{"guid": "71b7aed8-7572-438c-a298-fbac0727f171:6ba4539f-9c31-4c28-b1c8-7a3f09da5d43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1", "spisova_znacka": "6Sž/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/6/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sž/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1", "identifikacne_cislo": "9013010030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-18a", "nazov": "§ 18a zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-18a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-18a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-18a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ba4539f-9c31-4c28-b1c8-7a3f09da5d43", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/6/2013\n9013010030\n19. 03. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, v zastúpení Advokátska kancelária\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi : Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti\nrozhodnutiu odporcu č. RP/008/2013 zo dňa 29. januára 2013, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/008/2013 z 29. januára 2013 p o t v r\nd z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ depozitný účet neúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/008/2013 zo dňa 29.1.2013, vydaným v správnom konaní č. 477-PLO/\nO-5974/2012, postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\" alebo „zákon o vysielaní a retransmisii\")\nrozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 18a písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že v\nrámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ PLUS nedosiahol v mesiaci august 2012 zákonom\nstanovený 10%-ný podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených\ntitulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, za čo\nmu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust.\n§ 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 3 319 €. Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona\nč. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\" s tým,\nže v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ,\nktorý žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod odvolania uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ poukázal na to, že v roku 2012 venoval programom\n\nsprevádzaným skrytými alebo otvorenými titulkami alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich\nalebo v posunkovej reči nepočujúcich v priemere za jeden mesiac cca 10,56 %. (vypočítané aritmetickým\npriemerom celkového venovaného času, spriemerované na počet 12-tich mesiacov, 126,7% za rok\n2012 / 12 mesiacov je 10,56% na jeden mesiac).\nPredmetné správne konanie ako i napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za zásah a\nobmedzenie jeho práva na slobodu prejavu spochybňujúc pri tom naplnenie kritéria legality na základe\nčlánku 10 Dohovoru. S poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Amann proti Švajčiarsku (č. 27798/95)\na požiadavky kvality zákona mal za to, že určitá norma je predvídateľná vtedy, ak je formulovaná\ndostatočne presne na to, aby umožnila každej osobe - v prípade potreby za pomoci odborných poradcov\n- prispôsobiť chovanie. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že ustanovenie § 18a písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisii je nepredvídateľné, keďže je formulované príliš všeobecne a nepresne, pričom\nnezodpovedá na primárnu otázku, za aké obdobie sa splnenie podmienky ust. § 18a písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisii má vyhodnocovať. Vysielateľovi a akémukoľvek inému priemernému účastníkovi\nkonania v rovnakej veci nie je absolútne jasné ani zrejmé, či takýmto obdobím má byť napr.: deň, týždeň,\nmesiac, štvrťrok, polrok, rok, dekáda a pod. Skonštatoval, že takýto nedostatok právnej normy nie je\nmožné odstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou odporcu. Snaha odporcu vyvodiť relevantné\nčasové obdobie z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ zákona o vysielaní a retransmisii, podľa názoru navrhovateľa\nneobstojí, nakoľko sa jedná o odlišné ustanovenie upravujúce odlišné povinnosti vysielateľa, pričom\nosobitné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii neustanovujú akýkoľvek súvis týchto ustanovení\nalebo ich možné kombinované použitie