{"guid": "760ce10b-de6d-492a-9653-4d73ca73bf3e:b2fed967-5819-4739-967e-69b19f344f95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1", "spisova_znacka": "1Sžz/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/2/2013 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2014, sp. zn. 1Sžz/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1", "identifikacne_cislo": "9013010087", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "nazov": "§ 250v ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2fed967-5819-4739-967e-69b19f344f95", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžz/2/2013\n9013010087\n18. 02. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010087.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Petra Paludu a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: ALFA Power a.s., so sídlom Vysoká č. 2/B, Bratislava, IČO: 35 965 746, zast. : Ružička\nCsekes s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Vysoká č. 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360,\nproti orgánu verejnej správy: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy č.\n59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska spoločnosť\nso sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu pred nezákonným zásahom\nvykonaným orgánom verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa zo dňa 08. júla 2013 z a m i e t a.\nNavrhovateľ je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť Slovenskej elektrizačnej prenosovej\nsústave, a.s. na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške\n1.003,20 €.\nodôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav predchádzajúci zásahu\n1. Návrhom z 08. júla 2013 označeným ako „Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku“ a podaným na Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej v odôvodnení rozsudku len „Najvyšší súd“) dňa 09.07.2013 sa navrhovateľ domáhal\nvydania rozsudku, ktorým by Najvyšší súd\nvyslovil, že orgán verejnej správy je povinný do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zrušiť svoje\nnesúhlasné stanovisko č. PS/2013/008692 zo dňa 3.6.2013 k žiadosti navrhovateľa z 20.02.2013 vo\nveci vydania osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na výstavbu energetického\nzariadenia - kogeneračného zdroja Cogen - Žilina - Považský Chlmec ( ďalej na účely tohto rozhodnutia\nlen „kogeneračný zdroj“) a potvrdiť platnosť ním už v minulosti vydaného stanoviska PS/2007/002125 z\n26.1.2007, v ktorom súhlasil s realizáciou kogeneračného zdroja.\nSúčasne požadoval, aby orgán verejnej správy zaplatil navrhovateľovi náhradu trov konania.\n2. K návrhu doložil navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu viaceré listiny označené ako dôkazy.\n3. Podľa navrhovateľa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej na účely tohto rozhodnutia\ntiež „ministerstvo“) vydalo v zmysle § 11 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej na účely\ntohto rozhodnutia len „zák. č. 657/2004 Z.z.“) v prospech navrhovateľa dňa 31.01.2007 Osvedčenie\nč. 2267/2006-3400 o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu\n\nelektrickej energie a tepla v lokalite Považský Chlmec s dlhodobou koncepciou energetickej politiky\nSlovenskej republiky (č.l. 15).\nPodľa § 11 ods. 1 veta prvá zák. č. 657/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania osvedčenia stavať\nenergetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky.\nPodľa § 11 ods. 2 zák. č. 657/2004 Z.z. v citovanom znení dlhodobú koncepciu energetickej politiky\nschvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva.\nPodľa § 11 ods. 3 predvetie zák. č. 657/2004 Z.z. v citovanom znení osvedčenie o súlade investičného\nzámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky vydáva ministerstvo na základe písomnej žiadosti\nžiadateľa, ktorá obsahuje ......\n4. Platnosť predmetného osvedčenia bola stanovená do 31.01.2010, avšak v stanovenom časovom\nobdobí konanie o integrovanom povoľovaní kogeneračného zdroja nebolo ukončené z dôvodu\ndlhotrvajúcich súdnych sporov (najmä č.l. 16 až 31), a preto platnosť osvedčenia tak márne uplynula.\n5. Preto navrhovateľ podaním z 29.10.2009 (č.l. 32) v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z.\npožiadal ministerstvo o predĺženie platnosti hore uvedeného osvedčenia, na ktoré do dnešného dňa\nmu nebolo oficiálne odpovedané. Vzhľadom na uvedené nekonanie ministerstva bol nútený za účelom\npokračovania konania o integrovanom povoľovaní požiadať ministerstvo o vydanie nového osvedčenia.\nPodľa § 12 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. účinného v čase podania žiadosti podmienkou na vydanie\nsúhlasu na výstavbu priameho vedenia je preukázanie\na) súladu so všeobecným hospodárskym záujmom a s dlhodobou koncepciou energetickej politiky,\nb) že výrobcovi elektriny alebo oprávnenému odberateľovi bol odmietnutý prístupu do prenosovej alebo\ndistribučnej sústavy,\nc) že bolo pred úradom začaté konanie o urovnaní sporu o prístupe do prenosovej alebo distribučnej\nsústavy a konanie o urovnaní sporu nebolo zastavené na podnet niektorého z účastníkov konania,\nd) že výstavba priameho vedenia nezvýhodňuje niektorého účastníka trhu.\n6. Súčasne žiadosťou zo dňa 20.02.2013 (č.l. 34) požiadal orgán verejnej správy o opätovné vydanie\nstanoviska, ktoré však bolo k zámeru navrhovateľa negatívne (list č. PS/2013/008692 na č.l. 42), t.j. išlo\no nesúhlasné stanovisko v zmysle § 12 ods. 5 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z.\n\nII.\nTvrdený zásah a argumenty o splnení podmienok\n7. Samotnú nezákonnosť zásahu orgánu verejnej správy, t.j. Slovenská elektrizačná prenosová sústava,\na.s., navrhovateľ vidí predovšetkým v tom, že zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty\nnavrhovateľa v tom duchu, či bude môcť dokončiť už realizovaný projekt za zákonom garantovaných\npodmienok.\n8. Konkrétnu nezákonnosť zásahu, t.j. vydanie zamietavého stanoviska vidí navrhovateľ v nasledovných\nbodoch:\nje nedostatočne a nesprávne zdôvodnené, v dôsledku čoho sú závery žalovaného arbitrárne a\nnepreskúmateľné,\nodníma žalobcovi právo na zákonnú podporu, ktorú zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných\nzdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 309/2009\nZ.z.