{"guid": "ae6278de-4bf5-4238-8c5c-80b233912f34:f3ba9d27-688a-4e86-b4db-1e883ff795b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1", "spisova_znacka": "2MCdo/15/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/15/2014 z 16. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2014, sp. zn. 2MCdo/15/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1", "identifikacne_cislo": "9011899597", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-56.odsek-6", "nazov": "§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-56.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3ba9d27-688a-4e86-b4db-1e883ff795b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1/text", "citacie_n": 18, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/15/2014\n9011899597\n16. 12. 2014\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2014:9011899597.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej\na členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci navrhovateľky\nTELEKO&TELECOOPER spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Vranovská 6, zastúpenej Lion Law Partners\ns.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 32, proti odporkyni Slovenskej republike - Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody, vedenej na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 219/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. apríla 2011 sp. zn. 14 Co\n225/2009 a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 12. júna 2009 č. k. 9 C 219/2003-1120, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 923,09 € na účet\nLion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. júna 2009 č. k. 9 C 219/2003-1120 uložil odporkyni\nzaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 31. decembra 1998 do 31. marca 2001 vo výške 584\n491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1. januára 2005 až do zaplatenia, náhradu skutočnej\nškody vo výške 19 879,83 € ako vyplatenú odmenu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ľubomírovi\nPavlovičovi a sumu 9 958,17 € ako vyplatenú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku firmou BB\nConsulting, s.r.o. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uviedol, že daňový úrad pri daňovej\nkontrole mal právo zadržať tieto finančné prostriedky, mal právo tiež vydať predbežné opatrenie, v\nktorom zakázal disponovať s nehnuteľnosťami na účely zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky\ndo budúcna. Keďže však samotný postup daňového úradu a jeho úvahy, ktorými sa riadil v priebehu\ndaňovej kontroly, vo vzťahu k navrhovateľke boli nesprávne, súd považoval aj tento úradný postup, ktorý\nnespočíval v samotnej rozhodovacej činnosti, za nesprávny, najmä z dôvodu, že výrazne a po dlhú dobu\nzasahoval do hospodárskej činnosti navrhovateľky tak, že ohrozil jej samotnú existenciu. Prvostupňový\nsúd poukázal na to, že z vykonaného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline\nvyplynulo, že hlavné a jediné príčiny, ktoré viedli k zníženiu predpokladaného zisku navrhovateľky,\nboli kroky daňového úradu smerujúce k zadržaniu finančných prostriedkov navrhovateľky na účely\nzabezpečenia predpokladanej pohľadávky nedoplatku z titulu dane príjmu právnických osôb za rok\n1997 vrátane opatrení, ktorými bolo navrhovateľke zakázané disponovanie s jej majetkom, keď v\nkonečnom dôsledku po zrušujúcom rozhodnutí Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní\nsp. zn. 4 Sž 134/2000 daňový úrad sám uznal svoj postup za nesprávny a vrátil neprávom zadržaný\nnedoplatok dane rozhodnutím z 15. marca 2001. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2\nO.s.p.\n\nNa odvolanie navrhovateľky ako aj odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z\n5. apríla 2011 sp. zn. 14 Co 225/2009 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni\nuložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 31. decembra 1998 do 31.\nmarca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1. januára 2005 do zaplatenia\na sumu 9 958,17 € za vypracovaný znalecký posudok firmou BB Consulting, s.r.o., potvrdil. Odvolací\nsúd zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým priznal navrhovateľke náhradu škody spočívajúcej vo\nvyplatení odmeny správcovi konkurznej podstaty vo výške 19 879,83 €, výrok v ktorom zamietol návrh\nna zaplatenie 1 991,63 € daňovej poradkyni, ako aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania a v\ntýchto častiach vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu\nprvého stupňa v časti výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na náhradu ušlého zisku vo výške 584\n491,46 € s 8 % úrokom z omeškania a v časti o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 9 958,17 € stotožnil,\npovažoval ich za vecne správne poukazujúc na ustanovenia § 15 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, 2 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatoval,\nže v danom prípade znalcom vyčíslená škoda predstavuje ušlý zisk navrhovateľky, ktorý vznikol\njednak v dôsledku nezákonného rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. II/212/445-7770/2000/1526-r z 12. júna 2000 a zároveň postupmi daňového úradu počas daňovej\nkontroly začatej v júni 1998. Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, kde sa konštatovalo,\nže aj keď jednotlivé rozhodnutia daňového úradu boli vydané v súlade so zákonom (okrem\nuvádzaného nezákonného rozhodnutia), no samotný postup daňového úradu vo vzťahu k navrhovateľke\nbol nesprávny, pretože výrazne a po dlhú dobu zasahoval do hospodárskej činnosti navrhovateľky tak,\nže ohrozil jej samotnú existenciu.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku,\nktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 31. decembra\n1998 do 31. marca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1. januára\n2005 do zaplatenia a sumu 9 958,17 € za vypracovaný znalecký posudok firmou BB Consulting\ns.r.o., v lehote 30 dní od právoplatnosti týchto rozhodnutí podal na podnet odporkyne generálny\nprokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. Uviedol,\nže uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon a súdy nižších stupňov vec nesprávne právne posúdili\n(§ 243f ods. 1 písm. c/). Podľa názoru generálneho prokurátora sa súdy nižších stupňov nedostatočne\nriadili ustanoveniami § 1, § 2, § 3 O.s.p. Uviedol, že predmetom sporu bola požadovaná náhrada škody\npodľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že zákon č. 58/1969 Zb. účinný do 30. júna 2004\nupravoval podmienky vzniku nároku z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Od 1. júla 2004 je právna úprava zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravená zákonom č.\n514/2003 Z.z. Podľa názoru generálneho prokurátora sa súdy oboch stupňov nasledovnými zákonnými\nustanoveniami dostatočne neriadili. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní\nalebo v trestnom konaní vydal štátny orgán. Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za\nškodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným\npostupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Ide o objektívnu\nzodpovednosť, ktorá predpokladá súčasné splnenie týchto podmienok :\n1. Existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho postupu.\n2. Vzniku škody\n3. Príčinnú súvislosť medzi 1. a 2.\nZodpovednosť štátu v zmysle citovaného zákona je občianskoprávnym vzťahom. Zákon č. 58/1969\nZb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym, preto pokiaľ tento neobsahuje sám vlastnú\núpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nsa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod pojmom škoda treba rozumieť\nujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že súdy odkázali na znalecký posudok,\npritom znalecká organizácia nevedela a ani nemohla posúdiť, či došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu, resp. k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Zástupkyňa znaleckej organizácie na\n\npojednávaní 22. mája 2009 uviedla, že nehodnotila správnosť úradného postupu a za nezákonné\nrozhodnutia považuje všetky rozhodnutia, ktoré uviedli v tabuľkách. Skutočnosť, že súd prvého\nstupňa neskúmal, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. k vydaniu nezákonného rozhodnutia\nvyplýva z toho, že okresný súd od znalcov požadoval, aby špecifikovali, ktoré rozhodnutia a postupy\nboli hlavnou príčinou ušlého zisku, ako aj obdobie, odkedy daňová kontrola negatívne zasiahla do\nhospodárskej činnosti navrhovateľky. Pričom daňovú kontrolu nemožno označiť za nesprávny úradný\npostup. Podľa generálneho prokurátora súdy opomenuli skúmať zákonné podmienky na uplatnenie\nnároku na náhradu škody a to existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného\npostupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym\núradným postupom, t. j. vzťah príčiny a následku. Podľa názoru odvolacieho súdu „v tomto smere\nsamotná skutočnosť, že tieto rozhodnutia neboli ako nezákonné zrušené, nie je relevantná“. Pokiaľ\nvšak rozhodnutia daňového úradu ako nezákonné neboli zrušené, samotný postup daňového úradu\npred vydaním týchto rozhodnutí nemožno označiť za nesprávny úradný postup, pretože v takomto\nprípade sa jedná o rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov (t. j. možno skúmať výlučne splnenie\nnezákonného rozhodnutia v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. a nie nesprávneho úradného\npostupu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.). Okresný súd ako ani krajský súd podľa generálneho\nprokurátora nevzali do úvahy tú skutočnosť, že výsledkom nesprávneho úradného postupu nemôže\nbyť vydanie zákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v danom prípade súdy vec nesprávne právne\nposúdili. Z takéhoto výkladu práv potom vyplýva, že každý daňový subjekt, u ktorého je nariadená\ndaňová kontrola, sa môže domáhať nároku na náhradu škody, pretože zákonné postupy - vydané\nrozhodnutia daňového úradu v zmysle zákona č. 511/19992 Zb., ktoré ako nezákonné nikdy neboli\nzrušené, súdy môžu označiť bez akéhokoľvek posúdenia a odôvodnenia za nesprávny úradný postup.