{"guid": "e4a1b03b-f4fa-4c65-8331-c5e58949ebbe:db5bbd31-4ce6-438b-a8db-2708685c6e85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1", "spisova_znacka": "5Sž/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/3/2013 z 17. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2014, sp. zn. 5Sž/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1", "identifikacne_cislo": "9013010016", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db5bbd31-4ce6-438b-a8db-2708685c6e85", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/3/2013\n9013010016\n17. 04. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:9013010016.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu Slovak Telekom,\na. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému Úradu pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 158/PÚ/2012 z 27. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n\nŽalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) dňa 14. februára\n2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia predsedu Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky ako právneho predchodcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií\na poštových služieb (ďalej aj „žalovaný“) č. 158/PÚ/2012 z 27 júla 2012, a jeho zrušenia ktorým tento\nako druhostupňový správny orgán rozhodujúc o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky ako prvostupňového správneho orgánu č. 433/OER/2012 z 30. apríla 2012\nzmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a jeho znenie upravil tak, že ,,spoločnosť\nSlovak Telekom, a. s. má podľa § 17 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách\n(ďalej aj ,,zákon o elektronických komunikáciách) na relevantnom trhu 2 také postavenie, že nie je\nvystavená efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať\nsa nezávisle od konkurentov a užívateľov, teda spoločnosť Slovak Telekom, a. s. je významným\npodnikom na relevantnom trhu č. 2 (výrok č. 1) a žalobca mu okrem iných ukladá aj (relevantná\nčasť výroku 2) e/ povinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia podľa § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách v súlade s postupom podľa § 12 ods. 3 písm. c/ zákona o elektronických komunikáciách.\nSpoločnosť Slovak Telekom, a. s. je povinná stanoviť ceny za zostavenie volania vo verejnej telefónnej\nsieti v pevnom umiestnení tak, ako mu určí úrad v rozhodnutí o regulácii cien podľa § 12 zákona o\nelektronických komunikáciách.“ (ďalej len ,,Rozhodnutie vo veci určenia významného podniku a uloženia\npovinnosti“).\nNa podklade rozhodnutia vo veci určenia významného podniku a uloženia povinností následne po\npredchádzajúcich konzultáciách vydal rozhodnutie bývalý Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky\nz 13. decembra 2012, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodnú službu zostavenia\nvolania vo verejnej telefónnej sieti významného podniku v pevnom umiestnení, ktorým žalobcovi uložil\nspôsob výpočtu regulovanej ceny za veľkoobchodnú službu zostavenia volania ako i povinnosť do\n60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti rozhodnutia predložiť žalovanému požadované údaje spolu s\nvýpočtom ceny za zostavenie volania v pevnom umiestnení a jej odôvodnením (ďalej len „Rozhodnutie“).\n\nUvedeným rozhodnutím zaviazal žalovaný žalobcu k použitiu nákladového modelu Bottom up Long Run\nIncremental Cost pure (ďalej aj „BU LRIC pure“) ako metódy kalkulácie cien za veľkoobchodnú službu\nzostavenia volania vo verejnej telefónnej sieti.\nPodľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného je nezákonné, z dôvodov uplatnenia metódy kalkulácie cien\nzaloženej na BU LRIC pure v rozpore s § 12 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z. z.“ alebo „zákon o\nelektronických komunikáciách“ alebo „ZoEK“) - absencia presvedčivého a logického odôvodnenia, a teda\ntrpí vadou podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), nezákonného\nzásahu do vlastníckeho práva žalobcu podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia § 12\nods. 5 ZoEK nezohľadnením všetkých nákladov na poskytovanie služby zostavenia volaní, a teda trpí\nvadou podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, prijatia takého rozhodnutia o metóde kalkulácie cien, ktoré\nnerešpektuje základné princípy regulácie pre oblasť elektronických komunikácii, ktoré sú vyjadrené v §\n11 ods. 1, resp. § 18 ods. 1 ZoEK primeranosť a odôvodnenosť uloženej povinnosti alebo vykonávacieho\nopatrenia, a teda trpí vadou podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, ako aj neodôvodnenej a nelogickej\naplikácie veľkoobchodnej ceny za ukončovanie volaní na stanovenie ceny veľkoobchodnej služby\nzostavenia volaní ako aj skutočnosti, že do finálneho znenia metódy kalkulácie cien bol doplnený výpočet\nmark-upov bez predchádzajúcej konzultácia, a teda trpí vadou podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP.