Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/6/2013 z 14. 1. 2014
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2014, sp. zn. 3Sž/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010035.1
Najvyšší súd | 3Sž/6/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:9013010035.1 | 2014-01-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bea7ae98-6246-41e1-850b-1cee280b4d03
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010035.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší súd
3Sž/6/2013
9013010035
14. 01. 2014
JUDr. Jana Zemková
ECLI:SK:NSSR:2014:9013010035.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.
a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA
- SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ
ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom
Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne
č. RP/014/2013 zo dňa 26. februára 2013, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/014/2013 zo dňa 26. februára 2013 p
o t v r d z u j e.
Navrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,
Bratislava.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 21.03.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/014/2013 zo dňa
26.02.2013.
Odporkyňa (ďalej aj Rada), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v
znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len zákon č. 308/2000
Z.z.), rozhodnutím č. RP/014/2013 zo dňa 26.02.2013 (vydaným v správnych konaniach č. 387-PLO/
O-4276/2011, č. 389-PLO/O-4278/2011, č. 391-PLO/O-4280/2011) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods.
1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000
Z.z. vo výške 3.000 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým,
že na televíznej programovej službe TV Markíza o cca 06:00 hod. odvysielala sponzorované programy
Teleráno, v ktorých došlo k priamej podpore predaja alebo nákupu tovarov alebo služieb, dňa 11.04.2011
služby Fiber TV spoločnosti Orange Slovensko, a.s., dňa 12.04.2011 tovaru „KIA Pikanto“ spoločnosti
Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a služby „cs link“ spoločnosti Media Vision, s.r.o. a dňa 13.04.2011

služieb „kurz prežitia“ a „Binka“ spoločnosti ARMY TRAINING, osobitnými propagačnými zmienkami o
týchto službách a tovaroch.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že Rada uložila účastníkovi konania na svojich
zasadnutiach dňa 11.10.2011 a 25.10.2011 za porušenie § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v rôznych
programoch Teleráno celkovo 5 sankcií - pokút vo výške 1000 € každá. V zrušujúcich rozsudkoch
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) uviedol, že Rada mala v tomto prípade
uložiť účastníkovi konania iba jednu sankciu, keďže predmetné porušenia naplnili pojmové znaky
pokračujúceho správneho deliktu, jednotlivé porušenia spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať
uvedený trestný čin. Najvyšší súd však neposkytol Rade podrobný návod, ako postupovať pri hodnotení
pojmových znakov pokračujúceho správneho deliktu, keďže iba identicky prebral a odkázal na pojmové
znaky pokračujúceho trestného činu. Pri pokračujúcom trestnom čine je však páchateľ vždy fyzická
osoba, ktorá disponuje určitou vôľovou zložkou. V prípade osobitostí správneho trestania právnických
osôb je nevyhnutné vysporiadať sa so subjektívnou súvislosťou v čase a spôsobe spáchania, inak
to bude naplnené vždy len preto, že došlo k odvysielaniu daného programu tým istým vysielateľom.
Jednotiaci zámer spáchať trestný čin je práve tým rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či ide
o pokračujúci trestný čin alebo nie. Rovnako aj objektívna súvislosť v čase a spôsobe spáchania
správneho deliktu je podstatná pri posudzovaní deliktov spáchaných právnickými osobami (rovnorodosť
spôsobu spáchania správneho deliktu). Zrušujúce rozsudky najvyššieho súdu tiež boli v rozpore
so skorším rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/41/2011 zo dňa 03.07.2012. Vzhľadom na
viazanosť právnym názorom najvyššieho súdu odporkyňa rozhodla v súlade s nimi a za špecifikované
porušenia zákona uložila jednu sankciu. Zo zrušujúcich rozsudkov bolo zrejmé, že najvyšší súd nemal
po vecnej stránke výhrady voči zrušeným rozhodnutiam. Odporkyňa dospela k záveru, že akúkoľvek
zmienku o tovaroch alebo službe sponzora alebo tretej osoby v sponzorovanom programe, ktorá
neslúži výlučne na identifikáciu sponzora alebo na vytvorenie výslovného prepojenia medzi programom
a jeho sponzorovaním je nevyhnutné preskúmať a posúdiť jej povahu, a teda či môže vo vzťahu
ku konkrétnym produktom alebo službám pôsobiť propagačne. Vo vysielaní dňa 11.04.2011 odzneli
zmienky o možnostiach, ktoré poskytuje služba Fiber TV, poukazovali na výhody, ktoré poskytuje
a vyzdvihovali kvalitný príjem vďaka zariadeniu, ktorým disponuje prevádzkovateľ tejto služby. Tieto
zmienky bolo možné označiť za pozitívne hodnotiace informácie, ktoré poukazujú na jedinečnosť a
atraktívnosť danej služby tým, že vypovedajú o jej výlučnosti oproti iným káblovým televíziám a tiež o jej
technologickej vyspelosti. Týmto došlo v rámci programu Teleráno k priamej podpore služby Fiber TV
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., prostredníctvom osobitných propagačných zmienok o tejto službe.
