{"guid": "1302072a-cfa3-4428-bf4e-940cf24cbc27:0ce045bd-2adb-43a6-9b37-beb8091a907e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1", "spisova_znacka": "6Sž/14/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/14/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 6Sž/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1", "identifikacne_cislo": "9013010082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ce045bd-2adb-43a6-9b37-beb8091a907e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/14/2013\n9013010082\n18. 06. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou\nkanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o,. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku\nnavrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/037/2013 zo 07. mája 2013, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/037/2013 zo 07. mája 2013\nr d z u j e.\n\npotv\n\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka\nj e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- € na účet Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ depozitný účet neúročený č. 7000061219/8180 v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 28.06.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/037/2013 zo\n07.05.2013.\nOdporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách\nv znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č.\n308/2000 Z. z.“), rozhodnutím č. RP/037/2013 zo 07.05.2013 (vydaným v správnom konaní č. 121-PLO/\nO-1054/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 3.319,- € za porušenie povinnosti\nuvedenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV DOMA\ndňa 02.12.2012 o cca 17:53 hod. v trvaní cca 118 minút a 27 sekúnd (vrátane reklamných prerušení)\nodvysielaný program Súmrak nad Sommarholmom, bol prerušený zaradením reklamy štyrikrát.\n\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že aj v zmysle smernice č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych\nmediálnych službách (ďalej len „smernica č. 2010/13/EÚ“) vyplýva, že audiovizuálne diela môžu byť\nprerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke\nnajmenej 30 minút. Vysielateľ teda môže prerušiť aj časový úsek dlhší ako 30 minút, nemôže však\nprerušiť časový úsek, ktorý by bol kratší ako 30 minút. Uvedená povinnosť je zakotvená aj v § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z.. Námietku účastníka konania, že keď možno prerušiť audiovizuálne dielo\nzaradením reklamy aj keď jeho trvanie nepresahuje 30 minút, tak možno prerušiť aj nekompletný 30minútový časový úsek audiovizuálneho diela, Rada nepovažovala za opodstatnenú. Zákonodarca dal\nvysielateľom možnosť prerušiť zaradením reklamy aj programy netrvajúce 30 minút. Skutočnosť, že\nväčšina audiovizuálnych diel nebude dosahovať presné násobky 30-minútových časových úsekov, nemá\nvplyv na povinnosť vysielateľa prerušovať audiovizuálne dielo zaradením reklamy len toľkokrát, koľko je\nkompletných 30-minútových časových úsekov.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 3.319,- €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/037/2013 zo dňa 07.05.2013 zrušil a vec vrátil\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania.\nNavrhovateľka uviedla, že smernica č. 2010/13/EÚ v čl. 20 definuje pojem časový úsek pre potreby\nzaraďovania reklamy počas vysielania diela takto: každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút.\nSmernica predstavuje špeciálnu úpravu, ktorou sa má tak správny orgán, ako aj vysielateľ riadiť v\nprípade, ak neexistuje pre daný prípad špeciálna právna norma, presne upravujúca predmetnú oblasť.\nV Slovenskej republike však platí zákon č. 308/2000 Z. z., ktorý oblasť a problematiku zaraďovania a\nspôsobu zaraďovania reklamy do audiovizuálnych diel upravuje špecifickou úpravou, a to v ustanovení §\n35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.. Zákonodarca tak stanovil spôsob zaraďovania reklamy nasledovne:\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30 minútový časový úsek.\nV prípade programu Súmrak nad Sommarholmom bol netto čas diela 84 minút a 58 sekúnd, brutto\nčas diela 118 minút 27 sekúnd, t. j. počet začatých 30 minútových častí bol 3 x 30 minút a 1 x 28\nminút a 27 sekúnd. Tým, že počas vysielania tohto diela vysielateľ zaradil štyri reklamné bloky, neporušil\nustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z..