 2.7.2013, vydaným v správnom konaní č. 172-PLO/\nO-1873/2013 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) rozhodol\no tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.\ntým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programov Experti zo dňa 4.2.2013\nodvysielaného o cca 23:15 hod, Kuriér zo dňa 6.2.2013 odvysielaného o cca 20:30 hod, Dr. Dolittle zo\ndňa 10.2.2013 odvysielaného o cca 8:35 hod na programovej službe JOJ a súvislý záznam vysielania\nprogramovej služby JOJ zo dňa 10.2.2013 v čase od 19:15 hod do 23:10 hod, za čo mu uložil podľa ust.\n§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 3 000 EUR. Súčasne vyslovil, že podľa ust. § 64 ods. 5 zákona č.\n308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a v zmysle\nust. § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\na je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z\ndôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového\nstavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nNavrhovateľ úvodom poznamenal, že odporca sankcionuje vysielateľa za to, že síce dodal požadovaný\nzáznam ešte pred začatím správneho konania, ale neurobil tak v predpísanej lehote 7 dní, pričom\nvyjadril presvedčenie, že skôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i aktuálna\nrozhodovacia prax odporcu už nesleduje účel ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní, ale je len\nobyčajným nástrojom pre orgán verejnej moci, ako neproporcionálne trestať vysielateľa a striktne a\nformálne vykladať a aplikovať ustanovenia zákona o vysielaní. V súvislosti s navrhovateľovou námietkou\no postihnutí konania takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a\nohľadne nesprávneho právneho posúdenia - výkon práva neobviňovať seba samého, navrhovateľ má\nza to, že nie je a nebol povinný predložiť Rade záznam z vysielania a to ani na vyžiadanie Rady,\nnakoľko táto povinnosť neoprávnene zasahuje do práv garantovaných Ústavou SR (čl. 46 Ústavy\nSR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) a to v intenciách trestnoprávnej zásady\nneobviňovať samého seba. Navrhovateľ vedomý si rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného\nsúdu SR, ktorý sa obdobnou problematikou už zaoberali, zotrváva na svojom vyššie prezentovanom\nnázore. K záveru o neexistencii rozhodnutí ESĽP aplikovateľných na skutkové okolnosti zdôraznil,\nže pre aplikáciu eurokonformného výkladu ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa jeho názoru postačuje\naplikovať všeobecné závery judikatúry ESĽP, ktorá bola uplatnená v súvislosti so zásadou „nikto nie\nje povinný sám seba obviňovať“, pri konaniach trestnoprávnej, daňovej a administratívnej (správnej)\npovahy. Judikatúra ESĽP je jednoznačná v tom, že nemožno požadovať aktívnu súčinnosť pri získavaní\nvecných dôkazov, pred vznesením obvinenia a na akékoľvek konania, ktoré majú charakter trestného\nobvinenia. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Funke v. Francúzsko, Allen v. Spojené Kráľovstvo,\nMarttinen v. Fínsko...\nĎalej má navrhovateľ zato, že účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní nie je\nkontrola dodržovania 45 dňovej lehoty archivácie vysielaných programov ako to mylne naznačuje\nÚstavný súd SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS/47/2013, ale účelom predmetného ustanovenia je\nzabezpečenie podkladov ku kontrole dodržiavania všetkých povinností podľa zákona o vysielaní a najmä\nk vedeniu správnych konaní Rady voči regulovaným subjektom na úseku vysielania a retransmisie.\nTaktiež povinnosť vyplývajúca z ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní nemá vo vzťahu k\nRade evidenčný a ani archivačný charakter, ktorý by bolo možné stotožniť so (zákonnou) informačnou\npovinnosťou. Vysielateľ má síce povinnosť archivovať záznam z vysielania po dobu 45 dní (45 x 24\nhod.), ale nie každý záznam z vysielania je doručovaný Rade. Doručovanie je už selektívny proces zo\nstrany Rady, ktorého účelom nie je evidencia ani archivácia, ale naopak kontrola z hľadiska dodržiavania\npovinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní (príp. následné možné zahájenie správnych konaní).\nNavrhovateľ zastáva názor, že ak je vysielateľ už v čase vyžiadania záznamu osobou „podozrivou“\nmusia byť garantované jej procesné práva vrátane práva neobviňovať seba samého, čiže neposkytovať\naktívnu súčinnosť pri produkovaní dôkazov vo svoj neprospech. Podľa jeho presvedčenia samotná\npovinnosť aprobovaná právnou normou ju nezbavuje jej možného rozporu s právami Vysielateľa\ngarantovanými Ústavou SR alebo Dohovorom. Za rozhodujúci faktor považuje navrhovateľ „charakter“\nštátneho donútenia. