{"guid": "3416cdf5-7452-449a-b04f-6fc456b3f25b:0beeae1d-cc5f-4a77-8167-586a45fc729c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1", "spisova_znacka": "8Sž/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/6/2013 z 20. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2014, sp. zn. 8Sž/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1", "identifikacne_cislo": "9013010036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g,h", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g,h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-4", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-5", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0beeae1d-cc5f-4a77-8167-586a45fc729c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/6/2013\n9013010036\n20. 02. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky:\nMAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BugalaĎurček, s.r.o., AK so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava 1, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne zo dňa 29. januára 2013, č. RP/001/2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/001/2013 zo dňa 29. januára 2013, p\notvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 500 € do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v K.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím Rady č. RP/001/2013 zo dňa 29. januára 2013 vydanom v správnom konaní č. 454PLO/O-5453/2012 odporkyňa ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/\nzákona č 308/2000 Z. z. postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\nnedodala odporkyni súvislý záznam z vysielania programu „Extrémne rodiny\" zo dňa 18. júna 2012 o\ncca 21:30 hod. vysielaného na programovej službe JOJ. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla,\nže Rada písomnosťou č. 3449/2012 zo dňa 25. júna 2012 doručenou navrhovateľke dňa 27. júna\n2012 si vyžiadala od navrhovateľky súvislý záznam z vysielania programu Extrémne rodiny zo dňa\n18. júna 2012 odvysielaného na programovej službe JOJ o cca 21:30 hod. a to v lehote sedem dní\nod doručenia predmetnej žiadosti. Navrhovateľka napriek tejto výzve predmetný záznam z vysielania\nnedodala. Následne odporkyňa na svojom zasadnutí dňa 23. októbra 2012 prijala uznesenie o začatí\nsprávneho konania voči vysielateľovi MAC TV, s.r.o. vo veci možného porušenia ust. § 16 ods. 3 písm. l/\nzákona č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodala odporkyni súvislý záznam z vysielania programu „Extrémne\nrodiny\" zo dňa 18. júna 2012 o cca 21:30 hod. vysielaného na programovej službe JOJ. Oznámenie o\nzačatí správneho konania bolo navrhovateľke doručené dňa 9. novembra 2012 na základe čoho začalo\nsprávne konanie č. 454-PLO/O-5453/2012. V oznámení o začatí správneho konania bola navrhovateľka\nzároveň vyzvaná, aby sa k predmetnému konaniu v lehote 10 dní vyjadrila a to v súlade s ust. § 33 ods.\n1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok.\n\nOdporkyňa v rozhodnutí poukázala na skutočnosť, že konanie správneho orgánu sa nezačalo\nvyžiadaním si záznamu z vysielania, ale až doručením oznámenia o začatí správneho konania pre\nmožné porušenie zákona. Povinnosťou vysielateľa je uchovávať súvislý záznam z vysielania a doručiť\nho Rade na požiadanie. Teda povinnosť neukladá vysielateľovi Rada, ale samotný zákon v § 16 ods. 3\npísm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. Predmetný list, ktorým si Rada vyžiadala záznam z vysielania podpísal\njej predseda, ktorý za Radu koná navonok v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona.\nPožiadavku navrhovateľky na vydávanie samotných rozhodnutí, ktorými Rada vyžaduje súvislý záznam\nz vysielania spochybnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 5/Sž/18/2011, kde sa plne priklonil\nk názoru Rady.\nNavrhovateľka ďalej namietala v administratívnom konaní, že za porušenie povinností uvedených v §\n19 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3. písm. l/ uložiť súhrnný trest, čo však nie je pravda, nakoľko k porušeniu\nuvedených povinností nemohlo dôjsť odvysielaním toho istého programu, nakoľko v prípade porušenia§\n19 ods. 1 cit. Zákona bol sankcionovaný za obsah programu. Naopak v prejednávanom prípade došlo k\nporušeniu § 16 ods. 3 písm. l/ cit. zákona nedodaním záznamu z vysielania a teda navrhovateľke uniká\npodstata použitia analógie v práve.\nNavrhovateľka taktiež namietala, že odpadol dôvod konania, nakoľko Rada si predmetný záznam z\nvysielania sama zhotovila pre účely konania 339-PLO/O-4385/2011, č. 340-PLO/O-4386/2012 a 359PLO/O-4596/2012 a že účel ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. bol naplnený. Rada bola\ntoho názoru, že účelom ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. je vykonávanie zákonnej\nkompetencie, dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v danej oblasti. Toto vyplýva aj z doterajšej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sž/59/2008 a 5Sž/37/2011.\nPokiaľ išlo o navrhovateľkou namietanú proporcionalitu zásahu Rady do práv vysielateľa v súvislosti so\nsankcionovaním za nedodanie záznamu, zákon na skúmanie proporcionality priestor nedáva, nakoľko\npovinnosť stanovená ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. je jednoznačná, teda tak, že\nvysielateľ je povinný na žiadosť Rady záznam z vysielania predložiť.