\nNeskúmanie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, nerozlišovanie\npodmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu od nároku\nna náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu. V konaní bolo preukázané, že jediné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2000 sp. zn. 4 Sž 134/2000, bolo rozhodnutie Ústredného\ndaňového riaditeľstva Slovenskej republiky z 12. júna 2000, ktorým Ústredné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky zmenilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu II Banská Bystrica tak, že vyrubenú daň\nz príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1997 vo výške 8 475 100 Sk zmenilo na sumu\n8 379 900 Sk. V dôsledku toho, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odvolacieho\norgánu - Ústredného riaditeľstva Slovenskej republiky z 12. júna 2000 a následne Ústredné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky zrušilo rozhodnutie správcu dane z 15. novembra 1999, nemohla vzniknúť\nnavrhovateľke ňou uplatnená a priznaná škoda od 31. decembra 1998 a nemôže byť ani v príčinnej\nsúvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným 15. novembra 1999. Poukázal na to, že v konaní bolo\npreukázané, že do 15. novembra 1999 navrhovateľka nebola evidovaná ako neplatič a správca dane\nani nemohol vydať doklad o tom, že eviduje voči navrhovateľke nedoplatky, pretože daň do\n15. novembra 1999 nebola navrhovateľke ani vyrubená. Navrhovateľke bola vyrubená daň platobným\nvýmerom z 15. novembra 1999, t. j. až po tomto termíne mala navrhovateľka vykázané nedoplatky voči\ndaňovému úradu. Po tomto termíne však navrhovateľka nemala ani možnosť zúčastňovať sa verejnej\nsúťaže, pretože v tomto období už previedla svoj majetok na akciovú spoločnosť (v júni 1999) a cez\nnovozaloženú akciovú spoločnosť sa zúčastňovala na verejných súťažiach. Navrhovateľke nemohla\nbyť spôsobená škoda ani vydaním rozhodnutia Daňového úradu II Banská Bystrica z 12. apríla 1999\no uložení zákazu nakladania s nehnuteľným majetkom vedeným na LV č. XXXX v kat. úz. K., na\nLV č. XXX kat. úz. F.. V konaní pred súdom prvého stupňa odporkyňa preukázala, že predbežné\nopatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom navrhovateľky bolo vydané v apríli\n1999 a bolo zrušené už v júli 1999. Súčasne bolo preukázané, že navrhovateľka predbežné\nopatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom ani neakceptovala a napriek vydanému\nrozhodnutiu o zákaze nakladať s nehnuteľným majetkom vložila svoj majetok vedený na LV č.\nXXXX do obchodnej spoločnosti Teleco&Telecooper, a.s. Postupom správcu dane teda navrhovateľke\nnemohla byť spôsobená škoda, keď sama navrhovateľka predbežné opatrenie o zákaze nakladania s\nnehnuteľným majetkom ani neakceptovala.\nNavrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že argumentácia generálneho\nprokurátora je jednostranná, chýba jej presvedčivosť a konzistentnosť. Podľa jej názoru odvolací súd\nsprávne v súlade so zisteným skutkovým stavom použil všetky dostupné a potrebné procesné nástroje\nna výklad hmotného práva v súlade so spravodlivou aplikáciou inštitútu náhrady škody podľa zákona\n\nč. 58/1969 Zb. Konečný odvolací rozsudok je podľa nej spravodlivý aj preto, že vystihol a jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil právnu podstatu uplatneného nároku opierajúc sa pritom o závery znaleckého\ndokazovania a tiež o konkrétne skutkové okolnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. decembra 2011 sp. zn. 2 M Cdo 17/2011 zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti a rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom\nvýroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od\n31.12.1998 do 31.3.2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 do\nzaplatenia a sumu 9 958,17 € ako vyplatenú odmenu za vypracovaný znalecký posudok firmou BB\nConsulting, s.r.o. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd vychádzal z toho, že súdy prvého a druhého stupňa\npri posudzovaní predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu nepostupovali v súlade so\nzákonom č. 58/1969 Zb. Nerozlišovali podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu\nnezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Dovolací\nsúd zdôraznil, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže\nbyť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten\nmôže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádza). Zo\nspisov je zrejmé, že súdy nedôsledne skúmali zákonné podmienky na uplatnenie nároku na náhradu\nškody a to existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a\npríčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, t.\nj. vzťah príčiny a následku. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci (či postačujú\nuž zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej\nstránke veci, došlo k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle\n§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti\n(§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní\ngenerálnym prokurátorom uplatnený alebo nie. Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. dovolací súd uviedol, že mimoriadnym dovolaním\nnapadnuté rozhodnutia nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých\nprávnych záverov, lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nebolo možné posúdiť, či súdy správne\naplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne závery. Z týchto\ndôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).