Dňa 12.04.2012 bol odvysielaný rozhovor so zástupcom spoločnosti Media Vision, s.r.o., v ktorom
okrem iného prezentoval benefity služby „cs link“. Bolo poukázané na výhody pri prijímaní digitálneho
vysielania prostredníctvom satelitného prijímača, v rámci rozhovoru bola tiež špecifikovaná konkrétna
služba poskytujúca príjem digitálneho vysielania prostredníctvom satelitu - cs link od spoločnosti Media
Vision, s.r.o. a explicitne boli spomenuté výhody tejto služby - ponuka 24 neplatených kanálov vrátane
troch programov vysielaných v štandarde HD, pričom bolo zdôraznené, že tieto programy sú k dispozícii
bez ďalších mesačných poplatkov.
Vo vysielaní dňa 13.04.2011 boli okrem iného odvysielané rozhovory so zástupcami spoločností ARMY
TRAINING a spoločnosti House and Garden services, v ktorých títo prezentovali svoje služby. Z
odvysielaného rozhovoru bolo zrejmé, že prezentovaná služba je atraktívna a výnimočná práve tým, že
ponúka špecifický adrenalínový zážitok a redaktorkine vyjadrenia pôsobili propagačne vo vzťahu k tejto
službe. Poukazovaním na celkovú profesionálnu úroveň tejto služby tak dochádzalo k jej nepriamemu
pozitívnemu hodnoteniu a teda k jej propagovaniu. V predmetnom sponzorovanom programe teda
došlo k priamej podpore služieb „kurz prežitia“ a „Binka“ spoločnosti ARMY TRAINING, osobitnými
propagačnými zmienkami o týchto službách.
Sponzorom programu môže byť neobmedzené množstvo právnických alebo fyzických osôb, ktoré môžu
ponúkať neobmedzený počet tovarov alebo služieb, pričom každý z týchto tovarov alebo služieb má
svoje špecifiká, preto je nevyhnutné každú zmienku o tomto tovare alebo službe v rámci sponzorovaného

programu posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétny tovar alebo službu, ako aj na obsah
a kontext daného programu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospela Rada k záveru, že v
predmetných programoch došlo k priamej podpore alebo nákupu služby alebo tovarov prostredníctvom
osobitných propagačných zmienok.
Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu
vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu
porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 3.000 €.
II.
Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len najvyšší súd) napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/014/2013 zo dňa 26.02.2013 zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania.
Uviedla, že dňa 11.04.2011 vysielateľ v čase cca od 06:00 hod odvysielal sponzorovaný program s
názvom Teleráno a všetky informácie, ktoré tam zazneli o službe s názvom Fiber TV boli informačného
charakteru a nepodporovali priamo predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.,. Dňa 12.04.2011 vysielateľ v čase cca od 06:00 hod odvysielal sponzorovaný program
s názvom Teleráno a rovnako aj tu všetky informácie, ktoré odzneli o spoločnosti CS Link boli výlučne
informačného charakteru. Dňa 13.04.2011 vysielateľ v čase od 06:00 hod. odvysielal sponzorovaný
program s názvom Teleráno, v ktorom všetky informácie, ktoré odzneli o spoločnosti ARMY TRAINING
boli výlučne informačného charakteru.
Navrhovateľka poukázala na to, že z hľadiska zachovania ústavných práv vysielateľa je nevyhnutné
definovať pojmy ako priama podpora predaja, nákupu a prenájmu tovarov alebo služieb, osobitné
propagačné zmienky o tovaroch alebo službách. Podľa navrhovateľky by tak odporkyňa mala urobiť
formou stanovísk a vyhlásení správneho orgánu, prípadne formou výkladu prostredníctvom svojich
rozhodnutí s tým, že by to malo byť už súčasťou výroku rozhodnutia správneho orgánu.