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na právny názor prezentovaný v rozhodnutí\nESĽP Bykov v. Rusko. Ďalej navrhovateľ uviedol, že štátne donútenie spočíva v povinnosti dodať\nzáznam, pričom jeho nedodanie je klasifikované ako správny delikt a navyše finančne sankcionovaný\nzo strany Rady v zmysle zákona o vysielaní. Navrhovateľ má však za to, že nie je relevantné, či za\nporušenie povinnosti hrozí trestnoprávna sankcia alebo nie, pričom hrozba trestnoprávnej sankcie nie je\nnevyhnutnou podmienkou na posúdenie toho, či došlo k zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie,\npretože v Slovenskej republike neexistuje trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Navrhovateľ\npoukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry ESĽP sa ochrana pred porušením zásady „nikto nie\nje povinný sám seba obviňovať“ uplatňuje nielen počas samotného správneho konania, ale už aj na\nkonanie správneho orgánu pred vznesením obvinenia. Pričom za aktívnu súčinnosť je treba považovať\nakékoľvek konanie vysielateľa, ktorým poskytuje súčinnosť pri predkladaní dôkazov, ktoré môžu byť\npoužité v jeho neprospech.\nVo vzťahu k proporcionalite navrhovateľ zdôraznil, že pokiaľ sa jednoznačne priznáva právo Rade na\nvyhotovovanie záznamov z vysielania na vlastnom nahrávacom zariadení, potom nemôže existovať\nproporcionalita zásahu do práv vysielateľa na základe ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l) zákona o\nvysielaní, nakoľko Rada má právo a povinnosť využiť všetky prostriedky na zistenie skutkového stavu\nveci, čiže aj vyhotovovať záznamy z vysielania na vlastnom nahrávacom zariadení. Proporcionalita\nzásahu nemôže byť v zmysle judikatúry ESĽP tam, kde je účel sledovaný obmedzením základného\npráva možné dosiahnuť iným spôsobom, ktorý v nižšej miere obmedzuje vysielateľa.\n\nNavrhovateľ vo svojom odvolaní namieta aj neprimerane a neodôvodnene vysokú pokutu za porušenie\npovinnosti a to najmä s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Rady v obdobných veciach proti iným\nvysielateľom. Konštatoval, že napadnutým rozhodnutí Rada uložila vysielateľovi pokutu vo výške takmer\n18 násobku sumy pokuty, ktorú bežne udeľuje iným vysielateľom, ktoré majú identické postavenie na\nmediálnom trhu. Takéto konanie Rady považuje navrhovateľ za diskriminačné a predstavuje to takú vadu\nrozhodnutia ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Postup rady, ktorý je podľa navrhovateľa diskriminačný\na nedôvodný je v rozpore so zásadou právnej istoty účastníka konania, ktorý by sa mal možnosť\nspoľahnúť na to, že Rada bude voči nemu postupovať obdobne ako postupuje v rovnakých prípadoch\nproti iným vysielateľom a pokiaľ tak nepostupuje odchýlenie sa od zaužívanej praxe následne musí\nzdôvodniť. Rada vo svojom rozhodnutí však neuviedla z akého dôvodu je pokuta voči vysielateľovi o\n18 násobne vyššia, ako voči ostatným vysielateľom za rovnaké porušenie povinnosti, čím rada podľa\nnázoru navrhovateľa rozhodnutie nedostatočne odôvodnila.\nOkrem iného navrhovateľ poukázal na to, že Rade požadované záznamy z vysielania dodal, čím\ndošlo k splneniu požadovanej povinnosti, pričom zdôraznil, že lehota na dodanie záznamu z vysielania\nmá procesnoprávny charakter, nejde o lehotu hmotnoprávnu, na základe ktorej by pri jej nedodržaní\nautomaticky dochádzalo k porušeniu predmetného ustanovenia. To, že Rada sankcionuje vysielateľa\nza to, že si síce splnil svoju povinnosť, avšak po Radou stanovenej lehote výrazne popiera samotný\núčel predmetného ustanovenia. V predmetnej veci Rada disponovala záznamom z vysielania ešte pred\nsamotným začatím správneho konania, čím sa konanie Rady javí navrhovateľovi ako šikanózne, navyše\nskutkový stav zistený Radou je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko v spise sa museli nachádzať aj\ndoručené záznamy z vysielania čo hmotnoprávne vylučuje, aby mohlo byť voči Vysielateľovi vedené\nsprávne konanie pre nedodanie záznamu z vysielania.\nNavrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní namietal, že Rada nepostupovala v súlade s konštantnou\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR pri trestaní účastníkov konania, ktorí sa svojim konaním mali dopustiť\n„pokračovacieho správneho deliktu“ kde je úlohu Rady vydať jedno rozhodnutie a uložiť jednu sankciu\nza všetky čiastkové útoky. Navrhovateľ uviedol, že Rada začala nasledovné správne konania vo veci\nporušenia ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní; 43-PLO/O-574/2013 (k porušeniu povinnosti\npodľa ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní malo dôjsť dňa 27.9.2012), 95-PLO/O-811/2013 (k\nporušeniu povinnosti podľa ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní malo dôjsť dňa 26.12.2012),\n135-PLO/O-1455/2013 (k porušeniu povinnosti podľa ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní\nmalo dôjsť dňa 31.12.2012), 155-PLO/O-1614/2013 (k porušeniu povinnosti podľa ust. § 16 ods.