{"guid": "aa027cf9-5638-4945-b634-8bd47acd4ecb:d2d2cd56-f665-45b1-a7aa-b87676ad6f7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1", "spisova_znacka": "6Sž/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/5/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sž/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1", "identifikacne_cislo": "9013010029", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2d2cd56-f665-45b1-a7aa-b87676ad6f7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/5/2013\n9013010029\n19. 03. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010029.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, v zastúpení Advokátska kancelária\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/009/2013 zo dňa 29. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/009/2013 zo dňa 29. januára 2013 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 eur na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ depozitný účet neúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/009/2013 zo dňa 29. januára 2013, vydaným v správnom konaní č. 464PLO/O-5658/2012 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) rozhodol\no tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v\nrámci programovej služby JOJ odvysielal dňa 23. augusta 2012 o cca 21:25 hod. upútavku na program\nFarmár hľadá ženu, ktorá obsahovala výňatky z diela znázorňujúce scény násilia, za čo mu uložil podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 5 písm.\ne/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 3 319 Eur. Súčasne vyslovil, že podľa ust. § 64 ods. 5 zákona č.\n308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\" a v zmysle\nust. § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\na je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z\ndôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu\nje nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov a v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ upriamil pozornosť na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu\nSR, Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorých rozhodnutia potvrdili právny\n\nnázor, že sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú trestnoprávne princípy a že trestanie za\nsprávne delikty (...) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Vychádzajúc\nz uvedeného mal vysielateľ za to, že vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy v správnom konaní,\nje na základe analógie treba aplikovať trestnoprávne princípy pri posudzovaní porušenia povinnosti\nvyplývajúcich zo Zákona o vysielaní. Navrhovateľ definoval násilie ako úmyselné závažné použitie\nfyzickej sily proti druhej osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok\nalebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu.... Konštatoval, že\ndefinícií ako aj názorov na násilie sa rôznia, preto možno násilie charakterizovať pomocou spoločných čŕt\na to, že násilie je určitá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického\na sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď\njedna strana zneužije prevahu moci a nakoniec násilím je každý čin, ktorého následok je, že obeť robí\nniečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Taktiež\npoukázal na znenie ust. § 122 ods. 7 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, podľa ktorého je trestný čin\nspáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby\nalebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ\npoužil násilie proti veci iného. Opäť vychádzajúc z uvedených definícií mal vysielateľ za to, že výňatky\nz diela neobsahovali také scény, ktoré by bolo možné považovať za výňatky z diela obsahujúce scény\nnásilia, pretože išlo o bežné hašterenie dvoch rovnocenných žien, pričom úmyslom žiadnej z nich nebolo\nspôsobiť vážne ublíženie na zdraví, nedošlo k výraznej otvorenej bitke v ktorej by sa násilie prejavilo.\nKonanie aktérok neprerástlo do takej miery, že by bolo možné ho označiť ako násilné. Uviedol, že s\nprihliadnutím na individuálne vnímanie v upútavke je scéna, ktorú by niektorí mohli považovať za scénu s\nnáznakom násilného konania, to však neznamená, že ide nevyhnutne o zobrazenie násilia v objektívnom\npoňatí v zmysle zákona a zastáva názor, že obsah predmetnej upútavky plne rešpektuje ustanovenia\nvzťahujúce sa na tento typ programovej služby. Záverom navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že\nustanovenie § 19 ods. 2 zákona o vysielaní spôsobuje nejednoznačnosť, keďže nie je vymedzený pojem\n„scény zobrazujúce násilie\". V takom prípade je rada povinná na posúdenie predmetnej veci aplikovať\nvšeobecné zásady trestného práva, je povinná prihliadnuť na zásadu in dubio pro reo, t. j. v prípade\npochybností v prospech obvineného a namietané porušenie vyhodnotiť ako nepreukázané. Vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti navrhol navrhovateľ odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie odporcu a vrátiť\nmu vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazať radu k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.