Všetky predmetné administratívne konania boli začaté za rovnakú skutkovú podstatu, domnienkou bolo
porušenie ustanovenia § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. Vysielateľ vysiela program s názvom
Teleráno dlhodobo a dlhodobo je tento program aj rôzne sponzorovaný, obsahom Telerána sú dlhodobo
aj informácie spotrebiteľského charakteru, ktoré podľa výkladu navrhovateľky nepresahujú rámec
informačného charakteru, a teda ich nemožno definovať ako také, ktoré by priamo podporovali predaj,
nákup alebo prenájom tovarov a služieb.
Navrhovateľka ďalej namietala nejednoznačnosť výrokovej časti rozhodnutia, kde podľa jej názoru
absentuje popis spáchania skutku alebo popis ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny
delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny
delikt spáchaný. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu musí byť
špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním. Považuje tiež za nevyhnutné, aby bol
výklad správneho orgánu k neurčitým právnym pojmom súčasťou už výrokovej časti rozhodnutia. Podľa
názoru navrhovateľky nie je možné sa v správnom rozhodnutí obmedziť len na jednoduchú konštatáciu,
že sa tak stalo odvysielaním osobitných propagačných zmienok o tovare alebo službe bez uvedenia
konkrétnych tvrdení, ktoré mali byť také, že naplnili definíciu osobitných propagačných zmienok o tovare
alebo službe. Poukázala pritom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.05.2011,
ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie Rady kvôli nejednoznačnému výroku. Výrok formulovaný v
napadnutom administratívnom rozhodnutí tak nespĺňa zákonné požiadavky na jeho presnosť a určitosť s
ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania, ktorým došlo k spáchaniu správneho deliktu a
navrhovateľka poukázala ešte na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/9/2009 zo dňa 22.09.2009.
Z výroku napadnutého administratívneho rozhodnutia navrhovateľke tiež nie je zrejmé, či išlo o úhrnnú
sankciu za pokračujúci správny delikt. Podľa názoru navrhovateľky mala odporkyňa začať nové správne

konanie, v ktorom by sa spojili predmetné správne konania do jedného a táto skutočnosť mala byť
navrhovateľke oznámená s možnosťou vyjadriť sa k tomu.
III.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/014/2013 zo dňa 26.02.2013 potvrdil. V dôvodoch
uviedla, že v programe zo dňa 11.04.2011 v rámci rozhovoru moderátora s hosťami programu, bola
služba Fiber TV prezentovaná ako jediná na Slovensku, ktorá umožňuje sledovanie programovej služby
TV Markíza vo formáte 3D a iné zmienky o možnostiach, ktoré poskytuje táto služba poukazovali na
výhody, ktoré poskytuje, vyzdvihovali do popredia kvalitný príjem vďaka zariadeniu, ktorým disponuje
prevádzkovateľ tejto služby a ktoré umožňuje sledovanie 3D vysielania na vyššej úrovni ako sledovanie
3D vysielania prostredníctvom 3D televízora. Tieto pozitívne hodnotiace informácie poukazovali na
jedinečnosť a atraktívnosť danej služby tým, že vyzdvihli jej výlučnosť oproti iným káblovým televíziám
a tiež jej technologickú vyspelosť, čím došlo k priamej podpore služby Fiber TV spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.,.
V programe zo dňa 12.04.2011 bolo poukázané na výhody pri prijímaní digitálneho vysielania
prostredníctvom satelitného prijímača a v rámci rozhovoru bola špecifikovaná konkrétna služba
poskytujúca príjem digitálneho vysielania prostredníctvom satelitu - cs link od spoločnosti Media Vision,
s.r.o.,. V rámci tohto rozhovoru boli sprostredkované výhody služby cs link vrátane poskytovaných
benefitov, čím došlo k priamej podpore služby cs link prostredníctvom osobitných propagačných
odkazov.
V programe zo dňa 13.04.2011 odznel rozhovor so zástupcom spoločnosti ARMY TRAINING, ktorý spolu
s moderátormi a redaktorkou programu prezentoval službu danej spoločnosti. Z obsahu rozhovoru bolo
zrejmé, že ponúkaná služba je atraktívna a výnimočná a redaktorkine vyjadrenia pôsobili propagačne
vo vzťahu k tejto službe. Týmto došlo v predmetnom sponzorovanom programe k priamej podpore
ponúkaných služieb osobitnými propagačnými zmienkami o týchto službách.