“) vysokoúčinnej kogenerácii výslovne priznáva,\nbráni navrhovateľovi dokončiť takmer ukončený povoľovací proces kogeneračného zdroja a porušuje\nprávnu istotu, že jej už vynaložená investícia na realizáciu kogeneračného zdroja nebude zmarená,\nje v rozpore s dlhodobými strategickými energetickými dokumentmi Slovenskej republiky vo vzťahu k\npodpore vysokoúčinnej kogenerácie a\nje v rozpore s už vydaným pôvodným stanoviskom SEPS, pričom zdroj bol v tomto stanovisku označený\nza zanedbateľný z hľadiska vplyvu na prenosovú sústavu.\n\n9. Navrhovateľ tiež v návrhu preukazoval splnenie podmienok, podľa ktorých je v zmysle § 250v O.s.p.\njeho návrh prípustný, tzn. že\ni. išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím - toto preukazoval najmä oprávnením\nSlovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o\nenergetike (ďalej na účely tohto rozhodnutia iba „zák. č. 251/2012 Z.z.“), ako aj § s 12 ods. 5 zák. č.\n251/2012 Z.z., pričom napadnutý právne-aplikačný akt orgánu verejnej správy je formálne označovaný\nako stanovisko k investičnému zámeru na výstavbu nového energetického zdroja; toto je nevyhnutným\npodkladom pre vydanie osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo\njej časti s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky, ktoré vydáva v zmysle § 12\nods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. ministerstvo ako podklad pre územné konanie a stavebné konanie a doklad\nk žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny\nii. zásah bol zameraný proti právam navrhovateľa alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný\n- toto navrhovateľ preukazoval svojim dlhodobým záujmom realizovať projekt výstavby kogeneračného\nzdroja,\niii. zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie,\niv. žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a\nv. návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel a súčasne nie neskôr, než\njeden rok od vykonania zásahu.\nPodľa § 28 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľ prenosovej sústavy je povinný\na) zabezpečiť dlhodobo spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych\npodmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia,\nb) riadiť prenos elektriny v sústave na vymedzenom území,\nPodľa § 12 ods. 5 zák. č. 251/2012 Z.z. (5) Súčasťou písomnej žiadosti podľa odseku 4 je stanovisko\nprevádzkovateľa\na) distribučnej sústavy, ku ktorej bude elektroenergetické zariadenie pripojené, k údajom podľa odseku\n4 písm. b) bodov 3.1 a 10.1.\nIII.\nVyjadrenie orgánu verejnej správy/ stanovisko\nA)\n10. Vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2013 (č.l. 54) orgán verejnej správy prostredníctvom právneho\nzástupcu vyslovil názor, že navrhovateľ\n- nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nepatrí medzi orgány štátnej správy v energetike (viď ich zoznam\nobsiahnutý v § 88 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z.);\n- na konanie o podanej žalobe nie je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, lebo Slovenská\nelektrizačná prenosová sústava, a.s. nie je orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou,\n- nesúhlasné stanovisko orgánu verejnej správy nepredstavuje nezákonný zásah a ani ním v zmysle\njudikatúry (citujúc z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 9 Aps 4/2009-226 z\n16.09.2009 vo veci stanoviska colného úradu) nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov\nnavrhovateľa, nakoľko stanovisko je pre ministerstvo nezáväzné,\n- predĺženie územného konania, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, je právne irelevantné pre toto konanie\na\n- navrhovateľ sa podaným návrhom nedomáha, aby došlo k zákazu údajného nezákonného zákazu,\nale aby súd uložil orgánu verejnej správy povinnosť zrušiť nesúhlasné stanovisko a potvrdiť platnosť\npôvodne vydaného súhlasného stanoviska, čo je nielen v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom (§\n250v ods. 4), ako aj so zák. č. 251/2012 Z.z.\n11. Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že zo zák. č. 251/2012 Z.z. vyplývajú skutočnosti, ku ktorým\norgán verejnej správy vydáva stanovisko, pričom z uvedených skutočností vyplýva, že predmetom\ntohto stanoviska je predovšetkým posúdenie vplyvu nového energetického zariadenia na bezpečnosť a\nspoľahlivosť prenosovej sústavy. Stanovisko orgánu verejnej správy má pritom vychádzať zo skutkového\nstavu v čase vydania stanoviska.\nV prípade, ak by rešpektoval požiadavku navrhovateľa a vydal by súhlasné stanovisko napriek\ntomu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie v čase posudzovania žiadosti, potom by jeho\nstanovisko odporovalo skutočnému stavu z hľadiska bezpečnosti prenosovej sústavy a navrhovateľa\nby zvýhodňovalo oproti iným subjektom uchádzajúcim sa o výstavbu nových energetických zariadení,\nnakoľko orgán verejnej správy pri vydávaní nového stanoviska pre navrhovateľa by mal podľa\n\nargumentácie navrhovateľa vychádzať zo stavu v čase k 26.01.2007, avšak pri vydávaní stanoviska pre\nostatné subjekty by mal vychádzať zo stavu v čase vydania takéhoto stanoviska, t.j. novšieho. Takýmto\npostupom by došlo k diskriminácii ostatných uchádzačov oproti navrhovateľovi a vydaniu stanoviska\norgánom verejnej správy, ktoré by nezodpovedalo reálnemu stavu.\n12. Na podporu svojho tvrdenia citoval českú judikatúru (Najvyšší správny súd ČR, č. k. 8 Aps 2/2006-95\nzo dňa 31.07.2006), podľa ktorej:\n„Eufemisticky řečeno, prostřednictvím žaloby na ochranu před nezákonným zásahem nelze podrobovat\ntestu zákonnosti jednotlivé procesní úkony správního orgánu, které zpravidla směřují k vydání rozhodnutí\na samy o sobě nepředstavují zásah do práv účastníka řízení\".\n13. Na základe uvedených tvrdení orgán verejnej správy požiadal, aby konajúci súd žalobu v celom\nrozsahu zamietol. K vyjadreniu nebol predložený žiadny spis.\nB)\n14. Následne účastníci intenzívne využili svoje oprávnenie informovať konajúci súd o svojich postojoch\nk stanoviskám protistrany, t.j.