\nNavrhovateľka ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia,\nnakoľko jeho výroková časť podľa jej názoru neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný\npopis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Podľa navrhovateľky v ňom\nabsentuje popis spáchania skutku alebo popis ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny\ndelikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt\nspáchaný. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bol zrejmý spôsob, akým prišlo\nk protiprávnemu konaniu vysielateľa v súvislosti s odvysielaným programom. Zároveň navrhovateľka\npoukázala na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.05.2011, 5Sž/9/2009 zo dňa\n22.09.2009, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2As/34/2006-73\nzo dňa 15.01.2008 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. 7Ca/315/2007-59 zo dňa 30.01.2009.\nNavrhovateľka uviedla, že administratívne rozhodnutie č. RP/037/2013 nepredstavuje ojedinelé\nrozhodnutie v rovnakej skutkovej a právnej veci. Rozhodnutím č. RP/034/2013 zo dňa 23.04.2013\nodporkyňa rozhodla o porušení ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a uložila navrhovateľke\nsankciu vo výške 4.000,- € a tiež ďalším rozhodnutím č. RP/027/2013 zo dňa 09.04.2013 odporkyňa\nrozhodla o porušení ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a uložila navrhovateľke\n\nsankciu vo výške 3.319,- €. Podľa navrhovateľky môžu všetky začaté správne konania naplniť\npodstatu pokračujúceho správneho deliktu a ide o čiastkové útoky pokračujúceho správneho deliktu.\nNavrhovateľka poukázala na zrušujúce rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/15/2011, 8Sž/21/2011,\n8Sž/24/2011, 5Sž/24/2011, 8Sž/18/2011, 3Sž/19/2011, 3Sž/18/2011, 5Sž/17/2011, 5Sž/25/2011,\n5Sž/23/2011 a 8Sž/23/2011. Správny orgán už uložil vysielateľovi tri finančné sankcie (3.319,- €, 4.000,€, 3.319,- €) v úhrnnej výške 10.638,- €. V časti rozhodnutia č. RP/037/2013 o uložení sankcie vo výške\n3.319,- €, napriek skutočnosti, že ide o minimálnu výšku uloženej sankcie podľa § 67 ods. 5 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. nie je táto sankcia dostatočne odôvodnená. Keďže v ďalších prípadoch môže\nísť o pokračujúci správny delikt, a teda uloženie tejto sankcie predstavuje uloženie finančnej sankcie\nza čiastkový útok pokračujúceho správneho deliktu, považuje navrhovateľka výšku uloženej sankcie za\nnedostatočne odôvodnenú, a teda nepreskúmateľnú.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie č. RP/037/2013 zo dňa 07.05.2013 potvrdil. V dôvodoch uviedla,\nže námietku navrhovateľky, že keď možno prerušiť audiovizuálne dielo zaradením reklamy aj keď\njeho trvanie nepresahuje 30 minút, tak možno prerušiť aj nekompletný 30-minútový časový úsek\naudiovizuálneho diela, považuje za neopodstatnenú. Zákonodarca dal vysielateľom možnosť prerušiť\nzaradením reklamy aj programy netrvajúce dlhšie ako 30 minút. Z toho však nie je možné analogicky\nusúdiť, že možno prerušiť aj časové úseky nedosahujúce 30 minút v prípade programov trvajúcich viac\nako 30 minút. Vnútroštátne orgány aplikácie práva sa musia vždy usilovať o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva (t. j. aj v súlade so smernicou č. 2010/13/EÚ). Tak z ustanovenia § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z., ako aj z čl. 20 ods. 2 smernice č. 2010/13/EÚ vyplýva, že časový úsek trvania\naudiovizuálneho diela musí trvať aspoň 30 minút, aby ho mohol vysielateľ prerušiť zaradením reklamy.\n30-minútovým časovým úsekom sa myslí dokončený (celý) 30 minútový časový úsek a nie len jeho časť.\nVo výrokovej časti rozhodnutia je vymedzený čas spáchania správneho deliktu - 02.12.2012 o cca 17:53\nhod.; spôsob spáchania správneho deliktu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý spočíva\nv prerušení programu trvajúceho 118 minút a 27 sekúnd, zaradením reklamy štyrikrát; správny delikt\n- protiprávnym konaním navrhovateľky je v prípade porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\nzaradenie reklamného prerušenia v rámci predmetných programov do časového úseku, ktorý netrval 30\nminút. Výroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila,\na v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená\nsankcia. Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. explicitne ustanovuje, že audiovizuálne\ndielo trvajúce dlhšie ako 30 minút možno prerušiť zaradením reklamy alebo telenákupu raz za každý\n30 minútový časový úsek, a preto aby mohol vysielateľ takéto audiovizuálne dielo prerušiť zaradením\nreklamy štyrikrát, muselo by trvať minimálne 120 minút.