{"guid": "8e7a1dd6-4c1b-49cc-a789-d4c66960b40a:dac61d92-ce6c-46d7-a0e3-45045a447059", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1", "spisova_znacka": "2Sž/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/11/2013 z 21. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2014, sp. zn. 2Sž/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1", "identifikacne_cislo": "9013010063", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dac61d92-ce6c-46d7-a0e3-45045a447059", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/11/2013\n9013010063\n21. 05. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nMAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová ul. č. 1, Bratislava, zast. Mgr. Peter Ďurček, advokát, AK Bugala Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta č. 102, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova ul. č. 8, 810 00 Bratislava, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu\nodporu č. RP/023/2013 z 26. marca 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu č. RP/023/2013 z 26. marca 2013\npotvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedený v K. č.\nXXXXXXXXXX/XXXX, súdny poplatok vo výške 500,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/023/2013 z 26. marca 2013 odporca uložil navrhovateľovi zaplatiť v\nsúlade s § 64 ods. 1 písm. d/ a ods. 5 v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ a ods. 16 zákona č. 308/2000 Z.z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii\") pokutu vo výške 1 500,- € za porušenie povinnosti\nuloženej v § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa 22.9.2012 o cca 20:27 hod odvysielal\nv rámci programovej služby JOJ program Farmár hľadá ženu, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre\nvekovú skupinu maloletých do 15 rokov, a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium\n„slovná agresivita\" a scény, ktoré naplnili kritérium „sexuálne správanie prezentované ako forma zábavy\"\npodmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, v\ndôsledku čoho došlo, jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov,\nk nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania (ďalej len „JSO\") navrhovateľom.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca na svojom zasadnutí 4. decembra 2012\nprijal uznesenie o začatí správneho konania voči navrhovateľovi vo veci vyššie uvedeného možného\nporušenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Oznámenie o začatí správneho konania č.\n492-PLO/O-6195/2012 bolo navrhovateľovi doručené 19. decembra 2012. Odporca poukázal na to, že\núčelom oznámenia o začatí správneho konania je informovať účastníka konania o predmete správneho\nkonania, a to v takom rozsahu, aby sa mohol k eventuálnemu porušeniu zákona relevantne vyjadriť.\nNavrhovateľ bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods.\n\n1 a § 34 ods. zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne\nnavrhol dôkazy a vyjadril sa podkladom pre rozhodnutie a zároveň bol upozornený, že pokiaľ svoje práva\nv stanovenej lehote nevyužije, odporca môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že\npodklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa ustanovenia § 46 Správneho\nporiadku. Odporca v predmetnom oznámení o začatí správneho konania uviedol konkrétne vyjadrenia\na scény, v ktorých mohlo dôjsť k prezentácii vyššie uvedených nevhodných obsahov, konkrétne pasáže\nnapadnutého programu, ktoré mohli, vzhľadom na ich obsah a spôsob spracovania v rámci programu,\nzakladať rozpor so zákonom. Súčasťou oznámenia bol aj prepis skutkového stavu, ktorý slúžil spolu\nso záznamom vysielania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie. Je teda zrejmé, že účastník konania\nbol jednoznačne a nezameniteľne oboznámený s predmetom správneho konania, a to v dostatočnom\nrozsahu na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým relevantným skutočnostiam, čo koniec koncov aj urobil\nvo svojom písomnom stanovisku, ktoré bolo odporcovi doručené 22. februára 2013, až po opätovnej\nvýzve a predĺžení pôvodnej lehoty na vyjadrenie.\nOdporca poukázal na to, že program Farmár hľadá ženu je programom typu reality šou. Predmetom\nposudzovania v správnom konaní bola epizóda odvysielaná v rámci jeho tretej série, ktorá bola\nzameraná na prezentovanie žien, ktoré prišli za farmármi s cieľom stráviť určitý čas na farme, a spomedzi\nktorých by si každý z farmárov mal jednu vybrať. Z podrobného prepisu programu vyplýva, že farmári\nženám ukazujú izby, kde budú bývať, farmu, zvieratá a prácu, ktorú budú musieť na farme vykonávať.\nFarmári so ženami trávia na farme svoj prvý spoločný deň.\nPodľa názoru odporcu, zo skutkového stavu vyplýva, že celkové spracovanie predmetného vydania\nprogramu Farmár hľadá ženu, výber scén a zostrih programu bol zameraný na konflikty medzi\nsúťažiacimi ženami, uchádzačkami o farmárov. Za prejavy slovnej agresivity odporca vzhľadom na\nkontext a celkové spracovanie obsahu vyhodnotil najmä hádky medzi S. a G..\nUvedené hádky a výňatky z nich boli v programe niekoľkokrát zopakované, cit.:\nS.: Ale, však do riti, jedno okno robíš, nehnevaj sa na mňa, dve hodiny. Stojíš, fajčíš, kukáš, mudruješ\na robíš do (vypípané). By sme urobili izbu komplet.\nS. hovorí do kamery.\nS.: No, tá naša madam hrá veľkú, veľkú dámičku. Vo vysokých štekloch, hrá sa na niečo, čo neni.\nG. hovorí do kamery.\nG.: Som v živote dáma nebola. Ani ňou nebudem.\nO. ženy umývajú okná.\nS.: To prečo zase robíš robotu naviac (vypípané). Načo robíš robotu naviac, prosím ťa. Načo to robíš!.\nV zostrihu z predchádzajúcich častí bola odvysielaná hádka A. s P., cit.:\nP.: Počúvaj ma, zlatá moja, teba (nezrozumiteľné) nejaký problém? Lebo som si všimla, že na mňa stále\nzazeráš. Bacha na to, moja zlatá. Mne je jedno z jakej (vypípané) materi si.\nA.: Počúvaj ma!\nP. kričí: Čo si zač.\nA.: Počúvaj ma!\nP. pokračuje: Na mňa nebudeš zazerať a nebudeš na mňa ho, hovoriť nejaké keci, čo si sa (vypípané)\n(vypípané).\n\nA.: (vypípané) do toho auta.\nA. chytí P. za ruku a odhodí ju preč. Záber je pustený spätne nazad a opäť sa zopakuje.\nKomentár: A. sa veru nestala legendou len tak, pre nič za nič. Verbálne útoky zúrivej Lindy jej ani len\nvolánik na sukničke nerozvlnili a ona vecne formuluje svoj plán.\nP. s A. sa bijú rukami, zábery sú rozkúskované a púšťané spätne nazad a opäť opakované.\nP. odchádza preč. A. kráča za ňou a hovorí.\nA.: (vypípané) Viacej nestaneš ty (vypípané) suka. Keď ju chytím, tak ju za vlasy vyťahám po celom\ntom, tak.\nV častiach programu z Jankovej farmy, Diana bola opitá a nadávala ostatným, cit.:\nO.: Dáš si mliečko?\nB.: Jaj, jaj (nezrozumiteľné) alkoholička (vypípané).\nO.: Neboj sa, nie si alkoholička.\nB.: Ja vás (vypípané). Do (vypípané). Ja vás (vypípané), tak z (vypípané), do (vypípané)\".\nOdporca poukázal na to, že intenzita vyššie uvedených prejavov bola zosilnená okolnosťami, za ktorých\nk nim došlo. Vo väčšine prípadov je z artikulácie a gestikulácie účinkujúcich badateľné, že ich konanie je\novplyvnené požitím alkoholických nápojov, navyše je zrejmé, že sa jedná o prejavy nenávisti a v určitých\nmomentoch nielen slovnej ale aj fyzickej agresivity. Zo záznamu vysielania je zrejmé, že slovná výmena\nmedzi A. a P. bola agresívna nielen v slovnej ale aj fyzickej rovine. Skutočnosť, že sa jednalo o hádku a\nvzájomné verbálne útoky vyplýva aj z komentára k uvedenej scéne. Intenzita prejavov slovnej agresivity\nbola v danom prípade umocnená aj tónom hlasu, intonáciou verbálnych prejavov zúčastnených a nimi\npoužitých výrazov, z čoho je tiež zrejmé, že uvedené vyjadrenia boli vyslovené v hneve a vzájomnej\nnenávisti. Spôsob spracovania predmetnej scény, opakované, spomalené, spätne a znova vpred\npúšťané záznamy, z hľadiska agresívnych prejavov najvyhrotenejších momentov predmetnej scény,\nupriamuje pozornosť diváka na tieto prejavy s cieľom upútať a zatraktívniť vysielanie. Z tohto dôvodu nie\nje podľa názoru odporcu možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že sa jedná o bežnú výmenu názorov,\nktorá nepresahuje hranice bežnej interakcie.