Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/9/2013 z 20. 5. 2014
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2014, sp. zn. 2Sž/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010051.1
Najvyšší súd | 2Sž/9/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:9013010051.1 | 2014-05-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 16 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86ea2ee0-0a9b-4fe9-8e01-d69716b5dbcf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010051.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sž/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010051
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9013010051.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a
členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: L.,
P. č. X., XXX XX X. zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Chovan, Lipová 1040/28, 900 23 Viničné, proti
odporcovi: E., so sídlom Y. ul. č. X, V., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporu č. RP/020/2013
z 26. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu  č. RP/020/2013 z 26. februára 2013
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ   j e  p o v i n n ý   zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedený v X. č.
XXXXXXXXXX/XXXX, súdny poplatok vo výške 500,- €  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. RP/020/2013 z 26. februára 2013 odporca uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť v súlade s § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní
a retransmisii") pokutu vo výške 165,- € za porušenie povinnosti uloženej v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona
o vysielaní a retransmisii tým, že dňa 6.7.2012 na programovej službe Štúrovská televízia (ŠTV) v
programoch vysielaných o cca 08:02 hod., 13:02 hod., 15:32 hod., 18:03 hod., 20:03 hod. a 22:03 hod.
odvysielal príspevok o tragickej nehode pri Štúrove, ktorý obsahoval rozhovor dvoch nezobrazených
mužov k dopravnej nehode v maďarskom jazyku, čím došlo k nezabezpečeniu používania štátneho
jazyka v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, a zároveň
mu uložil aj úhrnnú sankciu podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii - upozornenie
na porušenie zákona, konkrétne § 38 ods. 2 a 4, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť tým, že na
programovej službe Štúrovská televízia (ŠTV) dňa 6.7.2012 odvysielal v čase o cca 08:02 hod., 13:02
hod., 15:32 hod., 18:03 hod., 20:03 hod. a 22:03 hod. sponzorované programy, v ktorých došlo k priamej
podpore predaja služieb sponzora programu - právnickej osoby COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné
družstvo osobitnými propagačnými zmienkami o týchto službách a dňa 6.7.2012 odvysielal v čase o cca
08:02 hod., 13:02 hod., 15:32 hod., 18:03 hod., 20:03 hod. a 22:03 hod. sponzorované programy, ktoré
boli na začiatku označené ako sponzorované sponzormi „Reštaurácia Sir Higgins", „EURO BYSTRINA",
„ANDY TRANS", „QUICK TAXI", „UNIFER železiarstvo" a „COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné
družstvo", bez toho, aby ich na konci zreteľne označil názvom sponzora, ak ide o právnickú osobu,
obchodným menom alebo menom a priezviskom sponzora, ak ide o fyzickú osobu príp. logom sponzora
alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.