Výklad neurčitých pojmov je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu a keďže Rada nemá podľa
platnej právnej úpravy právomoc vydávať záväzné stanoviská alebo vyhlásenia, k výkladu neurčitých
pojmov, tak dochádza iba v rámci rozhodovacej činnosti Rady. Výklad neurčitých pojmov však nemusí
byť súčasťou výroku rozhodnutia, keďže to nevyplýva zo žiadnych ustanovení ani zásad správneho
poriadku. Neurčité pojmy sú vykladané vždy pomocou správnej úvahy a s prihliadnutím na individuálne
okolnosti prípadu, pričom takýto výklad nie je možné automaticky uplatňovať aj na ďalšie, skutkovo
odlišné prípady.
K námietke, týkajúcej sa výroku napadnutého administratívneho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že
tento jednoznačne ustanovuje, že k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 38 ods. 4 zákona č.
308/2000 Z.z., a teda k priamej podpore služieb a tovarov sponzora programu alebo tretej osoby
došlo odvysielaním osobitných propagačných zmienok o konkrétnych tovaroch a službách konkrétnych
subjektov. Výrok rozhodnutia tiež obsahoval ďalšie nevyhnutné náležitosti ako označenie účastníka
konania, identifikovanie programovej služby, názov a čas odvysielaných programov, ako aj paragrafové
označenie porušenej povinnosti. Správny delikt bol jednoznačne identifikovaný a nemohlo tak dôjsť k
zámene s iným správnym deliktom. Odporkyňa tiež poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 3Sž/41/2011. Vo výroku napadnutého administratívneho rozhodnutia bolo v súlade so zrušujúcimi
rozsudkami najvyššieho súdu skonštatované jedno porušenie zákona č. 308/2000 Z.z. a navrhovateľke
bola udelená jedna sankcia. Odporkyňa sa pri odôvodnení výšky pokuty riadne vysporiadala so všetkými
zákonnými kritériami. Odôvodnenie výšky pokuty navrhovateľka namieta iba všeobecnými tvrdeniami
bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré mala odporkyňa opomenúť. Odporkyňa tiež nemohla začať
nové správne konanie, keďže predchádzajúce správne konania neboli právoplatne ukončené. Nové
správne konanie by tak s ohľadom na prekážku litispendecie muselo byť zastavené.

IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a
na pojednávaní súdu dňa 14.01.2014, po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po
oboznámení sa s ústnym vyjadrením pracovníka odporkyne na pojednávaní dňa 14.01.2014, ako aj s
obsahom pripojených administratívnych spisov č. 387-PLO/O-4276/2011, 389-PLO/O-4278/2011, 391PLO/O-4280/2011, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/014/2013 zo dňa 26.02.2013, ako aj s obsahom
obrazovo-zvukových záznamov dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojimi rozsudkami č. k. 8Sž/40/2011-27 zo dňa 13.12.2012, č.
k. 8Sž/37/2011-25 zo dňa 29.11.2012 a č. k. 6Sž/36/2011 zo dňa 28.11.2012 zrušil predchádzajúce
rozhodnutia Rady č. RP/98/2011, RP/99/2011 a RP/102/2011 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Rada po obdržaní všetkých podkladov pre rozhodnutie následne rozhodla dňa 26.02.2013.
Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním
týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda
sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté
rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú
zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci boli začaté
tri správne konania oznámením o začatí správneho konania č. 391-PLO/O-4280/2011 zo dňa
04.07.2011, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 19.07.2011, ďalej oznámením
o začatí správneho konania č. 387-PLO/O-4276/2011 zo dňa 04.07.2011, ktoré bolo právnemu
zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 19.07.2011 a oznámením o začatí správneho konania č.