\na) navrhovateľ sa písomne podaním z 15.10.2013 (č.l 76) vyjadril k stanovisku orgánu verejnej správy\nzo dňa 02.08.2013 a súčasne priložil množstvo dokumentov (č.l. 83 až 103), a ďalej\nb) navrhovateľ podaním zo 04. novembra 2013 zmenil petit žaloby v tom duchu, že požadoval vydanie\nnasledujúceho rozsudku:\n„I. Žalovaný je povinný zdržať sa nezákonného zásahu do práv žalobcu spočívajúcom v zotrvávaní\nna svojom nesúhlasnom stanovisku č. PS/2013/008692 zo dňa 03.06.2013 v žalobcovej žiadosti z\n20.02.2013 vo veci vydania osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na výstavbu\nenergetického zariadenia - kogeneračného zdroja Cogen - Žilina - Považský Chlmec.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania tak, ako budú v konaní vyčíslené.“\nC)\n15. Na pojednávaní vykonanom Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 12. novembra 2013 po\npreverení územnej pôsobnosti subjektu Slovenská elektrizačná prenosová sústava (č.l. 114) bolo\nzisťované, aké kroky boli vykonané k získaniu nového súhlasu po uplynutí stanovené lehoty, ďalej\nbolo rozhodnuté o nepripustení navrhovaného výsluchu svedka pána Ing. W. W., ako aj o pribratí\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, a následne došlo k odročeniu\npojednávania za účelom vyjadrenia sa k navrhnutej zmene petitu.\n16. Vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2013 (č.l. 122) Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.\nako označený orgán verejnej správy vychádzajúc z ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. navrhla nevyhovieť\nnovému zneniu petitu.\nOpätovne zopakovala svoje argumenty, t.j.\n- s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 5 písm. b), ods. 4 písm. b) bod 2, 3.1, 8.1, 10.1 a odsek 8 zák.\nč. 251/2012 Z.z. odmietla tvrdenia navrhovateľa, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. je\norgánom verejnej správy,\n- deklarovala, že jej nesúhlasné stanovisko v zmysle komentárovej literatúry, ktorú aj v poznámke\ncitovala, nenapĺňa pojmové znaky zásahu a\n- vydaním rozhodnutia v zmysle navrhovaného nového znenia petitu by došlo zo strany súdu k rozšíreniu\njeho právomocí.\n17. Navrhovateľ prostredníctvom doplňujúceho vyjadrenia z 18.12.2013 (č.l. 141) zaujal stanovisko\nk skutočnostiam uvedeným na pojednávaní dňa 12.11.2013, k vyjadreniu Slovenskej elektrizačnej\nprenosovej sústavy, a.s. z 27.11.2013 a prezentoval podstatné argumenty celého sporu.\nTaktiež Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. prostredníctvom podania z 13.02.2013\nvyužila svoje oprávnenie zaslať repliku na argumentáciu navrhovateľa. Najmä poukázala na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10. 2013, sp. zn. 5Sžz/2/2013.\nIV.\nPrávne názory konajúceho súdu\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako vecne príslušný súd (§ 10 ods. 2\nv spoj. s § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa oboznámil tak s návrhom a ďalšími podaniami účastníkov,\nnásledne preskúmal pripojené listinné dôkazy v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu postupom\npodľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že\nnávrh bol podaný oprávnenou osobou po vyčerpaní opravných prostriedkov v 30-dňovej zákonnej lehote\n(§ 250v ods. 3 O.s.p.), nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 v spoj. s ust. § 250v ods. 8 O.s.p.).\nPo zistení, že procesná situácia, v ktorej sa navrhovateľ nachádza, nespĺňa zákonom predpokladané\npodmienky o konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, návrh v zmysle §\n250v ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietol ako neprípustný.\nPodľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo\nje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\n19. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ je súčasne žiadateľom o získanie\npovolenia na výstavbu nového energetického zdroja, pričom jedným z povinných podkladov pre jeho\nvydanie je osvedčenie ministerstva na výstavbu nového energetického zdroja, ktorého vydanie je\nzasa podmienené okrem iného priložením stanoviska k investičnému zámeru na výstavbu nového\nenergetického zdroja vydaného subjektom Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.\n1) K splneniu podmienok:\n20. Najvyšší súd už viackrát vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok sp. zn. 5 Sžz/1/2009) zdôraznil,\nže základnou úlohou správneho súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p. za účelom rozhodnúť\no návrhu smerujúcom proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ\nskutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej\nsprávy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne\nako orgán verejnej správy takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je\nmimoriadne dôležité, nakoľko Občiansky súdny poriadok vzhľadom na mnohopočetnosť foriem verejnej\nsprávy vo svojej 5. časti obsahuje v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky viacero rôznych\nprostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber\nkonkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka.\n21. Na základe uvedeného súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému\nprostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko ako iba to, či tento prostriedok\nbol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho ani nesmie v konaní\nupozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy.\nPodľa § 250v ods. 1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie\nje rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného\nv návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného\nzboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\n22. Z vyššie citovaného ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva (a to aj bez ohľadu na komentárovú\nliteratúru citovanú Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou vo vyjadrení z 27.11.2013 /č.l. 127/),\nže spoločným znakom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu orgánom\nverejnej správy je nežiaduci stav majúci svoj základ v mimozákonnom aktivizmu (postupu, útoku) vo\nverejnej správe, a hoci sa nemal uskutočniť, tak sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti konania\nzakotvenými v článku 2 ods. 2 ústavy realizuje, a po vyčerpaní osobe dostupných opravných prostriedkov\nbez odozvy vo forme nápravy dôsledkov nezákonného zásahu návrh včas predložený súdu jednoznačne\na urgentne vyžaduje súdnu pomoc vo forme nápravy tohto, pre navrhovateľa spoločensky neúnosného\nstavu.