{"guid": "24e1cd41-7797-477a-9bbe-7b1bd34872ce:e21fd8cd-bf13-4c31-9c65-bd2fac308b97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1", "spisova_znacka": "7MCdo/7/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/7/2012 z 29. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 7MCdo/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1", "identifikacne_cislo": "9012899307", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "nazov": "§ 868 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-868"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-872.odsek-1", "nazov": "§ 872 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-872.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-872"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "nazov": "§ 243f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "nazov": "§ 243f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-868", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-872", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e21fd8cd-bf13-4c31-9c65-bd2fac308b97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/7/2012\n9012899307\n29. 01. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. R., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr.\nMilanom Rojčekom, advokátom v Žiline, Bottova 7, proti odporcom 1/ A. B., bývajúcemu v S., 2/ F. B.,\nbývajúcej v S., zastúpeným JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom v Žiline, Jesenského 18, o určenie\nhranice medzi parcelami a vydanie časti nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n7 C 232/2001, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 26. septembra 2011, sp. zn. 5 Co 55/2011 a rozsudku Okresného súdu Žilina\nz 22. septembra 2010, č. k. 7 C 232/2001-201, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2011,\nsp. zn. 5 Co 55/2011 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 22. septembra 2010, č. k. 7 C 232/2001-201\nvo výrokoch, ktorým bolo návrhu vyhovené a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 22. septembra 2010, č. k. 7 C 232/2001-201 určil, že hranica medzi\nparcelou CKN č. XXXX/XX patriacou žalobkyni a parcelou CKN č. XXXX/XX patriacou odporcom 1/, 2/\nv katastrálnom území S. vedie bodmi B, D, F, H tak, ako je vyznačená znaleckým plánom v znaleckom\nposudku č. 12/2010 znalca Ing. Pavla Krišpinského, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Žalovaným 1/,\n2/ uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni plochu označenú bodmi AB-JI v celkovej výmere\n5 m2 a plochu označenú bodmi EF-GH v celkovej výmere 1 m2 tak, ako je vyznačená v znaleckom\ngrafickom pláne znaleckého posudku č. 12/2010 znalca Ing. Pavla Krišpinského, ktorý tvorí súčasť\ntohto rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobkyne - na vypratanie\nplochy označenej bodmi JI-CD-EF vo výmere 3 m2 v znaleckom grafickom pláne znaleckého posudku\nč. 12/2010 znalca Ing. Pavla Krišpinského - zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po\nprávoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa preukázala\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Vykonaným dokazovaním mal\nsúd preukázané, že správna hranica medzi pozemkom žalobkyne (vlastníčky parcely KNC č. XXXX/\nXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 418 m2, kat. územie S., zapísanej na LV č. XXXX - Správa\nkatastra S., na základe kúpnej zmluvy č. V 280/2000) a pozemkom žalovaných 1/, 2/ (bezpodielových\nspoluvlastníkov parcely KNC č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria\nvo výmere 360 m2,\nkat. územie S., zapísanej na LV č. XXXX - Správa katastra S. s uvedeným titulom nadobudnutia RII\n196/81-246/81 a žiadosť Z 595/94) prebieha bodmi\nB D F H vyznačenými v znaleckom nákrese\nznaleckého posudku č. 12/2010, ktorý tvorí súčasť rozsudku, a že žalovaní 1/, 2/ časťou rodinného domu,\noplotením zo zadnej časti a oporným múrikom z prednej časti nehnuteľnosti, neoprávnene zasahujú do\nvlastníckeho práva žalobkyne. A to v jednotlivých lomových bodoch 18 cm medzi bodmi A - B, 30 cm\nmedzi bodmi C - D, 25 cm medzi bodmi E - F, 22 cm medzi bodmi G - H tak, ako sú tieto vyznačené\nv znaleckom nákrese predmetného znaleckého posudku. V časti rodinného domu spolu\ns\nterasou (v znaleckom nákrese vyznačené bodmi E F C D J I) zasahujú žalovaní do pozemku žalobkyne\nvo výmere 3 m2, v záhradnej časti, ktorá je vyznačená v znaleckom nákrese bodmi A B I J, vo výmere\n\n5 m2 a v predzáhradke (vyznačenej bodmi E F G H) vo výmere l m2, teda celkovo posun hranice do\npozemku žalobkyne je vo výmere 9 m2. V súvislosti s námietkou vydržania vlastníckeho práva k spornej\nčasti nehnuteľnosti konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ užívali pozemok na základe rozhodnutia o pridelení\npozemku a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 23. septembra 1981, registrovanej\n25. septembra 1981,\nna základe ktorej im vzniklo právo osobného užívania pozemku.\nŽalovaní si museli byť vedomí skutočnosti, že pozemok užívajú titulom práva osobného užívania (boli\njeho detentormi), nie titulom vlastníckeho práva (nenakladali s pozemkom ako jeho vlastníci), preto\nnemohli byť jeho oprávnenými držiteľmi. Tento stav trval do 1. januára 1992, t. j.