\n3 písm. l) zákona o vysielaní malo dôjsť dňa 9.1.2012), 172-PLO/O-1873/2013 (začatie správneho\nkonania oznámene vysielateľovi dňa 29.4.2013), 198-PLO/O-2116/2013, 235-PLO/O-2658/2013, ktoré\npredstavovali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, čiastkové útoky toho istého páchateľa\nboli spojené objektívnou súvislosťou ako i existencia jednotiaceho zámeru páchateľa, pričom Rada\nposudzovala každé samostatne a v niektorých z nich už vydala samostatné rozhodnutia a udelila\nsamostatné sankcie. Navrhovateľ má za to, že Rada mala všetky čiastkové útoky, ktoré sa uskutočnili\npred oznámením o začatí správneho konania, čiže pred 29.4.2013 posudzovať ako jeden skutok,\ntieto konania spojiť a uložiť za ne jednu sankciu. Tým, že tak nepostupovala porušila princípy\nadministratívneho trestania a nesprávne vec právne posúdila, čím zasiahla do práv vysielateľa na súdnu\na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nZáverom navrhovateľ namietal, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz - obhliadku záznamu\nz vysielania resp. pri vykonávaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ustanoveniami správneho\nporiadku, nakoľko nevyhotovila zápisnicu. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie\nNejvyššího správniho soudu ČR, sp. zn. 7As/57/2010-82.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté\nrozhodnutie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu k úhrade trov konania\na trov právneho zastúpenia.\nZ vyjadrenia odporcu k podanému odvolaniu navrhovateľa je zrejmé, že ten považuje svoje rozhodnutie\nza riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej\nsankcie - pokuty považuje rovnako za plne odôvodnenú. V správnom konaní sa riadne vyrovnal s\nargumentmi navrhovateľa. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje podľa názoru odporcu žiadne právne ani\nlogické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup odporcu v predmetnom\nsprávnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\n\nrozhodnutia. Vo vzťahu k navrhovateľom uvedeným rozhodnutiam ESĽP Funke proti Francúzsku,\nMarttinen proti Fínsku, Chambaz proti Švajčiarsku, Allen proti Spojenému kráľovstvu odporca zdôraznil,\nže vzhľadom na obsah prejednávaných prípadov pred ESĽP sa tieto na predmetný prípad nevzťahujú,\nnakoľko v čase vyžiadania záznamov sa neviedlo proti navrhovateľovi žiadne konanie v súvislosti s\nodvysielaným programom ani nebolo vyslovené žiadne dôvodné podozrenie, že mohol spáchať správny\ndelikt. K vyžiadaniu záznamu došlo z dôvodu zmonitorovania vysielania predmetného programu.\nĎalej odporca v súvislosti s účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní poukázal na\nzákonnosť postupu Rady z dôvodu, že takýto postup zákonodarca upravil priamo v právnom poriadku\nkonkrétne v ust. § 5 ods. 1 písm. m) zákona o vysielaní, na základe ktorého má Rada právo žiadať\nzáznamy vysielania od vysielateľov. Samotným účelom ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní je\nzabezpečiť pre Radu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej kompetencie uvedenej v ust.\n§ 5 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní - dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach\nupravených zákonom, čo znamená aj dohliadať na obsah vysielania. Aby mohla Rada túto kompetenciu\nvykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby jej boli vyžiadané záznamy\ndoručené včas, t.j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke.\nOdporca opätovne v tejto súvislosti zdôraznil, že v čase vyžiadania záznamu a jeho doručenia nie je voči\nvysielateľovi v súvislosti s obsahom vyžiadaného záznamu vysielania vedené žiadne správne konanie a\nnie je ani vyslovené žiadne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Zo strany odporcu\nsa jedná o kontrolu dodržiavania všetkých povinností, ktoré zo zákona vysielateľovi vyplývajú.\nVo vzťahu k namietanej aktívnej súčinnosti ako aj k právu neobviňovať seba samého odporca\nkonštatoval, že navrhovateľ vychádza pri formulovaní svojho argumentu z premisy, že záznam\nvysielania, ktorý poskytuje odporcovi, je ako dôkaz preukazujúci spáchanie správneho deliktu použitý\nproti nemu, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zásadou „nikto nie je povinný sám seba obviňovať“\na tým aj v rozpore s jeho právom na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Odporca\nuviedol, že povinnosť uchovávať súvisle záznamy vysielania a na vyžiadanie Rady jej ich poskytnúť je\nupravená v ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní. Záznam vysielania, ktorý poskytuje odporcovi\nnavrhovateľ, nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je\npodkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že (v zásade vždy) presne a úplne zachytáva\nskutkový stav. Jeho poskytnutie však nie je možné považovať za „sebausvedčenie“. Poskytnutie\nzáznamu nie je možné podľa názoru odporcu stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho\ndeliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. Zdôraznil, že k podobnému názoru\ndospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 4Sž/19/2012, 8Sž/15/2011, 8Sž/29/2011.\nTaktiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 12/2013-10 a IV. ÚS 47/2013-26,\nktorý sa vyjadroval k povinnosti dodať Rade záznam vysielania. V súvislosti s aktívnou súčinnosťou\nmá odporca za to, že v prípade poskytovania záznamov vysielania nejde o aktívne konanie v\npravom slova zmysle. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Sž/23/2012\nna ktoré odporca poukázal. Vo vzťahu k sebaobviňovaniu odporca poukázal na rozhodnutie ESĽP\nSaunders proti Veľkej Británii, pričom skonštatoval, že podľa konštantnej judikatúry ESĽP poskytovanie\ndokumentov nezakladá rozpor s právom neobviňovať seba samého, a teda ani s právom na spravodlivý\nproces. Tieto dokumenty (v tomto prípade záznamy z vysielania) už v čase ich vyžiadania objektívne\nexistovali, vysielateľ ich vytvoril z vlastnej vôle a nebol k tomu nijakým spôsobom nútený. Rada si\nteda od vysielateľa iba vyžiadala už existujúci záznam vysielania, ktorý vysielateľ predtým dobrovoľne\nprezentoval verejnosti. V tejto súvislosti podporil odporca svoju argumentáciu rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sž/25/2012-39. Konštatoval, že predkladanie záznamov vysielania má úplne inú kvalitu\nako „predkladanie dôkazov proti sebe“, pričom rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi je zrejmý aj zo\nsamotnej skutkovej podstaty, ktorú prejednával ESĽP vo veci Bykov proti Rusku. Odporca v súvislosti\ns právom neobviňovať seba samého tiež uviedol, že už zo samotnej podstaty tohto práva je zrejmé, že\nide o právo osôb, ktoré spáchali určitý delikt. Pokiaľ teda podľa navrhovateľa je predmetná povinnosť v\nrozpore s jeho právom neobviňovať seba samého v zásade tým tvrdí, že vo vysielaní, ktorého záznam\nsi Rada od neho vyžiada, porušuje niektorú z povinností ustanovených v zákone o vysielaní, avšak\nz rozhodovacej praxe Rady je zrejmé, že tomu tak v skutočnosti nie je. Odporca skonštatoval, že\nskutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí so závermi NS SR a ÚS SR v jeho rozsudkoch nie je pre Radu\nprávne významný, Rada pri vydávaní predmetného rozhodnutia postupovala zákonným postupom.\nOdporca v súvislosti s namietnutým zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie ktorý považuje\nza ústavne neproporcionálny zdôraznil, že hoci smie rada vyhotoviť záznam vysielania pomocou svojho\n\nnahrávacieho zariadenia, pokiaľ jej vysielateľ záznam nedodá je taktiež oprávnená si záznam vysielania\nod vysielateľa vyžiadať. Oba spôsoby získania záznamov vysielania môže Rada využiť. Uvedené však\nnič nemaní na skutočnosti, že zo znenia ust. § 16 ods. 3 písm. l) zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľovi\nvyplýva jednoznačná povinnosť poskytnúť Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania\na ako ho vysielateľ Rade neposkytne, poruší tým predmetnú povinnosť. Taktiež nie je možné ustáliť\nkonkrétne právo navrhovateľa do ktorého by mohlo byť zakotvením tejto povinnosti resp. vynucovania\njej plnenia zasiahnuté. Nie je teda možné podľa názoru odporcu uvažovať o zásahu do konkrétneho\npráva navrhovateľa. Okrem iného podotkol, že v danom prípade zákon ani nedáva priestor na skúmanie\nproporcionality zásahu do práv navrhovateľa, nakoľko povinnosť ustanovená v ust. § 16 ods. 3 písm. l)\nzákona o vysielaní je formulovaná jednoznačne. V danom prípade vysielateľ Rade záznam vysielania\nneposkytol, čo automaticky zakladá rozpor so zákonom, akékoľvek ďalšie skúmanie, do akej miery\nrozhodnutím Rady dôjde k zásahu do práv navrhovateľa je preto z tohto pohľadu bezpredmetné.\nVo vzťahu k namietnutej výške pokuty má odporca za to, že sa s výškou uloženej sankcie náležite\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal. Pri určovaní výšky vychádzal z ust. § 64 ods. 2 zákona\no vysielaní a bral zreteľ na rozsah a dosah vysielania navrhovateľa, mieru jeho zavinenia, trvanie a\nnásledky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu a samozrejme predchádzajúce uložené\nsankcie. Okrem iného zdôraznil, že účastník sa správneho deliktu dopustil opakovane. Zdôvodňovanie\nrozdielov medzi výškou uloženej sankcie v rôznych správnych konaniach týkajúcich sa rôznych\núčastníkov konania nie je potrebné ani účelné, nakoľko skutkové stavy boli v jednotlivých správnych\nkonaniach rozdielne. Odporca zdôraznil, že žiaden vysielateľ zatiaľ neporušoval predmetnú povinnosť\nopakovane a v takom rozsahu ako navrhovateľ. Uložená sankcia podľa názoru odporcu celkom zjavne\nnevybočuje zo zákonom stanoveného rámca (od 167 Eur do 6 638 Eur), pričom nedosahuje ani\nštvrtinu stanoveného rozsahu pre uloženie sankcie. Na podporu uvedeného záveru poukázal odporca\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/37/2011 ako i na rozhodnutie 2Sž/25/2012.