\nPokiaľ ide o frekvenciu výskytu prejavov slovnej agresivity táto bola zosilnená spôsobom spracovania\npredmetného programu, nakoľko vo väčšine scén boli zobrazené hádky, ktoré boli opakované aj\nv krátkych zostrihoch z toho, čo bude nasledovať v programe. Odporca dospel k záveru, že z\nkvantitatívneho hľadiska predmetný program vo zvýšenej miere obsahoval slovnú agresivitu. Podľa\njeho názoru sa zo strany navrhovateľa jedná o zámerné prezentovanie hádok, ktoré boli plné slovnej\nagresivity a jej neustále opakovanie v krátkych zostrihoch, tak ako bolo uvedené vyššie, je z obsahového\nhľadiska potrebné považovať za samoúčelné, s primárnym cieľom prezentovať jednoduchú zábavu.\nZ uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že v dôsledku spracovania programu a výberu scén,\ntvorila slovná agresivita podstatnú časť programu a celková dramaturgia uvedeného programu zámerne\nsmerovala k výberu scén obsahujúcich hádky a vzájomné osočovanie súťažiacich, s cieľom upútať, resp.\nšokovať diváka tým, že mu poskytne reálne scény, obsahujúce skutočnú slovnú agresivitu.\nOdporca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.z. je pri klasifikácii\nvhodnosti jednotlivých programov pre maloletých nutné okrem frekvencie výskytu a intenzity nevhodných\nobsahov prihliadať aj na kontext ich výskytu v predmetnom programe. Predmetný program sa dá\ncharakterizovať ako „reality show\", princípom ktorých by mala byť autenticita a reálny život súťažiacich.\nPredmetné vydanie programu bolo zamerané najmä na konflikty medzi súťažiacimi ženami, ktoré boli\nvedené agresívnym spôsobom, o čom svedčí aj dramaturgický výber zostrihov vložených do programu.\nNa základe týchto skutočností odporca skonštatoval, že uvedený program bol zostavený primárne s\n\ncieľom prezentovať vypäté situácie obsahujúce slovnú agresivitu vo zvýšenej miere. Taktiež frekvencia\nvýskytu prejavov slovnej agresivity bola v danom programe pomerne vysoká, pričom intenzita týchto\nprejavov bola zosilnená okolnosťami, za ktorých boli vyslovené, t.j. vzájomné hádky zachytené v\nreálnych situáciách, prejavy pod vplyvom alkoholu. Je tiež potrebné poukázať na fakt, že daný program\nnemá žiadnu umeleckú hodnotu ani morálne posolstvo. Preto odporca dospel k záveru, že vzhľadom na\nintenzitu a frekvenciu výskytu nevhodných obsahov vo forme „slovnej agresivity\" bolo potrebné označiť\nprogram ako nevhodný a neprístupný pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov.\nOdporca ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že program Farmár hľadá ženu je šou,\nprostredníctvom ktorej sa farmári zoznamujú so ženami a vyberajú si z nich potenciálne partnerky, je\nmožné predpokladať, že sa v ňom vyskytnú aj scény zachytávajúce zbližovanie farmárov so ženami.\nV programe sa vyskytlo viacero scén, ktoré je podľa názoru odporcu nutné vyhodnotiť ako také, ktoré\nznázorňujú a prezentujú sexuálne správanie ako formu zábavy, pričom vyjadrovanie osôb v týchto\nscénach malo často krát sexuálny podtón. V uvedených scénach bolo prezentované sexuálne správanie,\nktoré sa neobjavuje bežne na verejnosti a preto ho možno považovať za osobné (intímne) prejavy, ktoré\nboli v programe zverejnené.\nJedná sa o nasledovné scény:\nC. sa hojdá na hojdačke. Záber pod sukňu, detail na jej rozkrok s tmavým nohavičkami.\n...\nZáber na polonahú ženu. V miestnosti v popredí je snímaná dolná časť ženskej postavy v tango\nnohavičkách. Farmárske hlasy: Táto v tom bielom klobúku, to moc vyzývavá.\n...\nKamera sleduje dvojicu v súkromí. Ruka otvorí drevené dvere. Muž a žena ležia polooblečení na posteli\na prikrývajú sa vankúšom.\nD.: Choďte do (vypípané).\nKomentár: Obaja aktéri sa snažia prežiť trápne odhalenie bez komentára, čo by bolo v pohode, keby\nokrem toho neboli aj bez slipov a nohavičiek.\n...\nO. obchytáva ženy. O. stojí vo dverách s O., jednou rukou ju oblápa okolo krku a druhou chytá za prsia.\nO.: No čo Janči, bude voláka láska medzi nama, či ako?\nO.: Láska, to je vám vec čudná.\nO.: Láska bože láska, kde ťa ľudia berú.\nO. mu chytí ruku.\nO.: Ešte nie chytať, ešte si mi nič nesľúbil.\n...\nO. hovorí o ženách na farme.\nO.: No, tak za, tak zadky majú všetky dobré, no, ale z tých dobrých má ešte niektorá lepšie a tá jedna\nmá najlepšie.\nS. prekladá vonku deky. O. pomáha G. pri umývaní okna.\nKomentár: Zdá sa, že kým sa Štefánia s Jarkou snažili celý čas zaujať prácou, G. taktika, založená na\nobtiahnutých rifliach, zabodovala na celej čiare. O. hovorí do kamery.\n\nO.: Tak, ktorá môže mať, tak len Hanka môže mať najlepší zadok.\n...\nPri hádke žien.\nKomentár: S. zjavne záleží na tom, aby nevyzerala pred farmárom ako nejaká fiflena, a na oplátku, na\nHanu vytiahne citlivé podrobnosti o jej nočnom úbore.\nS.: Ja sa tiež nestarám do teba, že si včera behala jak v erotických nohavičkách a s holou (vypípané)\na holými ceckami, chodila si fajčáť na ulicu a ukazovala si sa, pretŕčala pred každým. Čo ty tu, prosím\nťa, do mňa vyprávaš?\nO.: Ona si tie nohavičky až na izbe obliekla, keď išla spať, aby ju malo čo v riti tlačiť\".\nOdporca poukázal na to, že sexuálny kontext a podtext uvedených scén bol podporený komentárom\nznejúcim na pozadí týchto scén, z čoho vyplýva, že aj dramaturgia programu bola zameraná na výber\npráve takýchto situácií a scén. Prejavy majúce charakter sexuálneho správania boli umocnené aj požitím\nalkoholu, ktorý sa v programe bežne vyskytoval ako prostriedok na privítanie farmárok. Skutočnosť, že v\nuvedených scénach nedošlo explicitne k zobrazeniu nahoty, čo podľa navrhovateľa automaticky vylučuje\nmožnosť, že by sa mohlo jednať o prezentovanie sexuálneho správania formou zábavy, podľa názoru\nodporcu neznamená, že výpovedná hodnota uvedených scén a kontext, v ktorom boli odvysielané\nnemohol naplniť kritériá obsahov nevhodných a neprístupných pre maloletých do 18 rokov.\nVyššie popísané správanie a zobrazenia nie je podľa názoru odporcu možné považovať za bežné\nv rámci všeobecne uznávanej spoločenskej morálky a preto ich ani nemožno označiť za primerané\na vhodné, ak sú zaradené v programe, ktorý je určený maloletým divákom mladším ako 18 rokov.\nVeková skupina maloletých je náchylná na preberanie vonkajších vzorov a vplyvov a pri sledovaní\nprogramu s uvedeným obsahom môže nadobudnúť dojem, že prezentované správanie je spoločensky\nakceptovateľné, čo ju môže viesť k jeho imitácií. Zo spôsobu spracovania predmetného programu,\nnajmä z jeho obsahu je zrejmé, že jeho kontroverzné scény majú tvoriť jeho podstatu a zvýšiť jeho\natraktivitu. Detailné zábery na intímne partie ženy, aj keď zahalené v spodnej bielizni, zaznamenané\npri hojdaní sa na hojdačke, pôsobia aj s prihliadnutím na kontext v ktorom sú zaradené - získanie si\npozornosti farmára, podľa názoru odporcu nielen sexuálne ale až vulgárne. Taktiež vyjadrenie jednej\nzo súťažiacich na ďalšiu súťažiacu, cit.: „Ona si tie nohavičky až na izbe obliekla, keď išla spať, aby\nju malo čo v riti tlačiť. \" má nielen sexuálny ale až vulgárny podtón. Taktiež zaradenie záberov na\npolonahé ženské telo v tango nohavičkách okomentované slovami, cit.: „Táto v tom bielom klobúku, to\nmoc vyzývavá. \" alebo záberov na polonahú dvojicu v posteli naznačujú, že sexuálne správanie je v rámci\npredmetného programu vnímané a navrhovateľom prezentované ako forma zábavy a vyplnenia času.