\ndo nadobudnutia\núčinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. a súd poukázal\nna znenie ustanovenia §\n872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaným vzniklo právo osobného užívania pozemku do 31.\ndecembra 1991 (zrejme preklepom nesprávne uvedené 19991 - poznámka najvyššieho súdu), nadobudli\ndňom účinnosti uvedenej novely Občianskeho zákonníka t. j. 1. januára 1992, vlastnícke právo k nemu\nzo zákona. Súd zdôraznil, že do 31. decembra 1991 boli žalovaní detentormi pozemku - odvodzovali\nprávo užívať pozemok od dohody o zriadení práva osobného užívania uzatvorenej s jeho vlastníkom t.\nj. štátom, ktorej predchádzalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Iba (oprávnená)\ndržba pozemku k 1. januáru 1992, ktorá by k tomuto dátumu trvala 10 rokov, mohla mať podľa § 134\nods. 1 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka za následok nadobudnutie vlastníckeho práva\nk pozemku vydržaním. Žalovaní nemohli vydržať vlastnícke právo k časti pozemku, ktorú užívali nad\nrozsah výmery pozemku, ktorý im bol pridelený\ndo osobného užívania podľa § 134 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, aj keď od 1. januára 1992 mohli byť v dobrej viere, že im táto časť pozemku\npatrí na základe transformácie práva osobného užívania pozemku. Žalovaní nemohli vydržať vlastnícke\nprávo k časti pozemku ani v dobe od 1. januára 1992, pretože stratili dobrú vieru, že im táto časť\npozemku patrí, najneskôr 10. mája 2001, kedy bolo začaté predmetné konanie (v ktorom sa žalobkyňa\ndomáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, keď už predtým žalovaných výzvami z 2. a 11. apríla\n2001 vyzývala na usporiadanie vlastníckych vzťahov). Uvedené právne posúdenie veci súd oznámil\núčastníkom konania (§ 100 ods. 1 O.s.p.) na pojednávaní dňa 18. mája 2009\n(po vypracovaní\nznaleckého posudku a po výsluchu znalca). Na záver súd uviedol, že žalovaní neoprávnene, v častiach\nkonkretizovaných vo výroku rozsudku, zasahujú\ndo vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá má\nprávo na ochranu svojho vlastníckeho práva\npred neoprávneným zásahom. Preto v časti, ktorá nie\nje zastavaná rodinným domom, v súlade s § 126 Občianskeho zákonníka, uložil žalovaným povinnosť ju\nvypratať a odovzdať žalobkyni. Vzhľadom na to, že v časti, v ktorej je nehnuteľnosť zastavaná rodinným\ndomom nebolo možné rozhodnúť o jej vyprataní a odovzdaní, súd návrh žalobkyne zamietol\n(v\npriebehu konania sama uviedla, že túto časť nie je možné vydať a zotrvala na pôvodnom návrhu a\nnedomáhala sa iného rozhodnutia).\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 26. septembra 2011, sp. zn. 5 Co\n55/2011 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a\nnerozdielne nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania\nv sume 64,41 € do 3 dní na účet\nprávneho zástupcu. Dospel k záveru, že okresný súd\nv dostatočnom rozsahu zistil\nskutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav, z ktorého\nvyvodil správny právny záver. S týmto, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožnil, preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvostupňového súdu. Poukázal na znenie ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\nkonštatoval, že žalobou o ochranu vlastníckeho práva je tiež žaloba na určenie priebehu hranice medzi\nspornými pozemkami. Ide o vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a pojem „určenie hranice“\ntreba považovať za vyjadrovací spôsob určenia, ktorá časť zo spornej plochy\nv prírode,\ntomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (R 6/1999). Poukázal na to, že dokazovaním\nvykonaným prvostupňovým súdom, bolo preukázané, že žalovaní stavbou oplotenia ako aj domu\nzasahujú (v uvedenom rozsahu) clo pozemku žalobkyne (KNC\nč. XXXX/XX). Súd prvého\nstupňa podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri závere\no preukázaní naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení, dôsledne\nsa vysporiadal s námietkou žalovaných o vydržaní spornej časti nehnuteľnosti. Z dôvodov uvedených\nprvostupňovým súdom, ktoré zopakoval, sa odvolací súd stotožnil so záverom, že žalobkyňa má právo\nna vydanie nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka a to spôsobom určeným\nvo výroku rozhodnutia. Námietky žalovaných, týkajúce sa neúčelnosti a nehospodárnosti vydania časti\nnehnuteľnosti (z nimi uvedených dôvodov) vyhodnotil za neopodstatnené. Nevyhovel ani ich žiadosti\n\nna pripustenie dovolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 142 ods. O.s.p.