\nZ vyjadrenia odporcu k podanému odvolaniu navrhovateľa je zrejmé, že ten považuje svoje rozhodnutie\nza riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výšku pokuty\npovažuje za riadne odôvodnenú a primeranú, rozhodnutie nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že\nv predmetnej upútavke nedošlo k zobrazeniu násilia, nakoľko scény zobrazujúce agresívne a násilne\nprejavy žien voči sebe napĺňajú pojem „scény násilia\" v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z. a\nich zaradením do upútavky došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 2 zákona o vysielaní. Odporca sa v rámci\nsprávnej úvahy vysporiadal s pojmom násilie, keďže nie je zákonné vymedzený a pri jeho interpretácii\nvzal do úvahy zákonom chránený záujem zakotvený v ust. § 19 ods. 2 zákona o vysielaní a to ochranu\ndiváka pred neprimeranou a bezprostrednou konfrontáciou s násilnými a inými nevhodnými obsahmi\nprezentovanými v upútavkách na programy prezentované v televíznom vysielaní. Upriamil pozornosť\nna str. 7 svojho rozhodnutia z ktorého vyplýva, že pre vymedzenie pojmu násilie vychádzal odporca\nz odbornej literatúry, ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval, podľa ktorej je násilie správanie,\nktoré spôsobuje škodu, či už fyzickej alebo psychickej povahy vrátane explicitných a verbálnych útokov.\nOdporca vychádzajúc z uvedeného skonštatoval, že pod pojmom násilie je v zmysle ust. § 19 ods.\n2 zákona o vysielaní nutné rozumieť akýkoľvek explicitný, verbálny či fyzický útok smerujúci proti\nfyzickej alebo psychickej integrite inej osoby alebo veci, ktorý má za následok vznik škody alebo je\nspôsobilý vyvolať nebezpečenstvo vzniku škody alebo inej ujmy. Po zhodnotení obrazovej a zvukovej\nzložky predmetnej upútavky odporca dospel k záveru o tom, že scény v ktorých sa ženy vzájomne\nverbálne osočujú a tieto útoky sú sprevádzané fyzickými útokmi žien navzájom je odôvodnené považovať\nza také, ktoré znázorňujú násilie. Z odôvodnenia je zrejmé, že odporca posudzoval upútavku aj z\nkvantitatívneho ako i kvalitatívneho hľadiska, pričom z pohľadu časového rozsahu scén sa jednalo o tri\nsekvencie v trvaní 14s, 1s, a 9s a aj vzhľadom na celkovú dĺžku upútavky predstavovali predmetné scény\nsíce len krátku, avšak podľa názoru Rady podstatnú a nezanedbateľnú časť predmetnej upútavky. Z\nkvalitatívneho hľadiska vyhodnotil odporca predmetné scény za také ktoré zobrazovali verbálne a fyzické\nútoky reálnych fyzických osôb voči sebe, hoci sa predmetné zábery frekvenčne vyskytli v upútavke len\n\nniekoľkokrát je z nich jednoznačne identifikovateľné agresívne (verbálne i fyzické) správanie, ktoré\nje násilné. Nejedná sa pri tom o fiktívne hrané scény dramatického programu ale o násilné správanie\nreálnych fyzických osôb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa ust.\n§ 250q ods. 2 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 464-PLO/O-5658/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa XX. dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní\na retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 464-PLO/O-5658/2012 vo veci možného porušenia § 19 ods. 2 zák. č. 308/2000\nZ. z. v súvislostí s tým, že v rámci programovej služby JOJ odvysielal dňa 23. augusta 2012 o cca 21:25\nhod. upútavku na program Farmár hľadá ženu, ktorá obsahovala výňatky z diela znázorňujúce scény\nnásilia, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú\npodľa ust. § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 3 319 Eur. Odvolanie voči uvedenému\nrozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p..\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná\npožiadavka tzv. „plnej jurisdikcie\" ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a\nto ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\n\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. 7)\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zák. č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí, dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať\nsankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia,\nPodľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z., upútavka na program v rámci televíznej programovej\nslužby nesmie obsahovať výňatky z diel, ktoré znázorňujú scény násilia a pohlavného styku, devastácie\nživotného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu,\nfajčenia a používania omamných látok, jedov a prekurzorov.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 5 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky\nprogramovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19,\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní 49)okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho\nporiadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa § 47 ods. 1,2,3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu\nje vecne správne. Navrhovateľ jednak namietal, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a jednak, že\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že v konaní\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať v vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S uvedeným\nsa odvolací súd nestotožňuje. Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ odvysielal dňa 23.\naugusta 2012 o cca 21:25 hod. v rámci svojej programovej služby JOJ upútavku na program Farmár\nhľadá ženu. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ nepoprel. Ďalej je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia\nodporcu obsahuje prepis/popis obsahu upútavky (str. 2 až 5 rozhodnutia), ktorá je okrem uvedeného\nzaznamenaná na DVD nosiči, ktorý taktiež tvorí obsah administratívneho spisu. Najvyšší súd má preto\nza preukázané, že k odvysielaniu predmetnej upútavky aj s popísaným obsahom na programovej\nslužbe JOJ skutočne došlo. Predmetná upútavka bola odvysielaná na novú sériu (resp. jej prvú časť)\nprogramu Farmár hľadá ženu, bola zostrihom záberov z propagovaného programu, neobsahovala nijaký\nsprievodný komentár a v závere upútavky boli odvysielané v obrazovej zložke textové informácie o\nprograme a účinkujúcich. Obsahom odvysielanej upútavky vychádzajúc z jej záznamu ako i prepisu/\npopisu sú sekvencie, ktoré zachytávajú agresívne prejavy účinkujúcich žien voči sebe a ktoré odporca\nvyhodnotil ako násilné v rozpore s povinnosťou vysielateľa ustanovenej v ust. § 19 ods. 2 zákona o\nvysielaní. Ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona taxatívne vymenúva obsahy, ktoré upútavka vysielaná\nv rámci televíznej programovej služby nesmie obsahovať a okrem iného sa jedná aj o výňatky z diel,\nktoré znázorňujú scény násilia. Správny orgán po posúdení obsahu odvysielanej predmetnej upútavky\npodľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil a právne posúdil jej rozpor s ust. § 19 ods. 2\nzákona o vysielaní. Uvedené dostatočne zrozumiteľne a jasne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\ns čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Je nepochybné, že pojem násilie príp. násilné scény, je pomerne\nširoký a jeho zákonná definícia nemožná resp. nežiaduca, nakoľko jeho vnímanie sa môže vplyvom\nčasu, miestom aplikácie právnej normy ako i spoločnosťou meniť. Možno ho zaradiť do kategórie tzv.\nneurčitých právnych pojmov. Okrem iného možno konštatovať, že má široký filozofický, sociologický ako\ni právny rozmer. Úlohou správneho orgánu je v takom prípade rámcovo obsah a význam tohto pojmu\nvymedziť s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu ako i skutkovú podstatu správneho deliktu. K\nvýkladu zákonov sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 324/2011-16 kde uviedol, že\n„článok 2 ods. 2 ústavy obsahuje ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán verejnej moci vrátane\nštátnych orgánov sám (autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej úpravy použije pri rozhodovaní,\nale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený\nv citovanom článku ústavy. Ústavný príkaz, ktorý je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, je súčasne aj\nustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz rešpektoval\nv celom vymedzenom rozsahu\".\nNavrhovateľ v súvislosti s neurčitosťou pojmu násilie zdôrazňoval použitie všeobecnej zásady trestného\npráva a to „v pochybnostiach v prospech obvineného\" a namietané porušenie vyhodnotiť ako\nnepreukázané. Správny orgán nepoprel analogickú aplikáciu trestnoprávnych zásad, a nepopiera ju\nani odvolací súd, avšak v predmetnom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom, či došlo k porušeniu\nust. § 19 ods. 2 zákona o vysielaní, skutkom vo výroku rozhodnutia uvedeným. Výklad pojmu násilne\nscény prip. násilie používaného v zákone o vysielaní a jeho aplikácia v konkrétnom prípade je, tak\nako už bolo vyššie uvedené, v prvom rade úlohou správneho orgánu. Tým, že zákonodarca v zákone\no vysielaní pojem násilie príp. násilné scény nedefinoval, ponechal tým správnemu orgánu priestor\n\nna vymedzenie tohto pojmu v správnej praxi s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu postupom\nobdobným ako pri správnej úvahe. Bez pochýb je nevyhnutné, aby táto úvaha bola v súlade so\nzákonom a rozhodnutie správneho orgánu bolo aj v takom prípade riadne a logicky zdôvodnené.\nSprávny orgán pojem násilie v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona o vysielaní vymedzil ako akýkoľvek\nexplicitný, verbálny, či iný útok, smerujúci voči fyzickej alebo psychickej integrite inej osoby alebo veci,\nktorý má za následok vznik škody alebo je spôsobilý vyvolať nebezpečenstvo vzniku škody alebo\ninej ujmy. Uvedené vymedzenie nepovažuje odvolací súd za rozporné so zákonom ani nevybočuje\nlogického rámca správnej úvahy správneho orgánu. Taktiež správny orgán pri posudzovaní odvysielanej\nupútavky bral do úvahy konkrétne okolnosti, obrazovú a zvukovú zložku predmetnej upútavky, jej obsah\na tieto svoje závery v odôvodnení rozhodnutia riadne odôvodnil. Tým, že odvolací súd nezistil, že by\nskutkový stav nemal dostatočnú oporu v skutočnostiach zistených správnym orgánom, ani nedostatky\npri interpretácii a aplikácií neurčitého právneho pojmu správnym orgánom a že by správna úvaha\nodporovala zásadám logiky a teda má všetky atribúty nemožno konštatoval a stotožniť sa s odvolacou\nnámietkou navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov.\nKeďže rozhodnutie nevykazuje ani žiadne formálne nedostatky a výrok rozhodnutia je v súlade s jeho\nodôvodnením nemožno ho považovať za nezrozumiteľné. Odvolací súd nezistil ani žiadnu inú vadu,\nktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o správnosti a\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov\nkonania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 Eur súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}