Odporca videl pochybenie navrhovateľa najmä v tom, že ako účastník správneho konania v programoch
zo dňa 6.7.2012 odvysielal príspevok na tému tragickej dopravnej nehody pri Štúrove, v ktorom bol
odvysielaný rozhovor dvojice nezobrazených mužov k dopravnej nehode v maďarskom jazyku bez
titulkov, alebo následného odvysielania príspevku v Slovenskom jazyku,  sponzorované programy, ktoré
neboli náležité označené a sponzorované programy, v ktorých mohlo dôjsť k odvysielaniu osobitných
propagačných zmienok o službe právnickej osoby COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o možné porušenie § 16 ods. 3 písm. e/
zákona o vysielaní a retransmisii, predmetný príspevok informoval o tragickej nehode pri Štúrove, ktorá
sa stala 16.6.2012. K téme sa telefonicky vyjadrila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Nitre B. V. (vyjadrenie v slovenskom jazyku). Následne bol odvysielaný rozhovor dvojice nezobrazených
mužov k dopravnej nehode v maďarskom jazyku bez titulkov v slovenskom jazyku. Odporca poukázal
na to, že podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii, je vysielateľ povinný zabezpečiť
pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov
národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi. Osobitným predpisom vo
vzťahu k používaniu štátneho jazyka vo vysielaní je zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku"). Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku
sa vysielanie rozhlasovej programovej služby a televíznej programovej služby na území Slovenskej
republiky uskutočňuje v štátnom jazyku s výnimkami stanovenými v písmenách a/ až j/ predmetného
ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že vysielanie sa uskutočňuje v štátnom jazyku, okrem prípadov
predpokladaných zákonom. Navrhovateľ odvysielal v predmetnom príspevku rozhovor dvoch mužov
vyjadrujúcich sa k dopravnej nehode, ktorý však nebol v štátnom jazyku. Z § 5 ods. 1 zákona o štátnom
jazyku vyplýva, že takéto vysielanie musí spadať pod niektorú z výnimiek v ňom stanovených, v opačnom
prípade dochádza k porušeniu § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. Pre posúdenie
zákonnosti vysielania z hľadiska jazyka vysielania je podľa názoru odporcu  potrebné posúdiť, či sa
na vysielanie posudzovaného programu vzťahuje niektorá z výnimiek podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona o štátnom jazyku. Výnimky stanovené v § 5 ods. 1 písm. b/, c/ a f/ zákona o štátnom jazyku nie
je potrebné posudzovať, nakoľko sa vzťahujú na rozhlasové vysielanie. Rovnako sú v danom prípade
irelevantné výnimky stanovené v § 5 ods. 1 písm. d/ (vzťahujúca sa na vysielanie jazykových kurzov a
programov s príbuzným zameraním),  písm. e/ (vzťahujúca sa na vysielanie hudobných diel), písm. g/,
h/, i/ (vzťahujúce sa na vysielanie v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska
štátneho jazyka - teda v českom jazyku) a písm. j/ (vzťahujúca sa na vysielanie podujatí v priamom
prenose). V posudzovanom prípade bolo relevantné posúdiť výnimku stanovenú         v § 5 ods. 1 písm. a/
zákona o štátnom jazyku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom jazyku je možné vysielať inak ako
v štátnom jazyku inojazyčné televízne programy s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne
nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku.

Odporca poukázal na to, že zo záznamu vysielania je zrejmé, že podmienky tejto výnimky neboli
naplnené, nakoľko rozhovor dvoch nezobrazených mužov o dopravnej nehode v maďarskom jazyku
nebol doprevádzaný titulkami v štátnom jazyku a ani po jeho odvysielaní nenasledovalo vysielanie
identického obsahu v štátnom jazyku (program ďalej pokračoval vysielaním ďalších príspevkov a po jeho
skončení bola vysielaná inzercia).

Pokiaľ ide o možné porušenie § 38 ods. 2 a 4 zákona o vysielaní a retransmisii, k tomuto odporca
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na začiatku programu odvysielaného navrhovateľom 6. júla
2012 (program odvysielaný bez označenia) bolo odvysielané označenie sponzorov, a to „Reštaurácia
Sir Higgins", „EURO BYSTRINA", „ANDY TRANS", „QUICK TAXI", „UNIFER železiarstvo". Oznam
o sponzoroch programu trval cca 12 sekúnd. Následne bol odvysielaný ďalší oznam o sponzorovi
programu právnickej osobe COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, ktorá bola označená
prostredníctvom jej loga. Označenie sponzora malo nasledovnú formu „Sponzorom relácie A mtísor
támogatója" a medzi týmito textami bolo odvysielané firemné logo právnickej osoby Coop Jednota
Nové Zámky. Po uvedených sponzorských odkazoch nasledoval príspevok na tému 10. výročia
otvorenia predajne Coop Jednota v Štúrove. Po skončení tohto príspevku bolo opätovne odvysielané
označenie sponzora, ktoré označovalo za sponzora „relácie" právnickú osobu COOP Jednota Nové
Zámky. Označenie malo rovnakú formu ako je vyššie citované. Podľa názoru odporcu, z § 38 ods.
2 zákona o vysielaní a retransmisii jednoznačne vyplýva, že označenie sponzora programu má byť
odvysielané na začiatku a na konci programu. Označenie sponzorov „Reštaurácia Sir Higgins", „EURO
BYSTRINA", „ANDY TRANS", „QUICK TAXI", „UNIFER železiarstvo" bolo odvysielané len na začiatku