\nProti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal na podnet žalovaných\n1/, 2/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd\nnapadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, pretože na zistený skutkový stav aplikovali ustanovenie\n§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne mali súdy aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho\nzákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému reivindikačnému nároku (§ 126 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) lex specialis. Pri aplikácii tohto ustanovenia nie je súd viazaný petitom žaloby. Je povinný\nzistiť skutkovú okolnosť vyjadrenú v jeho ods. 2, t. j., či je alebo nie je účelné odstránenie stavby\nzriadenej na cudzom pozemku. Až po skutkovom vyhodnotení tejto okolnosti, môže súd rozhodnúť o\nodstránení stavby (a súčasne prípadne o vydaní pozemku podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka),\nalebo o prikázaní stavby vlastníkovi (s jeho súhlasom), resp. zriadení odplatného vecného bremena\nnevyhnutného na výkon práv k stavbe. V danej veci mali súdy zistiť (ak považovali sporný pozemok\nza vlastníctvo žalobkyne), ktoré z uvedených stavieb, resp. ich častí, je možné a účelné odstrániť a\nnásledne mali na skutkový stav aplikovať ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa jeho\nnázoru súdy nesprávne vyhodnotili aj obranu žalovaných, ktorí tvrdili, že sporný pozemok nadobudli\nvydržaním a nesprávne aplikovali ustanovenie\n§ 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uviedol,\nže ak držiteľ pozemku užíval pozemok\npred 1. januárom 1992 domnievajúc sa, že mu\npatrí právo osobného užívania, a ak užíval tento pozemok od 1. januára 1992 domnievajúc sa, že je\nvlastníkom pozemku (putatívny titul je transformácia práva ex lege), potom sa držba pozemku pred\n1. januárom 1992 započítava\ndo doby potrebnej na vydržanie. Po prvé preto, že držba\npozemku pred 1. januárom 1992 spĺňa pojem „oprávnená držba“, tak ako je tento pojem definovaný v §\n130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže držiteľ pozemku má za to, že mu „právo patrí“. Ak je držba\npozemku oprávnená (§ 130 Občianskeho zákonníka), nemožno ju charakterizovať ako „nie oprávnenú“\nna účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Po druhé preto, že ustanovenie § 872 ods.\n6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu práva\nosobného užívania. Je irelevantné, že toto ustanovenie hovorí o oprávnenej držbe právneho predchodcu\nsúčasného oprávneného držiteľa. Ak je totiž možné, aby oprávnený držiteľ započítal oprávnenú držbu\npráva osobného užívania, ktorú mal jeho právny predchodca, potom a maiori ad minus je o to viac\nmožné, aby oprávnený držiteľ započítal vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku,\nktorú mal\npred 1. januárom 1992. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp. zn. 3 Cdo 80/01, publikované v Zbierke rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 83/2002 a jeho právnu vetu a uzavrel, že ak žalovaní užívali sporný\npozemok pred 1. januárom 1992 domnievajúc sa, že im k tomuto pozemku vzniklo právo osobného\nužívania, potom treba toto obdobie oprávnenej držby započítať do desaťročnej vydržacej doby, ktorá v\ndanom prípade uplynula po 1. januári 1992.\nŽalobkyňa sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu nestotožnila s právnym názorom generálneho\nprokurátora, že súdy nesprávne aplikovali § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že\npredmetom jej žaloby, ako aj samotného konania, nebol návrh vlastníka pozemku na odstránenie stavby,\nprípadne na iný postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ale žaloba na určenie spornej hranice\nsusediacich pozemkov a vypratanie a odovzdanie časti pozemku podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a § 126\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Trvala na tom, že žalovaní nemohli predmetný pozemok vydržať,\nnakoľko nebola splnená základná podmienka vydržania, ktorou je držba veci, pričom môže ísť len\no oprávnenú držbu posudzovanú so zreteľom na § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sa\nnemohli domnievať, že sú vlastníkmi držanej veci - pozemku, pretože im na základe rozhodnutia\no\npridelení pozemku do osobného užívania a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku,\nvzniklo iba právo osobného užívania pozemku a nie vlastnícke právo. S pozemkom nenakladali a ani\nnakladať nemohli, ako by im vlastnícky patril, preto nemohli byť považovaní za oprávnených držiteľov.\nVyslovila domnienku, že na daný prípad, kde došlo\nk uzatvoreniu konkrétnej dohody o osobnom\nužívaní a chýba právny predchodca, ktorý by mal pozemok v nepretržitej držbe aj pred 1. januárom 1992\nustanovenie § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka aplikovať nemožno. Preto považovala mimoriadne\ndovolanie\nza nedôvodné a navrhla ho zamietnuť.\nŽalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu (ani k vyjadreniu navrhovateľky\ndovolaniu) nevyjadrili.\n\nk mimoriadnemu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a\nods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia krajského a okresného súdu\nv rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je dôvodné.