\n2) K otázke pasívnej legitimácie:\n\n23. Zákonodarca predpisuje pre úspešné podanie návrhu proti zásahu orgánu verejnej správy viacero\npodmienok, a to vyčerpanie opravných prostriedkov, dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu,\nexistenciu subjektu ako orgánu verejnej správy ako aj činnosť tohto subjektu, ktorá vykazuje znaky\nnezákonného zásahu.\nNakoľko Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. označená navrhovateľom ako orgán verejnej\nsprávy popierala najmä s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z., že spĺňa kritériá orgánu\nverejnej správy, je primárnou úlohou konajúceho súdu na toto dať odpoveď.\n24. Navrhovateľ svoju mienku, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. je orgánom verejnej\nsprávy, a to s celoštátnou pôsobnosťou, vyvodzuje z toho, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava,\na.s. je 100% štátnou akciovou spoločnosťou (práva akcionára vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej\nrepubliky) a že pôsobí ako jediný prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy v Slovenskej republike.\nTiež podľa navrhovateľa Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., ako prirodzený monopol,\nvykonáva najmä prenos elektrickej energie na celom území Slovenskej republiky a zabezpečuje\nposkytovanie systémových a podporných služieb.\n25. Najvyšší súd má preukázané z výpisu obchodného registra mu dostupného na internete (viď\ninternetová adresa <http://www.orsr.sk/vypis.asp>? ID=34130&SID=2&P=1), že uvedené údaje sú\nrelevantné.\n26. Prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd už viackrát riešil problematiku kritérií pre\nvymedzenie pojmu orgán verejnej správy, t.j. vymedzenie pojmu verejná správa z pohľadu formálneho\n(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu z 10. augusta 2008 sp. zn. 8 Sžo/296/2008 alebo orgánom\nverejnej správy citovaný rozsudok sp. zn. 8 Sžz/3/2011 z 01.07.2011). V súvislosti s uvedeným je nutné\nzdôrazniť tú časť ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalovaným adresátom návrhu je ten\norgán verejnej správy, ktorý podľa navrhovateľovho tvrdenia vykonal zásah.\nV súvislosti s uvedeným najvyšší súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 250v O.s.p. nie je možné vykladať\nosamotene bez prihliadnutia na obsah ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. obsahujúci pojem orgán verejnej\nsprávy. Zákonodarca do skupiny orgánov verejnej správy zaradil v zmysle citovaného ustanovenia\norgány štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj záujmovej samosprávy vrátane ďalších právnických\na fyzických osôb, avšak pod tou materiálnou podmienkou, že im zákon zveruje rozhodovanie o právach\na povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\n27. Nakoľko vymedzenie pojmu verejná správa je čo do svojho rozsahu širšie ako u pojmu štátna\nspráva, Najvyšší súd nesúhlasí s argumentom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., že iba\nnezahrnutie tejto právnickej osoby do ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. (týka sa menoslovu\nsubjektov vykonávajúcich štátnu správu v energetike) je postačujúce pre záver, že nie je orgánom\nverejnej správy.\nNa druhej strane pre záver, že ide o orgán verejnej správy v zmysle prieskumnej právomoci správnych\nsúdov sa nutne vyžaduje kumulatívne splnenie tak podmienok kladených na verejnú správu z formálneho\nhľadiska ako aj súčasne kritérií z hľadiska materiálneho.\n28. Naznačené vymedzenie orgánu verejnej správy (t.j. orgánu, ktorého rozhodovanie alebo postup\nmu predchádzajúci spadá pod prieskumný dohľad správneho súdu) sa vzťahuje na uplatnenie celej\njurisdikcie správneho súdnictva vrátane ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.\nZ uvedeného potom vyplýva, že obrana proti nezákonnému zásahu nie je z hľadiska pasívnej procesnej\nlegitimácie prípustná u iných orgánov štátnej moci, ktoré rozhodujú, resp. konajú mimo oblasť verejnej\nsprávy (viď najmä komerčne vykonávané úkony v zmysle § 261 Obchodného zákonníka).\n29. V prejednávanej veci je za orgán verejnej správy označená Slovenská elektrizačná prenosová\nsústava, a.s., t.j. právnická osoba zapísaná do obchodného registra (viď bod č. 24). Voči tejto právnickej\nosobe navrhovateľ požadoval vyslovenie výroku nasledujúceho znenia:\n„Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zrušiť svoje nesúhlasné stanovisko\nč. PS/2013/008692 zo dňa 3.6.2013 k žalobcovej žiadosti z 20.02.2013 vo veci vydania osvedčenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky na výstavbu energetického zariadenia - kogeneračného\nzdroja Cogen - Žilina - Považský Chlmec a potvrdiť platnosť ním už v minulosti vydaného stanoviska\nPS/2007/002125 z 26.1.2007, v ktorom súhlasil s realizáciou kogeneračného zdroja.“\n\nUvedená formulácia by mala vychádzať z právomoci zverenej dotknutému subjektu (osobe) zákonom\nv oblasti výkonu verejnej správy.\n30. Z materiálneho, ako aj z formálneho hľadiska je postavenie Slovenskej elektrizačnej prenosovej\nsústavy, a.s. nepriamo vymedzené prostredníctvom zák. č. 251/2012 Z.z., ktorý na viacerých miestach sa\nzmieňuje o prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, t.j. nepriamo o činnosti, ktorá je obsiahnutá vo výpise\nz obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti (viď bod č. 24). Takto označenému prevádzkovateľovi\nprenosovej sústavy ukladá povinnosti konať na základe a v medziach zákona, t.j. vymedzuje formou\nzákona jeho štátom delegovanú pôsobnosť v oblasti energetiky a s tým súvisiace oprávnenia (viď čl.\n2 ods. 2 ústavy).