\nPodľa názoru odporkyne rozsudky, na ktoré poukázala navrhovateľka sa týkali porušenia inej zákonnej\npovinnosti a nie je ich možné na prejednávaný prípad analogicky aplikovať. Najvyšší súd vo svojej\njudikatúre skonštatoval, že na to, aby mohli byť jednotlivé porušenia zákona č. 308/2000 Z. z.\npovažované za čiastkové útoky v rámci jedného pokračujúceho správneho reliktu, musia tieto čiastkové\nútoky naplniť definíciu pokračujúceho trestného činu. Čiastkové útoky musí spájať objektívna súvislosť\nv čase, spôsobe spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer\npáchateľa spáchať takýto správny delikt. Len skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť, nestačí\nna vyhodnotenie jeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu. V daných prípadoch išlo o rôzne\nprogramy, ktoré spolu žiadnym spôsobom nesúviseli, pričom jednotlivé správne delikty boli spáchané\nv rôznych dňoch. Odporkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že už zo samotnej podstaty právnickej\nosoby je zrejmé, že nemá fyzickú existenciu, ale len právnu. Pokiaľ teda právnická osoba neexistuje,\nnemôže mať ani samotnú vôľu konať. Keďže vysielateľ nedisponuje vôľovou zložkou, nemožno v\njeho prípade hovoriť ani o zámere spáchať správny delikt. Nemohlo ísť teda o pokračujúci správny\ndelikt, nakoľko je to z podstaty právnickej osoby a definičných kritérií pokračujúceho správneho deliktu\nvylúčené. Jednotlivé správne konania boli začaté na rôznych zasadnutiach Rady z toho dôvodu, že Rada\nzistila možné porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s\n\njednotlivými programami v rôznom čase. Zároveň, ak Rada zistila na jednom zasadnutí možné porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s viacerými programami,\nnezačínala pre každý program zvlášť správne konanie, ale v súlade so zásadou hospodárnosti konania\na zároveň v prospech účastníka konania začala len jedno správne konanie, v ktorom boli obsiahnuté\nvšetky programy. Vysielanie reklamy je hlavným zdrojom príjmov vysielateľov, a teda k prerušovaniu\nprogramov dochádza kontinuálne každý deň. V takom prípade potom nie je možné ustanoviť časový\núsek, v rámci ktorého by sa posudzovali možné porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. ako pokračujúci správny delikt, nakoľko je zrejmé, že by vždy mohli vzniknúť ďalšie\npodozrenia na porušenie predmetnej povinnosti v súvislosti s neskoršie odvysielanými programami. V\nuvedených správnych konaniach ide o správne delikty páchané opakovane, a preto sa každý z nich\nposudzuje samostatne. Z toho dôvodu Rada rozhodla v jednotlivých správnych konaniach na rôznych\nzasadnutiach a samostatnými rozhodnutiami. Rada je viazaná tak subjektívnou, ako aj objektívnou\nlehotou na rozhodnutie a nie je možné po nej požadovať, aby čakala, či nezistí ďalšie možné porušenie\npredmetnej povinnosti, nakoľko by mohlo dôjsť k situácii, kedy by nemohla v dôsledku uplynutia lehôt\nrozhodnúť o správnom delikte.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 OSP a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. a\nna pojednávaní súdu dňa 18.06.2014 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po\noboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného\nadministratívneho spisu č. 121-PLO/O-1054/2013, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/037/2013 zo\ndňa 07.05.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky nemožno priznať úspech.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní ani v konaní pred súdom nepoprela\nodvysielanie programu Súmrak nad Sommarholmom na televíznej programovej službe TV DOMA,\nrovnako neboli sporné ani spôsob a dĺžka prerušenia uvedeného programu reklamou, ani ich obsah\na znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 121-PLO/O-1054/2013 zo dňa 26.02.2013, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 15.03.2013. V spise je pripojený obrazovo-zvukový\nzáznam predmetného programu. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza vyjadrenie\nnavrhovateľky k správnemu konaniu zo dňa 03.04.2013, ktoré bolo Rade doručené dňa 09.04.2013,\nzápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 07.05.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n\n250l ods. 1 OSP). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§\n250q ods. 1 veta druhá OSP).\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV DOMA dňa 02.12.2012 o cca 17:53\nhod. v trvaní cca 118 minút a 27 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Súmrak\nnad Sommarholmom, ktorý boli prerušený zaradením reklamy štyrikrát. Toto konanie navrhovateľky je\npodľa odporkyne v rozpore s ustanovením § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., keďže predmetné\nprogramy bolo možné prerušiť zaradením reklamy len trikrát. Za uvedené jej odporkyňa uložila pokutu\nvo výške 3.319,- €.