programu.  Označenie sponzora COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo bolo odvysielané
na začiatku programu a na konci príspevku o 10. výročí otvorenia predajne COOP Jednota Nové
Zámky. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odvysielané príspevky tvoria jeden celok - program, hoci
neboli označené spoločným názvom. Nakoľko príspevok účastníka konania o výročí otvorenia predajne
COOP Jednota Nové Zámky bol súčasťou tohto širšieho celku - programu, bolo podľa názoru odporcu
úlohou navrhovateľa odvysielať označenie sponzora  na začiatku a na konci programu. Navrhovateľ
konania síce odvysielal označenie sponzora na začiatku programu, ale nie na jeho konci. Odvysielanie
sponzorského odkazu na konci príspevku nie je podľa názoru odporcu možné považovať za splnenie
povinnosti podľa § 38 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii. Keďže príspevok je súčasťou programu,
sponzor, ktorý sa priamo alebo nepriamo podieľa na financovaní príspevku, sa fakticky priamo alebo
nepriamo podieľa na financovaní programu, do ktorého je tento príspevok zaradený, nakoľko v dôsledku
činnosti sponzora je vysielateľovi umožnené vytvoriť obsah programu. Účastníkovi konania tak vzniká
povinnosť odvysielať označenie sponzora na začiatku a na konci programu a nie na začiatku a na konci
príspevku.

V rámci príspevku o 10. výročí otvorenia predajne COOP Jednota Nové Zámky odznelo aj cit.: „... Coop
Jednota zakaždým ponúka ovocie a zeleninu najlepšej kvality, poskytuje kvalitný a čerstvý tovar, počas
celého dňa zabezpečuje čerstvé pečivo. Coop Jednota Nové Zámky je sieť obchodov, ktorá ponúka
najviac domácich produktov. ... ". Odporca poukázal na to, že podľa § 38 ods. 4 zákona o vysielaní
a retransmisii v sponzorovanom programe nemôže dochádzať k priamej podpore predaja, nákupu ani
prenájmu tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby. Ako jedna z foriem priamej podpory predaja
a nákupu sú exemplifikatívne uvedené osobitné propagačné zmienky.

V posudzovanom príspevku bolo uvedené, že ovocie a zelenina predávané v COOP Jednota sú vždy
najlepšej kvality, je v nej poskytovaný kvalitný a čerstvý tovar a počas celého dňa zabezpečené čerstvé
pečivo. Zároveň bolo dané do popredia, že ponúka najviac domácich produktov. Predaj v obchodoch je
možné označiť za službu. Vyzdvihovanie kvality tovarov predávaných v predajniach COOP Jednota a
poukazovanie na skutočnosť, že v predajni COOP Jednota je možné nájsť najviac domácich produktov,
má podľa názoru odporcu propagačný charakter. Z hľadiska informácií poskytnutých v posudzovanom
príspevku ich možno hodnotiť ako nadbytočné, jednoznačne propagačné až reklamné. Nepochybne
sa jedná o informácie vyzdvihujúce kvalitu predávaných výrobkov a tovarov. Keďže maloobchodný
predaj tovarov je hlavnou službou samotného reťazca COOP Jednota, vyzdvihovanie tovarov, ktoré je
možné v jeho prevádzkach zakúpiť, je zároveň vyzdvihovaním poskytovanej služby (pre spotrebiteľov
je práve kvalita predávaných tovarov jedným z najvýznamnejších kritérií pri rozhodovaní sa o predajni,
v ktorej nakúpia). Z ustanovenia § 38 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii však podľa názoru
odporcu nevyplýva, že podpora predaja, nákupu ani prenájmu tovarov alebo služieb sponzora alebo
tretej osoby je dosiahnutá akoukoľvek zmienkou o takejto službe, keďže toto ustanovenie hovorí o
osobitných propagačných zmienkach. Preto sa odporca vysporiadal aj s touto otázkou a uviedol,
že osobitnosť propagačných zmienok je potrebné hodnotiť podľa ich kvalitatívnej stránky, ako aj ich
formálneho zaradenia v programe. Ako je vidno z propagačných zmienok citovaných vyššie, tieto
mali po kvalitatívnej stránke výrazný propagačný charakter. Zároveň boli uvedené zmienky zaradené
priamo do príspevku. Predmetom príspevku bolo informovanie o oslavách výročia predajne a o
sprievodných akciách. Spropagovanie tovarov ponúkaných v predajni a samotnej služby sponzora
spôsobom typickým pre reklamu bolo nad rámec zamerania samotného príspevku. Odporca zároveň
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok č. 6Sž/5/2009, z odôvodnenia
ktorého okrem iného vyplýva záver,  že každá zmienka o službe tretej osoby, ktorá túto službu propaguje
v rámci sponzorovaného programu, je osobitnou propagačnou zmienkou a to bez ohľadu na kontext v
akom je uvedená, nakoľko jej osobitnosťou je práve jej vloženie do kontextu predmetného programu a to
aj v prípade uvedenia takýchto zmienok hosťom programu v priamom prenose.  Posudzovaný príspevok
je redakčne zostavovaný dopredu, preto je potrebné konštatovať, že samotné propagačné zmienky
boli už súčasťou dramaturgie programu, čo len umocňuje osobitnosť v ňom zaradených propagačných
zmienok.