\nNavyše Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. nespochybňovala tvrdenie navrhovateľa o jej\nvýhradnom (monopolnom) postavení v oblasti prenosu elektrickej energie (viď aj informácie dostupné\nna webovom sídle tohto orgánu), preto Najvyšší súd nemohol prihliadnuť na námietku, že nejde o orgán\ns celoštátnou pôsobnosťou, na posudzovanie zákonnosti zásahu ktorého by nemal mať právomoc.\nPodľa § 3 písm. b) bod. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie\nb) v elektroenergetike\n2. prevádzkovateľom prenosovej sústavy osoba, ktorá má povolenie na prenos elektriny na vymedzenom\núzemí.\n31. Jednou zo zákonných právomocí Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (implicitne\nzakotvenej) je vyhotovenie stanoviska. Je nepochybné, že zákonodarca medzi výsledky činnosti verejnej\nsprávy zaradil aj vydávanie rôznych osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných\nforiem opatrení, ktoré nemajú charakter rozhodnutia správneho orgánu (napríklad ust. § 3 ods. 6 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní).\nPre uvedené opatrenia orgánov verejnej správy je typické, že sprostredkujú názor správneho orgánu na\notázku patriacu do jeho pôsobnosti a svojim obsahom sa blížia odpovedi na predbežnú otázku, t.j. otázku\nbytostne zviazanou s meritom konania. Takisto je pre charakteristické, že nemajú záväzný charakter, a\nnapĺňajú účel podkladov pre samotné rozhodnutie vo veci, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak.\nPodľa § 12 ods. 2 veta prvá zák. č. 251/2012 Z.z. stavať energetické zariadenie možno iba na základe\nosvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.\nPodľa § 12 ods. 4 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia\nvydáva ministerstvo rozhodnutím na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá obsahuje\nb) investičný zámer, ktorý obsahuje\n2. údaje o umiestnení energetického zariadenia,\n3. predpokladaný vplyv\n3.1. elektroenergetického zariadenia na prenosovú sústavu a distribučnú sústavu na vymedzenom\núzemí z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti,\n8. vplyv\n8.1. elektroenergetického zariadenia na bezpečnosť dodávok elektriny na vymedzenom území,\n10. spôsob pripojenia\n10.1. elektroenergetického zariadenia do sústavy,\nPodľa § 12 ods. 5 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. súčasťou písomnej žiadosti podľa odseku 4 je stanovisko\nprevádzkovateľa prenosovej sústavy k údajom podľa odseku 4 písm. b) bodov 2, 3.1, 8.1 a 10.1.\n32. Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že iba Slovenská elektrizačná prenosová\nsústava, a.s. je oprávnená vydať stanovisko, bez ktorého podkladu je žiadosť o vydanie osvedčenia na\nvýstavbu energetického zariadenia neúplná.\nĎalej nepochybne vyplýva, že k vydaniu uvedeného stanoviska Slovenská elektrizačná prenosová\nsústava, a.s. pristupuje z úradnej moci, t.j. že sa od nej po podaní žiadosti legitímne očakáva postup,\nktorým zaujme požadované stanovisko, t.j. rozhodne o kladnom alebo zápornom vybavení žiadosti, a\nktorý sa nevymyká v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\nzo základných pravidiel konania. Takto napĺňa Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. svoje\nvrchnostenské postavenie k žiadateľovi, a to s celoštátnou pôsobnosťou.\nPodľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v\nodsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a\niných podobných opatrení.\n\n33. Na uvedenom právnom základe dospel Najvyšší súd k záveru, že Slovenská elektrizačná prenosová\nsústava, a.s. bezo zvyšku spĺňa z formálneho hľadiska podmienky pre orgán verejnej správy.\n3) K pojmu nezákonný zásah:\n34. V zmysle svojej ustálenej judikatúry (najmä sp. zn. 8 Sžz/3/2011 z 01.07.2011, poprípade sp. zn. 3\nSžz/2/2011 z 03.05.2011, obidva citované Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, a.s.) konajúci\nsenát Najvyššieho súdu zotrváva na názore, že Občiansky súdny poriadok prostredníctvom ustanovenia\n§ 250v pojem zásah právne nevymedzuje. Jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že úmyslom zákonodarcu je poskytnúť súdnu ochranu (čl. 46 a nasl.\nústavy) pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t.j. zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú\nrozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je súladné so zákonom.\n35. Je nepochybné, že štát prostredníctvom svojich orgánov, resp. iných subjektov, na ktoré deleguje\nsvoju štátnu moc (viď čl. 2 ods. 1 ústavy), zasahuje (t.j. obmedzuje) do výkonu práv a slobodu konania\njednotlivca v ľudskej spoločnosti za účelom zabezpečenia existencie jednotlivca a spoločnosti ako celku.\nAvšak toto konanie orgánov verejnej správy, aby bolo stále označované ako zákonné, nesmie vybočiť\nz ústavného rámca vymedzeného najmä prostredníctvom čl. 2 ods. 2 ústavy (secundum legem et intra\nconstitutionis), t.j. musí najmä prihliadať na limitné ústavné články 12 a 13 s tým, že obmedzujúci zásah\ndo slobôd a práv jednotlivca musí byť dostatočne odôvodnený verejným záujmom.\n36. V uvedenom zmysle súdna judikatúra označuje iba ten zásah za nezákonný, ktorý vykazuje znaky (v\nširšom zmysle) protiprávneho útoku (viď aj poznámka o aktivizme v bode č. 22) orgánov verejnej moci\nproti subjektívnym právam osoby a ktorý spočíva v postupe orgánu verejnej správy prejavujúcom sa\njeho činnosťou (úkonmi, pokynmi) tam, kde zákon predpokladá nečinnosť orgánu verejnej správy, resp.\nsituáciu opačnú. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napríklad porušenie práva na život,\nresp. telesnú integritu či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo na ochrancu vlastníctva, práva na\npriaznivé životné prostredie a pod.).\nTakýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť (najmä prekážka plynutia času), môže\nvšak správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, resp. aby ho v prípade\nhrozby nezopakoval, a ak je to možné, tak správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.\nPotom súdna ochrana vykonávaná podľa § 250v O.s.p. smeruje k ukončeniu nezákonného zásahu\norgánu verejnej správy, proti ktorému sa jednotlivec nemôže brániť inými prostriedkami.