\nNa základe sťažnosti navrhovateľky Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 4. septembra\n2013 sp. zn. II. ÚS 591/2012 vyslovil, že jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2011 z 21. decembra 2011. Ústavný súd uvedené\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky po zhrnutí\npriebehu súdnych konaní (na prvostupňovom, odvolacom a dovolacom súde) uviedol, že napadnuté\nuznesenie dovolacieho súdu je svojvoľné (arbitrárne). Absencia odôvodnenia najvyššieho súdu a\nústavný záujem na zachovaní účinkov právoplatných rozhodnutí nútili ústavný súd, aby sa sám zaoberal\notázkou, či rozsudky okresného súdu a krajského súdu sú skutočne postihnuté tzv. inou vadou konania,\nktorú im vyčíta napadnuté uznesenie najvyššieho súdu. Predovšetkým bolo potrebné poznamenať,\nže zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva takto všeobecne formulovaná\nprocesná povinnosť súdu „dôsledne skúmať zákonné podmienky“ uplatnenia nároku. Najmä povinnosť\nriadne a úplne zistiť skutočný stav veci bola z Občianskeho súdneho poriadku už dávnejšie vypustená\n(porov. § 6 a § 153 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom pred 1. januárom 1992). Podľa platného ustanovenia\n§ 153 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na\nzáklade nesporných skutočností; toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 132 O.s.p., podľa ktorého má\nsúd prihliadať aj na všetko, čo za konania vyšlo najavo. To, v akej miere je nevyhnutné zistiť skutkový\nstav, zasa závisí od znakov hypotéz jednotlivých právnych noriem, ktoré sa majú na vec aplikovať, čo\nzasa predpokladá nájdenie správnej normy, jej správny výklad a správnu aplikáciu na daný skutkový stav.\nPožiadavka „dôsledného skúmania zákonných podmienok“ vyslovená najvyšším súdom v napadnutom\nuznesení tak v sebe v skutočnosti skrýva viacero zásadne odlišných požiadaviek na konanie a\nrozhodnutie nižších súdov, a to požiadavku úplného a riadneho zistenia skutkového stavu a správneho\nprávneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie veci je však osobitným (mimoriadno)dovolacím\n\ndôvodom [§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.], preto sa nemôže považovať za inú vadu konania. Zostáva\ntak posúdiť v podstate to, či v prerokúvanej veci pred všeobecnými súdmi skutočne došlo k takej\nnedostatočnosti alebo nesprávnosti zisteného skutkového stavu pri skúmaní zákonných podmienok\nnároku na náhradu škody, ktoré by bolo možné posúdiť ako inú vadu konania. Z odôvodnení rozsudkov\nokresného súdu i krajského súdu vyplýva, že v konaní bolo zistené a nebolo sporné, že daňová kontrola\nprebiehala aj na účely kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 1997, a to od apríla, resp.\nmája 1998, že v rámci tejto daňovej kontroly bolo vydaných niekoľko predbežných opatrení, ktorými\nbolo zasiahnuté do majetkovej sféry sťažovateľky (zadržanie nadmerných odpočtov v sume takmer 900\n000 Sk a pod.), no ktoré neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť, že výsledkom daňovej kontroly bolo\nokrem iného rozhodnutie správcu dane z 15. novembra 1999, ktorým bola sťažovateľke dorubená daň z\npríjmov právnických osôb v sume takmer 7 miliónov Sk, že toto rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné\nrozsudkom najvyššieho súdu a že v novom rozhodnutí z 28. novembra 2001 bola dorubená suma dane\nuž „len“ 37 600 Sk. Ďalej bolo zo znaleckých posudkov zistené, že uvedené opatrenia mali negatívny\nvplyv na podnikanie sťažovateľky, zhoršenie jej hospodárskej situácie a zníženie zisku, ktorý by bez\ntýchto opatrení (zrejme) bola dosiahla. Konajúce súdy ďalej výslovne uviedli, že sú si vedomé toho,\nže žiadne z predbežných opatrení vydaných voči sťažovateľke počas daňovej kontroly nebolo zrušené\nako nezákonné, hoci to je predpokladom uplatnenia nároku zo zodpovednosti štátu za nezákonné\nrozhodnutie (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Napriek tomu však\ndospeli v podstate k záveru, že celú daňovú kontrolu vykonávanú voči sťažovateľke vrátane predbežných\nopatrení vydaných v rámci nej treba považovať za nesprávny úradný postup, pri ktorom zrušenie alebo\ndeklarácia jeho nezákonnosti nie je podmienkou uplatnenia nároku (§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.).\nKeďže znalecké posudky skúmali vplyv celej daňovej kontroly na hospodársku situáciu sťažovateľky a\nv podstate uznali príčinnú súvislosť medzi ňou a poklesom ziskovosti sťažovateľky a súdy vyhodnotili\ntúto daňovú kontrolu vrátane vydaných predbežných opatrení ako nesprávny úradný postup, je podľa\nnázoru ústavného súdu úplne zrejmé, že súdy „dôsledne skúmali“ tak podmienky nároku na náhradu\nškody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktorých naplnenie neuznali, ako aj podmienky nároku na\nnáhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, s ktorých splnením sa v prerokúvanej veci\nstotožnili. Otázka, či je takýto výklad zaujatý oboma súdmi správny, je, ako už bolo uvedené, otázkou\nprávneho posúdenia veci, čo však zakladá iný dovolací dôvod, na ktorý však dovolací súd prihliada\nlen v rámci (mimoriadno)dovolacích dôvodov uplatnených (mimoriadnym) dovolateľom, t. j. generálnym\nprokurátorom. Podľa názoru ústavného súdu tak najvyšší súd nemohol ústavne akceptovateľne dospieť\nk záveru, že súdy „nedôsledne skúmali zákonné podmienky“ nároku na náhradu škody v zmysle zákona\nč. 58/1969 Zb., ani k záveru, že ich právoplatné rozsudky treba kvôli výskytu inej vady konania podľa §\n243b ods. 2 (v spojení s § 243h) O.s.p. zrušiť. Ak tak najvyšší súd napriek tomu v napadnutom uznesení\nurobil, porušil tým práva sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy i v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zásah do\npráv sťažovateľky je navyše umocnený tým, že najvyšší súd v dôsledku nesprávneho zistenia inej vady v\nkonaní zrušil rozsudky krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nKeďže platná právna úprava (na rozdiel napríklad od § 477 Civilného súdneho poriadku č. 113/1895 r.