pre potreby stanovenia časového hľadiska splnenia povinnosti\npodľa ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii. Podľa navrhovateľa presné stanovenie\nobdobia, na ktoré sa povinnosť podľa ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vzťahuje,\nje vo výlučnej pôsobnosti zákonodarcu. Požiadavka zákonnosti (legality) nebola v danej veci splnená,\nčo predstavuje nemožnosť správneho konania resp. sankcionovania. Navrhovateľ mal za to, že tým,\nže ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii jednoznačne neurčuje povinnosť vysielateľa,\nmožno spochybniť, že jeho konanie (opomenutie) malo za následok porušenie povinnosti. Za súčasnej\naplikácie všeobecných zásad trestného konania bol odporca, podľa názoru navrhovateľa, povinný\nprihliadnuť na zásadu in dubio pro reo t.j. v prípade pochybností v prospech obvineného a namietané\nporušenie vyhodnotiť ako nepreukázané, teda v prípade pochybností postupovať tak, že k porušeniu\n§ 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii nedošlo. Odporca aplikoval ust. § 18a písm. a/\nzákona o vysielaní a retransmisii príliš reštriktívne, keď bez akéhokoľvek právneho základu dospel\nk záveru, že povinnosť je ohraničená mesačným obdobím, čím došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci. Zároveň tým, že ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii nenaplnilo kritériá\nlegality vzhľadom na nejednoznačnosť a nepredvídateľnosť predmetného ustanovenia, konanie ktoré\npredchádzalo napadnutému rozhodnutiu, ako aj napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá má vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušuje právo vysielateľa na spravodlivé súdne konanie.\nRovnako navrhovateľ namietal neprimeranosť výšky pokuty, keď inými rozhodnutiami bolo vysielateľom\nMarkíza a RTVS uložené za obdobné porušenie upozornenie na porušenie zákona. Táto prax\ndiskriminuje navrhovateľa voči ostatným subjektom pôsobiacim na relevantnom trhu a predstavuje takú\nvadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol,\nže jeho výklad týkajúci sa časového obdobia, v ktorom je povinnosť dodržiavať podiel podľa ust. §\n18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii má oporu v ust. § 62 ods. 2 zák. č. 220/2007 Z. z.\no digitálnom vysielaní a rovnako vyplýva aj z rozhodovacej praxe - napr. z rozhodnutí RL/61/2007,\nRL/68/2007, RL/69/2007, ktorými rozhodnutiami bol navrhovateľ v minulosti sankcionovaný za porušenie\nust. § 23 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj z rozhodnutí č. RL/027/2012, RL/039/2012,\nktorými bola navrhovateľovi uložená sankcia za porušenie povinnosti podľa ust. § 18a písm. a/ zákona\no vysielaní a retransmisii. Pripustil, že síce ust. § 18a zákona o vysielaní a retransmisii explicitne\nneurčuje presné časové rozpätie, v rámci ktorého je vysielateľ povinný zabezpečiť vo vysielaní každej\ntelevíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, zákonom stanovené podiely multimodálneho\nprístupu, avšak z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ citovaného zákona vyplýva povinnosť vysielateľa viesť\nštatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu o.i. podiely programov\ns multimodálnym vysielaním. Pri stanovení časového obdobia vychádzal odporca z ust. § 62 ods.\n2 zák. č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o\ndigitálnom vysielaní\") a podporne tiež z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ zákona o vysielaní a retransmisii,\n\npričom tak dospel k výkladu, že vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku každej\nsvojej televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v zákonom stanovenom rozsahu, v\nkaždom kalendárnom mesiaci. Ak by časová jednotka použitá na plnenie predmetnej povinnosti bola\njeden rok, takto dlhý časový úsek by mohol spôsobiť disproporčné rozdelenie vysielacieho času a\nprogramov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo tlmočených do posunkovej\nreči nepočujúcich alebo sprevádzaných titulkami. Odporca v súvislosti so zabezpečením vyššej\nmiery právnej istoty a jednoznačnosti ustanovení ukladajúcich vysielateľom povinnosť zabezpečenia\nmultimodálneho prístupu k televíznej programovej službe, v súvislosti so stanovením časového obdobia\npoukázal na doplnené znenie zákona o vysielaní a retransmisii (novelou zák. č. 342/2012 Z. z.),\nkonkrétne ust. § 18c ods. 1, ktoré explicitne uvádza, že podiel programov podľa § 18 až 18b sa určí ako\npodiel vysielacieho času z celkového vysielacieho času programov za kalendárny mesiac.