{"guid": "f47cbc55-5682-4749-9f20-9e90aaef204a:5a94e738-9cd5-4377-ae1f-9ba42481aed1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1", "spisova_znacka": "8Sž/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/23/2012 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 8Sž/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1", "identifikacne_cislo": "9012010177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a94e738-9cd5-4377-ae1f-9ba42481aed1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/23/2012\n9012010177\n20. 08. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:9012010177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Bratislavská 1/a, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Dedák & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, za ktorú koná advokát\nJUDr. Pavol Blahušiak, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave,\nDobrovičova 8, P. O. Box 155, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.\nRP/057/2012 zo dňa 25. septembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/057/2012 zo dňa 25. septembra 2012, p\notvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € (päťsto eur) na účet\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v C. N., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 30 dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len ,,Rada“) rozhodla, že\nnavrhovateľka ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z. z.“) tým, že dňa 8. mája 2012 o cca 11,30 hod. odvysielala v\nrámci programovej služby TV MARKÍZA program Farma, ktorý mohol ohroziť morálny vývin maloletých,\nza čo jej Rada podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila pokutu 3500 €.\nProti rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok a žiadala, aby najvyšší súd zrušil\nrozhodnutie Rady č. RP/057/2012 zo dňa 25. septembra 2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V prípade\núspechu žiadala priznať náhradu trov konania.\nNamietala, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko výroková časť rozhodnutia neobsahuje\npresný, jednoznačný, pravdivý a nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutkový podstata\nsprávneho deliktu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky najvyššieho súdu, ktorými boli zrušené\nrozhodnutia Rady pre nepresný popis skutku vo výroku. Z výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva\nakým konaním a výrokmi mohol program ohroziť morálny vývin maloletých.\n\nNavrhovateľka ďalej namietala nezákonný procesný postup a nezákonne získaný dôkazný prostriedok.\nZačatiu správneho konania predchádzal list správneho orgánu zo dňa 16. mája 2012, ktorým žiadal\npredložiť záznam z vysielania programu Farma zo dňa 8. marca 2012. pod hrozbou uloženia sankcie\nposkytla Rade dôkaz, ktorý bol použitý v jej neprospech. Prezumpcia neviny zahŕňa nevypovedať vo\nsvoj neprospech, preto navrhovateľka nemala byť nútená predkladať dôkazy v jej neprospech.\nRada vo svojom vyjadrení navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade\nso zákonom č. 308/2000 Z. z. potvrdiť. Výroková časť v rozhodnutí je formulovaná presne, úplne a\ndostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia\nje vymedzený:\n- čas spáchania správneho deliktu - 8. mája 2012 o cca 11,30 hod.,\n- spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu, ktorý mohol ohroziť morálny vývin\nmaloletých,\n- správny delikt - zaradenie predmetného programu v čase medzi 6,00 hod. a 22,00 hod.\nV prípade vyžiadania si záznamu z vysielania zo strany navrhovateľky, jedná sa o splnenie si povinnosti\nstanovenej priamo zákonom č. 308/2000 Z. z. Z tohto dôvodu nie je potrebné, aby pri vyžiadaní\nzáznamov odporkyňa uvádzala dôvod, pre ktorý záznam z vysielania žiada predložiť. Nejedná sa o\nposkytnutie dôkazu proti sebe, ale o poskytnutie informácií o svojej činnosti. Poskytnutie záznamu nie je\nmožné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní\nsprávneho deliktu. Odporkyňa pri odôvodnení výšky pokuty sa vysporiadala so všetkými kritériami, ktoré\nna určenie výšky pokuty stanovuje § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada dospela k záveru, že\nkaždé z vydaní programu Farma bolo samostatným celkom. Preto jeho obsah posudzovala osobitne a\nkonanie navrhovateľky vyhodnotila v každom prípade ako samotný celok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 250l a nasl. O.s.p. a § 64 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne v rozsahu dôvodov opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p.\na vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 20. augusta 2014 a dospel k záveru, že rozhodnutie\nodporkyne je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a to z nasledovaných dôvodov:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným\nrozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1\nO.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia\ndruhej hlavy piatej časti O.s.p. s výnimkou § 250a O.s.p.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n?Citované ust. § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky, tzv. ,,plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\n\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n? Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť v súvislosti s preskúmavanou vecou\npredovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú\npredstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom\nprávnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.\n?Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ust. §\n250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého: ,,Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať'\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“\nPorovnaním opravného prostriedku a obsah administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový\nstav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľka nepoprela, že dňa 8. mája 2012 o cca 11,30 hod.\nodvysielala program Farma.