\nŽalobca podrobne rozpíšuc na strane 2 až 17 podanej žaloby svoje námietky voči rozhodnutiu\nžalovaného, mal za to, že uvedenými pochybeniami žalovaného spočívajúcimi v porušení základných\nzásad správneho konania, nerešpektujúc ustanovenia ZoEK, správneho poriadku a Ústavy Slovenskej\nrepubliky bol ukrátený na svojich právach garantovaných správnym poriadkom, ZoEK ako aj predpismi\nEurópskej únie (ďalej aj „EÚ“), a preto navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie\nÚradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 13. decembra 2012, ktorým\nsa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodnú službu zostavenia volania vo verejnej telefónnej\nsieti významného podniku v pevnom umiestnení a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na tom, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie o metóde kalkulácie cien, ako aj postup úradu, boli plne v súlade so zákonom o\nelektronických komunikáciách a s európskym regulačným rámcom. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky žalobu žalobcu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\nK jednotlivým námietkam, ktoré žalobca uviedol v jednotlivých bodoch svojej žaloby sa žalovaný\npodrobne vyjadril na strane 3 až 21 svojho vyjadrenia, obhajujúc zákonnosť svojho rozhodnutia.\nKonkrétne k námietke žalobcu, že rozhodnutie o metóde kalkulácie cien je nepreskúmateľné pre\nabsenciu náležitého odôvodnenia, žalovaný uviedol, že úrad dostatočne výstižným spôsobom odôvodnil\naplikáciu nákladového modelu BU LRIC pure na výpočet cien za zostavenie volaní a podrobne\nargumentačne objasnil základné moduly a vstupné dáta modelu vrátane použitých mark-upov. Žalovaný\nmal zato, že rozhodnutie o metóde kalkulácie bolo vydané v súlade s § 12 ods. 1 zákona o elektronických\nkomunikáciách.\nŽalovaný ďalej uviedol, že vo svojom vyjadrení k časti IV. žaloby podrobne opísal akým spôsobom a kedy\n(t. j., či už v podobe vstupných dát alebo mark-upu) sa do ceny za zostavenie volania zahrnú náklady\nsúvisiace so spoločnými, resp. zdieľanými sieťovými prvkami. To znamená, že žalovaný pri výpočte\nceny veľkoobchodnej služby zostavenia volania náklady na zariadenia využívané spoločne s inými\nslužbami zohľadnil, a preto pokladá všetky tvrdenia žalobcu namietajúce opak za irelevantné. Výpočet\nceny za službu zostavenia volania vychádza z efektívne vynaložených nákladov vzniknutých v dôsledku\nposkytovania služby zostavenia volania. Z toho dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z\ndôvodu cenovej regulácie služby zostavenia volania je žalobca tlačený k podnákladovému poskytovaniu\nregulovanej služby. Cenová regulácia vykonávaná žalovaným nie je v rozpore s ústavnými právami ani\nchránenými záujmami žalobcu ako regulovaného podniku. Takto potom nie sú na mieste ani námietky\nžalobcu o nútenom obmedzení jeho vlastníckeho práva bez náhrady a údajné porušenie čl. 20 ods. 1\na 4 Ústavy SR, na ktoré sa odvoláva.\nK námietke neprimeranosti aplikácie použitej metódy BU LRIC pure žalovaný mal za to, že podľa\n§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je úrad povinný konať‚ a svoje rozhodnutia\n\nvydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti\na odôvodnenosti. Tieto základné princípy regulácie žalovaný dôsledne dodržiava a pred návrhom\nkaždého opatrenia ich vyhodnotí v spojitosti s cieľmi regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú\npodpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Výsledkom takéhoto vyhodnotenia\nuskutočneného žalovaným je návrh, resp. prijatie nápravného opatrenia, ktoré je objektívne potrebné\nelektronických komunikácií a nadmieru nezaťaží subjekt povinnosti, v danom prípade žalobcu. Rovnaké\nprincípy žalovaný rešpektoval aj v rozhodnutí o metóde kalkulácie cien, a preto sa nestotožňuje s\nargumentáciou žalobcu namietajúcou údajné porušenie princípu primeranosti a odôvodnenosti.\nK námietke žalobcu, že do finálneho znenia metódy kalkulácie cien bol doplnený výpočet mark-upov\nbez predchádzajúcej konzultácie aplikácie veľkoobchodnej ceny za ukončovanie volaní na stanovenie\nceny veľkoobchodnej služby zostavenia volaní nelogickej a neodvôvodnenej žalovaný, poukázal na\nto, že od samého začiatku plánoval regulovať ceny zostavenia volaní prostredníctvom rovnakého\nnákladového modelu aký predpisuje odporúčanie o prepojovacích poplatkoch pre stanovenie cien\nza ukončovanie volaní v pevných a mobilných sieťach. Svedčí o tom skutočnosť, že na národné\nkonzultácie ako i na nadnárodné konzultácie predložil návrh rozhodnutia úradu, ktorým sa určuje metóda\nkalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia a ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti\nvýznamného podniku v pevnom umiestnení. Žalobca mal a aj využil svoju možnosť predložiť pripomienky\nk navrhovanej metóde kalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia a ukončovania volania v\npevnom umiestnení. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou žiada\no opakované konzultácie pre výpočet mark-upov ako nedôvodnú.