\nz. účinného na území Českej republiky pred 1. januárom 1951) nerozlišuje medzi zrušením rozsudku a\nzrušením jemu predchádzajúceho konania, tak dôsledkom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa je to,\nže konanie sa vracia do momentu tesne pred vyhlásením tohto rozsudku. V zásade by bolo teda možné\nvychádzať aj z toho, že zrušením rozsudku súdu prvého stupňa sa bez ďalšieho neruší napríklad jeho\nuznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené (§ 120 ods. 4 O.s.p.), a prvostupňový súd\ntak môže bez ďalšieho považovať dokazovanie naďalej za skončené a určiť len termín na vyhlásenie\nnového rozsudku (§ 156 ods. 2 O.s.p. per analogiam). V tu prerokúvanej veci je však zrejmé, že ak má\nokresný súd skutočne rešpektovať právny názor vyslovený v zrušovacom uznesení najvyššieho súdu,\nbude nútený svoje uznesenie o skončení dokazovania zrušiť a v dokazovaní (a tým v ďalšom konaní)\npokračovať. Tým sa však žalovanému štátu, ktorý bol pôvodne neúspešný, opätovne vytvorí priestor\nna otvorenie celej prerokúvanej veci, najmä na navrhovanie nových dôkazov a uplatňovanie nových\nskutočností (§ 120 ods. 4 O.s.p. a contrario). V dôsledku nedostatočného usmernenia najvyššieho\nsúdu v jeho uznesení nebude okresnému súdu vôbec zrejmé, aký postup a rozhodnutie má zvoliť,\naby naplnil požiadavku „dôsledného skúmania zákonných podmienok na uplatnenie nároku na náhradu\nškody“. To je však vo výsledku to isté, akoby sa celé konanie začalo znova od počiatku a doterajších\ndesať rokov v podstate vyšlo navnivoč. Takýto postup však podľa názoru ústavného súdu nemožno\nakceptovať nielen z hľadiska práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného taktiež v čl.\n6 ods. 1 Dohovoru, ale ani z hľadiska ďalšieho aspektu práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým\nje požiadavka na rovnosť zbraní (podobne čl. 47 ods. 3 ústavy). Je totiž zrejmé, že účastník, ktorý bol\n\nv pôvodnom konaní neúspešný napríklad z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, môže v novom\nkonaní (poznajúc už názor súdov všetkých inštancií) tieto následky svojej procesnej zodpovednosti\nodvrátiť, keďže sa mu opätovne otvára možnosť neobmedzene prednášať nové dôkazy a námietky.\nAle aj v ostatných prípadoch sa tým umožňuje pôvodne neúspešnému účastníkovi využiť znalosť\nargumentácie súdov, ktoré vo veci už raz rozhodli, na precizovanie svojich zanedbaných prednesov a\npodaní, prednesenie zanedbaných alebo opomenutých námietok, teda na opätovný pokus o odvrátenie\nnásledkov neunesenia procesnej zodpovednosti v podobe svojho neúspechu v (pôvodnom) konaní.\nZ obsahu rozsudkov okresného súdu a krajského súdu na jednej strane a obsahu mimoriadneho\ndovolania generálneho prokurátora na strane druhej je zrejmé, že kľúčový bod sporný medzi nimi možno\nzjednodušene formulovať takto: má nezákonnosť rozhodnutia o dorubení dane, ktoré bolo výsledkom\ndaňovej kontroly, počas ktorej boli daňovému subjektu ukladané rôzne povinnosti a obmedzenia v\npodobe (aj) predbežných opatrení, samo osebe za následok aj nezákonnosť celej daňovej kontroly\nvrátane vydaných predbežných opatrení, hoci tieto samy nikdy ako nezákonné zrušené neboli? Takáto\notázka je podľa názoru ústavného súdu jednoznačne otázkou právnou, ktorú treba riešiť výkladom\npríslušných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Kým krajský súd a okresný súd túto otázku zodpovedali\nv podstate kladne, generálny prokurátor vo svojom mimoriadnom dovolaní navrhuje zodpovedať ju\nzáporne a striktnejšie sa držať systematiky a textu zákona č. 58/1969 Zb. Je úlohou najvyššieho súdu\nrozhodnúť, ktorý z týchto výkladov (alebo aký iný výklad) je správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý\nvyslovil vo vyššie uvedenom náleze (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu,\no konaní pred ním a postavením jeho sudcov). Vzhľadom na túto viazanosť Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že v konaniach pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom v tejto\nveci nedošlo k takej nedostatočnosti alebo nesprávnosti zisteného skutkového stavu pri skúmaní\nzákladných pravidiel nároku na náhradu škody, ktoré by bolo možné posúdiť ako inú vadu konania.\nNaopak súdy dôsledne skúmali tak podmienky nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia, ktorých naplnenie neuznali, ako aj podmienky nároku na náhradu škody v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu, so splnením ktorých sa v danej veci stotožnili. Pri zodpovedaní na\notázku, či nezákonnosť rozhodnutia o dorubení dane, ktoré bolo výsledkom daňovej kontroly, počas\nktorej boli daňovému subjektu (navrhovateľke) ukladané rôzne povinnosti a obmedzenia, má samo\nosebe za následok aj nezákonnosť celej daňovej kontroly vrátane vydaných predbežných opatrení, hoci\ntieto samy nikdy ako nezákonné zrušené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza :\nZákladné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, aj základné právo na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa v Slovenskej republike priznáva v rozdielom\nrozsahu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Listiny základných práv a slobôd. Ústava Slovenskej\nrepubliky dostupnosť oboch základných práv obmedzuje zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá sa ďalej v súdnej praxi\nobmedzuje zaužívanou judikatúrou k predchádzajúcemu zákonu č. 58/1969 Zb. Obe základné práva v\nrežime ochrany poskytnutej Listinou základných práv sa zaručujú bez vtesnávania do medzí zákona, a\npreto sa ich podľa Listiny možno domáhať aj vtedy, ak Ústavou Slovenskej republiky priznaná ochrana\nje nedostupná.