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým bola navrhovateľke uložená podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. pokuta\n3500 € za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\n?Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) preto v zmysle námietok\nnavrhovateľky bolo posúdiť: či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či\nnavrhovateľka odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v\nrozhodnutí a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\n?Podľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzoval' záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonával'\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie. Zároveň Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách\nvysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu .v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona\nč. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci jej\nKancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.\n? V oblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. l písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. ?Vysielateľom v ustanovení §\n16 ods. 3 písm. l/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní\nodo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na\nzvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nV zmysle judikatúry najvyššieho súdu je Rada oprávnená záznam z vysielania vyžiadať od\nvysielateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky hodnotí postup Rady ako správny (napr. rozhodnutia\nsp. zn. 8S/14/2013-40, 8Sž/19/2012-43, 3Sž/28/2012, 3Sž/7/2013, 5Sž/22/2012, 4Sž/25/2012,\n2Sž/25/2012-39, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011, 8Sž/15/2011, 8Sž/29/2011 a 2Sž/11/2012). V týchto\nrozhodnutiach bol odmietnutý argument o nezákonne získanom dôkaze a porušení prezumpcie neviny.\nNajvyšší súd vo viacerých rozsudkoch uviedol, že zákonom stanovená povinnosť vysielateľa nezasahuje\n\ndo jeho práva neobviňovať seba samého. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (uznesenia sp. zn. III ÚS. 564/2012-11 a IV ÚS 620/2012-9).\nZákon č. 308/2000 Z. z. spája s nesplnením povinnosti doručiť záznam vysielania, na vyžiadanie Rady\npostih za správny delikt.\nTotiž oprávnenie odporkyne v prípade potreby žiadať o poskytnutie záznamov vysielania vysielateľa je\nspôsobom realizácie dohľadu, resp. získavania podkladov pre plnenie úloh odporkyne v oblasti výkonu\nštátnej správy.\nNajvyšší súd v opravnom prostriedku uplatnené námietky navrhovateľky ohľadne povinnosti predložiť\nzáznam z vysielania považuje za právne bezvýznamné.\nNajvyšší súd zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí je vo výroku dostatočne presný a\nnezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Určitosť\nskutku, spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z. z.\nSankčný postih podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. sa netýka jednotlivých vecí, ale skutočnosti,\nže takýto typ programu ako celok sa nesmie vysielať v čase od 6,00 hod. do 22,00 hod. (pozri rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/23/2012 a 5Sž/28/2012).\nZákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 20 ods. 3 zakotvuje, že programy alebo iné zložky programovej\nslužby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich\nduševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6,00 hod. do 22,00 hod.\nPorušenie ustanovení zákona o ochrane maloletých predmetným programom je dané obsahom a\nspôsobom spracovania s prihliadnutím na kontext celého programu. Preto sa najvyšší súd nestotožnil s\nnázorom navrhovateľky, že odporkyňa mala vo výroku rozhodnutia uviesť slová a vety prípadne závery,\nktoré mohli ohroziť morálny vývoj maloletých.\nNajvyšší súd považuje za vecne správne uvedenie jednotlivých nežiaducich slov, výrokov a formulácií v\nodôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 8-13 uvádza, ktoré vyjadrenia\na scény svojím obsahom, spôsobom a formou spracovania zakladajú rozpor s ustanovením § 20 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z.\nZ obsahu spisu senát nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho\ndeliktu. Navrhovateľka neoznačila ,,živé“ konania pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho\ndeliktu. Navrhovateľka neoznačila ,,živé“ konania pred najvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto\nkonania rovnorodý a spojený vecnou a časovou súvislosťou.\nPodľa názoru najvyššieho súdu odporkyňa uložila navrhovateľke sankciu za odvysielanie programu\nFarma v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a pri odôvodnení jej výšky sa vysporiadala so všetkými\nkritériami, ktoré na určenie výšky pokuty stanovuje § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Okrem\nzákonom stanovených kritérií vzala odporkyňa pri odôvodňovaní výšky uloženej sankcie do úvahy aj\npredchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka sankcionovaná za opakované porušenie § 20\nods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z.\nZákonom stanovené rozpätie pre uloženie sankcie za porušenie § 20 ods. 3 je širšie (od 3319 € do 165\n969 €) ako zákonom stanovené rozpätie pre uloženie sankcie za porušenie § 20 ods. 4 (od 663 € do 66\n348 €), čomu zodpovedá aj výška uloženej sankcie v napadnutom rozhodnutí.\n\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporkyne definovaným v ustanovení § 4 zákona č. 308/2000 Z. z., je bez formálnych a\nlogických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci,\npreto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ako vecne správne\npodľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov\nmožno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Odporkyňa podľa cit.\nustanovenia nemá nárok na náhradu trov konania.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá,\n§ 5 ods. 1 písm. h/ a položky písm. g/ Prílohy, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení\núčinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok 500 € do\n30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v C. N.\nč. XXXXXXXXX/XXXX.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723"}], "citovane_v": []}