\n4) Ku konkrétnej nezákonnosti konania orgánu verejnej správy v prejednávanej veci:\n37. Ako už Najvyšší súd vyššie uviedol, obsah a rozsah nezákonného zásahu je navrhovateľom\nvymedzený a contrario prostredníctvom jeho petitu, t.j. mal spočívať vo vydaní nesúhlasného stanoviska\nč. PS/2013/008692 zo dňa 03.06.2013, a odstránenie následkov nezákonného zásahu videl navrhovateľ\nv tom, že bude potvrdená platnosť stanoviska č. PS/2007/002125 z 26.1.2007, prostredníctvom ktorého\nSlovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. v minulosti súhlasila s realizáciou kogeneračného\nzdroja.\n38. Predovšetkým musí Najvyšší súd zdôrazniť, že samotnú nezákonnosť navrhovateľ vidí v existencii\ndruhého stanoviska z 03.06.2013 (č.l. 42), t.j. svojim charakterom nesúhlasného, a v tom, že sa\nodlišuje od prvého stanoviska z 26.01.2007 (č.l. 45), ktoré je možno vymedziť ako súhlasné so\nzámerom navrhovateľa, t.j. zásah do jeho práva podnikať v oblasti energetiky. Na tomto základe dospel\nnavrhovateľ k svojmu záveru, že táto odlišnosť je v rozpore so zákonom a ohrozuje jeho zámer dokončiť\nním realizovanú investíciu, t.j. marí ju.\nO tom, či je možné druhé, t.j. negatívne stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s.\noznačiť za nesúladné so základným pravidlom správneho konania (viď § 3 ods. 6 Správneho poriadku\na zásada precedenčnej kontinuity), nie je konajúci súd oprávnený rozhodnúť, lebo o tomto je možné\nrozhodovať iba v žalobnom súdnom prieskume pri aplikácii ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p.\nPodľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i\nzákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo\npreň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.\n\n39. Samotnú skutočnosť, že navrhovateľovi dňa 31.01.2010 márne doba platnosti pôvodného\nosvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 31.01.2007 č.: 2267/2006-3400\nobmedzeného na 3 roky, nie je možné vykladať na ťarchu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy,\na.s., nakoľko ide o vnútornú vec podnikateľskej stratégie navrhovateľa, ako s uvedeným osvedčením\nďalej naloží.\nInou otázkou je námietka, či navrhovateľ týmto úkonom, t.j. vydaním osvedčenia získal legitímnu nárok\ndo budúcnosti vzhľadom na časovú limitáciu uvedeného osvedčenia, že jeho podnikateľský zámer\nrealizovať investičného zámer na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu elektrickej energie a\ntepla v lokalite Považský Chlmec bude naďalej v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky\nSlovenskej republiky bez ohľadu na jej vývoj v časovom období, kedy podá opakovanú žiadosť, ako sa\nstalo v prejednávanej veci.\n40. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že základným tvorcom energetickej\npolitiky štátu ako politiky s mimoriadne závažným vplyvom na riadne fungovanie jednotlivých zložiek\nhospodárstva Slovenskej republiky ako aj na možný výskyt rizík u týchto osobitných stavieb s vysoko\nkoncentrovaným energetickým potenciálom je v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. vláda\nSlovenskej republiky. Je preto pre Najvyšší súd nepochybné, že energetická politika štátu je základným\ndokumentom s rámcovými právnymi účinkami, ktoré musí prevádzkovateľ konkrétnej prenosovej,\ndistribučnej či prepravnej sústavy alebo siete (napríklad na prenos elektriny, ropy či plynu a iné) pri\nvýkone svojich oprávnení rešpektovať, vrátane jej zmien. To, či bude koncepcia energetickej politiky\nSlovenskej republiky nemenná alebo sa bude meniť v krátkom časovom úseku, toto bude vyplývať vždy\nz konkrétnych podmienok a zvláštností energetického sektoru v danom časovom období a z jednotlivých\nlegitímnych zámerov vlády.\nZ uvedeného vyplýva, že nie je možné potvrdiť argumentáciu navrhovateľa, že po obdŕžaní osvedčenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky z 31.01.2007 sa navrhovateľ vzhľadom na princíp\nprecedenčnej kontinuity mohol oprávnene domnievať, že nadobudol legitímny nárok do budúcnosti.\n41. Z vyššie uvedeného dôvodu zodpovednosť Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., ako\nosobitného orgánu verejnej správy na odborné posúdenie v zmysle § 12 ods. 4 č. 251/2012 Z.z., za\nvydanie stanoviska, či pri vyvedení elektrického výkonu do distribučnej sústavy, najmä vzhľadom na\npoužitú technológiu výroby, ako aj vzhľadom na výšku inštalovaného výkonu, je možné očakávať z\npohľadu budúceho vplyvu predmetného zdroja elektriny na prenosovú a elektrizačnú sústavu Slovenskej\nrepubliky z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti zásadné riziká, resp. negatívne vplyvy alebo nie, sa\nodvíja od rešpektovania uvedenej energetickej politiky.\nUvedené stanovisko musí zakaždým vychádzať z aktuálnych skutočností a údajov, t.j. musí prihliadnuť aj\nna stávajúce pomery, parametre a okolnosti týkajúce sa prenosovej sústavy vrátane prijatej energetickej\npolitiky v čase vydávania predmetného stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy, a nie ako sa\nnavrhovateľ nesprávne domnieval, že má vychádzať zo skutočností, ktoré boli relevantné v čase podania\nprvej žiadosti.\n42. Ak by Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. zohľadnila skutkové pomery platné v čase\npodania prvej žiadosti (t.j. január 2007), potom by nastala právne neprípustná situácia, že by sa\ntakto vytvorili v rámci jednej skupiny žiadateľov o vydanie stanoviska dve podskupiny s nerovnakým\nzaobchádzaním,\n- prvá podskupina žiadateľov, pri posudzovaní žiadosti ktorých by sa postupovalo podľa existujúceho\nstavu v oblasti elektroenergetiky a\n- druhá podskupina, kde pri posudzovaní ich opakovanej žiadosti by sa postupovalo bez ohľadu na\nobjektívne zmeny v energetickej politike podľa stavu, ktorý v oblasti elektroenergetiky existoval v čase\npodania ich pôvodnej žiadosti.\nUvedené nerovnaké zaobchádzanie v rovnakej skupine subjektov, t.j. zvýhodňovanie podskupín, ktoré\nnavrhovateľ v svojej veci od konajúceho súdu požadoval prostredníctvom petitu návrhu, nemá oporu v\nústave Slovenskej republiky (najmä čl. 12 ods. 2 ústavy).