\nNesprávnosť úradného postupu spočíva v tom, že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom\nalebo že znemožňuje osobe nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať.\nDefinícia nesprávneho úradného postupu ako „akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom právomoci\nurčitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde buď k porušeniu\npravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,\nktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4\nCdo 60/2003) je nedostačujúca. Foriem nesprávneho úradného postupu môže byť viac, ako doteraz\nnaznačovala prax všeobecného súdnictva, obmedzujúca nesprávny úradný postup na aktívne, ale\nchybné správanie pri uplatnení právomoci [napríklad konanie so zbytočnými prieťahmi je formou\nnesprávneho úradného postupu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo\n126/2009, 6 Cdo 115/2010)]. Právny účinok nesprávneho úradného postupu predpokladá splnenie\nniekoľkých podmienok, zisťovaných v poradí, ktoré je právne relevantné : 1. postup, 2. úradný, 3.\nnesprávny. Pod termín „postup“ nemožno subsumovať konanie (činnosť) štátneho orgánu, ako aj jeho\nnekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). O „úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré\nplnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej („verejnej“) moci. Nesprávny\n\núradný postup nemožno stotožniť s uplatňovaním právomoci, aj keď sa môže javiť, že iný postup, ako\nten, ktorým orgán verejnej moci uplatní právomoc, nemôže byť úradným postupom. Podľa čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Ak sa ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\nneinterpretuje vytrhnuté z kontextu, ale v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, potom\naj postup nerešpektujúci právo má povahu nesprávneho postupu, lebo z čl. 2 ods. 2 možno vyvodiť\npovinnosť orgánu verejnej moci konať výlučne v medziach právomocí, priznaných ústavou a zákonom.\nNesprávnym úradným postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených\nústavou, odklon od správania určeného orgánu verejnej moci zákonom.\nV materiálnom právnom štáte nie je ponechané na úvahu orgánu verejnej moci, či uplatní svoju\nprávomoc, ak sa splnia zákonom určené podmienky pre jej uplatnenie. V materiálnom právnom štáte\nje každý orgán verejnej moci povinný uplatniť svoju právomoc. Povinnosť uplatniť právomoc dopĺňa\nzákon radom povinností uplatniť právomoc výlučne spôsobom ustanoveným zákonom. K povinnostiam\norgánu verejnej moci v materiálnom právnom štáte patrí aj dôsledné dodržiavanie práv osôb,\nktoré voči orgánu verejnej moci oprávnená osoba uplatnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto\nsúvislosti uviedol : „Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne\nzáväzné právne predpisy, a to ako hmotnoprávne tak aj procesnoprávne, ktoré boli uverejnené v Zbierke\nzákonov. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy\nSR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného\nrozhodnutia aj nad rámec zákona, ako aj iným ako zákonom ustanoveným postupom“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 16/2005). Činnosť (aktivita) aj nečinnosť (pasivita), ktorú možno\nhodnotiť ako nesprávny úradný postup, zahŕňa rozsiahly súbor rozmanitého správania, ktoré treba\nidentifikovať od prípadu k prípadu. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v\nneskoršej vývojovej fáze vymedzovania pojmu nesprávny úradný postup : „Podľa obsahu tohto pojmu\nmôže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu. K nesprávnemu\núradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,\nale aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004).\n„Ukladanie sankcií“ je právomocou, ktorá slúži na uplatnenie zodpovednosti. Právna zodpovednosť nie\nje súčasťou jedného právneho vzťahu, na ktorého začiatku by bola právna úprava určujúca spôsob a\npodmienky správania oprávnených osôb a povinných osôb. Právna zodpovednosť nadväzuje na tento\nvzťah v reťazi právnym prostriedkom upravených vzťahov, kde existuje následne, za primárnym vzťahom\nako sekundárny právny vzťah.\nPrávomoc orgánov verejnej moci pozostáva zo samotnej primárnej právomoci a na ňu nadväzujúcej\nsekundárnej právomoci. Primárna právomoc vymedzuje sféru spoločenských vzťahov, v ktorých orgán\nverejnej moci môže pôsobiť ako orgán verejnej moci. Sekundárnou právomocou sa určujú prostriedky\na podmienky ich uplatnenia na postihnutie protiprávneho správania, ktorého sa povinné osoby dopustili\nv rámci primárnej právomoci orgánu verejnej moci. Sekundárna právomoc je teda právomoc uplatňovať\nzodpovednosť ukladaním sankcií určených zákonom (zodpovednostná právomoc). Právomoc orgánu\nverejnej moci v sekundárnej sfére nemožno stotožniť s právomocou v primárnej sfére. Právna úprava\nmôže byť imperfektná, lebo orgán verejnej moci môže mať primárnu právomoc, ktorú platný právny\nporiadok nezabezpečuje náležitou sankciou. V právnom štáte by taký stav právnej úpravy mal byť\nojedinelý, ale že to nie je naozaj tak, cyklicky preukazuje prax, v ktorej sa orgány verejnej moci neraz\ndostávajú do ťažkostí, lebo vo fáze aplikácie práva zrazu zistia nedostatok sankčnej právomoci\nzabezpečiť zjednanie nápravy v zistených prípadoch porušenia zákona. Táto okolnosť však za\nnijakých okolností nezbavuje kvality úradného postupu také správanie orgánu štátu, ktorým daný orgán v\nmene štátu predstiera výkon verejnej moci tým, že podľa vlastnej úvahy „odstráni imperfektnosť zákona“,\nvyužívajúc autoritu. Pritom nemôže byť podstatné, či osoby konajúce v mene orgánu verejnej moci\nsú naozaj presvedčené, že konajú „tak ako treba“, alebo či sú si vedomé, že ich správanie nemá nič\nspoločné s právomocou, ktorú majú uplatňovať, lebo im ju štát zveril, ale napriek tomu donucujú subjekt\npráva k správaniu podľa svojich predstáv, želaní a rozmarov.