Pri určovaní výšky sankcie vzal odporca do úvahy mieru zavinenia - účastník konania je za porušenie
predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny
delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť
na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že účastník konania bol za porušenia predmetného
ustanovenia zákona sankcionovaný už v minulosti a teda mohol a mal vedieť, že svojím konaním môže



porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o vysielaní a retransmisii; rozsah a dosah vysielania
- účastník konania je držiteľom licencie č. TD/18 na lokálne digitálne vysielanie televíznej programovej
služby, na základe ktorej svoje vysielanie šíri v Štúrove a okolí (na túto oblasť sa zameriava aj obsah
vysielania účastníka konania). Táto skutočnosť vyjadruje pokrytie územia vysielaním účastníka konania
a teda vyjadruje, koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností
ustanovených v zákone o vysielaní a retransmisii; trvanie správneho deliktu - v posudzovanom prípade
nie je možné zohľadniť trvanie správneho deliktu, nakoľko porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3
písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii spočívalo v odvysielaní rozhovoru dvoch nezobrazených
mužov v príspevku informujúcom o tragickej dopravnej nehode v maďarskom jazyku bez zabezpečenia
titulkovania ich rozhovoru do štátneho jazyka, resp. následného odvysielania príspevku (resp. programu)
v štátnom jazyku, čo nesúvisí s trvaním tohto rozhovoru, príspevku alebo programu; následky porušenia
povinností - účelom povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je
zabezpečiť, aby odvysielaný obsah bol zrozumiteľný pre majoritné obyvateľstvo Slovenskej republiky a
tým zabezpečovať ústavou garantované právo recipientov na informácie. Tým, že účastník konania časť
príspevku odvysielal len v maďarskom jazyku, nebolo časti populácie pokrytej jeho vysielaním umožnené
porozumieť odvysielanému obsahu v plnom rozsahu. Zákonodarca pritom povinnosť podľa § 16 ods. 3
písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii v spojení s § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku formuloval
striktne, keď ustanovil, že zrozumiteľnosť odvysielaného obsahu musí byť zabezpečená titulkovaním,
alebo bezprostredným následným odvysielaním programu v štátnom jazyku (nestačí zabezpečenie len
všeobecného porozumenia vysielanému obsahu); spôsob porušenia povinnosti - je predmetom výroku
napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho samotného odôvodnenia; závažnosť správneho deliktu - táto je
posudzovaná vzhľadom na všetky vyššie uvedené kritériá, pričom je potrebné zohľadniť, že vysielanie
navrhovateľa je lokálneho charakteru, je šírené na časti územia Slovenskej republiky s početnou
maďarskou menšinou a v maďarskom jazyku bola odvysielaná len časť predmetného príspevku. Preto
odporca posúdil závažnosť porušenia povinností navrhovateľom ako nízku a uložil mu sankciu vo výške
najnižšej možnej pokuty, akú ukladá zákon.

Proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok podľa §
64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP") a žiadal, aby najvyšší súd  napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie
a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne
zisteného stavu veci a následného nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že záver odporcu o tom, že výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o
štátnom jazyku neboli naplnené, nakoľko rozhovor dvoch mužov o nehode v maďarskom jazyku nebol
sprevádzaný titulkami v štátnom jazyku a ani po jeho odvysielaní nenasledovalo vysielanie identického
obsahu v štátnom jazyku, je nezákonný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného stavu veci a
následných nesprávnych právnych a skutkových zistení. Navrhovateľ uvedený program získal na
základe licencie podľa § 40 a nasl. zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon"). Podľa § 17 ods. 1 písm.
d/ autorského zákona má autor právo na nedotknuteľnosť svojho diela. Že ide o samostatný program
vyplýva podľa názoru navrhovateľa aj z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, v ktorom odporca dospel k
záveru, že „...príspevky na tému 10. výročia otvorenia predajne COOP Jednota Nové Zámky, tragickej
nehody, XIV. Ročníka turistickej prechádzky na pamiatku G. T., nespokojnosti rodičov v súvislosti
so zatvorením škôlky počas letných prázdnin a usporiadania westernových dní v kamennom Moste
odvysielané dňa 06.07.2012 o cca 08:02 hod., 13:02 hod., 15:32 hod., 18:03 hod., 20:03 hod. tvorili
jeden program. " Tento program podľa názoru navrhovateľa  napĺňa všetky znaky diela podľa § 7
autorského zákona. Navrhovateľ poukázal na to, že v jednej rovine tu proti sebe stoja zákony rovnakej
právnej sily - autorský zákon,  zákon o vysielaní a retransmisii a  zákon o štátnom jazyku. Pri takomto
rozpore prichádza do úvahy použitie zásady „Lex specialis derogat legi generáli", čiže podľa názoru
navrhovateľa špeciálny autorský zákon neguje použitie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o
vysielaní a retransmisii, resp. zákona o štátnom jazyku. A navyše, podľa názoru navrhovateľa, odporca
opomenul posúdiť, či pri programe išlo o autorské dielo poskytnuté vysielateľovi autorom na základe
licenčnej zmluvy, alebo o dielo vysielateľa,  a nepoužil správnu interpretačnú zásadu na vzniknutú
situáciu.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadril podaním z 27. mája 2013, v ktorom žiadal
rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že záver navrhovateľa o tom,



že odporca mal pochybiť tým, že neskúmal, na základe akého právneho titulu nadobudol navrhovateľ
právo odvysielať predmetný program je nesprávny a jeho tvrdenie, že ustanovenia autorského zákona
vylučujú aplikáciu povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii v spojení s §
5 ods. 1 jazykového zákona je účelové.

Podľa názoru odporcu, vysielateľ programovej služby - navrhovateľ, ako podnikateľský subjekt, je
objektívne zodpovedný za správny delikt. Jednou z charakteristík objektívnej zodpovednosti je, že táto
zodpovednosť sa zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Táto zásada platí aj v prípade zákona o
vysielaní  retransmisii, ako aj správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu
deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu
zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale
ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani
jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za
správny delikt.

Odporca nielenže nemal v správnom konaní povinnosť zisťovať, na základe akého titulu vzniklo
navrhovateľovi právo odvysielať predmetný program, ale takéto skutočnosti, ak by sa aj dostali do jeho
dispozície, by pri svojom rozhodovaní o vzniku zodpovednosti za správny delikt ani nemohol zohľadniť,
nakoľko navrhovateľ je objektívne zodpovedný za svoje vysielanie a tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť. Bolo rozhodnutím navrhovateľa, či si zakúpi práva odvysielať predmetný program, alebo nie.
Zo žiadneho právneho predpisu podľa názoru odporcu nevyplývala navrhovateľovi povinnosť zakúpiť si
predmetný program a odvysielať ho v rozpore s §16 ods. 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii.

Podľa názoru odporcu, poukazovanie na nedotknuteľnosť diela je účelové a irelevantné, nakoľko
jeho odvysielaniu predchádzalo rozhodnutie navrhovateľa zakúpiť práva na jeho odvysielanie. Toto
rozhodnutie bolo slobodnou vôľou navrhovateľa, preto nemožno argumentovať nesúladom právnej
úpravy, a preto je aj neodôvodnené uvažovať o použití právnej zásady „Lex specialis derogat legi
generáli". Navyše obsah licenčnej zmluvy, na základe ktorej malo byť dielo - predmetný program
nadobudnuté, ovplyvňoval aj navrhovateľ, ako zmluvná strana, a preto mal dojednať také podmienky
jeho odvysielania, aby bolo v súlade so zákonom.

Prijatie argumentácie navrhovateľa by viedlo k absurdným situáciám, kedy napríklad by si vysielateľ
zakúpil práva na vysielanie programu plného vulgarizmov, násilia, pornografických scén a iného obsahu,
na ktorého vysielanie sa vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z právnych predpisov, a odvysielal by ho bez
toho, aby vulgarizmy „vypípal", aby program označil príslušným grafickým symbolom, atď. argumentujúc,
že sa jedná o dielo nadobudnuté na základe licenčnej zmluvy a preto doňho nemôže nijako zasahovať.
Z uvedeného je podľa názoru odporcu evidentné, že argumentácia navrhovateľa a jeho právny názor
sú neudržateľné.