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem\nviacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských\nprogramov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v\nprípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je\nmožné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319,- € do 165.969,- € a\n\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- € do 49.790,- €, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. výslovne určuje, že zaradením reklamy alebo\ntelenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Ak by zákonodarca mienil povoliť\nprerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový úsek, vyjadril by to jednoznačným\nspôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý začatý 30-minútový časový úsek. Programy, ktoré trvajú kratšie ako 30 minút\nzákonodarca umožnil prerušiť reklamou alebo telenákupom, avšak takúto výnimku nestanovil pri\nprogramoch, ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pri prerušení reklamou alebo telenákupom sa delia na\nucelené 30-minútové úseky. Výklad zákona, ktorý použil správny orgán v napadnutom rozhodnutí je aj\nv súlade s európskym právom, konkrétne so smernicou č. 2010/13/EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie\npráva (tak súdne, ako aj správne orgány) sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho\npráva.\nVýrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky ohľadom\nvýrokovej časti rozhodnutia, keďže z výroku bolo zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný (02.12.2012\nso začiatkom o cca 17:53 hod.) ako bol spáchaný (odvysielanie programu Súmrak nad Sommarholmom,\nktorý bol prerušený reklamou štyrikrát, napriek tomu, že vzhľadom na jeho dĺžku mohol byť prerušený\nlen trikrát) s uvedením ustanovenia zákona (§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.) a na akej programovej\nslužbe (na programovej službe TV DOMA). Z takto formulovaného výroku je zrejmé, o aký skutok ide\na akým spôsobom došlo k porušeniu zákona. Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný\nsúd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom\nformulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa posúdenia skutku, ako pokračujúceho správneho deliktu, najvyšší\nsúd uvádza, že skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania\nako pokračujúceho správneho deliktu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/41/2011). Odporkyňa\npoužitím správnej úvahy posudzuje všetky protiprávne konania individuálne. O pokračujúci správny\ndelikt by išlo v prípade ak čiastkové útoky, vedené jednotným zámerom, spojené rovnakým alebo\npodobným spôsobom spáchania, časovo spolu súviseli, súvisel by aj ich predmet útoku a naplnili by\nrovnakú skutkovú podstatu. Odporkyňa posúdila, že v danom prípade nebola naplnená podmienka\nobjektívnej súvislosti v spôsobe spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase a\npredmete útoku jednotlivých konaní, na ktoré poukázala navrhovateľka. Subjektívna súvislosť, a teda\njednotiaci zámer páchateľa nepredstavuje len to, že páchateľ odvysielaním programov na svojich\nprogramových službách porušil tú istú povinnosť. Rovnako v prejednávanom prípade absentuje aj\nobjektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania správnych deliktov. Odporkyňa s použitím správnej úvahy\nposudzuje každý prípad individuálne z hľadiska naplnenia znakov správneho deliktu podľa § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z. Skutočnosť, že k opakujúcemu sa porušeniu povinností vysielateľa došlo na\njeho programových službách nie je dostatočná na vznik objektívnej súvislosti pokračujúceho správneho\ndeliktu. Odporkyňa je pri rozhodovaní viazaná objektívnou a subjektívnou lehotou, ktorú je povinná\ndodržiavať.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou v opravnom prostriedku vymedzených dôvodov, nebolo zistené\npochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie\nuvedené, napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/037/2013 zo dňa 07.05.2013 podľa § 250q ods. 2 OSP\npotvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a §\n5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť\nna účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod\nč. 700 006 1219/8180.\n\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP\ntak, že v konaní neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}