\nOdporca v súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadne toho, že záznam vysielania napokon Rade\ndodal, uviedol, že praktický výkon kompetencie vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní\nje z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného\nzáznamu a aby mohla Rada túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti,\nje potrebné aby jej boli vyžiadané záznamy doručené včas t.j. v požadovanej lehote a tiež aby bol\ndoručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke. Skonštatoval, že účel predmetného ustanovenia nebol\nnaplnený, nakoľko účastník konania nedoručil Rade vyžiadaný záznam vysielania v stanovenej lehote,\nale až so značným odstupom od uplynutia lehoty stanovenej na doručenie vyžiadaných záznamov\nvysielania. Na podporu uvedeného poukázal odporca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sž/37/2011 z ktorého vyplýva okrem iného aj nasledovné; ....“Takto potom z\nustanovenia § 16 ods. 3 písm. l) zák. č. 308/2000 Z. z. nesporne vyplýva, že ak vysielateľ Rade na\nvyžiadanie záznam neposkytne, poruší zákonom uloženú povinnosť, za čo nasleduje uloženie sankcie\n(§ 67 ods. 2 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z.)“...“Nejedná sa však...o púhu poriadkovú, či inštruktívnu\nlehotu zakotvenú v zákone na zabezpečenie opatrenia proti nečinnosti vysielateľa, s nedodržaním ktorej\nby zákon nespájal nijaké následky. Naopak ako je už uvedené vyššie, neposkytnutie záznamu vysielania\nna vyžiadanie Rady je sankcionované priamo zákonom o vysielaní a retransmisii (nejde o poriadkové\nopatrenie v zmysle procesných predpisov, keď správny poriadok ani ustanovenia o poriadkových\npokutách neobsahuje).“\nVzhľadom na uvedené mal odporca za to, že účastník konania mal povinnosť doručiť Rade vyžiadané\nzáznamy vysielania v stanovenej 7 dňovej lehote. V predmetnej veci doručil navrhovateľ vyžiadané\nzáznamy vysielania dňa 22.3.2013, čiže v prvom prípade 31 dní a v druhom prípade 24 dní po uplynutí\n7 dňovej lehoty. Skutkový stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bol v momente doručenia\nzáznamov vysielania už nemenne daný a je časovo ohraničený márnym uplynutím 7 dňovej lehoty.\nPokiaľ teda neboli požadované záznamy vysielania doručené nebola splnená povinnosť podľa ust. §\n16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. § 67 ods.\n2 písm. a) zákona o vysielaní. Obdobe k tomu tak dospel NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sž/28/2012.\nČo sa týka dĺžky lehoty odporca zdôraznil, že ju určuje tak, aby mohol efektívne vykonávať svoje\nzákonné kompetencie a povinnosti v súvislosti s monitorovaním vysielania a tiež aby táto lehota nebola\nneprimerane zaťažujúca pre vysielateľa. Lehotu považuje za primeranú, pričom skutočnosť dodržiavania\ntejto lehoty ostatnými vysielateľmi vyplýva z jej rozhodovacej činnosti. Okrem iného v súčasnosti\n\nnavrhovateľ doručuje Rade vyžiadané záznamy vysielania v stanovenej lehote, čo de facto popiera jeho\nnámietky ohľadne krátkosti uvedenej lehoty.\nV súvislosti s námietkou ohľadne porušení zásad o administratívnom trestaní odporcom, odporca\nmal za to, že v danom prípade sa nejedná o pokračovací správny delikt a odporca preto nemal\ndôvod postupovať tak, ako navrhovateľ uviedol. Odporca jednak zdôraznil, že pri porušení ust. § 16\nods. 3 písm. l) zákona o vysielaní sa jednalo o omisívne konanie, kedy vysielateľ po výzve odporcu\nsplniť si svoju zákonnú povinnosť nekonal, teda sa deliktu nedopustil svojvoľným zámerným aktívnym\nkonaním, ale nerešpektovaním výzvy konať a ignorovaním svojej zákonnej povinnosti. Teda subjektívna\nsúvislosť, ktorou je najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin, objektívne existovať\nnemohla, nakoľko páchateľ nemohol vopred vedieť, že bude vyzvaný na doručenie záznamu svojho\nvysielania. Rovnako absentuje objektívna súvislosť v čase, nakoľko časová súvislosť jednotlivých\nskutkov nemohla byť objektívne daná z vôle vysielateľa. V prípadoch popisovaných navrhovateľom je\nčasová súvislosť spáchania náhodná, nakoľko je daná výzvou Rady na doručenie záznamov vysielania\nresp. jej nerešpektovaním. Odporca uviedol, že k obdobnému záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach\nsp. zn. 2Sž/25/2012, 3Sž/7/2013, 3Sž/28/2012, 4Sž/25/2012 a 5 Sž/22/2012.\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa ohľadne nevyhotovenia zápisnice z ohliadky záznamu vysielania\nodporca poukázal na to, že podkladom pre rozhodnutie sú podľa správneho poriadku všetky skutočnosti,\nktoré môžu prispieť k zistenému skutočnému stavu veci. Záznam vysielania je jedným z podkladov\npre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah\na spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Navrhovateľ bol v oznámení o\nzačatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní ,\nktorými boli písomnosti Rady č. 689/2013 a 730/2013, ktorými si vyžiadala uvedené záznamy vysielania.