\nV replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19. apríla 2013 žalobca opätovne zdôraznil, že sa\ndomáha, aby pri určení modelu bol tento definovaný tak, aby zohľadnil náklady späté s poskytovaním\nslužby originácie, a teda, aby tieto neboli vopred principiálne vylúčené, ako je to v Modeli v prípade\nnezohľadnenia pomernej časti spoločných sieťových nákladov. To má za následok i nezohľadnenie\nčasti ďalších - režijných a OPEX nákladov - mark-upov, v rozsahu nezohľadnených percentuálnych\npodielov pripadajúcich na nezohľadnenú časť spoločných sieťových nákladov. Obdobne výsledná cena\nnezohľadňuje ani časť WACC v rozsahu % pripadajúcich na nezohľadnenú časť spoločných sieťových\nnákladov, teda ďalších oprávnených nákladov vznikajúcich každému, i maximálne efektívnemu\nposkytovateľovi služby. V ostatnom sa pridržiaval argumentov, ktoré sú obsahom samotnej žaloby.\nŽalobca dňa 21. novembra 2013 doručil najvyššiemu súdu doplňujúce vyjadrenie k rozsahu aplikácie\nmodelu BU LRIC pure, v ktorom uviedol, že týmto vyjadrením neprezentuje nové dôvody žaloby, len chce\nupozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré už predložené dôvody žaloby zosilňujú a vyvracajú argumenty\nžalovaného Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.\nNa ústnom pojednávaní žalobca upozornil na určité vecne odborné špecifiká, poukazoval na priebeh\nsprávneho konania, ktoré mu predchádzali konzultácie, a to aj na úrovni EÚ, na základe ktorých úrad\nupresnil svoj model výpočtu ceny oproti pôvodnému návrhu. Zdôrazňoval, že regulácia cien musí byť\nzaložená na určitých princípoch a v danom prípade a sú to najmä princípy primeranosti, odôvodnenosti\na transparentnosti, ktoré v danej veci postupom žalovaného boli porušené. Podľa žalobcu regulácia\nmá slúžiť, aby medzi súťažiteľmi na trhu bolo vytvorené určité prostredie zamedzujúce zneužívanie\ncien. Poukazuje na to, že žalovaný úpravu cien (Mark.up) už bez konzultácie. Mark.up znamená úpravu\nvzorca - spôsobu výpočtu ceny. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že v tomto vyhovel len\npožiadavke žalobcu, nakoľko žalovaný týmto svojím konaním nanovo formuloval spôsob výpočtu ceny\nbez toho, aby bol predmetom konzultačného procesu. Na vysvetlenie dodával, že pri poskytovaní služby\noriginácie (vzniku volania) existujú tri skupiny nákladov 1/ náklady na technické prvky siete, ktoré sú\nvyužívané výlučne na služby vzniku volania 2/ náklady na prvky siete, ktoré sú využívané na službu\nvolania a zároveň aj na iné služby 3/ všeobecné náklady na zabezpečenie chodu spoločnosti. Podľa\nžalobcu žalovaný zakalkuloval iba náklady z prvej skupiny a náklady z druhej a tretej skupiny ignoroval.\nPredmetom regulačného zásahu má byť stanovenie ceny vypočítanej tzv. efektívnych nákladov, to zn.,\nže cena má zahŕňať všetky náklady, ktoré sú potrebné na zabezpečenie poskytovania služby. Podľa\nžalobcu tým, že žalovaný nezahrnul do ceny všetky náklady tak výsledná cena bola pod reálnymi\nnákladmi. Žalovaný zavedením prvku Mark.up do cenového modelu v určitej miere zahrnul do výpočtu\nceny časť nákladov z tretej skupiny. Náklady z druhej skupiny opäť vôbec neboli zohľadnené. Poukázal\npri tom na špecifikáciu druhov nákladov tak ako ju urobil v podaní z 31. marca 2014.\n\nĎalej namietal porušenie princípu odôvodnenia regulačných rozhodnutí, keďže žalovaný nezohľadnenie\nnákladov druhej skupiny a čiastočne nákladov tretej skupiny nezohľadnil.\nPodľa žalobcu bol porušený princíp transparentnosti tým, že úprava modelu bola urobená bez\nkonzultácie, čím bol žalobca pozbavený svojho práva vyjadriť sa a argumentovať k navrhovanému\nmodelu.\nĎalej podľa jeho názoru došlo k porušeniu princípu primeranosti, čo vidí v tom, že výška ceny bola\nstanovená pod reálne efektívne náklady.\nŽalobca záverom uviedol, že súhlasia s tým, že istá regulácia na trhu musí byť, ale nemôže byť na úkor\nžalobcu v tom smere, že vstup na ostatných operátorov.\nK použitému modelu zopakoval, že žalovaný použil pre určenie ceny vzniku volania model, ktorý\nbol zostavený pre určenie ceny služby ukončenia volania, pričom sa v svojom rozhodnutí vôbec\nnevysporiadal, prečo tak urobil, nakoľko tak dochádza k disproporcii ceny.\nNáhradu trov konania si žalobca neuplatnil.\nŽalovaný na ústnom pojednávaním pridržiac sa písomne podaného vyjadrenia, uviedol k námietkam\nnajmä špecifikovaným na tomto pojednávaní, že postupoval podľa § 10 ZoEK s tým, že konzultácie\nprebiehajú aj verejne zverejnením na webovom sídle, aby sa s ním oboznámila aj široká verejnosť,\noboznámili s nimi aj Európskej komisie a v tomto procese zohľadnila niektoré námietky žalobcu a cena\nsa navýšila až o 45-46 %.\nK námietke žalobcu, že túto novú cenu už nekonzultovali uvádza, že im to ustanovenie § 10 ZoEK\nneukladá a keby bolo povinnosťou konzultovať každú zmenu, mohlo by dôjsť k určitému zacykleniu a\ntakéto konanie by nemuselo byť nikdy skončené. Pokiaľ ide o námietky, že neboli zohľadnené všetky\nvynaložené náklady, toto nebolo nevyhnuté lebo zvolili model podľa § 12 ods. 3 písm. c/ ZoEK, ktoré\npočíta s určením efektívnych a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku.\nK ďalšej námietke uvádzal, že účelom regulácie nie je deformácia trhu ale odstránenie bariér, aby\nbol uľahčený prístup alternatívnym operátorom, resp. poskytovanie služieb z ich strany. Pokiaľ ide o\nnámietky nezahrnutia nákladov z druhej skupiny tieto náklady boli už zahrnuté spolu s ostatnými prvkami\nktoré sú zdieľané viacerými službami. A toto uviedli aj v odôvodnení rozhodnutia.\nPokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Európskej komisie týkajúce sa bližšieho odôvodnenia, toto\nsa podľa žalovaného vzťahovalo o určenie významného podniku na relevantnom trhu a nie určenia\nmetodológie cien, k tomuto komisia výhrady nemala.\nK výhrade týkajúcej žalobcu týkajúcej sa ďalšej konzultácie uviedol, že zmyslom konzultácie nie je\nneustále opakovanie konzultovanie pripomienok, ale vysporiadanie sa so všetkými pripomienkami\nrelevantnými pre vydanie regulačného opatrenia, tak aby bolo dostatočným podkladom pre odôvodenie\nregulačného rozhodnutia.\nK nákladom žalovaný poukázal na st. 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia posledná veta a tvrdí, že z\nrozhodnutia vyplýva, že náklady druhej skupiny neboli aplikované vôbec.\nŽalovaný záverom k uvedenému poukázal na odôvodnenie rozhodnutia s tým, že boli použité prvky ako\npre ukončenie volania, ale bol použitý iba ako východisko, pretože technicky zaťažuje rovnaké prvky\nsiete.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 74 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. ZoEK), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s\nobsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného po vypočutí prednesov účastníkov konania\nna ústnom pojednávaní (§ 250g OSP) dňa 31. marca 2014 dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať\núspech.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne\npredpisy. Súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nÚlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv správnom súdnictve nie je prehodnocovať správnosť záverov orgánu verejnej správy na základe\nnesúhlasu žalobcu s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej\nochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.\nLimitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosť znamená, že nezostane bez povšimnutia také\nporušenie hmotného práva, ktoré malo alebo nemohlo nemať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Rovnako to platí, ak boli porušené predpisy o konaní do tej miery, že tým utrpeli ujmu\nzákladné procesné práva účastníkov. Ak nejde o porušenie práva takého dosahu, zostane síce rozsudok\nnedotknutý, ale správny súd vytkne tieto chyby v odôvodnení svojho rozhodnutia. Preto správny súd\nnemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu\nnepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by\nnedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu.\nZásah do práv sa vždy hodnotí účelom povinností - adekvátnosti cieľu. Správne akty sú výsledkom\nčinností správnych orgánov vo verejnej správe. Sú to výsledky vybavenia určitej žiadosti, ktorá správny\norgán obdržal, t. j. služba verejnosti, alebo sú to výsledky inej činnosti, ktorou je správny orgán povinný\npodľa zákona vykonávať, napr. kontrolná činnosť. Vydávanie správnych aktov predstavuje plnenie úlohy\nverejnej správy správnymi orgánmi.\nSúdy v správnom súdnictve zásadne preskúmavajú individuálne správne akty.\nV zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú\nv správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane\njednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo\n\nrozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo\nzáujmov osôb“.\nPodľa platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými v správnom súdnictve\nsa rozumejú individuálne správne akty,\n- ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,\n- ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté.\nPodľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. januára 2009, č. k. I. ÚS 354/08-50,\nnemožno zo súdneho prieskumu vylúčiť správny akt zmiešanej povahy majúci prvky normatívneho aj\nindividuálneho správneho aktu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie predsedu a postup mu\npredchádzajúci, ktorým rozhodnutím predsedu bývalého Telekomunikačného úradu Slovenskej\nrepubliky rozhodol na základe návrhu osobitnej komisie o rozklade spoločnosti Slovak Telekom, a.\ns., proti rozhodnutiu bývalého Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odboru ekonomickej\nregulácie (ďalej aj „úrad“) č. 433/OER/2012 z 30. apríla 2012, ktorým prvostupňový orgán rozhodol vo\nveci určenia významného podniku a uloženia povinností na veľkoobchodnom trhu služby zostavenia\nvolania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení, ktorá spočíva v prenose volania alebo volania\ndo siete Internet z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou\nadresou do bodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzi pevnou a mobilnou sieťou\n(ďalej len „relevantný trh č. 2“) takto podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ správny poriadok“) sa\nvýrok napadnutého rozhodnutia č. 433/OER/2012 v bode 2 písm. d/ zmenil tak, že lehota na predkladanie\ninformácií sa predlžuje z 30 dní od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o metóde kalkulácie cien na 60\ndní od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o metóde kalkulácie cien.\nŽalobca má podľa § 17 ods. 3 ZoEK na relevantnom trhu č. 2 také postavenie, že nie je vystavená\nefektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa\nnezávisle od konkurentov a užívateľov, teda žalobca je významným podnikom na relevantnom trhu č. 2.