\nOdporca k námietke navrhovateľa ohľadne porušenia slobody prejavu uviedol, že v danom prípade\nnie je možné zvažovať, či došlo k zásahu do práva na slobodu prejavu, nakoľko povinnosť stanovená\nv ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii je formulovaná jednoznačne, a to tak, že\nvysielateľ je povinný zabezpečiť, aby v jeho televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne,\nbolo 10% programov sprevádzaných titulkami alebo bolo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich.\nSkonštatoval, že v mesiaci august 2012 navrhovateľ predmetnú kvótu nenaplnil, čo automaticky zakladá\nrozpor so zákonom a akékoľvek ďalšie skúmanie, do akej miery bola rozhodnutím odporcu obmedzená\njeho sloboda prejavu, je preto z tohto pohľadu bezpredmetné.\nV súvislosti s namietnutou výškou pokuty ako i diskriminačným postupom zo strany odporcu vo vzťahu\nk navrhovateľovi odporca upriamil pozornosť na to, že navrhovateľ bol v minulosti sankcionovaný\ndvoma rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie predmetnej\npovinnosti a keďže obe rozhodnutia v čase pred porušením povinnosti sankcionovanej napadnutým\nrozhodnutím nadobudli právoplatnosť bola Rada povinná uložiť sankciu vo forme pokuty. Ako\nneopodstatnenú vyhodnotil argumentáciu navrhovateľa o diskriminačnom postupe proti nemu, nakoľko\niní vysielatelia, na ktorých poukázal, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí ktorými im bola\nuložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, sa opakovaného porušenia predmetnej povinnosti\nnedopustili. Skonštatoval, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom a pri rozhodovaní\no výške pokuty prihliadol na všetky okolnosti, rovnako sa vysporiadal so všetkými kritériami na\nurčenie výšky pokuty podľa ust. § 64 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na uvedené\npovažoval odporca sankciu uloženú v minimálnej výške za plne odôvodnenú a tvrdenie navrhovateľa\nza bezpredmetné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a\nnasl. O.s.p., v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 477-PLO/O-5974/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcu odporcu na pojednávaní súdu dňa 19. marca 2014 - na ktoré sa\nprávny zástupca navrhovateľa, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju\nneprítomnosť neospravedlnil, a preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vec\nprejednal v jeho neprítomnosti - dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno\npriznať úspech.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, navrhovateľovi bolo dňa 3. decembra 2012\ndoručené oznámenie odporcu o začatí správneho konania č. 477-PLO/O-5974/2012 vo veci možného\nporušenia ust. § 18a písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že v rámci digitálneho vysielania\nprogramovej služby JOJ PLUS nedosiahol v mesiaci august 2012 zákonom stanovený 10%-ný podiel\nvysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do\nposunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich.\nSprávne konanie bolo ukončené dňa 29. januára 2013 vydaním rozhodnutia č. RP/008/2013, ktorým\nodporca rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 18a písm. a/ zák. č. 308/2000\nZ. z. tým, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ PLUS nedosiahol v mesiaci\naugust 2012 zákonom stanovený 10%-ný podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých\n\nalebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči\nnepočujúcich, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii sankciu pokutu určenú podľa ust. § 67 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 3 319 €. Z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva, že odporca výkladom ako i nachádzajúc oporu v ust. § 62 ods. 2 o digitálnom\nvysielaní dospel k záveru o tom, že mesačný interval plnenia povinnosti podľa ust. § 18a zákona o\nvysielaní a retransmisii je určený jednoznačne, presne a nezameniteľne a vyplýva priamo zo zákona.