\nPokiaľ išlo o navrhovateľkou namietanú proporcionalitu medzi právom sám sa neobviňovať a právom\nRady sama si zhotoviť záznam z vysielania a z toho vyplývajúceho sankcionovania navrhovateľky za\nnedodanie záznamu z vysielania poukázala Rady na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011,8Sž/15/2011, 8Sž29/2011, 2Sž/11/2012) z ktorých vyplýva, že Rada môže\nvyužiť oba spôsoby získania záznamu z vysielania.\nĎalšou námietkou navrhovateľky bolo poukazovanie na to, že nebol povinný predložiť záznam z\nvysielania poukazujúc na to, že táto povinnosť zasahuje do navrhovateľkiných práv, t.j. práva na inú\nprávnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) a to v intenciách\ntrestnoprávnej zásady neobviňovať sám seba. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci\nBykov c/a Ruská federácia. Odporkyňa v rozhodnutí argumentovala doterajšou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011,8Sž/15/2011.\nPri ukladaní sankcie Rada zohľadnila aj skutočnosť, že navrhovateľka sa porušenia § 16 ods. 3 písm.\nl/ zákona č. 308/2000 Z. z. dopustila už v minulosti a pri určovaní výšky sankcie vzala do úvahy\nnajmä mieru zavinenia (objektívna zodpovednosť za správny delikt) spočívajúci v opakovanom porušení\nzákonnej povinnosti , rozsahu a dosahu vysielania, kedy je navrhovateľka multiregionálnym vysielateľom\npodľa § 3 písm. q/ zákona č. 308/2000 Z. z., trvania a následkov porušenia (nejde o trvajúci delikt\na následok spočíval v tom, že si záznam z predmetného vysielania musela vyhotoviť Rada sama),\nzávažnosť správneho deliktu, ktorú hodnotila pre opakovanie deliktu ako stredne vysokú. Z vykonaného\ndokazovania nevyplynulo, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany navrhovateľky.\nVo podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP\"), doručenom najvyššiemu súdu dňa 21. marca 2013 proti hore uvedenému rozhodnutiu\nnavrhovateľka predovšetkým namietala, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nPokiaľ išlo o nesprávne právne posúdenie poukázal na viacčinný súbeh správnych deliktov a\nneaplikovanie absorpčnej zásady a poukázal na rozhodnutie ESĽP Beian c/a Rumunsko, III. ÚS 192/06,\n8Sž/24/2011, 5Sž25/2011 a pod. Poukázal na to, že voči navrhovateľke začalo dňa 12. septembra\n2012 konanie č. 339-PLO/O-4385/2012 za porušenie ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ. z. v súvislosti s odvysielaným programom Extrémne rodiny zo dňa 18. júna 2012 o cca 21:30\nhod. Navrhovateľka poukázala na nutnosť použitia absorpčnej zásady na viacčinný súbeh správnych\ndeliktov. Poukázala, že za predmetný program bola sankcionovaná v inom konaní a to podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. a to rozhodnutím Rady č. RP/003/2013. Pokiaľ ide o namietanú\nvadu konania žalovanej, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia poukázala na\nporušovanie čl. 6 Dohovoru ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a to v súvislosti so spôsobom ako\nsa získava dôkaz proti žalobkyni v súvislosti s administratívnom konaním a sebaobviňovaním v tomto\nadministratívnom trestaní. Súhlasil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že neexistuje\nv judikatúre ESĽP rovnaký(totožný) prípad, avšak namietal nedostatok eurokonformného výkladu čl.\n6 Dohovoru a poukázal na rozhodnutie ESĽP Funke c/a Francúzko, Allen c/a Veľká Británia a pod.\nPoukázal, na skutočnosť, že uloženej zákonnej povinnosti predložiť záznam z vysielania neznamená, že\ntakáto povinnosť môže byť v rozpore s ústavou. V odvolaní zopakoval ďalej námietky, ktoré uviedol vo\nsvojom vyjadrení k začatiu správneho konania č. 454-PLO/O-5453/2012 z 25. januára 2013. Na základe\ntoho žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nnáhradu trov konania.\nOdporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nZ obsahu jej vyjadrenia vyplýva, že sa pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.\nPoukázala, že navrhovateľkine námietky nie sú dôvodné a poukázala na doterajšiu judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných\nveciach, t.j. v veciach kedy navrhovateľka nepredložila záznam z programu v súlade ust. § 16 ods. 3\npísm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. Pokiaľ išlo o súbeh deliktov v tomto prípad (nedodanie záznamu z\nvysielania) a sankcionovanie vysielateľa za obsah programu Extrémne rodiny podľa§ 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z. z. išlo o dva rozdielne správne delikty a preto nebol dôvod ukladať za ne\nsúhrnný trest. Odporkyňa namietala, že navrhovateľke unikla podstata použitia analógie v práve, ktorá\nsa použije v prípade, ak absentuje právna úprava pre vopred nepredpokladanú situáciu, ktorá v istom\nokamihu nastane, pričom navrhovateľkou namietaná konštrukcia túto mieru prekračuje. Odporkyňa ďalej\npoukázala, že navrhovateľkou udávané rozhodnutia ESĽP vo veci Funke c/a Francúzko, Chambaz c/a\nŠvajčiarsko v ktorých ESĽP uviedol, že nie je možné požadovať aktívnu súčinnosť pri získavaní vecných\ndôkazov sa nevzťahujú na zákonom uloženú povinnosť archivovať záznam z vysielania a predložiť ho na\npožiadanie Rade. V ďalšom odporkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011, 8Sž/15/2012, 8Sž/29/2012) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS\n12/2013, IV. ÚS 26/2013). Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že jej rozhodnutie má všetky\nzákonné náležitosti a je riadne odôvodnené a vydané na základe správnych skutkových a právnych\nzáverov a preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na\nnariadenom pojednávaní dňa 20. februára 2014 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky\nnie je dôvodný.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 250l ods. 1 O. s. p.).\n\nPodľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať\nzáznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy vysielania počas\n45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam\nvysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nPodľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi\nrada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby, okrem\nvysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 € do 6638 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby\nod 99 € do 1659 €, ak neposkytol rade požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa listom č. 3349/2012 zo dňa 25.\njúna 2012 požiadala navrhovateľku o zaslanie súvislého záznamu vysielania programu Extrémne rodiny\nzo dňa 18. júna 2012 odvysielaného v čase od 21:30 hod. Z obsahu pripojeného spisu je zrejmé, že\nnavrhovateľka predmetný záznam z vysielania odporkyni nepredložila.\nTvrdenie navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam formálnym rozhodnutím,\npovažoval najvyšší súd za nedôvodné, nakoľko v zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ zákona 308/2000 Z. z.,\nje Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto\núkone rozhodovanie o vyžiadaní. Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností,\nako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká\nvydaním administratívneho rozhodnutia, táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona (§ 16 ods.\n3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/\nzákona 308/2000 Z. z. je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca\nv súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.\nPokiaľ navrhovateľka odporkyni predmetný záznam z vysielania nepredložila, je nepochybné, že si\nnavrhovateľka nesplnila zákonom stanovenú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ. z. Následkom toho vznikla odporkyni povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty podľa § 64 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nPokiaľ navrhovateľka namietala súbeh so správnym deliktom v konaní vedenom u odporkyne, za ktoré\njej bola podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. uložená pokuta za obsah programu Extrémne rodiny\nodvysielaného dňa 18. júna 2012, aj najvyšší súd dospel k zhodnému názoru ako odporkyňa, že ide\no dve samostatné porušenia zákona, ktoré spolu nijako nesúvisia a preto nebol dôvod prejednať ich\nv spoločnom konaní a uložiť navrhovateľke súhrnný trest. Ak by totiž platil záver ku ktorému dospela\n\nnavrhovateľka, tak by potom vo všetkých prípadoch porušenia zákona č. 308/2000 Z. z., ktorých by\nsa navrhovateľka dopustila v čase administratívneho konania o akomkoľvek inom porušení citovaného\nzákona, museli byť tieto prerokované spolu, čo by viedlo k situácii, že by nemohlo dôjsť k skončeniu ani\njedného administratívneho konania začatého odporkyňou voči navrhovateľke. Toto by sa však priečilo\núčelu zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým je naplnenie verejného záujmu v oblasti vysielania a retransmisie\na ochrane záujmov občanov.\nPokiaľ ide o porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)\nmôže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak\nv prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka nekonala\nako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o\nsprávnom delikte. Podrobne sa uvedenou problematikou zaoberal na podnet navrhovateľky aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v svojich uzneseniach IV. ÚS 12/2013 a IV. US 47/2013, pričom tieto závery sú\nnavrhovateľke ako aj odporkyni dostatočne známe z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v\nmedziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho\norgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá\nO. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.\nPodľa položky 10 písm. g/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych\npoplatkoch účinného od 1. októbra 2012 za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu vo veciach regulácie v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb, (§ 17 ods. 7, § 49 ods. 8, § 51 ods. 8, § 52 ods. 6, § 54 ods. 4, § 58 ods. 3, § 60\nods. 6 a 7, § 61 ods. 4, § 63 ods. 3, § 64 ods. 6, § 68 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov) ak\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky je 500 €.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č.\n10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.", "vazby": {}}