\nZ uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámený s tým, čo tvorí podklad rozhodnutia. Odporca\nvyjadril presvedčenie, že záznam z vysielania je obdobný ako listina, ide o zvukovo obrazovú, príp.\ninú zvukovú, informáciu zachytenú na dátovom nosiči. V prípade obhliadky sa jedná naopak o odlišný\ndôkaz, nakoľko predmetom ohliadky môžu byť iba veci hmotnej povahy, napríklad predmety alebo\nnehnuteľnosti. Rada môže ohliadnuť len dátový nosič ako taký, ale nie jeho obsah. Z vyššie uvedeného\nteda vyplýva skutočnosť, že nebol dôvod, aby Rada o zhliadnutí záznamu vysielania spísala zápisnicu.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že odporca sa dôsledne oboznámil so skutkovým stavom veci, pričom\ndospel k záveru, že podklady pre rozhodnutie sú dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Odporca taktiež\npoukázal na to, že obdobná námietka bola vznesená i v konaniach vedených pre NS SR sp. zn.\n2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010 alebo 3Sž/22/2012 v ktorých nebol postup odporcu spochybnený\na napadnuté rozhodnutia Rady boli potvrdené. Okrem iného odporca zdôraznil, že v správnom konaní,\nktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia odporca nevyhotovil prepis/popis skutkového\nstavu, nakoľko sa v ňom ani nezaoberal obsahom doručených záznamov vysielania, pre predmetné\nsprávne konanie bola dôležitá skutočnosť, že vyžiadané záznamy vysielania neboli doručené v súlade s\npožiadavkami Rady. Z toho vyplýva, že Rada ani nemala o čom spísať zápisnicu, nakoľko dôležitá bola\niba skutočnosť, kedy navrhovateľ doručil Rade vyžiadane záznamy vysielania.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odporca odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s §§ 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 475-PLO/O-5972/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa 22. októbra 2014 dospel k záveru,\nže opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní\na retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 16 ods.3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 172-PLO/O-1873/2013 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l) zák. č.\n308/2000 Z. z. v súvislostí s tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programov\nExperti zo dňa 4.2.2013 odvysielaného o cca 23:15 hod a Kuriér zo dňa 6.2.2013 odvysielaného o cca\n20.30 hod, Dr. Dolittle zo dňa 10.2.2013 odvysielaného o cca 8:35 hod na programovej službe JOJ a\nsúvislý záznam vysielania programovej služby JOJ zo dňa 10.2.2013 v čase od 19:50 hod do 23:10\nhod. Preskúmavaným rozhodnutím odporcu zo dňa 2.7.2013, č. RP/055/2013 bola navrhovateľovi za\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l) zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodal Rade na\njej vyžiadanie súvislý záznam vysielania vyššie uvedených programov, uložená podľa ust. § 64 ods. 1\npísm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta, určená podľa ust. § 67 ods. 2 písm. a) zákona č.\n308/2000 Z. z. vo výške 3 000 EUR.\nOdvolanie voči uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti\nO.s.p..\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná\npožiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a\nto ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. 7)\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. h), m) zák. č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu\nštátnej správy patrí, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\n\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa ust. § 16 ods. 3 písm. l) zák. č. 308/2000 Z. z., uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45\ndní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam\nvysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom,\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7)rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 2 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak neposkytol rade požadovaný záznam\nvysielania [§ 16 ods. 3 písm. l)],\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní 49)okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že s obdobnou\nvecou vychádzajúcou z obdobných skutkových okolností medzi tými istými účastníkmi sa už vo svojej\nrozhodovacej činnosti zaoberal. Konanie sa viedlo na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.\nzn. 6Sž/10/2013, pričom predmetom konania bolo odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Rady č.