\nVychádzajúc z ustanovení § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné predmetnú vec posudzovať\npodľa zákona č. 58/1969 Zb., pretože k škode u navrhovateľky malo dôjsť pred 1. júlom 2004.\n\nZákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu\ntohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak\npri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušovaniu pravidiel ustanovených právnymi normami\npre konanie štátneho orgánu alebo k porušovaniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov\ntejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších\npodrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého\npostup štátneho orgánu smeruje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003).\nU navrhovateľky bola vykonávaná daňová kontrola od apríla, resp. mája 1998 a výsledkom\ntejto kontroly (okrem iného) bolo aj rozhodnutie správcu dane z 15. novembra 1999, ktorým bola\nnavrhovateľke dorubená daň z príjmov právnických osôb v sume takmer\n7 miliónov Sk, toto\nrozhodnutie bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu a v novom rozhodnutí bola navrhovateľke\ndorubená daň vo výške 37 600 Sk (namiesto takmer 7 miliónov Sk), zadržanie nadmerných odpočtov v\nsume takmer 900 000 Sk v dôsledku niekoľkých vydaných predbežných opatrení a podobne. Uvedené\nopatrenia mali negatívny vplyv na podnikanie navrhovateľky, zhoršenie jej hospodárskej situácie a\nzníženie zisku, ktorý by bez týchto opatrení (zrejme) bola dosiahla.\nDaňová kontrola je významnou súčasťou správy daní. Predstavuje verejno-mocenský zásah do\nindividuálnej sféry daňového subjektu. Pri správe daní, hlavne v daňovom konaní, stoja proti sebe dva\ncelkom prirodzené záujmy. Fiškálny záujem daňovej správy, na pozadí ktorého je snaha maximalizovať\ndaňové príjmy verejných rozpočtov a na druhej strane záujem daňových subjektov minimalizovať daňovú\npovinnosť. Zároveň aj pri právom regulovanom kontakte správcu dane a daňového subjektu tieto dva\nsubjekty na seba veľmi často hľadia s nevôľou. Kým daňový subjekt sa cíti byť správcom\ndane byrokraticky obťažovaný, správca dane zas nezriedka pristupuje k daňovému subjektu s akýmsi\napriorným predpokladom, že daňový subjekt svoje povinnosti plynúce mu z daňového zákonodarstva\nnechce dodržiavať a ani ich nedodržiava.\nUstanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je v príčinnej súvislosti s čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, ale významovo nadväzuje aj na úpravu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd SR pri aplikácii tejto ústavnej normy vyslovil právny názor : „Aj keď sa ustanovenie čl. 2\nods. 2 ústavy výslovne vzťahuje na štátne orgány, implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov,\nktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len\nspôsobom, ktorý im dovoľuje ústava a ďalšie zákony. Tento vzťah štátnych orgánov a občanov ústava\njednotne ustanovuje pre všetky práva a slobody zaručené naším ústavným poriadkom“. Citovaný\nprávny názor predurčuje aj vymedzovanie pojmu „nesprávny“ v súvislosti s úradným postupom.\nAj cez prizmu uvedeného je veľmi dôležité, aby úradný postup orgánu, v danom prípade správcu dane,\nbol správny, t. j. taký, ktorý sa zakladá na platnej právnej úprave a s platnou právnou úpravou sa aj\nzhoduje. V opačnom prípade ide o nesprávny úradný postup bez právomoci, v uplatnení právomoci nad\nrámec zákona, za podmienok a spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup\nv zásade môže spočívať v tom, že orgán verejnej moci neplní svoju povinnosť súvisiacu s priznanou\nprávomocou, alebo v tom, že poruší práva priznané osobe právomocou orgánu verejnej moci. Nesprávny\núradný postup zahŕňa širokú škálu správania orgánov verejnej moci s relatívne častým výskytom.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd posudzuje postup daňového subjektu pri vykonávaní daňovej\nkontroly od apríla, resp. mája 1998, v rámci ktorej boli navrhovateľke ukladané rôzne opatrenia a\npovinnosti (ktoré neboli zrušené ako nezákonné, ako nezákonné bolo zrušené iba jedno rozhodnutie\nz 15. novembra 1999) za nesprávny úradný postup podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Nesprávny\núradný postup a uplatňovaná škoda navrhovateľkou sú vo vzájomnom pomere príčiny a následkov\nv majetkovej sfére navrhovateľky a celá táto otázka bola správne vyriešená súdmi prvého a druhého\nstupňa. K tejto situácii možno iba dodať, že najvypuklejšie sa v danej veci javí rozhodnutie správcu\ndane (v rámci daňovej kontroly) z 15. novembra 1999 o dorubení dane z príjmov právnických osôb\nnavrhovateľke, v sume takmer 7 miliónov Sk, ktoré bolo nahradené novým rozhodnutím z 28. novembra\n2001, ktorým bola dorubená daň už „len“ 37 600 Sk. Uvedené rozhodnutie bolo „spúšťačom“ rôznych\nopatrení a ukladania povinností a obmedzení navrhovateľke, ktoré je potrebné posúdiť ako\nnesprávny úradný postup správcu dane.