\nÚrad uložil žalobcovi ako významnému podniku na relevantnom trhu č. 2 povinnosti, ktoré sú podrobne\npopísané na str. 2 až 4 rozhodnutia o rozklade zo dňa 27. júla 2012.\nNa základe rozhodnutia vo veci určenia významného podniku a uloženia povinností následne úrad po\npredchádzajúcich konzultáciách vydal rozhodnutie zo dňa 13. decembra 2012, určil metódu kalkulácie\ncien za veľkoobchodnú službu zostavenia volania vo viacerých telefónnych sieti významného podniku v\npevnom umiestnení, ktorým žalobcovi uložil spôsob výpočtu regulovanej ceny za veľkoobchodnú službu\nzostavenia volania ako i povinnosť do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti rozhodnutia predložiť\nžalovanému požadované údaje spolu s výpočtom ceny za zostavenie volania v pevnom umiestnení a\njej odôvodnením (ďalej aj „Rozhodnutie“).\nRozhodnutím zaviazal žalovaný žalobcu pri výpočte ceny za službu zostavenia volania k použitiu\nnákladového modelu Bottom up Long Run Incremental Costs pure pre výpočet ceny za službu\nukončovania volania a Mark-up režijných nákladov a bPEX Mark-up pre spoločné (nesieťové)\nveľkoobchodné náklady.\nTýmto rozhodnutím sa zrušilo Rozhodnutie bývalého Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z\n18. septembra 2008, ktorým sa určila metóda kalkulácie cien za služby zostavenia volaní vo verejnej\ntelefónnej sieti v pevnom umiestnení v sieti významného podniku zverejnené vo Vestníku Úradu pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 5 zo 06. októbra 2008.\n\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu, osobitne administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že bývalý Telekomunikačný úrad, odbor ekonomickej\nregulácie ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 správneho poriadku a § 74 ods. 3 ZoEK rozhodol\no žiadosti spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO 35 763 469 vo veci\nvýznamného podniku.\nJedným zo základných poslaní zákona č. 351/2011 Z. z. bola transpozícia nových smerníc Európskeho\nparlamentu a Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu\na Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej\nslužbe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany\nsúkromia v sektore elektronických komunikácií. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004\no spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu\nspotrebiteľa, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa\nmenia a dopĺňajú i smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné\nsiete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných\nzariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím\ndokumentom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009,\nktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom\ntrhu existuje efektívna hospodárska súťaž.\nPodľa § 17 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri\nktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.\nPodľa § 17 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý\nsám alebo spoločne s inými podnikmi ma na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej\nhospodárskej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle o\nkonkurentov a užívateľov (ďalej len „významný podnik“).\nPodľa § 17 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. za významný podnik možno považovať podnik s významným\nvplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že\numožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu.\nPodľa § 17 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik. Vyhodnocuje\nkritériá týkajúce sa príslušného relevantného trhu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliada na\nusmernenia na analýzu trhu zverejnené Európskou komisiou.\nPodľa § 18 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., ak úrad na základe analýzy podľa § 17 zistí, že na\nurčitom relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, po skončení konzultácií podľa § 10\nurči rozhodnutím významný podnik, a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť\npodľa § 19 až 25; ak ide o trhy podľa § 17 ods. 4 uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až\n21, 23 a 25. 19 až 25. Tieto princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora\nefektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Účastníkom konania je podnik navrhnutý\nza významný podnik v analýze relevantného trhu podľa § 17. Podkladom na rozhodnutie je analýza\nrelevantného trhu podľa § 17 a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa § 10. Na účely\ntohto konania sa práva účastníka konania podľa zákona č. 351/2011 Z. z. uplatňujú počas konzultácií\npodľa § 10 ods. 1. Ak je na tomto relevantnom trhu už určený významný podnik, úrad vydá nové\nrozhodnutie o určení významného podniku, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich\nzmení. Predchádzajúce rozhodnutie stráca platnosť nadobudnutím právoplatností nového rozhodnutia.\nÚrad rozhodnutie zverejní vo vestníku.\n\nNa rozhodovanie o regulácii cien sa podľa § 74 ods. 2 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách\n(§ 12 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách) nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní\n(správny poriadok).