\nTaktiež poukázal na to, že uvedený výklad vyplýva aj z rozhodovacej praxe Rady. Stotožnil sa s\ntvrdením navrhovateľa, že ust. § 18a zákona o vysielaní a retransmisii explicitne neurčuje presné časové\nrozpätie, avšak z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ citovaného zákona vyplýva pre vysielateľa povinnosť viesť\nštatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu o. i. aj podiel programov\ns multimodálnym prístupom. Odporca vychádzajúc z uvedeného ustanovenia ako i zo znenia ust. §\n62 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní dospel k záveru, že zákonom stanovené podiely vysielania\ns multimodálnym prístupom je vysielateľ povinný vyhradiť v každej svojej programovej službe, ktorú\nvysiela digitálne, v každom kalendárnom mesiaci, pričom z navrhovateľom predloženej štatistiky za\nmesiac august 2012 je zrejmé, že podiel vysielania sprevádzaného skrytými alebo otvorenými titulkami\nalebo posunkovou rečou nepočujúcich bol 9,6%, a minimálny podiel predstavuje 10 %. Takýto výklad\nust. § 18a zákona o vysielaní považoval odporca za súladný so záujmom a potrebami verejnosti, ako\naj úmyslom zákonodarcu.\nOdporca ďalej v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že v danom prípade ani nebolo možné zvažovať,\nči došlo k zásahu do práva na slobodu prejavu účastníka konania, nakoľko povinnosť stanovená v ust.\n§ 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii je formulovaná jednoznačne a navrhovateľ predmetnú\nkvótu 10% nenaplnil, čo automaticky zakladá rozpor so zákonom a akékoľvek ďalšie skúmanie do akej\nmiery bola jeho rozhodnutím obmedzená sloboda prejavu, bolo preto z tohto pohľadu bezpredmetné.\nOhľadne výšky uloženej pokuty odporca prihliadol na to, že nedosiahnutím stanoveného podielu\nnavrhovateľ neumožnil hendikepovanému divákovu oboznámiť sa s obsahom vysielania v takej miere,\nv akej mu prináleží zo zákona o vysielaní a retransmisii, čím nebol naplnený účel § 18a písm. a/ zákona\no vysielaní a retransmisii - ochrana zrakovo a sluchovo postihnutých osôb. Vysielateľ bol už právoplatne\nsankcionovaný za spáchanie obdobného deliktu, a teda mal vedomosť, akú povinnosť mu zákon o\nvysielaní a retransmisii stanovuje, pričom vysielateľ je za porušenie cit. zákona zodpovedný bez ohľadu\nna zavinenie. Odporca pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy, že sa jednalo o opakované porušenie\nuvedenej povinnosti, jeho závažnosť, trvanie, následky, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania\núčastníka konania. Odporca navrhovateľovi uložil sankciu na najnižšej hranici zákonom vymedzenej\nsadzby vzhľadom na závažnosť správneho deliktu.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\ntak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku,\npričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ust. § 1 písm. a/, b/ zákona o vysielaní a retransmisii, tento zákon upravuje postavenie a pôsobnosť\nRady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len \"rada\"), práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa\nretransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo\nfyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4.\n\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním\nje presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva\nštátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom.\nPodľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ až c/ zák. č. 220/2007 Z. z., tento zákon upravuje podmienky na\ndigitálne vysielanie programových služieb a poskytovanie iných obsahových služieb prostredníctvom\ndigitálneho prenosu na území Slovenskej republiky, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických\nosôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb\nprostredníctvom digitálneho prenosu, pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii digitálneho\nvysielania programových služieb a iných obsahových služieb poskytovaných prostredníctvom\ndigitálneho prenosu.\nNajvyšší súd s poukazom na citované ustanovenia zák. č. 308/2000 Z. z. a zák. č. 220/2007 Z. z.,\nkonštatuje, že odporca uplatňuje pri rozhodovaní zákon o vysielaní a retransmisii a zákon o digitálnom\nvysielaní, ako zákony predstavujúce pre neho jednotný regulačný rámec.