\nVzhľadom na skutočnosť, že predmetné vydanie programu nemá dejovú líniu, uvedené scény nemajú\nbyť čoho súčasťou, sú do programu zaradené samoúčelne a nemôžu byť teda divákom vnímané ako\nsúčasť dejovej línie ale ako prostriedok na zatraktívnenie programu, odporca zastáva názor, že program\nzostavený primárne zo scén zobrazujúcich vyhrotené a kontroverzné situácie, bez ich zaradenia do\nkontextu, nemusí byť správne pochopený mladistvými divákmi, najmä keď sú medziľudské vzťahy a\nkonfliktné situácie medzi osobami komentárom zľahčované a prezentované ako forma zábavy. Zároveň\nje podľa názoru odporcu potrebné zdôrazniť, že výpovedná hodnota predmetného programu nebola z\nhľadiska morálneho a umeleckého posolstva žiadna, jeho cieľom bolo zabaviť diváka prostredníctvom\njednoduchých situácií, ktoré obsahovali okrem už vyššie zmienených prejavov slovnej agresivity aj scény\nprezentujúce sexuálne správanie ako formu zábavy. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou navrhovateľa\noznačiť predmetný program ako nevhodný a neprístupný pre maloletých divákov do 18 rokov.\nPokiaľ sa navrhovateľ vo vyjadrení v súvislosti s predvídateľnosťou príslušného zákona odvolával\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\"), odporca poukázal na to,\nže v prvom rade je potrebné uviesť, že rozsudok ESĽP, ktorý navrhovateľ cituje (rozhodnutie č.\n27798/95 vo veci Amann proti Švajčiarsku), sa týka oprávnenosti vykonať a uchovať záznam o tajnom\nnahrávaní telefonátu občana, ktorý nebol podozrivý zo žiadnej trestnej činnosti a v rámci daného\ntajného nahrávania vystupoval ako „nevyhnutný účastník\" (občan bol telefonicky kontaktovaný kvôli\n\nbežnej obchodnej ponuke, nahrávka bola vykonaná kvôli druhému účastníkovi telefonátu, ktorým bol\nzamestnanec v tom čase ešte Sovietskeho zastupiteľstva). ESĽP v tomto rozsudku na adresu kvality\nzákona a jeho predvídateľnosti konkrétne uviedol, cit.: „Primárnym účelom Federálneho trestného\nzákonníka je sledovanie osôb, ktoré sú podozrivé alebo obvinené zo zločinu alebo závažného\nprečinu alebo dokonca tretích osôb, ktoré sú podozrivé zo získavania alebo zasielania informácií od,\nresp. týmto (podozrivým alebo obvineným), osobám. Zákonník však podrobne nereguluje prípady,\nak sú osoby monitorované „náhodne\" ako „nevyhnutný účastník\" telefonickej konverzácie, ktorá je\nzaznamenaná autoritami na základe ustanovení o podozrivých alebo obvinených osobách. Zákonník\nnajmä nešpecifikuje ochranné opatrenia, ktoré by mali byť vykonané v súvislosti s týmito osobami.\n\" Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu zjavné, že rozsudok citovaný navrhovateľom sa\ntýka skutkovo podstatne odlišného stavu. V prípade ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť označovať programy podľa vekovej vhodnosti na\nzáklade pomerne detailných kritérií, ktoré ustanovuje podzákonný predpis vyhláška č. 589/2007 Z.z.\nFakt, že táto vyhláška ponecháva niektoré špecifické termíny a s nimi súvisiace situácie na správnej\núvahe a teda výklade odporcu, v žiadnom prípade neznamená, že by bola táto povinnosť v rozpore s\nprávom Európskej únie. V prípade akceptovania extrémne zjednodušeného a formalistického výkladu\npredmetného rozsudku, tak, ako ho vykladá navrhovateľ, by bola de facto znemožnená akákoľvek\nregulácia, ktorá zasahuje napr. do slobody prejavu, pri aplikácii ktorej je nevyhnutné použiť správnu\núvahu.\nProporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie\nslobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom,\nv tomto prípade zakotvením ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Keďže\nzákonodarca využil ústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na zakotvenie tohto obmedzenia\nformou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Odporcovi neprináleží zachovanie\nproporcionality v tejto rovine skúmať.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že JSO má mať vo svojej podstate „len odporúčací\" charakter odporca\nuviedol, že primárnym účelom JSO je informovať rodičov o vekovej vhodnosti vysielaného programu.\nUstanovenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii a príslušné ustanovenia vyhlášky č. 589/2007\nZ.z. nezakazujú navrhovateľovi vysielať určité programy, ustanovujú mu však povinnosť označiť tieto\nprogramy v súlade s danými kritériami. Je pravdou, že niektoré ustanovenia JSO spájajú s určitými\nkategóriami aj konkrétne obmedzenia (časové zaradenie atď.), jedná sa však práve o špecifické\nprogramy, ktoré sú vzhľadom na svoj obsah najviac škodlivé pre maloletých divákov a teda naliehavosť\nspoločenskej potreby obmedziť slobodu prejavu je práve v týchto prípadoch najvýraznejšia. Zároveň,\naj pri týchto programoch, z hľadiska ochrany maloletých, predmetné ustanovenie zavádza iba také\nobmedzenia, ktoré zabezpečia, aby rodič mohol efektívne zamedziť maloletým sledovať tieto programy\n(napr. kontrolovaním, aby maloletí nesledovali televíziu po 22:00 hod.). Koniec koncov skutočnosť, že\npri určitej špecifickej skupine programov je opodstatnené (a pre členské štáty EÚ povinné) zaviesť\nkonkrétne opatrenia obmedzujúce slobodu prejavu, ktoré zabezpečia, že tieto programy nebudú môcť\nmaloletí sledovať, predpokladá aj smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, konkrétne článok\n27 „Ochrana maloletých v televíznom vysielaní\".\nNavrhovateľ spochybňoval aj „naliehavú spoločenskú potrebu\", t.j. opodstatnenie modelu označovania\nprogramov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Odporca uviedol, že túto rovinu\nproporcionality predmetnej zákonnej povinnosti (obmedzenia slobody prejavu) skúmal už zákonodarca\npri jej zavedení a že obdobné modely označovania televíznych programov je možné nájsť vo väčšine\nštátov Európskej únie. Je teda zrejmé, že viacero európskych zákonodarcov je naopak presvedčených,\nže aj v súčasnosti pretrváva naliehavá spoločenská potreba pre označovanie programov v televíznom\nvysielaní podľa vekovej vhodnosti. Skutočnosť, že iný členský štát Európskej únie (napr. Česká\nrepublika) nepovažuje za potrebné uplatňovať v rámci svojej jurisdikcie systém označovania programov\npodľa vekovej vhodnosti, môže súvisieť napr. aj so spôsobom, akým vysielatelia v danej krajine svoje\npodnikanie prevádzkujú. Inými slovami, v prípade vysokej prirodzenej spoločenskej zodpovednosti\nvysielateľov nemusí byť potrebné zavedenie a uplatňovanie dodatočných systémov pre informovanie\nrodičov.\n\nOdporca zdôraznil, že bez ohľadu na konkrétnu motiváciu danej krajiny, samotný fakt, že v rámci\nSlovenskej republiky sú dostupné programy vysielateľov spadajúcich pod jurisdikciu Českej republiky\nalebo inej krajiny členského štátu EÚ, ktorí nie sú povinní označovať svoje vysielanie piktogramami\nvekovej vhodnosti, v žiadnom prípade nezakladá ústavnoprávnu prekážku voči uplatňovaniu takéhoto\nsystému na vysielanie vysielateľov spadajúcich pod jurisdikciu Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti odporca odmietol tvrdenia navrhovateľa o jeho údajnom diskriminačnom prístupe, kedy\nvyžaduje plnenie predmetných povinností „len\" od slovenských vysielateľov.\nDruhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných\nustanovení, v konkrétnom prípade. Ako vyplýva už z vyššie uvedených argumentov vzťahujúcich sa\nku skutkovému stavu, odporca aplikáciou zákonom dovoleného správneho uváženia dospel k záveru,\nže odvysielaný program obsahoval slovnú agresivitu a prezentovanie sexuálneho správania ako formy\nzábavy takej intenzity a frekvencie, ktoré podmieňovali jeho označenie ako programu nevhodného\na neprístupného pre maloletých do 18 rokov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporca\nskonštatoval, že označením programu Farmár hľadá ženu z 22. septembra 2012 ako nevhodného pre\nmaloletých do 15 rokov došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO a tým k porušeniu § 20 ods. 4 zákona o\nvysielaní a retransmisii.\nPokiaľ ide o uloženie sankcie, odporca poukázal na to, že u právnických osôb sa zodpovednosť za\nsprávne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt).\nTáto zásada platí aj v prípade zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj Správneho poriadku, ktoré\nnevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné\nkonanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto\nprípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo\nnedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody,\nktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu\nzákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho\nkonania.\nOdporca poukázal na to, že navrhovateľ sa dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o\nvysielaní a retransmisii už v minulosti. Poslednými rozhodnutiami mu boli uložené nasledovné sankcie:\n° rozhodnutím č. RP/05/2010, pokuta vo výške 3 400,- € (Trhni si!). Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 2.11.2010.\n° rozhodnutím č. RP/26/2010, pokuta vo výške 5 000,- € (Veľmi nebezpečné známosti). Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2011.\n° rozhodnutím č. RP/29/2010 pokuta vo výške 5 000,- € (Panenstvo na obtiaž). Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011.\n° rozhodnutím č. RP/56/2010 pokuta vo výške 7 000,- € (Návod na vraždu). Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2011.\n° rozhodnutím č. RP/89/2011 pokuta vo výške 5 000,- € (Šéfka). Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 19.10.2011.\n° rozhodnutím č. RP/26/2011 pokuta vo výške 5 000,- € (NOVINYPLUS-MARTINKA KLEOPATRA Z\nTURCA) Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2012.\n° rozhodnutím č. RP/109/2011 pokuta vo výške 2 000,- € (Dumbo) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 15.3.2012.\n° rozhodnutím č. RP/17/2011, pokuta vo výške 10 000,- € (Trhni si!) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 22.6.2012.\n\n° rozhodnutím č. RP/84/2011 pokuta vo výške 3 300,- € (Chilli, sex a samba) Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2012.\n° rozhodnutím č. RP/03/2012 pokuta vo výške 3 400,- € (Trhni si!) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 22.3.2012.\n° rozhodnutím č. RP/031/2012 úhrnná pokuta vo výške 4 000,- euro za porušenie § 20 ods. 4 a § 39a ods.\n2 za odvysielanie programu (Farmár hľadá ženu) s označením ako program nevhodný pre maloletých\ndo 15 rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2012.\nPri určovaní výšky pokuty vzal odporca do úvahy závažnosť správneho deliktu - v dôsledku nesprávneho\nuplatnenia JSO nebol naplnený jeho účel, ktorým je informovať rodičov o vhodnosti jednotlivých\nprogramov pre rôzne vekové skupiny maloletých. Predmetný program bol odvysielaný s označením\nako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, pričom ako je uvedené vyššie, obsahoval viacero scén, v\nktorých sa vyskytli prejavy slovnej agresivity a sexuálne správanie prezentované ako forma zábavy, čo sú\nobsahy naplňujúce kritériá odôvodňujúce klasifikáciu tohto programu ako nevhodného a neprístupného\npre maloletých do 18 rokov. Frekvencia výskytu nevhodných obsahov v predmetnom programe bola\npomerne vysoká, pričom intenzita ich výskytu bola zosilnená spôsobom ich prezentovania, a to\nopakovaným a spomaleným prezentovaním scén zachytávajúcich nevhodné obsahy; mieru zavinenia navrhovateľ je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna\nzodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo\nnie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že navrhovateľ\nbol za porušenie predmetného ustanovenia zákona sankcionovaný opakovane už v minulosti, mal\na mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o\nvysielaní a retransmisii. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o program, ktorý mal navrhovateľ k dispozícii\nvopred, mal možnosť jeho obsah náležité posúdiť a zvoliť jeho označenie podľa vekovej vhodnosti\ntak, aby bolo v súlade s podmienkami ustanovenými v JSO; rozsah a dosah vysielania - navrhovateľ\nje multiregionálnym vysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. q/ zákona o vysielaní\na retransmisii percentuálne pokrytie vysielania navrhovateľa a teda vyjadruje koľko potenciálnych\nrecipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v zákone o vysielaní\na retransmisii; trvanie a následky porušenia povinnosti - predmetný program bol odvysielaný 22.\nseptembra 2012 od cca 20:27 hod. do cca 22:08 hod., teda v hlavnom vysielacom čase, v dôsledku čoho\nmohol jeho nevhodný obsah ovplyvniť pomerne veľkú skupinu maloletých od 15 do 18 rokov; spôsob\nporušenia povinnosti - je predmetom výroku tohto rozhodnutia, ako aj jeho samotného odôvodnenia a\nspočíva v tom, že navrhovateľ 22. septembra 2012 o cca 20:27 hod. odvysielal v rámci programovej\nslužby JOJ program Farmár hľadá ženu, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých\ndo 15 rokov, a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita\" a\nscény, ktoré naplnili kritérium „sexuálne správanie prezentované ako forma zábavy\" podmieňujúce jeho\nklasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, v dôsledku čoho došlo\njeho klasifikovaním účastníkom konania ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov k\nnesprávnemu uplatneniu JSO. Vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti došlo už samotným\nfaktom, že bol odvysielaný predmetný program s označením, ktoré bolo v rozpore s podmienkami JSO,\nnie je možné podľa názoru odporcu poukázať na špecifiká spôsobu porušenia povinnosti, ktoré by mohli\nmať vplyv na určenie výšky pokuty.\nOdporca tiež poukázal na to, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponuje jednoznačne\na preukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo k získaniu\nbezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie\nvýšky pokuty. Odporca vzal do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj\nfakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, jeho závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a\nrozsah a dosah vysielania účastníka konania. Pri určovaní výšky pokuty nemohol prihliadnuť na sankciu\nuloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje.\nVzhľadom na vyššie uvedené kritériá ako aj skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase spáchania\npredmetného správneho deliktu už viackrát za porušenie predmetnej povinnosti sankcionovaný,\npovažoval odporca výšku pokuty za plne odôvodnenú.\n\nProti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok podľa\n§ 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP\") a žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a nedostačujúce na posúdenie veci a\nv konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nV prvom rade uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom odporca detailne\npreskúmal predložené obrazovo-zvukové záznamy z vysielania, kedy tak urobil, kto bol pri tomto úkone\nprítomný, akým spôsobom vykonanie tohto dôkazu prebiehalo, atď. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo\nsprávneho spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vykonania tohto dôkazu neexistuje\nžiaden záznam - zápisnica. Navrhovateľ mal za to, že jednotliví členovia odporcu sa s predmetným\ndôkazom, ktorým je záznam z vysielania, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tento nevykonali,\npričom vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania je možné považovať za špecifickú\nformu ohliadky podľa ustanovenia § 38 Správneho poriadku, nakoľko ohliadkou sa rozumie každý\npostup, ktorým sa správny orgán vlastným empirickým vzhliadnutím presvedčí o predmete konania.