\nPokiaľ žalobca mal za to, že žalovaný porušil jeho základné zásady správneho konania a zároveň bol\nukrátený na svojich právach garantovaných správnym poriadkom, najvyšší súd dáva do pozornosti, že\nna rozhodovanie o regulácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a zároveň uvádza\nnasledovné:\nVylúčenie pôsobnosti správneho poriadku nemôže znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu/\narbitrárnosť štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojej judikatúre v prípadoch vylúčenia pôsobnosti správneho poriadku a súčasnej neexistencii inej\nprávnej úpravy inklinuje k argumentácii nevyhnutnosťou aplikácie právnych princípov, t. j. minimálnych\npožiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov - štandardu všeobecných pravidiel\nsprávneho práva. Nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na\nkonania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy\n(77)31 z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp.\nz Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe čl.\n17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej\npodobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré\nbolo vydané.\nRozhodnutí vydaných v administratívnom konaní vyplýva, že žalobcovi boli uložené povinnosti\nustanovené v § 19 až 23 zákona o elektronických komunikáciách,\nPokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k uloženým povinnostiam, najvyšší súd považoval za vhodné z\ndôvodu ich závažnosti a následne ich dôsledkov vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného\nsprávneho orgánu posúdiť prioritne tie, ktorými žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a že rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré sú dôvodom pre zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a a/ OSP.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať\nv súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a\nodôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré\nprispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak\nustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.\nPodľa 11 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy\npodľa odseku 1 najmä tým, že\na/ podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného\nregulačného prístupu,\nb/ zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,\nc/ chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti\ninfraštruktúry,\nd/ podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že\nzabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležité prihliadlo na riziko, ktoré\nznášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu\nžiadajúcu prístup k sieti,\n\ne/ primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v\nrôznych geografických oblastiach štátu,\nf/ ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná\nhospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien\nspôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené\na zverejňuje sa vo vestníku.\nPodľa § 12 ods. 3 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z. z. spôsoby regulácie cien sú časovo obmedzený zákaz\nzvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov.\nPodľa § 12 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa\nodseku 3 písm. c/ <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,\nurčí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.\nPodnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia,\nvypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik\nje povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na\nposkytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne\noverí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien,\nktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne\nzverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať\nceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom.\nPodľa § 23 zákona č. 351/2011 Z. z. ak úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s\nprístupom alebo prepojením podľa § 17 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252317'&ucink-dni='30.12.9999'> zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie\njednej alebo viacerých povinností podľa § 19 až 22 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.\n%252319-22'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa\n§ 18 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252318'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nepožadoval\nneprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením v\nneprospech koncových užívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa § 12 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. S cieľom podporovať\ninvestície podniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na mieru investovania\nvýznamným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík\nšpecifických pre konkrétny nový investičný sieťový projekt.\nŽalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v danej veci v súlade s týmito zhora citovanými\nzákonnými ustanoveniami.