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i\nv mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nMimoriadne dovolanie vady konania uvedené v § 237 O.s.p., a tzv. iné vady konania, ktoré majú za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších\nstupňov (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV danej vec sa žalobkyňa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva\npred\nneoprávneným zásahom žalovaných žalobou na určenie hranice medzi nehnuteľnosťou\nv\njej vlastníctve a nehnuteľnosťou vo vlastníctve (bezpodielovom spoluvlastníctve) žalovaných 1/, 2/,\nvypratania a odovzdania časti nehnuteľnosti (v rozsahu špecifikovanej plochy), pričom žalovaní mali za\nto, že spornú časť nehnuteľnosti (určenú znaleckým posudkom), nadobudli vydržaním. Treba súhlasiť s\nkonštatovaním odvolacieho súdu, že aj žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami\nje žalobou na ochranu vlastníckeho práva, lebo v konaní o takejto žalobe ide o vzájomné vymedzenie\npredmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob,\nktorým tak účastníci, ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy\nv prírode,\ntomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (pozri R 6/1999).\nPodľa § 126 ods. l Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva\nproti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania\nveci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\nPodľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to\nnemal právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady\ntoho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).\nPodľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd\nza náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.\nPodľa ods. 3 tohto ustanovenia súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom\nstavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho\npráva k stavbe.\n\nPodľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,\niba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob\nvyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.\nPodľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný\no tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.\nPri pochybnostiach sa predpokladá,\nže držba je oprávnená.\nPodľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má\nnepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\nPodľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára\n1992) právo osobného užívania vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie\n§ 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku tým nie je dotknuté.\nPodľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára\n1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších\npredpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže\nsi oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj\npred účinnosťou tohto zákona.\nZ hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci na základe dokazovania vykonaného súdmi nižších\nstupňov zistené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou nehnuteľnosti - parcely KNC č. XXXX/XX\nzastavané plochy a nádvoria vo výmere 418 m2, kat. územie S., zapísanej na LV č. XXXX Správy\nkatastra S., na základe kúpnej zmluvy č. V - 2801/2000. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľnosti - parcely B. č. H. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 360 m2, kat. územie S.,\nzapísanej na LV č. XXXX, Správy katastra S. s uvedeným titulom nadobudnutia R II 196/81-246/81 a\nžiadosť Z 595/94. Bývalý Okresný národný výbor v Žiline rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného\nužívania\nzo 17. augusta 1981 č. Fin 876/1981-72/3 pridelil žalovaným bezodplatne do osobného\nužívania pozemok - parcelu č. XXXX/XX EN, kat. územie S. na výstavbu rodinného domu\nv radovej\nzástavbe. Žalovaní uzavreli 23. septembra 1981 s bývalým Mestským národným výborom - finančný\nodbor - Žilina dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, registrovanú bývalým Štátnym\nnotárstvom v Žiline pod č. R II 196/81. Mestský národný výbor v Žiline vydal žalovaným 24. júna 1985\npod č. ÚP 893/C-3307/85 stavebné povolenie na stavbu radového jednopodlažného rodinného domu\nna pozemku - parcela č. XXXX/XX . S. s tým, že stavba bude umiestnená podľa situácie osadenia,\nktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácii. Od tohto dňa žalovaní (podľa ich tvrdenia) užívali aj sporný\npozemok, čo predchádzajúci vlastník susedného pozemku (T. B., ktorý ho na základe kúpnej zmluvy\nuzavretej v roku 2000 predal navrhovateľke) nenamietal. Kolaudačným rozhodnutím z 24. januára\n1994, č. ŽP 2/3349/93 Há vydaným Obvodným úradom životného prostredia Žilina bolo žalovaným\npovolené užívanie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX EN kat. územie S. s určeným súp. č. XXXX\na orientačným číslom XX (Mestským úradom Žilina - oddelením vnútorným, bytovým a kultúrnym dňa\n4. januára 1994). Nehnuteľnosť užívaná žalovanými je z prednej a zadnej časti oplotená a plot rysuje\nstavbu domu. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca vyplýva, že žalovaní stavbou domu\na oplotenia zasahujú do pozemku žalobkyne a hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných má\nsprávne prebiehať v znalcom určených bodoch a v uvedenom rozsahu. Na základe záverov znaleckého\nposudku súd ustálil hranicu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných v označených bodoch a rozsah\nzásahu žalovaných do pozemku žalobkyne v označených výmerách. Dospel pritom\nk záveru, že\nžalovaní nenadobudli vymedzený pozemok (na ktorom stojí časť rodinného domu, oplotenia a oporného\nmúru žalovaných) zasahujúci do pozemku žalobkyne,\ndo vlastníctva vydržaním. Dôvodil\ntým, že do 1. januára 1992 mohli žalovaní odvodzovať svoje užívacie právo „len“ z dohody o zriadení\npráva osobného užívania, prečo nemohli byť oprávnenými držiteľmi sporného pozemku. Preto aj keď od\n1. januára 1992 mohli byť\nv dobrej viere, že im sporný pozemok, na základe transformácie\npráva osobného užívania, patrí, nemohli si započítať držbu pozemku pred 1. januárom 1992. Sporný\npozemok nemohli potom vydržať ani po 1. januári 1992, lebo najneskôr dňom 10. mája 2001 (po začatí\n\npredmetného konania) stratili dobrú vieru, že im patrí, z ktorého dôvodu nesplnili podmienku trvania\noprávnenej držby 10 rokov.\nTakýto záver dovolací súd nepovažuje za správny. Naopak, stotožňuje sa s právnym názorom\ngenerálneho prokurátora, podľa ktorého ak držiteľ pozemku tento užíval\npred 1. januárom\n1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1.\njanuára 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku (transformácia práva ex lege), potom sa držba\npozemku pred 1. januárom 1992 započíta\ndo doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu,\nže držba pozemku pred 1. januárom 1992 napĺňa pojem „oprávnená držba“ definovaný v citovanom\n§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu „právo patrí“. Ak je totiž\ndržba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako „neoprávnenú“\npre účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ustanovenie citovaného § 872\nods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu\nprávnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje\noprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ\nmôže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to\nviac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.\njanuárom 1992. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp. zn.\n3 Cdo 80/01, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npod č. 83/2002 (na ktoré tiež generálny prokurátor poukázal) „vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc\ndňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10\nrokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom\npred 1. januárom 1992, do\ndoby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu\npred týmto dňom“. V odôvodnení\ntohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy (od novelizácie Občianskeho\nzákonníka vykonanej zákonom\nč. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený\ndržiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a\npo dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto\nprávnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov,\nžiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje.\nPreto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe\npo nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze\ncitovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj\ndržbu, vykonávanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na\nzáklade ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek\nobmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na\nprávnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava\n(zákon\nč. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju\nzapočítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom\nvšak účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať\nnajskôr 1. januárom 1992.\nKeďže podľa tvrdenia žalovaných sporný pozemok užívali - vstúpili do jeho reálnej držby - dňom 24.\njúna 1985 (kedy im bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu) t. j. pred 1. januárom\n1992, mohli sa domnievať, že im (aj) k tomuto pozemku vzniklo právo osobného užívania, teda išlo by\no „oprávnenú držbu“. Žalovaní sporný pozemok užívali aj po 1. januári 1992 (čo súdy nižšieho stupňa\nnepovažovali za sporné), keď sa mohli domnievať (mohli byť v dobrej viere), že sú jeho vlastníkmi (na\nzáklade transformácie práva osobného užívania). Teda v prípade, ak žalovaní sporný pozemok užívali\nod 1. januárom 1992 v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi a do 1. januára 1992 v dobrej viere, že im\n(aj k nemu) vzniklo právo osobného užívania, treba do desaťročnej vydržacej doby (v danom prípade\nuplynula po 1. januári 1992 - 24. júna 1995) započítať aj jeho držbu pred 1. januárom 1992. Vychádzajúc\nz uvedeného, potom pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo treba zodpovedať otázku, či žalovaní spornú\nnehnuteľnosť užívali v dobrej viere, že im „právo patrí“ a to\ndo 1. januára 1992 právo\nosobného užívania a po 1. januári 1992 právo vlastnícke.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov\n(vo vyhovujúcej časti) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, a že generálny prokurátor\ndôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p.\n\nv spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom nato\nrozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil\nOkresnému súdu Žilina\nna ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej\no veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní\n(pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}