\nPodľa § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť\nmultimodálny prístup k programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej\nslužby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných\nskrytými alebo otvorenými titulkami, ktoré korešpondujú s dejom vysielaného programu, alebo\ntlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. m) citovaného zákona, vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom\nprograme televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov,\npodielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu\neurópskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie vrátane vyhodnotenia podielu\nnových diel; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do\n15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a\nvysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný\ndoručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku.\nV preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že navrhovateľovi bola udelená licencia č. TD/16 na\ndigitálne vysielanie televíznej programovej služby JOJ PLUS rozhodnutím č. TD/16/2009 zo dňa 22.\ndecembra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. januára 2010, teda až po časovom momente\npre ktorý platí podľa § 76d zák. č. 308/2000 Z. z. výnimka. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol\npovinný dodržiavať podiely vysielania s multimodálnym prístupom stanovené v § 18a zák. č. 308/2000\nZ. z. a údaje o odvysielanom percentuálnom podiele vysielania s multimodálnym prístupom bol povinný\nuviesť v štatistike zasielanej Rade za každý kalendárny mesiac.\nÚlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým bola\nnavrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie\npovinnosti podľa § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu predloženého súdu správnym orgánom, je\nzrejmé, že skutkový stav medzi procesným stranami sporný nebol.\nSporným bolo posúdenie právnej otázky, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre\nsankčný postih navrhovateľa podľa § 18a písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z., za stavu, že uvedené\nustanovenie neobsahuje presné časové obdobie, ktorého sa v ňom uvedená povinnosť vysielateľa týka.\n\nÚčelom citovaného ustanovenia § 18a písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. je nesporne zabezpečiť zrakovo\na sluchovo hendikepovanej verejnosti prístup k plnohodnotnému televíznemu vysielaniu. Aby účel tohto\nustanovenia bol naplnený, musí ísť o prístup pravidelný.\nZa stavu, že z citovaného ustanovenia nevyplýva časový interval, ktorého sa povinnosť vysielateľa týka,\nvýklad predmetného ustanovenia odporcom bol podľa názoru najvyššieho súdu realizovaný v súlade s\núčelom zákona, ako aj záujmom a potrebami verejnosti.\nNajvyšší súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu v tom, že ust. § 18a zákona o vysielaní a retransmisii\nsíce explicitne neurčuje presné časové rozpätie, v rámci ktorého je vysielateľ povinný zabezpečiť vo\nvysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, zákonom stanovené podiely\nmultimodálneho prístupu, avšak z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ citovaného zákona vyplýva povinnosť\nvysielateľa viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu o.i.\npodiely programov s multimodálnym vysielaním.\nPodľa § 62 ods. 2 zák. o digitálnom vysielaní, ak rada pre výpočet podielov vysielacieho času neurčí inú\nčasovú jednotku, je takou časovou jednotkou kalendárny mesiac.\nAk pri stanovení časového obdobia vychádzal odporca z ust. § 62 ods. 2 zák. č. 220/2007 Z. z. a\npodporne tiež z ust. § 16 ods. 3 písm. m/ zákona o vysielaní a retransmisii, pričom tak dospel k výkladu,\nže vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku každej svojej televíznej programovej službe,\nktorú vysiela digitálne, v zákonom stanovenom rozsahu, v každom kalendárnom mesiaci, nijakým\nspôsobom neukrátil navrhovateľa na jeho právach.\nNeúplnosť právnej normy je možné odstrániť jej výkladom - interpretáciou. Za stavu, že k takémuto\nvýkladu pristúpil odporca, konajúci v súlade so zákonmi zák. č. 308/2000 Z. z. a zák. č. 220/2007 Z. z\n- predstavujúcimi pre jeho postup a rozhodovanie jednotný regulačný rámec - najvyšší súd konštatuje,\nže odporca postupoval v súlade s jeho prvoradým poslaním, t. j. presadzovaním záujmov verejnosti, v\nkonkrétnom prípade hendikepovaných osôb, námietka navrhovateľa o svojvoľnom výklade citovaného\nzákonného ustanovenia nemôže obstáť. Výklad zvolený odporcom týkajúci sa rozsahu obdobia, na ktoré\nsa viaže splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 18a písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii je podľa\nnázoru najvyššieho súdu akceptovateľný.