\nZ obsahu rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, že uložené povinnosti boli v súlade so zákonom\na žalovaný svoje rozhodnutie náležite i dostatočne zrozumiteľne odôvodnil.\nŽalobca v žalobe namietal, že metóda kalkulácie cien založenej na modeli BU LRIC pure pre\nveľkoobchodnú službu zostavenia volania vo verejnej telefónnej sieti významného podniku v pevnom\numiestnení je neodôvodnená. Tvrdil, že uvedený postup sa v krajinách Európskej únie na trh zostavenia\nvolaní neaplikuje - rozpor s praxou štátov EÚ, uplatnenie metódy kalkulácie cien založenej na BU LRIC\npure podľa rozhodnutia je vydané v rozpore s § 12 ods. 1 ZoEK. Absencia presvedčivého a logického\nodôvodnenia rozhodnutia predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá ho robí nezákonným a aplikácia\nmodelu BU LRIC pure podľa rozhodnutia zasahuje do ústavného práva žalobcu na vlastníctvo i priamymi\nnegatívnymi dôsledkami na jeho postavenie na maloobchodnom trhu. Rovnako je podľa žalobcu v\n\nrozpore s jeho zákonným právom uplatniť si náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby\na princípmi regulácie.\nUvedenú námietku najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný v\nprejednávanej veci aj v tejto časti svojho rozhodovania postupoval v súlade so zákonom, keď na\nzáklade národných a nadnárodných konzultáciách na podklade rozhodnutia vo veci určenia významného\npodniku a uloženia povinností podľa §§ 19 až 23 zákona o elektronických komunikáciách na relevantnom\ntrhu služby veľkoobchodného zostavenia volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení\n(ďalej len „relevantný trh č. 2“) zaviazal žalobcu k použitiu nákladového modelu Bottom up i ong Run\nIncremental Costs pure ako metódy kalkulácie cien za veľkoobchodnú službu zostavenia volania vo\nverejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení.\nTaktiež k poukazu žalobcu na rozdiely medzi jednotlivými modelmi využívanými na reguláciu\nnákladových cien v rámci krajín EÚ nemožno prihliadnuť. Najvyšší súd má k uvedenému za nesporné,\nže Európska komisia regulačným orgánom výslovne nepredpisuje, akú konkrétnu metódu má využiť\nčlenský štát na reguláciu cien zostavenia volaní. Najvyšší súd ďalej poukazuje v zhode s vyjadrením\nžalovaného, že Európska Komisia síce vyzvala úrad, aby bližšie odôvodnil výber svojho modelu\nkalkulácie cien, no v konečnom dôsledku ním vybraný model regulácie cien zostavenia volaní schválila.\nPosúdenie otázky, či rozhodnutím, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodnú službu\nzostavenia volania vo verejnej telefónnej sieti významného podniku v pevnom umiestnení a ktorým\nbol žalobca zaviazaný k použitiu nákladového modelu BU LRIC pure ako metódy kalkulácie cien\nza veľkoobchodnú službu zostavenia volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení, patrí\nnepochybne do správnej úvahy žalovaného a správny súd v zmysle § 245 ods. 2 OSP preskúmava iba,\nči takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ide o obmedzený súdny\nprieskum správnych rozhodnutí založených na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha\npredstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať\nsvoje závery autonómne, a práve tolerančné - úvahové pásmo, obmedzuje súd pri súdnom prieskume.\nV prejednávanej veci žalobca nevyvrátil správnosť východísk a záverov žalovaného, že uložená\npovinnosť aplikovať metódu BU LRIC je nepresvedčivá, nelogická a je v rozpore s § 12 ods. 1 ZoEK.\nŽalobca neuviedol dôvody, ktoré by odôvodňovali zjavné logické rozpory v úsudku žalovaného, v\ndôsledku čoho žalobca nepreukázal vybočenie žalovaného z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nSamotná nespokojnosť žalobcu s uložením takejto povinnosti na spochybnenie záverov žalovaného\nnepostačuje.\nTakto potom podľa najvyššieho súdu aplikácia nákladového modelu BU LRIC pure na výpočet ceny\nveľkoobchodnej služby zostavenie volania je v súlade s európskym regulačným rámcom v oblasti\nelektronických komunikácií.\nNajvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že aplikácia modelu BU LRIC pure\npodľa rozhodnutia o metóde kalkulácie cien zasahuje do ústavného práva žalobcu na vlastníctvo\ns priamymi‚ negatívnymi dôsledkami na jeho postavenia na maloobchodnom trhu. Najvyšší súd k\nuvedenému uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení podrobne opísal, akým spôsobom a kedy sa\ndo ceny za zostavenie volania zahrnú náklady súvisiace so spoločnými, resp. zdieľanými sieťovými\nprvkami. To znamená, že žalovaný pri výpočte ceny veľkoobchodnej služby zostavenia volania náklady\nna zariadenia využívané spoločne s inými službami zohľadnil, a preto podľa najvyššieho súdu nedošlo k\nobmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu bez náhrady a nedošlo tak k porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nK námietke žalobcu k nerešpektovaniu základných princípov regulácie pre oblasť elektronických\nkomunikácii, ktoré sú vyjadrené v § 11 ods. 1, resp. § 18 ods. 1 ZoEK primeranosť a odôvodnenosť\nuloženej povinnosti alebo vykonávacieho opatrenia, najvyšší súd v zhode s vyjadrením žalovaného s\n\npoukazom na vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 1 ZoEK uvádza, že tieto základné princípy regulácie\nžalovaný dôsledne dodržal a pred návrhom opatrenia ich vyhodnotil v spojitosti s cieľmi regulácie\nelektronických komunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného\ntrhu. Výsledkom takéhoto vyhodnotenia uskutočneného žalovaným je návrh, resp. prijatie nápravného\nopatrenia, ktoré je objektívne potrebné pre dosiahnutie cieľa podpory efektívnej hospodárskej súťaže a\nzároveň je primerané a odôvodnené.