\n43. Navyše Najvyšší súd musí zdôrazniť tú skutočnosť, že účelu obsiahnutému v ustanoveniach §\n250v O.s.p. nezodpovedá návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporcovi „do\n10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zrušiť svoje nesúhlasné stanovisko č. PS/2013/008692 zo dňa\n03.06.2013“ a potvrdiť „platnosť ním už v minulosti vydaného stanoviska PS/2007/002125 z 26.1.2007,\nv ktorom súhlasil s realizáciou kogeneračného zdroja.“\n\nTakýto návrh nemá oporu v právnom poriadku, nakoľko ani z ustanovenia § 250v ani z iného ustanovenia\nO.s.p., či ani iného zákona nevyplýva oprávnenie správneho súdu uložiť orgánu verejnej správy\npovinnosť zrušiť si svoje rozhodnutie. Takýto postup správneho súdu je umožnený iba v žalobnom\nkonaní (poprípade v konaní o opravnom prostriedku), kedy konajúci súd z moci súdnej zruší účinky\nprávoplatného alebo len účinného rozhodnutia správneho orgánu (obdobne viď aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Sžz/2/2013 zo dňa 31. októbra 2013).\n5) K nedostatku mechanizmov súdnej ochrany:\n44. Ďalej navrhovateľ v súvislosti s podaným návrhom zotrvával na argumente, že už v tomto štádiu\nkonania zhromažďovania podkladov pre vydanie osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky mu vzniklo právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. ústavy.\n45. Najvyšší súd je v zmysle zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy) v svojej rozhodovacej činnosti\novládaný povinnosťou zachovávať doterajšiu judikatúru. Od nej sa môže odkloniť iba v odôvodnených\nprípadoch. V obdobnej veci sp. zn. 5Sžz/2/2013 z 31. októbra 2013 iný senát Najvyššieho súdu vyslovil\nnasledujúce závery [v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. sa cituje časť dotknutého rozhodnutia relevantná\npre prijatie rozhodnutia v prejednávanej veci]:\n„Z citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že stanovisko odporcu je tzv. podkladovým rozhodnutím\npre vydanie osvedčenia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré osvedčenie je potrebné\npre výstavbu energetického zariadenia.\nZákonnosť podkladového rozhodnutia posudzuje súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu v zmysle § 245 ods. 1 OSP, pričom v zmysle dnes už ustálenej judikatúry a súdnej\npraxe rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo\nktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a za spôsobilý\npredmet súdneho prieskumu sa považujú aj osvedčenia, opatrenia či listy s charakterom rozhodnutia\nvydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v\n§ 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“). Aj keď by sa na proces vydávania týchto aktov všeobecný predpis o\nsprávnom konaní výslovne nevzťahoval, v zmysle § 3 ods. 6 zákona správneho poriadku, ktorý spadá\ndo časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez\nohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na\npôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až\n5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných\nopatrení. Na konanie a rozhodovanie o vydaní osvedčenia ani stanoviska podľa § 12 ods. 4 a ods. 6 nie\nje pritom použitie správneho poriadku vylúčené (§ 92 zákona o energetike).\nVychádzajúc z uvedeného, zo skutkového stavu veci, ako je opísaný v návrhu zhodne s obsahom\npripojeného spisového materiálu, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, posúdiac návrh\nnavrhovateľky v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení\n§ 250v OSP, dospel najvyšší súd k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko stanovisko odporcu\nnie je nezákonným zásahom , ale je podkladovým rozhodnutím, ktoré je možné posúdiť pri\npreskúmavaní zákonnosti konečného rozhodnutia vo veci, nie však v rámci konania o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP. Procesná situácia, v ktorej sa\nnavrhovateľka nachádza, nespĺňa zákonom predpokladané podmienky na konanie o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom vydaním stanoviska odporca ani nevstúpil do už\nnadobudnutých práv navrhovateľky ani jej oprávnených záujmov, ale iba do jej podnikateľských zámerov.\nAkokoľvek by aj správne konanie vybočovalo zo zákonných medzí bolo spôsobilé porušiť množstvo\nzaručených práv účastníkov konania, treba prieskum takéhoto prípadného vybočenia uplatňovať až\nv rámci garantovaných opravných prostriedkov, ktorými sa možno brániť proti rozhodnutiu vo veci,\nktorým je dané správne konanie ukončené. Ustanovenie § 250v OSP tak nemožno aplikovať v prípade\njednotlivých úkonov v rámci správneho konania zakončeného rozhodnutím, pričom nie je rozhodujúce,\nči je tento úkon formalizovaný v podobe rozhodnutia.“.\n46. Ako už Najvyšší súd vyššie (viď najmä bod č. 20) naznačil, že pri určovaní, a to aj pri zohľadnení práva\nnavrhovateľa na právnu ochranu poskytovanú členmi Slovenskej advokátskej komory, má dominantné\npostavenie navrhovateľ a Najvyšší súd musí jeho návrh posúdiť iba po obsahovej stránke, nie však z\nhľadiska efektívnosti zvolenia prostriedkov súdnej ochrany.\n\n6) K zisťovaniu skutkového stavu:\n47. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom je osobitné konanie pred správnym súdom, ktorého\nzákladné princípy sa odvodzujú (viď subsidiárne pôsobiace ustanovenie § 250v ods. 8 O.s.p.) z\nžalobného súdneho prieskumu. Preto aj v tomto konaní sa dôsledne vychádza zo stability a relatívnej\nnemennosti skutkových zistení (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p.), ktoré sa medzi orgánom\nverejnej správy a navrhovateľom ustaľujú v procese riešenia dostupných opravných prostriedkov v\nspisovej dokumentácii orgánu verejnej správy.\nJe pravdou, že zákonodarca umožňuje vykonať dokazovanie aj v tomto konaní, ale táto situácia je\nvýnimočná, lebo týmto dokazovaním sa musí odstraňovať spor medzi účastníkmi o skutkovej podstate\nzásahu.\nPodľa § 250i ods. 1 v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. pri preskúmavaní nezákonnosti zásahu orgánu\nverejnej správy je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vykonania tvrdeného zásahu.\nSúd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého zásahu.\nPodľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto\nčasti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\n48. Nakoľko však spor medzi účastníkmi o skutkovom popise a priebehu zásahu neexistoval, a\nNajvyšší súd mal toto dostatočne zistené z písomných prejavov účastníkov na obidvoch stranách,\npotom vypočutie svedka navrhovaného navrhovateľom musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako neefektívne.\nRovnako Najvyšší súd judikoval nasledujúcu myšlienku prostredníctvom rozsudku sp. zn. 5 Sžz/1/2009:\n„Súd konajúci o návrhu proti nezákonnému zásahu nesmie pripustiť rozšírenie podaného návrhu o\nďalšie tvrdené nezákonné zásahy, hoci spolu napr. miestne súvisia. Každý nezákonný zásah sa musí\nposudzovať oddelene od iných nezákonných zásahov tvrdených navrhovateľom. V týchto prípadoch\nje nutné podať osobitný návrh (poprípade viacero návrhov). Nový návrh potom musí spínať náležitosti\nuvedené v § 42 ods. 1 a 3 O.s.p.“\nObdobne Najvyšší súd musel vyhodnotiť procesný návrh navrhovateľa na pribratie Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, lebo ustanovenie § 250 O.s.p. nie je\nuplatniteľné v tomto konaní.\n6) K prípustnosti zmeny pôvodného návrhu:\n49. V zmysle vyššie citovanej judikatúry (sp. zn. 5Sžz/1/2009) musí Najvyšší súd v súvislosti s procesným\nnávrhom navrhovateľa na zmenu petitu návrhu zo 04.11.2013 (č.l. 110) o ochrane pred nezákonným\nzásahom (viď požadované znenie bod č. 14) konštatovať, že hoci dispozičná zásada ovládajúca\nobčianske súdne konanie je natoľko silná, že oprávňuje jednotlivca súdu predložiť v rámci práva na\nsúdnu ochranu akýkoľvek právny problém, pokiaľ spadá do súdnej právomoci, je na druhej strane\nvýrazne limitovaná určovacím charakterom petitu návrhu (najmä vymedzenie nezákonnosti zásahu a\njeho pôvodcu), ktorý musí jednoznačne súdu naznačiť, vyriešenie akej veci navrhovateľ podaním návrhu\nv medziach § 7 O.s.p. od súdu požaduje.\nPreto je správny súd po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty viazaný podaným návrhom o nezákonnom\nzásahu v celosti a nemôže v danom okamihu rozhodnúť o inom nároku, resp. pripustiť aplikáciu\nustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p., ako o tom, ktorý navrhovateľ vymedzil vo svojom návrhu. Za tohto stavu\nsa tiež navrhovateľ ani nemôže dovolávať odstránenia vád podania prostredníctvom § 41 ods. 2 O.s.p.\nPodľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie\nkonania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na\npojednávaní, na ktorom došlo k zmene.\nV.\n50. Najvyšší súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného navrhovateľ\nnepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok požadovaných zákonom pre existenciu\nnezákonného stavu, proti ktorému právny poriadok prostredníctvom 5. hlavy 5. časti Občianskeho\nsúdneho poriadku poskytuje ochranu, a to že charakter zásahu je nezákonný.\n51. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery, ako aj na už spomenutú judikatúru\nNajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžz/1/2009, sp. zn. 8 Sžo/296/2008, sp. zn. 8 Sžz/3/2011 z 01.07.2011, či\n\nsp. zn. 5Sžz/2/2013, pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,\naby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku.\nPodľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo\nvýroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho\nkonania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze\npokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.\nUstanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\n52. O práve na náhradu trov súdneho konania v prejednávanej veci rozhodol Najvyšší súd v súlade\ns § 250v ods. 5 O.s.p. a s prihliadnutím na subsidiárne pôsobiacu (§ 246c ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods.\n2 ústavy) zásadu úspešnosti zakotvenú v § 146 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a naopak\norgán verejnej správy vo svojej procesnej obrane preukázal bez nutnosti zohľadniť dôvody hodné\nosobitného zreteľa, že jeho nesúhlasná argumentácia s využitím právneho zastúpenia bola oprávnená,\npreto Najvyšší súd orgánu verejnej správy priznal právo na náhradu trov konania v nižšie uvedenej sume.\n53. O práve na náhradu trov súdneho konania v prejednávanej veci rozhodol Najvyšší súd v súlade\ns § 250v ods. 5 O.s.p. a s prihliadnutím na subsidiárne pôsobiacu (§ 246c ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods.\n2 ústavy) zásadu úspešnosti zakotvenú v § 146 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a naopak\norgán verejnej správy vo svojej procesnej obrane preukázal bez nutnosti zohľadniť dôvody hodné\nosobitného zreteľa, že jeho nesúhlasná argumentácia s využitím právneho zastúpenia bola oprávnená,\npreto Najvyšší súd orgánu verejnej správy priznal právo na náhradu trov konania v nižšie uvedenej sume.\nPodľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.\n54. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca navrhovateľa listom z 18.02.2014 v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vyčíslil a konajúci súd uznal :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na konajúcom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúpenia (13) ..... 1 úkon práv. pomoci\n130,17 €\n1.1.1.1. náhrada režijného paušálu\n7,81 €\n1.1.2. podanie návrhu (13)\n...... 1 úkon práv. pomoci\n130,17 €\n1.1.2.1. náhrada režijného paušálu\n7,81 €\n1.1.3. pojednávanie (13)\n...... 1 úkon práv. pomoci\n130,17 €\n1.1.3.1. náhrada režijného paušálu\n7,81 €\n1.1.4. vyjadrenie (13)\n...... 1 úkon práv. pomoci\n130,17 €\n1.1.4.1. náhrada režijného paušálu\n7,81 €\n1.1.5. vyjadrenie (14)\n...... 1 úkon práv. pomoci\n134 €\n1.1.5.1. náhrada režijného paušálu\n8,04 €\n1.1.6. pojednávanie (14)\n...... 1 úkon práv. pomoci\n134 €\n1.1.6.1. náhrada režijného paušálu\n8,04 €\n2. daň z pridanej hodnoty (20%) .................. v sume\n\n167,20 €\n\ntzn. v celkovej sume 1.003,20 €\n55. Nakoľko úspešný navrhovateľ bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť\nmu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platenia a príslušné identifikačnú údaje oznámil\nprávny zástupca listom zo dňa 18.02.2014, ktorý sa nachádza v súdnom spise.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}