\nRP/022/2013 zo dňa 26.3.2013, ktorým rozhodol o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v\n§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam\nvysielania programu Súdna sieň zo dňa 17.9.2012 odvysielaného o cca 18:00 hod na programovej\nslužbe JOJ, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu,\nurčenú podľa ust. § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1 500 EUR, preto odvolací súd v\nsúlade s ust. § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie predmetného rozhodnutia, ktoré čiastočne\ndáva odpovede na navrhovateľom vznesené námietky v odvolaní, ktorého text nasledovne uvádza;\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu\nje vecne správne. Navrhovateľ jednak namietal, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a jednak, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať v vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje. Skutkový stav\nnie je medzi účastníkmi konania sporný, preto sa odvolací súd sústredil na odvolacie námietky\nvznesené navrhovateľom. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ\nnedodal odporcovi na požiadanie súvislý záznam z vysielania programu Súdna sieň zo dňa 17.9.2012\nodvysielaného v čase o cca 18:00 hod na programovej službe JOJ, o ktorého dodanie odporca požiadal\nlistom zo dňa 18.9.2012, pod značkou 4656/2012, doručeného zástupcovi navrhovateľa dňa 20.9.2012.“\nV predmetnej veci sa jednalo o nedodanie súvislého záznamu z vysielania programu programov Experti\nzo dňa 4.2.2013 odvysielaného o cca 23:15 hod, Kuriér zo dňa 6.2.2013 odvysielaného o cca 20:30 hod,\nDr. Dolittle zo dňa 10.2.2013 odvysielaného o cca 8:35 hod na programovej službe JOJ a súvislý záznam\nvysielania programovej služby JOJ zo dňa 10.2.2013 v čase od 19:15 hod do 23:10 hod, o ktorého\n\ndodanie odporca požiadal listom zo dňa 8.2.2013, pod značkou 689/2013, doručeného zástupcovi\nnavrhovateľa dňa 12.2.2013.\n„K vyžiadaniu predmetného záznamu vysielania došlo na základe ust. § 5 ods. 1 písm. m) v spojení\ns ust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní. Pokiaľ odporca začal správne konanie pre porušenie\nust. § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní, ktorého porušenie sa na základe zisteného skutočného\nstavu aj v správnom konaní preukázalo, postupoval odporca v súlade so zákonom, keď navrhovateľa\npre porušenie predmetného ustanovenia sankcionoval. Navrhovateľ napriek vedomosti o rozhodovacej\npraxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i Ústavného súdu SR v totožných veciach zotrval na\nsvojom názore o tom, že povinnosť predložiť záznamy vysielania zasahuje do jeho práv garantovaných\nÚstavou SR ako i práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) v intenciách trestnoprávnej\nzásady „neobviňovať samého seba“. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje a ohľadne tejto námietky\npoukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutia vydané pod sp.\nzn. 5Sž/18/2011, 8Sž/15/2011, 8Sž/29/2011, ktorý sa už s predmetnou argumentáciou navrhovateľa\ndostatočne vysporiadal a odvolací súd v predmetnej veci nezistil dôvod, prečo by sa mal odchýliť\nod ustálenej judikatúry. Okrem uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí\nvydanom pod sp. zn. 3Sž/28/2012 s čím sa stotožňuje i senát odvolacieho súdu, konštatoval, že\n„porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa\nustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6\nDohovoru, avšak v prejednávanej veci išlo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka\nnekonala ako osoba obvinená, resp. podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania\no správnom delikte. Preto ani nebol dôvod, aby navrhovateľka musela využiť okolnosť, vylučujúcu\nprotiprávnosť konania, konkrétne v rámci realizácie svojho práva „neobviňovať seba samého“.\nZáznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva\nskutkový stav, obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči\nnavrhovateľke. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe,\nale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto\nzískaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka.“\nOdporca správne vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že samotným účelom ust. § 16 ods. 3\npísm. l) zákona o vysielaní je zabezpečiť pre Radu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej\nkompetencie uvedenej v ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní - dohliadať na dodržiavanie právnych\npredpisov v oblastiach upravených zákonom, čo znamená aj dohliadať na obsah vysielania. Aby mohla\nRada túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby jej\nboli vyžiadané záznamy doručené včas, t.j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v\ncelej vyžiadanej dĺžke. Okrem uvedeného z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva záver,\nže za zanedbateľnú nemožno považovať okolnosť, že záznam vysielania, ktorý je vysielateľ povinný\nposkytnúť, predsa nie je skutočnosťou známou len vysielateľovi, ale ide o komunikát šírený verejne,\nspôsobom umožňujúcim oboznámiť sa s jeho obsahom širokému okruhu recipientov na multiregionálnej\nploche, vysielateľ teda neprodukuje dôkaz, ktorý nie je známy, ide len o podklad pre zákonnú činnosť\nRady, ktorý už všetci videli.