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu, ak by časová jednotka použitá na plnenie predmetnej povinnosti\nbola jeden rok, takto dlhý časový úsek by mohol spôsobiť disproporčné rozdelenie vysielacieho\nčasu a programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo tlmočených do\nposunkovej reči nepočujúcich alebo sprevádzaných titulkami. Zároveň tiež poukazuje - v súvislosti\nso zabezpečením vyššej miery právnej istoty a jednoznačnosti ustanovení ukladajúcich vysielateľom\npovinnosť zabezpečenia multimodálneho prístupu k televíznej programovej službe, v súvislosti so\nstanovením časového obdobia - na doplnené znenie zákona o vysielaní a retransmisii (novelou zák. č.\n342/2012 Z. z.), konkrétne ust. § 18c ods. 1, ktorý uvádza, že podiel programov podľa § 18 až 18b sa\nurčí ako podiel vysielacieho času z celkového vysielacieho času programov za kalendárny mesiac.\nPrávne riešenie aplikácie práva v posudzovanej veci zvolené odporcom nie je v rozpore so všeobecnými\nprávnymi princípmi, ktoré významným spôsobom prispievajú k vypĺňaniu medzier v práve i v zákone.\nS poukazom na horeuvedené dôvody sa najvyšší súd nemohol stotožniť so závermi vyslovenými v\nrozsudku NS SR č. k. 8Sž/1/2013-30 z 23. januára 2014, ktorý v obdobnej veci napadnuté rozhodnutie\nodporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď\nprisvedčil argumentácii navrhovateľa.\n\nPokiaľ navrhovateľ namietal porušenie slobody prejavu, najvyšší súd túto jeho námietku vyhodnotil ako\nprávne irelevantnú. V predmetnej veci bolo totiž nesporne preukázané porušenie povinnosti stanovenej\nv ust. § 18a písm. a/ zákona o vysielaní, v zmysle ktorého je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby v\ntelevíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, bolo 10 % programov sprevádzaných titulkami\nalebo bolo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich. Za stavu, že v mesiaci august 2012 navrhovateľ\npredmetnú kvótu nenaplnil, konal v rozpore so zákonom a akékoľvek ďalšie skúmanie, do akej miery\nbola rozhodnutím odporcu obmedzená jeho sloboda prejavu, bolo preto z tohto pohľadu bezpredmetné.\nV súvislosti s namietanou výškou pokuty ako i diskriminačným postupom zo strany odporcu vo\nvzťahu k navrhovateľovi, NS SR uvádza, že odporca vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ bol\nv minulosti sankcionovaný dvoma rozhodnutiami ukladajúcich sankciu - upozornenie pre porušenie\nzákona za porušenie predmetnej povinnosti a keďže obe rozhodnutia v čase pred porušením povinnosti\nsankcionovanej napadnutým rozhodnutím nadobudli právoplatnosť bol odporca povinný uložiť sankciu\nvo forme pokuty. Zároveň Najvyšší súd SR skonštatoval, že odporca pri ukladaní pokuty postupoval\nv súlade so zákonom a pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na všetky okolnosti, rovnako sa\nvysporiadal so všetkými kritériami na určenie výšky pokuty podľa ust. § 64 ods. 3 zákona o vysielaní a\nretransmisii. Vzhľadom na uvedené považoval sankciu uloženú v uvedenej výške za plne odôvodnenú\na tvrdenie navrhovateľa v tomto smere za bezpredmetné.\nUstálenie výšky pokuty v rámci zákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho\nuváženia a Najvyšší súd podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo\nz rámca povolenej voľnej úvahy, a či je v súlade so zákonom. Najvyšší súd v tomto smere nezistil žiadne\npochybenie, pretože odporca v dostatočnom rozsahu uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej\nzdôvodnil postup pri určovaní výšky sankcie v posudzovanej veci, ktorá mimochodom bola určená na\nnajnižšej hranici zákonom vymedzenej sadzby.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v správnom súdnictve je predmet konania\nvymedzený výrokom napadnutého rozhodnutia. V konkrétnom prípade to bol sankčný postih\nnavrhovateľa za porušenie horeuvedenej povinnosti, ktoré bolo nesporne preukázané. Za tohto stavu\nnemožno považovať napadnuté rozhodnutie za diskriminačné.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nnajvyšší súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení\núčinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č.\n10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}