{"guid": "20d4f5e2-d376-4627-8e62-9be7d25b1081:fbed3691-66d0-419b-be7e-ea58318d882d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1", "spisova_znacka": "2Sžnč/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžnč/2/2013 z 5. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2014, sp. zn. 2Sžnč/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1", "identifikacne_cislo": "9013010116", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2014-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/166", "nazov": "zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/166-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/122", "nazov": "zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/122-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "nazov": "§ 250t ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "nazov": "§ 250t ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbed3691-66d0-419b-be7e-ea58318d882d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžnč/2/2013\n9013010116\n05. 02. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010116.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I.. S. F., bytom N. X/XXXX, Q.,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25,\nBratislava, IČO: 36 861 154, proti odporkyni: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39,\nBratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z 20. augusta 2013 na začatie konania proti\nnečinnosti odporkyne z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom z 20. augusta 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni\n1/ povinnosť do 10 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia konať a zničiť záznamy „a/alebo“\nakékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej aj „ITP“), ktoré boli\nSlovenskou informačnou službou vyhotovené na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z\n23. novembra 2005, sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 18. mája\n2006, sp. zn. Ntt-3-D-482/2006, a ktoré sa nachádzajú v spisoch Slovenskej informačnej služby sp.\nzn. „63/950“, „63/956 a „54“, ako aj akýchkoľvek iných spisoch Slovenskej informačnej služby, vrátane\naudio alebo iných záznamov, úplných alebo čiastočných, priamych alebo nepriamych, doslovných alebo\nupravených prepisov záznamov, správ doslovných alebo upravených prepisov, záznamov, správ o\npoužívaní informačno-technických prostriedkov, správ o ukončení používania informačno-technických\nprostriedkov, (spravodajských informácií), poskytovaných ústavným činiteľom alebo iným štátnym\norgánom, vrátane ich kópií, prepisov, analytických interpretácií (popisov) a akýchkoľvek iných výsledkov\npoužitia informačno-technických prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či išlo o prepisy v písomnej\nalebo akejkoľvek inej podobe a bez ohľadu na to, v akej forme zachytávali, analyzovali alebo inak\nspravodajským spôsobom spracovávali obsah záznamov a/alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia\ninformačno-technických prostriedkov (ďalej len „návrh na odstránenie dokladov o použití informačnotechnických prostriedkov“),\n2/ povinnosť doručiť navrhovateľovi kópiu zápisnice o zničení záznamov „a/alebo“ akýchkoľvek iných\nvýsledkov použitia informačno-technických prostriedkov uvedených v bode 1/ alebo písomnú informáciu\no ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení, a to do dvadsiatich\ndní od právoplatnosti uznesenia súdu (ďalej len „povinnosť doručiť navrhovateľovi kópiu zápisnice o\nzničení záznamov“),\n3/ zaplatenia náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu.\nSvoj návrh odôvodnil najmä tvrdením, že odporkyňa ako orgán verejnej správy vedie konanie v ktorom\nje nečinná a bez vážneho dôvodu nekoná napriek tomu, že zákon, resp. iný všeobecne záväzný právny\npredpis jej ukladá povinnosť konať. Tvrdil, že odporkyňa v rozpore s § 7 zákona 166/2003 Z. z. o ochrane\nsúkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ochrane pred odpočúvaním“) a s § 28 ods. 1 a 4 a § 17 ods. 1 zákona č. 122/2003 Z. z. o ochrane\n\nosobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov doposiaľ nezničila nezákonné záznamy z\npoužitia informačno-technických prostriedkov, resp. pokiaľ ich zničila, navrhovateľovi neposkytla kópiu\nzápisnice o ich zničení. Podľa navrhovateľa konanie o zničení záznamov a iných výsledkov použitia\ninformačno-technických prostriedkov spĺňa základné znaky správneho konania, v ktorom sa rozhoduje\no právom chránených záujmoch navrhovateľa a k zničeniu dochádza na základe nariadenia alebo\nschválenia. Z ustanovenia § 8 zákona o ochrane pred odpočúvaním vyplýva, že postup, ktorý sa\nuskutoční v rozpore s týmto zákonom, zakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, ktorý možno uplatniť pri zlyhaniach v administratívnom konaní. Poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. novembra 2012, sp. zn. III.