Odporca tiež uviedol, že právny názor navrhovateľa by mohol byť uplatnený len v prípade, ak by
vysielateľovi vyplývala z jedného právneho predpisu povinnosť niečo odvysielať a z iného právneho
predpisu rovnakej právnej sily by mu vyplývalo s prvou povinnosťou nezlučiteľné obmedzenie. To
však evidentne nebolo naplnené v posudzovanom prípade, keďže bolo plne v dispozícii navrhovateľa
rozhodovať o tom, čo odvysiela a ako to odvysiela, a to bez ohľadu na to, či sa táto dispozícia uplatňovala
len na prvotné rozhodnutie zakúpiť vysielacie práva k dielu, alebo bola prítomná v celom procese tvorby
programu. Objektívna zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o vysielaní a
retransmisii nedáva odporcovi možnosť zohľadniť skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ, z čoho logicky
vyplýva, že pre vyvodenie sankčnej zodpovednosti nie je ani potrebné, aby ich skúmal.

Na záver odporca uviedol, že pokiaľ ide o právo na nedotknuteľnosť diela upravené v § 17 ods. 1 písm.
d/ autorského zákona, toto právo je právom osobnostným. Jeho podstatou je právo na ochranu pred
nedovolenými zásahmi a hanlivým nakladaním s dielom. Titulkovanie diela v súlade s § 5 ods. 1 písm.
a/ jazykového zákona však nie je jeho zmenou, a keďže vyplýva zo zákona, jednoznačne nemožno
uvažovať o nedovolenej zmene. Z hľadiska autorskoprávnej ochrany by malo väčší význam uvažovať o
majetkových právach vysielateľa, ako však vyplýva z § 18 autorského zákona, titulkovanie diela nie je
jeho použitím, a preto sa naň nevyžaduje súhlas autora. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva,
že neopodstatnené je aj samotné tvrdenie o kolízii § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii
v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/ jazykového zákona s autorskoprávnou ochranou diela.



Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s §
250l a nasl. OSP a s § 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a tiež v zmysle svojej
ustálenej judikatúry preskúmaval,  či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok
boli zistené úplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003) a dospel k záveru, že
podanému opravnému prostriedku  navrhovateľa nie je možné  vyhovieť.

Z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ odvysielal dňa 6.7.2012 na
programovej službe Štúrovská televízia (ŠTV) v programoch vysielaných o cca 08:02 hod, 13:02
hod, 15:32 hod, 18:03 hod, 20:03 hod a 22:03 hod príspevok o tragickej nehode pri Štúrove, ktorý
obsahoval rozhovor dvoch nezobrazených mužov k dopravnej nehode v maďarskom jazyku, čím došlo
k nezabezpečeniu používania štátneho jazyka v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z. o
štátnom jazyku Slovenskej republiky, a zároveň mu uložil aj úhrnnú sankciu podľa § 64 ods. 1 písm.
a/ zákona o vysielaní a retransmisii - upozornenie na porušenie zákona, konkrétne § 38 ods. 2 a 4,
ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť tým, že na programovej službe Štúrovská televízia (ŠTV) dňa
6.7.2012 odvysielal v čase o cca 08:02 hod., 13:02 hod., 15:32 hod., 18:03 hod., 20:03 hod. a 22:03
hod sponzorované programy, v ktorých došlo k priamej podpore predaja služieb sponzora programu -
právnickej osoby COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo osobitnými propagačnými zmienkami
o týchto službách a dňa 6.7.2012 odvysielal v čase o cca 08:02 hod., 13:02 hod., 15:32 hod., 18:03 hod.,
20:03 hod. a 22:03 hod. sponzorované programy, ktoré boli na začiatku označené ako sponzorované
sponzormi „Reštaurácia Sir Higgins", „EURO BYSTRINA", „ANDY TRANS", „QUICK TAXI", „UNIFER
železiarstvo" a „COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo", bez toho, aby ich na konci zreteľne
označil názvom sponzora, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom
sponzora, ak ide o fyzickú osobu príp. logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu
sponzora.