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že súdy prvého a druhého stupňa posudzovali\nnapadnutú vec správne, ich rozhodnutia sú v napadnutom rozsahu vecne správne a mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora zamietol.\n\nDovolací súd priznal úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 923,09 € za\npodanie písomného vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu (§ 243b ods. 5, § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p.\na § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c25d52d-ec61-4913-8d82-93b756593502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.656.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 656/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 656/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.656.2024.1"}, {"guid": "ussr:3cac06f9-2733-49aa-bddb-b4570d1ec247", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2023.1"}, {"guid": "c931efdc-d0d5-46a9-9f31-2e7ebf5c9588:83439b77-e848-4db7-a167-54f0376a7177", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4214206311.1", "spisova_znacka": "8Cdo/100/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/100/2019 z 21. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4214206311.1"}, {"guid": "b5d3ce8b-d701-4787-8b2a-bb1c574b90a3:6528b2b8-ccb6-4e37-876d-605df2fd0e9d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124208326.2", "spisova_znacka": "25Co/44/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/44/2025 z 17. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124208326.2"}, {"guid": "46a73a7a-7ce2-4556-9468-7ea04483ccc2:4aa24657-efd2-45a5-af4b-3a14e25a9cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522210089.1", "spisova_znacka": "8Co/82/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/82/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522210089.1"}, {"guid": "221899ff-e0cf-4f37-966f-fde4c450bda8:84d5741a-2c14-4d67-b191-fd3101a93457", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6103899217.16", "spisova_znacka": "14Co/516/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/516/2015 z 18. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6103899217.16"}, {"guid": "5bb1ca04-66eb-4969-9051-4f8e172a6bd7:1131300d-8e7e-435e-ac1b-29ff91ede74d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4312200067.1", "spisova_znacka": "7Co/93/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/93/2018 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4312200067.1"}, {"guid": "5bb1ca04-66eb-4969-9051-4f8e172a6bd7:bb37226f-bf91-4406-8bd8-c66200fe937d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4312200067.1", "spisova_znacka": "7Co/93/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/93/2018 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4312200067.1"}, {"guid": "d76552aa-9402-401a-a1f0-3e34f2f6efbd:e3bfec42-11ef-4451-8095-9362d6b213f6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2", "spisova_znacka": "7Co/100/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2"}, {"guid": "d76552aa-9402-401a-a1f0-3e34f2f6efbd:93f5ea7b-ba6d-4a0a-833e-51835aff0fa9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2", "spisova_znacka": "7Co/100/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2"}, {"guid": "d76552aa-9402-401a-a1f0-3e34f2f6efbd:04d41c76-8b6c-4c38-83d2-15c77f337487", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2", "spisova_znacka": "7Co/100/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2"}, {"guid": "a1265e23-dc29-404b-8cef-dacfa780d459:98bf4b45-8eae-4185-a040-25b1694eda44", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2", "spisova_znacka": "7Co/328/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/328/2017 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2"}, {"guid": "a1265e23-dc29-404b-8cef-dacfa780d459:c428a72d-3e6b-4309-a604-774119a4d7df", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2", "spisova_znacka": "7Co/328/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/328/2017 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2"}, {"guid": "a1265e23-dc29-404b-8cef-dacfa780d459:d5a7bf4e-4726-4beb-9bf0-aaf281ff4a28", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2", "spisova_znacka": "7Co/328/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/328/2017 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2"}, {"guid": "a1265e23-dc29-404b-8cef-dacfa780d459:3fa57420-a6b8-44ac-904f-1d3f0e21ba20", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2", "spisova_znacka": "7Co/328/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/328/2017 z 7. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206311.2"}, {"guid": "34bfef2c-d2a8-4b34-951f-b45ddf04a336:977294e1-4d2b-4f14-8020-e0da88f218fe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214214323.1", "spisova_znacka": "25Co/297/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/297/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214214323.1"}, {"guid": "74e6c460-81db-4b77-8dfe-c8aa29f5b69b:872f46a9-80c9-4e1c-a489-0142a4c5a5e7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4212227467.6", "spisova_znacka": "9Co/450/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/450/2016 z 14. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4212227467.6"}]}