\nPreto namietal, že odporca pochybil, keď predmetné dôkazy nevykonal, resp. o ich vykonaní, ako\ndôkazného prostriedku (ohliadky) v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 Správneho poriadku nevyhotovil\nzápisnicu. Vyhotovenie zápisnice z vykonania dôkazu je významnou procesnou zárukou, pretože táto\nje objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným súhrnom, ktorý obsahuje najmä súhrn\nformálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popis priebehu\npredmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení Správneho poriadku. Zo samotnej\npovahy ohliadky ako procesného úkonu v správnom konaní podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že\npráve bezprostrednosť a priamosť pozorovania je nenahraditeľným rysom v konaní pred odporcom a\nnie je možné sa mu vyhnúť odkazom na sprostredkovanú analýzu/prepis/popis bez toho, aby jednotliví\nčlenovia obrazovo-zvukový záznam, za ktorý môžu udeliť citeľnú sankciu, na vlastné oči videli. Je totiž\nmožné predpokladať, že v mnohým prípadoch sa bude jednať o hraničné javy, ktorých hodnotenie má\nvysoko subjektívne a hodnotové aspekty, ktoré úradnícka analýza, ktorá ich zhŕňa, rozhodne nemôže\nnahradiť. Poukázal na to, že ak by analýza nahradila zápisnicu, došlo by k situácii, kedy by de facto\nrozhodovali nikým nevolení úradníci/zamestnanci, namiesto osobného rozhodovania členov odporcu,\nktorí sú volení Národnou radou SR. Preto podľa jeho názoru v zmysle vyššie uvedených skutočností\nodporca pri vykonávaní dôkazov postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, čím nedostatočne zistil\nskutkový stav veci; zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a v konaní odporcu bola zistená\ntaká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti predložil Uznesenie\nrozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp.zn.: 7As/57/2010-82, z 03.04.2012.\nĎalej navrhovateľ namietal, že odporca nedostatočne identifikoval správny delikt, najmä spôsob jeho\nspáchania už v samotnom oznámení o začatí správneho konania. Podľa jeho názoru vzhľadom na\nuplatňovanie zásad trestného práva v konaniach správneho trestania je zrejmé, že Oznámenie o začatí\nsprávneho konania je ekvivalentom k Uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 206 Trestného poriadku).\nRovnako ako Uznesenie o vznesení obvinenia, tak aj Oznámenie o začatí správneho konania má\nzásadný význam pre správne konanie a pre navrhovateľa ako účastníka konania. Absolútne kruciálnou\npožiadavkou je, aby Oznámenie o začatí správneho konania podrobne identifikovalo správny delikt,\nktorý sa kladie navrhovateľovi za vinu, vrátane podrobného vymedzenia miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania. Zo skutkového stavu veci, ako aj z Oznámenia o začatí správneho konania je podľa\nnázoru navrhovateľa zrejmé, že odporca povinnosť presnej a nezameniteľnej špecifikácie nesplnil a\nzaslal mu nešpecifické, všeobecné, vágne oznámenie, z ktorého nevyplýval spôsob - v konkrétnom\nprípade presné slovné spojenia, resp. obrazovo-zvukové časti programu, ktoré mali naplniť namietané\nkritéria JSO. Z predloženého oznámenia a prepisu/popisu skutkového stavu nie je podľa názoru\nnavrhovateľa zrejmé, odvysielaním ktorej konkrétnej časti z popisovaného programu mohol porušiť\nustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. V oznámení o začatí konania sú podľa jeho názoru\núčelovo vybrané niektoré rozsiahlejšie časti z priloženého prepisu/opisu skutkového stavu, o ktorých\nodporca tvrdí, že obsahovali viacero vyjadrení, ktoré mohli mať charakter slovnej agresivity a viacero\nscén, v ktorých mohlo dôjsť k prezentácii sexuálneho správania ako formy zábavy. Navrhovateľ sa\nmôže k svojmu „obvineniu\" relevantne vyjadriť jedine vtedy, keď zo samotného oznámenia o začatí\n\nsprávneho konania jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností vyplýva identifikácia\nsprávneho deliktu, vrátane špecifického popisu, ktorý naznačuje spôsob spáchania správneho deliktu.\nTáto požiadavka nie je naplnená vtedy, keď odporca bez ďalšieho zašle prepis/popis skutkového stavu\nna 15 strán A4 (ktorý je navyše neautentický) a ako sám uvádza v oznámení, len príkladmo vyberie\nniektoré široké pasáže, ktoré majú v sebe obsahovať niektoré z kritérií pre označenie programov\nsymbolom JSO. Nesplnenie tejto požiadavky nie je možné podľa navrhovateľa nahradiť identifikáciou\nspôsobu spáchania v samotnom napadnutom rozhodnutí, nakoľko navrhovateľ nedostal možnosť sa\nk takémuto konkrétnemu vymedzeniu a identifikácii spôsobu vyjadriť sa. Predmetné konanie odporcu\npredstavuje podľa názoru navrhovateľa takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť samotného\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko v rozpore s právami navrhovateľa mu odporca odňal možnosť konať\npred správnym orgánom, najmä právo poznať skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a právo vyjadriť sa k\nobvineniu. Taktiež namietal, že skutočnosť, že hlavní aktéri vystupovali pod vplyvom alkoholu si odporca\nvymyslel.\nAvšak, podľa názoru navrhovateľa, aj keby nedošlo k vyššie uvedeným nedostatkom v postupe odporcu,\npotom nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že uvedený program mal byť označený ako nevhodný\npre skupinu maloletých do 18 rokov. V tejto súvislosti uviedol, že odporcom vymedzené časti programu,\nktoré sa (zrejme) mali týkať kritéria slovnej agresivity (nevhodný do 18 rokov), a ktoré sú zároveň\nvymedzené prevažne na str. 1 a na začiatku str. 2 oznámenia o začatí správneho konania, takýto stupeň\nnedosahujú, a preto symbol „15\" (nevhodný do 15 rokov) bol na ich označenie (programu) postačujúci.\nVulgárne slová, napriek tomu, že väčšina z nich je v širokej miere používaná v hovorovej reči väčšiny\nchránenej vekovej kategórie (od 15 rokov do 18 rokov), boli z obsahu predmetného programu „vypípané\",\nčím bola ochrana maloletého diváka zabezpečená. Túto skutočnosť potvrdil odporca v napadnutom\nrozhodnutí, pričom takýto spôsob považoval za zákonný. Ostatné časti programu obsahujú výmenu\nnázorov medzi jednotlivým účastníkmi, ktorá však vzhľadom na svoj obsah podľa názoru navrhovateľa\nnenapĺňa kritériá slovnej agresivity. Výmena názorov medzi viacerými osobami je absolútne imanentnou\nsúčasťou prirodzenej spoločenskej interakcie. Je viac ako jednoznačné, že v skupine viacerých ľudí len\nvýnimočne dôjde k absolútnej názorovej zhode a je nereálne očakávať, že v prípade nekonformnosti\nnázorov dôjde k jej výmene. Nielenže táto skutočnosť vychádza z ľudskej prirodzenosti, ale navyše\npozitívne vplýva na spoločenský vývoj, nakoľko vedie k názorovej pluralite a tolerancii názorov iných,\nktoré sú pre fungovanie demokratického štátneho zriadenia vitálne. V predmetnej časti odvysielaného\nprogramu výmena názorov nepresiahla podľa názoru navrhovateľa hranice bežnej interakcie, ktorá je\nsamozrejmá a prítomná aj v kruhu členov chránenej vekovej kategórie (od 15 rokov do 18 rokov) a teda\nz hľadiska svojho obsahu nepredstavuje ohrozenie ich vývoja. Ostatne podľa názoru navrhovateľa nie je\nmožné ohroziť vývoj maloletých takým konaním, ktoré je pre chránenú vekovú kategóriu známe, bežné\na touto kategóriou zoširoka používané.\nTaktiež, podľa názoru navrhovateľa, odporca absolútne neprípustne a nad rámec zisteného skutkového\nstavu „odhadol\" bez akéhokoľvek skúmania, že program ako celok bol zameraný na konflikty medzi\nsúťažiacimi. Nielenže táto skutočnosť nevyplýva zo zisteného skutkového stavu, navyše je aj absolútne\nzavádzajúca. Program ako celok bol zameraný na hľadanie partneriek pre uchádzačov -farmárov.\nSkutočnosť, že dôjde k výmene názorov je prirodzeným javom, ktorý nemožno považovať za „zámer\"\nnavrhovateľa. Dokonca aj v prípade, ak by bol „zámer\" navrhovateľa poukazovať na konfliktné situácie,\ntáto skutočnosť by nezmenila nič na fakte, že odporca je povinný pri ich hodnotení postupovať objektívne\na nebrať do úvahy „zámer\" navrhovateľa. Neobjektívne hodnotenie odporcu podľa názoru navrhovateľa\nnajlepšie znázorňuje jeho vyjadrenie, že daný program nemá žiadnu umeleckú hodnotu ani morálne\nposolstvo. Podľa názoru navrhovateľa sa odporca snaží stavať do role morálnej autority a určovať\n(cenzurovať), aké programy majú umeleckú hodnotu a posolstvo. Ak programy toto kritérium odporcu\nnespĺňajú, tak rovnako ako v prejednávanej veci, uvedie nerelevantné kritériá za účelom trestania\nnavrhovateľa za obsah, ktorý je pre odporcu a jeho členov ideologicky nevyhovujúci.