Vzhľadom na obsah opravného prostriedku, ktorým navrhovateľ de facto napadol len prvú časť výroku
rozhodnutia odporcu, v ktorom mu bola uložená pokuta za porušenie povinnosti uvedenej v § 16 ods. 3
písm. e/ zákona a vysielaní a retransmisii, najvyšší súd v rámci súdneho prieskumu viazaný obsahom
a rozsahom opravného prostriedku preskúmal  zákonnosť len tejto jeho časti.

Skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné, sporným  zostalo posúdenie, či odporca mal, alebo
nemal posudzovať porušenie povinnosti navrhovateľa aj v kontexte autorského zákona tak, ako to
namietal navrhovateľ.

Podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný zabezpečiť pri vysielaní
programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných
menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku, vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie
televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem
vysielania
a) inojazyčných televíznych relácií s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim
vysielaním v štátnom jazyku,
b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku
a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov
národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,
c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,
d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,
e) hudobných diel s pôvodnými textami,
f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,
g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej
jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,
h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z
hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu 11b) a ktoré
boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,



i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej
zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných
televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,
j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej
relácie.

Podľa ods. 2 inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť
dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v
jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a/.

Podľa ods. 3 oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo
prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno
zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.

Podľa ods. 4 ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v
a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve alebo
b) neperiodickej publikácii.

Podľa ods. 5 príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí,
knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku
okrem tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín; taká tlačovina, katalóg alebo program
vydaný v jazyku národnostnej menšiny musí obsahovať základné informácie v štátnom jazyku. Tlačoviny,
katalógy a programy podľa predchádzajúcej vety vydané v štátnom jazyku môžu obsahovať aj znenia v
iných jazykoch v potrebnom rozsahu, ktoré sú v zásade obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku
a nasledujú až po znení v štátnom jazyku.

Podľa ods. 6 kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou
sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a
výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné
diela a divadelné hry s pôvodnými textami a prednesy literárnych diel v pôvodnom jazyku. Sprievodné
uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa
druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej
zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

Podľa ods. 7 nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia
byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text  sa uvádza rovnakým alebo menším
písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník môže požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko
z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú
ochrane podľa osobitného predpisu. Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom
nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa
jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje.

Podľa ods. 8 každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej
republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku.

Po preskúmaní spisového materiálu  sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom
rozhodnutí a vo vyjadrení odporcu,  že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový
stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho
rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne
ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle
ustanovení Správneho poriadku.

Odporca ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich
vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu
vymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii. Jeho prvoradým zákonným poslaním a teda aj
prvoradou povinnosťou je presadzovať záujmy verejnosti. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje v záveru,



že konaním monitorovaného subjektu došlo alebo dochádza k porušovaniu zákona, je oprávnený podľa
§ 64 a nasl. zákona o vysielaní a retransmisii  uložiť sankciu.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že navrhovateľ bol povinný pri vysielaní zabezpečiť používanie
štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi a
že k splneniu tejto povinnosti z jeho strany nedošlo, nakoľko nezabezpečil používanie štátneho jazyka
a nejednalo sa o výnimku upravenú v § 5 zákona o štátnom jazyku. Nebolo úlohou správneho orgánu
skúmať, prečo navrhovateľ svoju povinnosť nesplnil,  nakoľko táto otázka je pre vznik zodpovednosti
navrhovateľa nepodstatná.

Podľa § 67 ods. 2 písm. k/ zákona o vysielaní a retransmisii, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165,- € do 6 638,- € a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 99- € do 1 659,- € ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. e/.

V predmetnom prípade odporca uložil navrhovateľovi pokutu v sume 165,- € v súlade s § 64 ods. 1
písm. d/ a § 67 ods. 2 písm. k/ zákona o vysielaní a retransmisii  ktorý umožňuje uložiť pokutu od 165,-
€ do 6 638,- €.

Pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdil, že titulkovaním predmetného rozhovoru by došlo k
porušeniu práva autora tohto diela na jeho nedotknuteľnosť, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako
účelovú, nemajúcu oporu v právnej úprave.

Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s
poslaním odporcu  definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii,  bolo bez formálnych a logických
nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky  rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno priznať len
tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500,- €
rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.