ÚS 97/2012-229,\nvo veci porušenia základných práv navrhovateľa v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave,\nsp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a Ntt-3-D-482/2006 a pripojil aj ďalšie doklady, a to oznámenie Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky z 5. augusta 2013, sp. zn. IV/1 Gn 1143/13-4, o vybavení jeho podnetu\nvo veci použitia ITP, oznámenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, osobitného kontrolného\nvýboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby z 25.\noktóbra 2012 číslo CRD-583-4/2012/OKVSIS o výsledku rokovania výboru a iné.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala, aby súd návrh zamietol ako neprípustný. Uviedla,\nže v konaní o podanom návrhu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy nie je pasívne\nlegitimovaná, lebo nemá postavenie správneho orgánu a tvrdila, že postup podľa zákona o ochrane pred\nodpočúvaním nemá charakter správneho konania. Namietala tiež prekážku litispendencie s poukazom\nna § 83 OSP, lebo na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžz/2/2013 bol podaný totožný\nnávrh len s inou právnou kvalifikáciou podľa § 250v OSP.\nK návrhu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil odporkyni povinnosť doručiť navrhovateľovi kópiu\nzápisnice o zničení záznamov a/alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických\nprostriedkov alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré malí byť zaznamenané v\nzápisnici o zničení uviedla, že zápisnica o zničení záznamov alebo iných výsledkov použitia informačnotechnických prostriedkov je informáciou o plnení si zákonných povinností, ktoré jej vyplývajú z § 7 ods.\n5 zákona o ochrane pred odpočúvaním a podlieha utajeniu. Navrhovateľ nie je osobou, oprávnenou\noboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, preto jeho žiadosti nemohla odporkyňa vyhovieť.\nNamietala tiež, že odporkyňa nemala povinnosť postupovať podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred\nodpočúvaním, prípadne príslušných ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z (resp. zákona č. 428/2002 Z.\nz.) o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných\núdajov“), s poukazom na § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o Slovenskej informačnej službe“). Napokon namietala, že na\nodstránenie prípadnej nečinnosti odporkyne navrhovateľ nevyužil všetky prostriedky a svojím návrhom\nsa navrhovateľ nedomáha, aby súd uložil povinnosť konať a rozhodnúť nečinnému orgánu verejnej\nsprávy, a to v primeranej lehote.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP v\nspojení s § 250t ods. 7) dospel k záveru, že návrh na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v\ndanej veci nie je prípustný.\nPodľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nCieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Konanie\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy“ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pred rozhodnutím vo veci musel skúmať, či konaniu v tejto veci\nnebráni prekážka litispendencie, teda prekážka už začatého a prebiehajúceho konania. Pri posudzovaní\ntejto otázky zistil, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa V. časti, štvrtej hlavy (§\n250t) OSP vo veci, sp. zn. 2Sžnč/2/2013 má úplne iný cieľ, obsah, aj podmienky konania pre úspech\nv konaní ako konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy,\nV. časti OSP (§ 250v), ktoré je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžz/2/2013, a\npreto nezakladá prekážku skôr začatého a neskončeného konania. Prostriedky ochrany subjektívneho\nporušeného alebo ohrozeného práva podľa § 250t OSP a podľa § 250v OSP sú odlišné, pojmy „zásah“\na „nečinnosť“ preto nemožno stotožniť, aj keď vychádzajú z rovnakého popisu skutkových okolností\na týkajú sa tých istých účastníkov. Návrhy uvedené v týchto konaniach preto nemožno považovať za\n\ntotožné a nezakladajú prekážku listispendencie, v dôsledku ktorej by bolo potrebné neskôr začaté súdne\nkonanie zastaviť.\nZ ustanovenia § 250t ods. 1 OSP vyplýva, že konanie sa začína na návrh, v ktorom fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným\npríslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že sa domáha preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej\nsprávy v jeho právnej veci a odstránenia nečinnosti tohto orgánu v správnom konaní.\nPod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 OSP),\nktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje\naktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a\nsúčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania.\nZa nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie,\nhoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol.\nNerozhoduje pritom, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie\ndispozičnej zásady), alebo o správne konanie, začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady\noficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s\nneodôvodnenými prieťahmi (ide o nevykonávanie zákonom predpísaných úkonov), správny orgán tvrdí,\nže nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto jej vybavenia rozhodnutím, vybaví listom\nalebo informáciou, resp. zastaví konanie. Nečinnosť sa môže prejavovať aj v opomenutí správneho\norgánu vykonať zákonom predpísané úkony (napr. účastníka upovedomiť o začatí konania, dať mu\nmožnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom na jeho vydanie a pod.).\nSprávny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnosti orgánu\nverejnej správy preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou\nrealizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi.\nPri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom\npredpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne, či nevykonal chybný úkon.\nNečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho\njednotlivých štádiách, pričom ide o tieto štádiá: postup správneho orgánu po začatí správneho konania\n(zaobstarávanie podkladov na vydanie rozhodnutia, dokazovanie, hodnotenie výsledkov dokazovania,\nvydanie rozhodnutia, jeho písomné vyhotovenie a doručenie); postup pri preskúmavaní rozhodnutí\n(odvolacie konanie, konanie o rozklade, obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania, konanie o proteste prokurátora); výkon rozhodnutia (úkony pri zabezpečovaní nútených plnení\nuložených správnymi rozhodnutiami).\nV dôsledku skutočnosti, že aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou\nzásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok\nuplatnených v návrhu.\nPredpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa\ndožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne normy správneho práva.\nNavrhovateľ v návrhu namietal, že odporkyňa bola nečinná, lebo nevyhovela jeho návrhu na odstránenie\ndokladov o použití informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním a\no doručenie zápisnice o takomto konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto v súlade s § 250t ods. 1 OSP musel skúmať, či návrh\nna odstránenie nečinnosti smeruje proti orgánu verejnej správy. Predovšetkým musel zistiť, aké je\npostavenie odporkyne v systéme orgánov štátnej moci a v systéme orgánov verejnej správy. Musel\nskúmať, či odporkyňa je orgánom verejnej správy alebo či jej štát zákonom zveril rozhodovanie o\nindividuálnych právach a povinnostiach fyzických osôb na úseku verejnej správy.\nŠtátna správa ako jedna zo zložiek verejnej správy je činnosť výkonná a nariaďovacia, ktorej obsahom\nje oprávnenie vydávať normatívne a individuálne správne akty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že odporkyňa je orgánom štátnej moci, ale nie je orgánom\nverejnej správy, lebo jej úlohou nie je rozhodovanie o individuálnych právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach právnických alebo fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Odporkyňa nemá\npostavenie správneho orgánu, ktorý rozhoduje v správnom konaní a výsledkom jej pôsobenia nie je\nrozhodovacia činnosť. Odporkyňa je štátnym orgánom, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného\nzriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych\nzáujmov štátu podľa zákona o Slovenskej informačnej službe a podľa predpisov trestného práva.\nOdporkyňa je štátnym orgánom osobitnej povahy a nepatrí do systému orgánov verejnej správy\nSlovenskej republiky. Odporkyňa plní len osobitné úlohy, ktoré jej zveruje zákon, pri používaní ITP, ale\nžiadnou z nich nie je rozhodovanie o individuálnych právach a povinnostiach v oblasti verenej správy.\n\nLen celkom výnimočne štát na odporkyňu preniesol pôsobnosť orgánu verejnej správy v prípadoch\nrozhodovania o statusových pomeroch jej príslušníkov a len v týchto veciach by bolo možné posudzovať\npráva a povinnosti odporkyne podľa právnych predpisov správneho práva. O takýto prípad v danej veci\nnejde a odporkyňa pri svojej činnosti (medzi ktoré patrí aj používanie ITP) neplní prenesené úlohy orgánu\nverenej správy.\nSvoje úlohy neplní vykonávaním úkonov v priebehu správneho konania, ktorého výsledkom je\nrozhodnutie správneho orgánu, alebo právnickej alebo fyzickej osoby, na ktorú štát preniesol\nrozhodovanie na úseku verejnej správy (ďalej len „správny orgán“ alebo „orgán verejnej správy“), aj keď\nje orgánom verejnej moci.\nOdporkyňa pri svojej činnosti nepostupuje podľa ustanovení Správneho poriadku, ale ani podľa iného\nprocesného predpisu správneho práva, postup súdu podľa § 250t OSP preto v danej veci neprichádza\ndo úvahy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe posúdenia všetkých skutkových a právnych okolností\nzistil, že v danej veci odporkyňa pri používaní ITP nie je orgánom verenej správy a ani štát na ňu v tejto\nveci nepreniesol pôsobnosť rozhodovať v oblasti verejnej správy. Z uvedeného dôvodu nemá pasívnu\nlegitimáciu v konaní o návrhu podľa § 250t OSP, upravujúceho konanie proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy.\nJej činnosťou sa môžu zaoberať len súdy v trestnoprávnej oblasti, alebo iné zákonom poverené subjekty.\nJej postup v danej veci je upravený osobitnými predpismi, rovnako ako aj dohľad nad jej činnosťou, ktorá\nnepatrí do oblasti práva správneho, ale patrí predovšetkým do práva trestného.\nAk rozhodnutie o samotnom použití ITP bolo výsledkom rozhodovacej činnosti súdu v trestnom konaní\n(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005, sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave z 18. mája 2006, sp. zn. Ntt-3-D-482/2006), potom dosiahnutie nápravy\nnemožno realizovať v správnom súdnictve, ako sa mylne domnieva navrhovateľ.\nUž samotná skutočnosť, že odporkyňa pri používaní ITP nie je orgánom verejnej správy, bráni postupu\npodľa § 250t OSP a má za následok neprípustnosť návrhu podľa uvedeného ustanovenia v danej veci,\na to bez ohľadu na ďalšie dôvody, na ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal.\nPoužitie ITP a nakladanie s poznatkami, ktoré boli na ich základe získané neprebieha podľa Správneho\nporiadku ani sa neuskutočňuje v správnom konaní, úkony spojené s ich používaním nie sú úkonmi\nsprávneho konania, preto nebola splnená ani ďalšia podmienka postupu súdu podľa § 250t ods. 1 OSP,\nktorá predpokladá zákonný postup oprávneného správneho orgánu v správnom konaní.\nSúd zo spisu odporkyne, z návrhu navrhovateľa, vyjadrenia odporkyne a ďalších dôkazov, ktoré boli\nvykonané v konaní o návrhu navrhovateľa na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy podľa §\n250t ods. 1 OSP zistil, že k použitiu informačno-technických prostriedkov došlo na základe rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005, sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave z 18. mája 2006, sp. zn. Ntt-3-D-482/2006, mimo pôsobnosti správneho súdnictva.\nPosúdenie nečinnosti odporkyne pri nakladaní s poznatkami, ktoré boli na ich základe získané, preto\nnemôže byť predmetom konania podľa V. časti štvrtej hlavy OSP a nečinnosť odporkyne v správnom\nsúdnictve v danej veci skúmať nemožno.\nV dôsledku skutočnosti, že odporkyňa v danej veci nie je orgánom verejnej správy, nemôže vykonávať\núkony v správnom konaní, nemožno jej pasivitu skúmať ako nečinnosť v správnom konaní podľa\nustanovení OSP, upravujúcich konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy.\nPre úplnosť treba tiež uviesť, že podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti OSP súd poskytuje ochranu v\nprípade nečinnosti orgánu verejnej správy tak, že vysloví povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť, ako to vyplýva z § 250t ods. 1 a § 250t ods. 4 OSP. Navrhovateľ sa však svojim návrhom\ndomáhal postupu, ktorého výsledkom by nebolo rozhodnutie, ale faktický úkon, a to zničenie záznamov\na iných výsledkov použitia ITP, resp. doručenie kópie zápisnice o zničení záznamov a akýchkoľvek\niných výsledkov použitia ITP. Postup súdu, ktorým by vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vykonať\nfaktický úkon, by preto bolo v rozpore s ustanoveniami OSP, upravujúcimi postup súdu v konaní proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\nVzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že podaný návrh na odstránenie nečinnosti\nodporkyne ako orgánu verejnej správy nie je prípustný a ani neexistuje dôvod, aby súd vyslovil, že\nodporkyňa ako orgán verejnej správy, je vo veci nečinná.\nPokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby mu súd doručil písomnosti, ktoré zaslala odporkyňa súdu spolu s\nvyjadrením k návrhu, jeho žiadosti súd vyhovieť nemohol.\nKonanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP má osobitnú\núpravu a neobsahuje povinnosť súdu doručovať vyjadrenie odporcu navrhovateľovi. Napriek tomu bolo\nnavrhovateľovi vyjadrenie odporkyne doručené 27. septembra 2013, keď požiadal o vyhotovenie jeho\n\nkópie. Kópia vyjadrenia bola vyhotovená, navrhovateľ ju prevzal, a túto skutočnosť potvrdil obsahom\nsvojho vyjadrenia z 3. októbra 2013, doručeného súdu v ten istý deň. Prevzatím fotokópie vyjadrenia\nodporkyne právnym zástupcom navrhovateľa sa považuje vyjadrenie odporkyne za riadne doručené.\nListiny, ktoré predložila odporkyňa k vyjadreniu k návrhu sú súčasťou jej spisového materiálu, a preto\no ich doručenie, alebo o vyhotovenie ich kópií, mal navrhovateľ požiadať priamo odporkyňu, lebo súd\njej úkony nahradzovať nemôže.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250t ods. 4 OSP návrh navrhovateľa ako neprípustný\nzamietol.\nO trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 250t ods.\n7 OSP tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný\na odporkyni trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}