389-PLO/O-4278/2011 zo dňa 04.07.2011, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené
dňa 19.07.2011. Tieto správne konania boli ukončené administratívnymi rozhodnutiami, ktoré boli
rozsudkami najvyššieho súdu zrušené z dôvodu, že skutky navrhovateľky naplnili pojmové znaky
pokračujúceho správneho deliktu, keďže sa skutkami, kladenými jej za vinu dopustila porušenia § 38
ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., odvysielané sponzorované programy Teleráno na televíznej programovej
službe TV Markíza a predmetné vysielanie programov boli odvysielané navrhovateľkou. Podľa týchto
zrušujúcich rozsudkov najvyššieho súdu mala byť navrhovateľke uložená len jedna pokuta, keďže
sa navrhovateľka dopustila pokračujúceho správneho deliktu a nie samostatná sankcia za každý
jednotlivý odvysielaný sponzorovaný program. Voči zisteniam skutkového stavu a ani voči vecnej
stránke administratívnych rozhodnutí najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch
nič nenamietal. Vo všetkých troch administratívnych spisoch sú pripojené obrazovo-zvukové záznamy
predmetných programov. Ďalej sa v nich nachádzajú aj vyjadrenia navrhovateľky k správnemu konaniu,
zápisnice o hlasovaní Rady a napadnuté rozhodnutie Rady.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§
250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 38
ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza o cca 06:00
hod. odvysielala sponzorované programy Teleráno, v ktorých došlo k priamej podpore predaja alebo
nákupu tovarov alebo služieb, dňa 11.04.2011 služby Fiber TV spoločnosti Orange Slovensko, a.s., dňa
12.04.2011 tovaru KIA Pikanto spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a služby cs link spoločnosti
Media Vision, s.r.o. a dňa 13.04.2011 služieb kurz prežitia a Binka spoločnosti ARMY TRAINING,
osobitným propagačnými zmienkami o týchto službách a tovaroch. Za uvedené jej odporkyňa uložila
pokutu vo výške 3.000 €.
Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby
na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program, sponzorovaná programová služba
alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup
ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými
zmienkami o uvedených tovaroch či službách v týchto programoch, programovej službe alebo v
audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak porušil podmienky na vysielanie
sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.
Najvyšší súd, senát 3S, sa už podrobne k otázke týkajúcej sa dôvodov na spoločné prejednanie a
rozhodnutie o správnych deliktoch navrhovateľky vyjadril vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sž/41/2011 zo
dňa 03.07.2012, na ktorom aj zotrváva. Uviedol, že v takomto prípade, ako je aj tento, chýba dostatočná
rovnorodosť skutkových dejov a nie je daná objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania. V takomto
prípade, keď sú propagované rôzne tovary a služby, ktoré môžu byť propagované aj odlišným spôsobom,
je potrebné posúdiť, či určité konanie napĺňa znaky správneho deliktu podľa § 38 ods. 4 zákona č.
308/2000 Z.z. pomocou správnej úvahy. Každý prípad sa musí posudzovať individuálne, vzhľadom
na to, že je potrebné posúdiť jednotlivé okolnosti každého prípadu. Skutočnosť, že k opakujúcemu
sa porušeniu povinnosti došlo v programe Teleráno nie je postačujúca na vznik objektívnej súvislosti
pokračovacieho správneho deliktu. Keďže však najvyšší súd, senáty 8S a 6S, rozhodnutia odporkyne
č. RP/98/2011, č. RP/99/2011 a č. RP/102/2011, vydané v predmetných veciach, zrušili a veci vrátili

odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu iného názoru na postup vo veci, tá opätovne rozhodla v
predmetnom rozhodnutí o uložení sankcie v celkovej výške 3.000 €, za všetky tri správne delikty.
Poskytovanie spotrebiteľských informácií sa vyznačuje vecnosťou. Najvyšší súd zhodne s odporkyňou
dospel k záveru, že v daných programoch sa vyskytli prvky napĺňajúce znaky priamej podpory predaja
tovaru. Konkrétne, vyjadrenia o kvalite príjmu televízneho vysielania vďaka zariadeniu Fiber TV, ktorým
disponuje prevádzkovateľ tejto služby - spoločnosť Orange Slovensko, prípadne i ďalšie zmienky
o benefitoch a výhodách, ktoré sú ponúkané v rámci konkrétnej služby. Rovnako ako porušenie
ustanovenia § 38 ods. 4 citovaného zákona, senát najvyššieho súdu posúdil i zmienky a informácie
o vnútornej výbave a spotrebe malých vozidiel obsiahnuté v rozhovore, pričom v pozadí bol počas
komunikácie moderátora so zástupcom firmy KIA, zobrazený reklamný text „NOVÁ KIA Picanto“.