\nOdvolací súd taktiež námietku navrhovateľa o neproporcionálnom zásahu do jeho práv vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Jednak nie je zrejmé do akého základného práva malo byť Radou zasiahnuté a predkladanie\nzáznamov na vyžiadanie Rady je zákonnou povinnosťou vysielateľa, preto nie je rozhodujúce, či Rada\nvyhotovuje záznamy z vysielania na vlastnom nahrávacom zariadení.\nVo vzťahu k námietke ohľadne neprimerane a neodôvodnene vysokej pokute za porušenie povinnosti\nmá odvolací súd za to, že odporca sa v odôvodnení rozhodnutia relevantným spôsobom vysporiadal\nso zákonnými kritériami pre určenie výšky pokuty podľa ust. § 64 ods. 2,3 zákona o vysielaní. Z\nrozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ bol už za porušenie rovnakej povinnosti sankcionovaný a teda\nsa správneho deliktu dopustil opakovane, taktiež sa jedná o multiregionálneho vysielateľa, pričom\nporušením povinnosti znemožnil odporcovi výkon jeho kompetencií. Ukladanie pokút za správne delikty\nsa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny\norgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Podľa názoru odvolacieho\n\nsúdu sa odporca z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty\nurčil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu porovnávanie výšky uložených pokút navrhovateľom s inými vysielateľmi a tým poukazovanie na\ndiskrimináciu nie je dôvodné, nakoľko skutkové okolnosti sú v každom prejednávanom prípade odlišné a\npokiaľ rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie výšky sankcie pri zohľadnení jej zákonných kritérií\nnemožno to považovať za dôvod nezákonnosti rozhodnutia.“\nVo vzťahu k navrhovateľom vznesenej námietke ohľadne procesnoprávneho charakteru lehoty na\ndodanie záznamu vysielania sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom odporcu, podľa ktorého\núčastník konania mal povinnosť doručiť Rade vyžiadané záznamy vysielania v stanovenej 7 dňovej\nlehote. Skutkový stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bol v momente doručenia záznamov\nvysielania už nemenne daný a je časovo ohraničený márnym uplynutím 7 dňovej lehoty. Pokiaľ teda\nneboli požadované záznamy vysielania doručené nebola splnená povinnosť podľa ust. § 16 ods. 3 písm.\nl) zákona o vysielaní a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. § 67 ods. 2 písm. a) zákona\no vysielaní. Tak ako už bolo najvyšším súdom judikované (pozri bližšie rozhodnutie NS SR sp. zn.\n5Sž/37/2011, alebo 3Sž/28/2012 na ktoré poukázal odporca) lehota na dodanie záznamu vysielania nie\nje lehotou poriadkovou, ale lehotou v ktorej je navrhovateľ povinný splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu\nmu zo zákona o vysielaní s ktorej nesplnením je spojené uloženie sankcie. To, že Rada v čase\nzačatia konania disponovala záznamom vysielania nie je pre preukázanie porušenia zákonnej povinnosti\ndodať súvislý záznam z vysielania navrhovateľom v stanovenej lehote rozhodujúce, rozhodujúcou\nje skutočnosť, že navrhovateľ, tak ako to vyplýva zo skutkových zistení, dodal záznam z vysielania\noneskorene (o 31 dní a v druhom prípade o 24 dní) od uplynutia stanovenej lehoty.\nOdvolací súd sa taktiež nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že sa v danej veci jedná a pokračujúci\nsprávny delikt, nakoľko pre naplnenie kritérií pokračujúceho správneho deliktu je potrebné, aby\nporušenia zákona napĺňali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, jednalo sa o čiastkové útoky\ntoho istého páchateľa spojené objektívnou časovou súvislosťou a existovala subjektívna súvislosť jednotiaci zámer páchateľa. V predmetnej veci však neexistoval jednotiaci zámer páchateľa, pretože\nten nemohol vopred vedieť, že bude Radou vyzvaný na doručenie záznamu a že sa správneho\ndeliktu dopustí. Taktiež nemohol navrhovateľ ovplyvniť časovú súvislosť jednotlivých skutkov, pretože\ntáto nebola daná z vôle vysielateľa ale zo strany Rady, ktorá vyzývala navrhovateľa na doručovanie\nzáznamov.\nTaktiež nepovažuje odvolací súd navrhovateľovu námietku ohľadne porušenia ustanovení správneho\nporiadku, keď odporca nevyhotovil zápisnicu z ohliadky záznamu vysielania ako dôvodnú. Treba\nprisvedčiť odporcovi, že podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci boli písomnosti Rady, ktorými\nbol navrhovateľ vyzvaný na doručenie vyžiadaných záznamov a nie obsah týchto záznamov, nakoľko to\nnebolo pre dané správne konanie dôležité. Podstatnou bola skutočnosť, že navrhovateľ tieto záznamy\nz vysielania nedoručil v stanovenej lehote, pričom bol s podkladmi rozhodnutia náležite oboznámený a\nmal možnosť sa k nim vyjadriť.\nVzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o správnosti a\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu\ntrov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 Eur súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g)\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}