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na\nrelevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu\nopatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých\nprípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej\nmiere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení\na podnikov.\nPodľa § 10 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad\nzverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku\n1 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu k neodôvodnenej a nelogickej aplikácie veľkoobchodnej ceny za\nukončovanie volaní na stanovenie ceny veľkoobchodnej služby zostavenia volaní ako aj skutočnosti,\nže do finálneho znenia metódy kalkulácie cien bol doplnený výpočet mark-upov bez predchádzajúcej\nkonzultácií, tak uvedenú najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Najvyšší súd má z administratívneho\nspisu za preukázané, že žalovaný na národné konzultácie ako i na nadnárodné konzultácie predložil\nnávrh rozhodnutia úradu, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia\na ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti významného podniku v pevnom umiestnení. Najvyšší\nsúd mal z obsahu pripojeného spisového materiálu za preukázané, že žalobca využil svoju možnosť\npredložiť pripomienky k navrhovanej metóde kalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia a\nukončovania volania v pevnom umiestnení. Aj podľa názoru najvyššieho súdu metóda kalkulácie cien\nbola v súlade s § 10 ZoEK predmetom konzultácii.\nTaktiež tvrdenie žalobcu, že žalovaný nekonzultoval výpočet mark-upov považuje najvyšší súd za\nzavádzajúce. Mark-up pre veľkoobchodné režijné náklady bol zakomponovaný do výpočtu ceny za\nzostavenie volania už v návrhu rozhodnutia o metóde kalkulácie cien, ktoré bolo predmetom konzultácií.\nDodatočný OPEX mark-up pre spoločné (nesieťové) veľkoobchodné náklady bol do výpočtu ceny\nzostavenia volania zahrnutý na základe pripomienky žalobcu predloženej v priebehu národných\nkonzultácií s poukazom na § 10 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, z ktorého jednoznačne\nvyplýva, že výsledkom konzultácií je aj vyhodnotenie predložených pripomienok dotknutých osôb, ktoré\núrad zverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie. Žalobca\nmal podľa § 10 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách jednomesačnú lehotu na vyjadrenie sa\nk návrhu rozhodnutia o metóde kalkulácie cien, ktorá mu plynula odo dňa zverejnenia tohto návrhu.\nJeho pripomienka týkajúca sa doplnenia ďalšieho mark-upu do výpočtu ceny zostavenia volania bola zo\nstrany žalovaného akceptovaná a zakomponovaná do finálneho znenia rozhodnutia o kalkulácii cien.\nVychádzajúc z námietok žalobcu najvyšší súd na záver považuje za potrebné dať do jeho pozornosti,\nže postup žalovaného v danej veci nemožno považovať za nedodržanie zákonom stanovených pravidiel\nurčenia podmienok regulácie, ktorý by mohol mať za následok porušenie základného práva zaručeného\nčl. 20 Ústavy Slovenskej republiky ani čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13\nods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, keď vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný zabránil\nzneužívaniu dominantného postavenia regulovaného subjektu. Žalobcovu námietku nezákonného\nzásahu do jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd takto potom\npovažoval najmä za nepochopenie zmyslu a účelu zákonnej regulácie elektronických komunikácií a ich\ncien, nakoľko účelom regulácie je v prvom rade stanovenie limitov pre regulované subjekty, ale nie aj\ngarantovanie zisku z ich hospodárskej činnosti.\n\nVzhľadom k vyššie uvedenému napadnuté rozhodnutie bolo podľa najvyššieho súdu vydané v súlade so\nzákonom, bolo bez formálnych a logických nedostatkov, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového\nstavu a bolo i riadne odôvodnené a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ako nedôvodnú.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP, tak že žalobcovi náhradu trov konania (uhradenie súdneho poplatku) nepriznal keďže v\nkonaní nemal úspech. V konaní úspešný žalovaný právo na náhradu trov konania nemá zo zákona.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 402/2013 Z. z. bol s účinnosťou od 01. januára 2014 zrušený\nTelekomunikačný úrad Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Továrenská 7, ktorého pôsobnosť\na právomoci v oblasti elektronických komunikácií prešli na novozriadený Úradu pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom v Bratislave Továrenská 7, najvyšší súd podľa\n§ 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konal na strane žalovaného s vyššie uvedeným\nprávnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}