Uvedené bolo odvysielané v relácii Teleráno dňa 12.04.2011, v čase o cca 06:48 hod.
Rovnako aj vo vysielaní dňa 13.04.2011 bol odvysielaný rozhovor, z ktorého bolo zrejmé, že ponúkaná
služba je atraktívna a vysielateľ upriamoval pozornosť recipienta na predmetnú službu. Takmer všetkými
odvysielanými vyjadreniami, vo všetkých troch posudzovaných programoch, došlo podľa názoru senátu
k priamej podpore predaja prezentovaných produktov a služieb. Propagácia tovaru sa od poskytovania
spotrebiteľských informácií odlišuje aj spôsobom prezentácie.
Rovnako emotívnosť moderátorov pri prezentácii môže pôsobiť na recipienta propagačne a preto sú
tiež prvkom, ktorý určuje hranicu medzi poskytovaním spotrebiteľských informácií a propagáciou tovaru.
Napr. vysielanie 13.04.2011- moderátorka: „...a tie hlasy keby si počula. No, poviem ti, keď mi spútali
ruky vzadu a dali mi na hlavu tú kuklu, tak skutočne mi všetko jedno nebolo. V hrdle sa mi objavila takáto
veľká hrča, slzy pomaly na krajíčku, predsa len no som žena, hej?...“; alebo: „ Dorezané ruky, hej? A čo
svoje? Ako má to zoceliť charakter, myslenie? Má Vás to odpútať myšlienkami?“
Vysielanie 11.04.2011- moderátor: „A teraz, keď nás niekto pozerá a povie si „to je super nápad, ja si
chcem pozrieť Markízu v 3D, chcem L.E. vidieť v správach ako mikrofón trčí, a tak ďalej, v 3D reálne,
tak ako, čo všetko k tomu potrebuje divák, aby mohol 3D...?“
Skutková podstata správneho deliktu podľa § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. je všeobecná a
neobsahuje dostatočne určitý ani resp. exemplifikatívny výpočet konaní zakázaného správania sa
vysielateľa pri priamej podpore predaja tovarov. Ide o tzv. správne trestanie založené na princípoch
generálnej klauzuly. Generálna klauzula je vymedzená v danom prípade zakázaným následkom.
Všeobecnosť skutkovej podstaty je v danom prípade vyvážená povinnosťou Rady podľa § 64 ods.
2 zákona č. 308/2000 Z.z. písomne upozorniť vysielateľa na porušenie povinnosti. Tým dochádza k
odstráneniu neurčitosti obsahu zakázaného správania, ktorého druhové znaky nie sú explicitne opísané
v zákone. Ide o zabezpečenie súladu s ústavnou zásadou nullum crimen, ktorá je vyjadrená v čl.
49 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Upozornenie
na porušenie povinnosti sa síce uskutočňuje v súvislosti s individuálnym prípadom, ale týka sa
identifikovaných druhových znakov vytknutého správania sa vysielateľa (nie identity tovaru alebo
služby), ktoré sa týmto okamihom stáva druhovo zakázaným. Upozornenie na porušenie zákona preto
Rada musí vykonávať s odbornou starostlivosťou a nie paušálne. Je povinnosťou odporkyne, aby v
rámci správnej úvahy uviedla, akým spôsobom došlo k porušeniu povinnosti vysielateľa.
Výrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením
miesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky ohľadom
výrokovej časti rozhodnutia, keďže z výroku bolo zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný (11.04.2011,
12.04.2011, 13.04.2011 so začiatkom vysielania sponzorovaných programov o cca 06:00 hod.), ako
bol spáchaný (odvysielanie sponzorovaného programu Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore
predaja alebo nákupu tovarov a služieb) s uvedením ustanovenia zákona, ktoré malo byť opísaným
skutkom porušené (§ 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.) a na akej programovej službe bol posudzovaný
program odvysielaný (všetky tri programy boli odvysielané na programovej službe TV Markíza). Z
takto formulovaného výroku je podľa názoru senátu najvyššieho súdu zrejmé o aký skutok ide i

akým spôsobom došlo k porušeniu zákona. Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný súd
vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom
formulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie odporkyne pri
aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté
rozhodnutie Rady č. RP/014/2013 zo dňa 26.02.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5
ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému
zákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet
súdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v F. U. pod č. XXX XXX XXXX/
XXXX.
.O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.