\nPokiaľ odporca vytýkal predmetnému programu prezentáciu sexuálneho správania formou zábavy,\nk tomuto navrhovateľ uviedol, že hlavným motívom programu bolo hľadanie vhodných partneriek/\npartnerov pre vybraných uchádzačov (farmárov). Tvrdil, že motívom v žiadnom prípade nebolo\nzobrazovať sexuálne správanie formou zábavy. Ak by aj z dejovej línie predmetného programu vyplynula\nnáklonnosť medzi jednotlivými účinkujúcimi, ktorá by prerástla do niektorej z foriem „sexuality\" podľa\nhodnotiacich kritérií JSO, táto by bola súčasťou dejovej línie predmetného typu programu, a teda je\n\nopätovne vylúčené, aby naplnila hodnotiace kritérium podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d/ a f/ vyhlášky\nč. 589/2007 Z.z. o JSO.\nNavrhovateľ s poukazom na rozsudok ESĽP vo veci Amann proti Švajčiarsku taktiež namietal, že\npre postup odporcu neboli naplnené kritériá legality, legitimity a proporcionality zásahu do slobody\nprejavu. Tvrdil, že JSO stanovuje hodnotiace kritériá jednotlivých klasifikácií programov príliš všeobecne\na nepresne a samotný odporca ich nedefinuje dostatočne jasne, konštantne a presne. Navrhovateľ mal\nza to, že požiadavka zákonnosti zásahu nebola v prejednávanej veci splnená, pretože odporca napriek\nargumentu o možnosti použitia správnej úvahy, správnu úvahu v predmetnom prípade nepoužil, nakoľko\nopätovne zlyhal pri definovaní pojmov, ktoré sú súčasťou hodnotiacich kritérií JSO a tak navrhovateľovi\nani tretím osobám nie sú známe ani len príklady, ktoré tieto kritériá spĺňajú, a ktoré nie.\nAni požiadavka označovania programov grafickým symbolom vhodnosti, nie je podľa názoru\nnavrhovateľa proporcionálna, nakoľko neexistuje naliehavá spoločenská potreba na tom, aby došlo\nk takémuto obmedzovaniu slobody prejavu navrhovateľa. Poukázal na to, že maloletým je nevhodný\naudiovizuálny obsah prístupný z viacerých zdrojov, ako sú internet, televízne vysielanie domácich\nvysielateľov, televízne vysielanie zahraničných vysielateľov, filmová produkcia na DVD, filmová\nprodukcia v kinách, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, atď. Z uvedeného množstva zdrojov\nnevhodného obsahu je však regulovaný len obsah televízneho vysielania domácich vysielateľov, hoci\nostatné zdroje sú maloletým divákom rovnako dostupné. Takýto spôsob napĺňania legitímneho cieľa je\npodľa názoru navrhovateľa zjavne neproporcionálny, dokonca diskriminačný voči domácim televíznym\nvysielateľom a navyše legitímny cieľ napĺňa len okrajovo.\nV tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že vo viacerých konaniach (napr.: 492-PLO/O-6195/2012) navrhol\na predložil odporcovi zoznamy televíznych staníc, nachádzajúcich sa v ponukách poskytovateľov\nretransmisie (káblových televízií). Prevažujúci stav na území Slovenskej republiky je taký, že drvivá\nväčšina divákov prijíma televízne vysielanie navrhovateľa a iných televíznych staníc (vysielateľov)\nprostredníctvom retransmisie, čiže prostredníctvom tzv. „káblových\" televízií, ako napr.: „MAGIO\";\n„ORANGE TV\"; „UPC\"; „ANTÍK TV\"; „SATRO\"; „SKY LINK\" a pod. Do programovej ponuky\n„retransmitorov\" sú zaradené jednak „slovenské\" televízne stanice, ale aj zahraničné televízne stanice\nv českom alebo inom jazyku, na ktorých sa povinnosť označovania programov JSO nevzťahuje. Reálny\nstav teda znamená, že maloletí diváci sa oboznamujú s obsahom vysielania navrhovateľa rovnako\nako s obsahom vysielania ostatných vysielateľov (televíznych staníc). Povinnosť označovať vysielané\nprogramy grafickým symbolom JSO však odporca uplatňuje len voči „slovenským\" prevádzkovateľom\ntelevíznych staníc. Takýto postup je podľa názoru navrhovateľa flagrantne diskriminačný, nakoľko diváci\nna území Slovenskej republiky sa oboznamujú nielen s obsahom „slovenských\" televíznych staníc, ale\nv rovnakej miere aj s obsahom ostatných zahraničných televíznych staníc. Navrhovateľ poukázal na to,\nže ak má byť naplnený legitímny cieľ, ktorým je ochrana maloletého diváka pred nevhodným televíznym\nobsahom, tak takéto obmedzenie musí byť uplatňované zo strany odporcu plošne na každý vysielaný\nobsah, s ktorým sa maloletý divák môže oboznámiť, čiže aj voči ostatným, iným než „slovenským\"\ntelevíznym staniciam. Navyše z ponuky programov jednotlivých „káblových\" televízií vyplýva, že divákom\nokrem iného sprostredkúvajú aj sexuálny obsah (soft erotika, porno) alebo filmový obsah (násilie,\nslovná agresivita a pod.), ktorý je bez akejkoľvek kontroly zo strany odporcu sprístupnený všetkým\nvekovým kategóriám bez rozdielu. Predmetné konanie a teda aj samotné obmedzenie slobody prejavu\nnespĺňa podľa názoru navrhovateľa podmienku proporcionality a neodôvodnene ho diskriminuje voči\niným vysielateľom, ktorých programy sú prístupné v rovnakom čase a na rovnakom mieste, rovnakým\nvekovým skupinám maloletých divákov, ktoré sa odporca snaží chrániť.\nPodľa názoru navrhovateľa, proporcionalita a naliehavá spoločenská potreba nie je naplnená ani z\ntoho dôvodu, že označovanie programov JSO má vo svojej podstate mať len odporúčací charakter.\nZodpovednosť za riadny morálny a psychicky vývin maloletých majú predovšetkým rodičia alebo\nzákonní zástupcovi. JSO a rozhodovacia prax v tejto oblasti sú vyjadrením až príliš obmedzujúceho\npaternalistického správania sa orgánov štátu. Nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutnou\nspoločenskou potrebou, aby zodpovednosť za správnu výchovu maloletých štát prenášal z rodičov a\nzákonných zástupcov na navrhovateľa ako podnikateľský subjekt súkromného práva.\n\nOdporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadril podaním z 27. júna 2013, v ktorom žiadal\nnapadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.\nK jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedol, že záznam z vysielania je jedným z podkladov pre\nrozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie si určuje správny orgán. Vzhľadom na dikciu ustanovenia\n§ 34 ods. 3 Správneho poriadku bol navrhovateľ povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených\nvo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú mu známe. Navrhovateľ bol odporcom vyzvaný v\noznámení o začatí správneho konania, aby zaslal svoje stanovisko a navrhol dôkazy, to znamená, že\nodporca postupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a dal navrhovateľovi možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Navrhovateľ bol v oznámení o\nzačatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní,\nktorými sú záznam vysielania programu Farmár hľadá ženu odvysielaný na televíznej programovej\nslužbe JOJ dňa 22.9.2012\no cca 20:27 hod. a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu predmetného oznámenia. Z\nuvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámený s tým, čo tvorí podklad rozhodnutia. Navrhovateľ\nbol súčasne vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu správneho konania a navrhol ďalšie dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, čo aj urobil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca tak poskytol navrhovateľovi\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, ako aj navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, pričom navrhovateľ bol zároveň poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, odporca\nrozhodne aj bez jeho stanoviska. Odporca pri svojom rozhodovaní nepoužil žiadne ďalšie podklady,\nnakoľko dospel k záveru, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený, a to preskúmaním\nvyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj vzhliadnutie záznamu vysielania\ndotknutého programu odporcom. Spochybnenie sledovania programov, ktorých obsah je predmetom\nsprávneho konania nemá podľa názoru odporcu racionálny základ a uvedené námietky zo strany\nnavrhovateľa sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše zavádzajúce. Podľa názoru odporcu\nje potrebné prepis/popis skutkového stavu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a zároveň je\nobsiahnutý aj v rozhodnutí správneho orgánu vnímať výlučne ako prejav zásady písomnosti správneho\nkonania a z toho dôvodu ho nie je možné zamieňať, resp. ho považovať za dokument, ktorý by suploval\nzápisnicu o vzhliadnutí záznamov vysielania odporcom. Nakoľko navrhovateľ v rámci správneho konania\nani vo svojom písomnom stanovisku k predmetu správneho konania neuviedol žiadne konkrétne\nnámietky voči podkladom pre rozhodnutie, nepovažoval odporca záznam vysielania programu a jeho\nprepis/popis za sporný. Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ani sám navrhovateľ nenamietal\nrozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom\nvysielania. Odporca zdôraznil, obdobná námietka bola vznesená i vo viacerých konaniach vedených\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\"), v ktorých najvyšší súd postup\nodporcu pred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia odporcu potvrdil (medzi inými\nrozsudky č.k. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010).\nK námietke nedostatočnej identifikácie správneho deliktu odporca uviedol, že v oznámení o začatí\nsprávneho konania boli popísané konkrétne pasáže napadnutého programu, vyjadrenia a scény, v\nktorých mohlo dôjsť k prezentácii nevhodných obsahov a ktoré mohli, vzhľadom na ich obsah a spôsob\nspracovania v rámci programu zakladať rozpor so zákonom a explicitne bolo taktiež uvedené, že vzniklo\ndôvodné podozrenie z možného porušenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Z uvedeného\nje podľa odporcu zrejmé, že navrhovateľ bol jednoznačne a nezameniteľné oboznámený s predmetom\nsprávneho konania, a to v dostatočnom rozsahu na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým relevantným\nskutočnostiam, čo koniec koncov aj urobil vo svojom písomnom stanovisku.\nOdporca ďalej zopakoval, ktoré časti programu a z akých dôvodov považoval za prejavy v určitých\nmomentoch nielen slovnej ale aj fyzickej agresivity, ako posúdil intenzitu týchto prejavov a opakovane\nskonštatoval, že táto bola zosilnená okolnosťami, za ktorých k nim došlo. Vo väčšine prípadov bolo z\nartikulácie a gestikulácie účinkujúcich badateľné, že ich konanie bolo ovplyvnené požitím alkoholických\nnápojov, ktoré sa podávali na privítanie farmárok. Argument navrhovateľa, že pri posudzovaní frekvencie\nvýskytu nevhodných obsahov je potrebné brať do úvahy len obsahovo rozdielne scény považoval\n\nodporca za absurdný. Poukázal na to, že povinnosť označovať programy podľa JSO bola zavedená\npredovšetkým za účelom ochrany maloletých pred nevhodnými obsahmi vo vysielaní. Akceptujúc výklad\nuvádzaný navrhovateľom by bolo možné prezentovať nevhodné obsahy v neobmedzenom rozsahu,\nrozhodujúcou v prospech vysielateľa by bola len skutočnosť, že sa jedná o opakovanie totožného\nobsahu. Mohlo by tak dôjsť k situácii, kedy by prevažnú časť alebo aj celý program tvorili len dve alebo\ntri opakujúce sa scény s nevhodnými obsahmi a keďže by sa jednalo „len\" o opakovanie týchto scén\nodporca by mal, podľa názoru navrhovateľa, z kvantitatívneho hľadiska hodnotiť len výskyt týchto scén\na nebrať do úvahy ich opakovanie, spomaľovanie záberov a ich opätovné zaradenie do vysielania.\nOdporca zdôraznil, že práve opakovaním najvyhrotenejších prejavov a scén sa zintenzívňuje ich účinok\nna diváka, nevhodné obsahy prenikajú hlbšie do jeho povedomia, čím sa znásobuje ich účinok.\nOdporca nesúhlasil s námietkami navrhovateľa, že keďže v scénach, ktoré odporca definoval ako scény\ns prejavmi sexuálneho správania prezentovaného ako forma zábavy, nedošlo explicitne k zobrazeniu\nnahoty, potom táto skutočnosť automaticky vylučuje možnosť, že by sa mohlo jednať o prezentovanie\nsexuálneho správania formou zábavy a výpovedná hodnota uvedených scén a kontext, v ktorom boli\nodvysielané nemohol naplniť kritériá obsahov nevhodných a neprístupných pre maloletých do 18 rokov.\nPodľa názoru odporcu, scény s prejavmi sexuálneho správania prezentovaného ako forma zábavy\nuvedené v napadnutom rozhodnutí nie je možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej\nspoločenskej morálky, a preto ich ani nemožno označiť za primerané a vhodné, ak sú zaradené v\nprograme, ktorý je určený maloletým divákom mladším ako 18 rokov. Veková skupina maloletých je\nnáchylná na preberanie vonkajších vzorov a vplyvov a pri sledovaní programu s uvedeným obsahom\nmôže nadobudnúť dojem, že prezentované správanie je spoločensky akceptovateľné, čo ju môže viesť\nk jeho imitácií. Zo spôsobu spracovania predmetného programu, najmä z jeho obsahu, je podľa názoru\nodporcu zrejmé, že tieto kontroverzné scény majú tvoriť jeho podstatu a zvýšiť jeho atraktivitu. S\nprihliadnutím na kontext v ktorom sú zaradené - získanie si pozornosti farmára však pôsobia nielen\nsexuálne ale až vulgárne.\nVo vyjadreniach k námietkam navrhovateľa týkajúcim sa legitimity, legality a proporcionality zásahu do\nslobody prejavu odporca opakoval svoje argumenty uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\na na záver súhlasil s tvrdením navrhovateľa, že priamu a prvoradú zodpovednosť za vývoj maloletých\nnesú predovšetkým ich rodičia a zákonní zástupcovia, avšak zavedenie a uplatňovanie pravidiel JSO je\npodľa názoru odporcu prostriedkom, ktorý im má v tejto snahe byť nápomocný a preto jeho uplatňovanie\nmá z celospoločenského hľadiska podstatný význam.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s §\n250l a nasl. OSP a s § 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a tiež v zmysle svojej\nustálenej judikatúry preskúmaval, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok\nboli zistené úplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003) a dospel k záveru, že\npodanému opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ odvysielal dňa 22. septembra\n2012 o cca 20:27 hod. v rámci programovej služby JOJ program Farmár hľadá ženu, ktorý klasifikoval\nako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov.\nSporným medzi účastníkmi bolo posúdenie, či odporca v správnom konaní dodržal všetky procesné\nzásady vyplývajúce najmä zo Správneho poriadku a či predmetný program obsahoval vyjadrenia,\nktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita\" a scény, ktoré naplnili kritérium „sexuálne\nsprávanie prezentované ako forma zábavy\", ktoré by podmieňovali jeho klasifikáciu ako nevhodného a\nneprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov.\nOdporca ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu\n\nvymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii. Jeho prvoradým zákonným poslaním a teda aj\nprvoradou povinnosťou, je presadzovať záujmy verejnosti. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje v\nzáveru, že konaním monitorovaného subjektu došlo alebo dochádza k porušovaniu zákona, je oprávnený\npodľa § 64 a nasl. zákona o vysielaní a retransmisii uložiť sankciu.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii, na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania\").\nPodľa § 1 ods. 1 písm. b/ a f/ vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela,\nprogramy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy\nalebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú\nako nevhodné a neprístupné pre\nvekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú\nb) slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá,\nf) sexuálne scény alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené\ns prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo...\nPodľa § 1 ods. 5, obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek\ntelevíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 2 podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa ods. 3 na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické\nosoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 34 ods. 3 účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú\nmu známe.\nPokiaľ ide o námietky voči porušeniu procesných predpisov, tieto vyhodnotil senát najvyššieho súdu ako\nneopodstatnené, účelové a nemajúce oporu v administratívnom spise.\n\nZo zápisnice o hlasovaní odporcu z 26. marca 2013 jednoznačne vyplýva, že predmetom konania\nbolo monitorované vysielanie programu Farmár hľadá ženu, odvysielané 22. septembra 2012, pričom\nprítomní boli siedmi členovia odporcu, ktorí všetci hlasovali za to, že odvysielaním predmetného\nprogramu navrhovateľ porušil ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Navrhovateľ\nnepredložil jediný dôkaz o tom, že by sa prítomní členovia pred hlasovaním neoboznámili s obsahom\npredmetného programu. Podľa názoru najvyššieho súdu zápisnica o hlasovaní z 26. marca 2013 spĺňa\nvšetky náležitosti predpísané § 22 ods. 2 Správneho poriadku, aby mohla byť považovaná aj za zápisnicu\no vykonaní dôkazu - vzhliadnutí predmetného odvysielaného záznamu až na to, že chýba opis, ako\nkonanie prebiehalo. Napriek tomuto nedostatku dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že chýbajúca\nveta typu - „všetci prítomní členovia rady vzhliadli predmetný záznam\" - nemôže mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého postupu a rozhodnutia odporcu.\nSenát najvyššieho súdu vzhliadnutím posudzovaného audiovizuálneho záznamu nezistil žiaden logický\nrozpor medzi skutkovým stavom (odvysielaným programom) a obsahom napadnutého rozhodnutia, a\npreto len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa neexistuje relevantný dôvod domnievať\nsa, že odporca sa neoboznámil s posudzovaným vysielaním premietnutím nahrávky tohto vysielania.\nAko účelové a zavádzajúce vyhodnotil senát najvyššieho súdu aj tvrdenie navrhovateľa, že odporca\npočas správneho konania nedostatočne identifikoval správny delikt. Z administratívneho spisu vyplýva,\nže navrhovateľovi bol spolu s oznámením o začatí správneho konania zaslaný jednak celý prepis\nodvysielaného programu, ako aj presne identifikované časti, odvysielaním ktorých sa mal navrhovateľ\ndopustiť porušenia zákona o vysielaní a retransmisii, pričom konkrétne ustanovenie zákona § 20 ods.\n4 bolo v oznámení taktiež uvedené. Navrhovateľ mal teda vedomosť o tom, pre porušenie akého\nzákonného ustanovenia začal odporca správne konanie a akého konkrétneho skutku sa domnelé\nporušenie zákona o vysielaní a retransmisii týka. V priebehu správneho konania už predsa nedošlo\nk zmene skutkového stavu, ani nevyšli najavo nové dôkazy, nakoľko dôkazom o tvrdenom porušení\nzákona bol záznam vysielania predmetného programu. V neposlednom rade je dôležité podľa názoru\nnajvyššieho súdu podotknúť, že navrhovateľ mal v súlade s § 23 Správneho poriadku v priebehu\nsprávneho konania možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu odporcu, pričom porušenie tohto\npráva nenamietal. V danom prípade bolo podľa názoru najvyššieho súdu dostatočne určité, akým\nprogramom, v akom vysielaní, v akom časovom rozpätí a z akých skutkových dôvodov bolo potrebné\nodvysielaný program, resp. jeho časti posúdiť z hľadiska jeho možného negatívneho vplyvu na morálny\nvývoj maloletých.\nNámietky navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci sa po preskúmaní\nrozhodnutia odporcu javia taktiež ako neopodstatnené.\nPorušenie ustanovení zákona o ochrane maloletých predmetným programom resp. jeho časťami je dané\nobsahom a spôsobom ich spracovania, s prihliadnutím na kontext celého programu. Aj podľa názoru\nnajvyššieho súdu správanie sa hlavných aktérov vyššie popísaných scén, používanie expresívnych\nvýrazov vo vzájomných hádkach, ktoré sú výrazom vzájomnej nenávisti a agresivity nie je možné\npovažovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej spoločenskej morálky. Intenzita týchto výrazov\nje aj podľa názoru najvyššieho súdu v odvysielaných častiach programu vysoká a v kombinácii so\nsprievodnými gestikulačnými prejavmi naplnili pojem slovnej agresivity, ktorá je v zmysle JSO dôvodom\npre stanovenie nevhodnosti a neprístupnosti pre maloletých do 18 rokov.\nRovnaký názor zaujal senát najvyššieho súdu aj pokiaľ ide o vyššie uvedené zobrazenia, ktoré spolu\ns komentárom a s prihliadnutím na kontext v ktorom boli zaradené prezentujú sexuálne správanie ako\nformu zábavy a vyplnenia času a pôsobia nielen sexuálne ale až vulgárne.\nNa tomto mieste považuje najvyšší súd za vhodné pripomenúť, že vplyv na morálku spoločnosti a jej\njednotlivých členov, t. j. aj maloletých majú médiá v čoraz väčšom rozsahu. Práve z tohto dôvodu by\nvšak malo byť pre navrhovateľa vlastné, aby vo svojom vysielaní obmedzoval používanie vulgarizmov,\nneslušných slov a sexuálnych vulgárnych scén, nakoľko tieto sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo,\n\nže práve maloletí si osvoja určitý model správania, bez toho, aby porozumeli a vnímali nevhodnosť\ntohto ich následného osvojeného konania. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani konštatovanie\nnavrhovateľa, že väčšina vulgarizmov je v širokej miere používaná v hovorovej reči chránenej vekovej\nkategórie od 15 do 18 rokov.\nPokiaľ ide o námietky navrhovateľa týkajúce sa nenaplnenia kritérií legality, legitimity a proporcionality\nzásahu do jeho práva na slobodu prejavu, tieto vyhodnotil senát najvyššieho súdu ako zavádzajúce,\núčelové a nemajúce oporu v právnej úprave. Postavenie, úlohy kompetencie a právomoci odporcu vo\nvzťahu k navrhovateľovi, ako aj práva a povinnosti navrhovateľa v súvislosti s obsahom odvysielaných\nprogramov presne a jasne definuje zákon o vysielaní a retransmisii.\nPokiaľ ide o ochranu maloletých, vyhláška č. 589/2007 Z.z. obsahuje podrobnú úpravu označovania\naudiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby, ako\naj ich klasifikáciu ako nevhodných a neprístupných pre vekové skupiny maloletých do 18, 15, 12 a 7\nrokov. Zákon o vysielaní a retransmisii ako aj vyššie uvedená vyhláška sú každému dostupné, nakoľko\nsú uverejnené v Zbierke zákonov a ich ustanovenia sú formulované dostatočne presne a zrozumiteľne.\nTvrdenie navrhovateľa, že predvídateľnosť ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii je\nabsolútne nedostatočná preto nie je ničím podložené.\nPokiaľ ide o námietku diskriminácie, senát najvyššieho súdu k tejto poznamenáva, že z judikatúry\nESĽP, ale aj Ústavného a Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie s osobami v\nanalogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné\nodôvodnenie, t.j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi\npoužitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť. V predmetnom prípade zákonodarca v\nzákone o vysielaní a retransmisii v § 2 vymedzil jeho pôsobnosť, t.j. vymenoval subjekty, na ktoré sa\nzákon vzťahuje. O diskriminačné zaobchádzanie s navrhovateľom by mohlo ísť vtedy, ak by odporca\nbez náležitého odôvodnenia zaobchádzal s navrhovateľom odlišne ako s iným subjektom, na ktorý sa\nzákon o vysielaní a retransmisii vzťahuje rovnako ako na navrhovateľa. Takýto dôkaz však navrhovateľ\nnepredložil. Naopak, z rozhodovacej činnosti je senátu najvyššieho súdu známe, že aj iní vysielatelia, na\nktorých sa vzťahuje zákon o vysielaní a retransmisii sú sankcionovaní za porušenie § 20 ods. 4 zákona\no vysielaní a retransmisii rovnako, ako navrhovateľ.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500,- €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež\nten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\n\nVýška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}