{"guid": "3afcbb34-d414-4672-a378-be33ada5a7cf:6ca419eb-4fe0-4ebd-bfdd-72a08328b753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1", "spisova_znacka": "2Sžp/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/21/2013 z 17. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2014, sp. zn. 2Sžp/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1", "identifikacne_cislo": "9011010217", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ca419eb-4fe0-4ebd-bfdd-72a08328b753", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/21/2013\n9011010217\n17. 12. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:9011010217.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nVEXIKOM SR, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 25/51, Žilina, IČO: 36 360 741, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,036 01 Martin, proti žalovanému:\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody\n6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218 z 5. septembra 2011,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/259/2011-26 z 26. marca 2013,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/259/2011-26\nz 26. marca 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) v zmysle § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 0934/2011-2332/z.33282 zo 7. júla 2011 a rozhodnutia\nžalovaného č. 218 z 5. septembra 2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný svojím\nrozhodnutím č. 218 z 5. septembra 2011 zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie č. 0934/2011-2332/\nz.33282 zo 7. júla 2011, ktorým ministerstvo ako príslušný orgán podľa § 3a ods. 1 zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 120 ods.\n1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a podľa § 63\nzákona č. 71/1967 Zb. zamietlo návrh na obnovu konania, o ktorú požiadala spoločnosť VEXIKOM SR\ns.r.o. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nnepriznal náhradu trov konania. Keďže žalobca neuhradil súdny poplatok vo výške 66 € za podanie\nžaloby na základe výzvy, súd ho zaviazal na jeho zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že\nrozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline z 31.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.2.2011\npodľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona a § 2 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorázových\nmimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o\ndoplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších\npredpisov bola vyvlastnená časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu pre účely uskutočnenia stavby\n„Diaľnica D1 Dubná Skala- Turany“. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo jedným z podkladov pre vydanie\nstavebného povolenia č. 1740/2009-2332/6615 vydaného Krajským stavebným úradom v Žiline 9.3.2009\n\nna stavbu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.4.2009. Žalobca podal žiadosť o obnovu konania vo veci\nprávoplatného stavebného povolenia č. 1740/2009-2332/z.6615 v zmysle § 65 správneho poriadku.\nV odôvodnení žiadosti uviedol, že uvedené stavebné povolenie zasahuje do jeho majetkových práv\nohľadne jeho parciel KN-C 1534/20,26,27,27,3 na liste vlastníctva č. 1808. Uvedené stavebné povolenie\nbolo vydané so súhlasom žalobcu na základe ustanovení § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 669/2007 Z.z.,\nktoré bolo rozhodnutím pléna ústavného súdu č. PL ÚS 19/09 zrušené. Prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím zo 7. júla 2011 návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že podľa\n§ 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené právoplatným rozhodnutím\nsa obnoví, ak existuje aspoň jeden z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ správneho poriadku.\nV návrhu na obnovu konania musí účastník uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o\ntom, že návrh bol podaný včas. Podľa prvostupňového správneho orgánu dôvody uvedené v návrhu na\nobnovu konania nie sú dôvodmi na povolenie obnovy konania. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím č. 218 z 5. septembra 2011 zamietol a rozhodnutie prvostupňového\norgánu potvrdil.\nKrajský súd v rozhodnutí konštatoval, že v zmysle § 62 ods. 2 písm. a/ správneho poriadku pre\nnové skutočnosti alebo dôkazy sa obnoví konanie za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti\nrozhodnutia a že o nich účastník konania v pôvodnom konaní vôbec nevedel, alebo ich bez svojej\nviny nemohol uplatniť. Za novú skutočnosť však nemožno považovať skutočnosti, ktoré nastali až po\nprávoplatnosti rozhodnutia. Naopak musí ísť o také skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať podstatný\nvplyv na rozhodnutie, a účastník ich bez svojho zavinenia nemohol uplatniť. Nález ústavného súdu, ktorý\nžalobca považuje za novú skutočnosť, nadobudol platnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.\nNález ÚS SR bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 26.7.2011 a stavebné povolenie bolo vydané\n9.3.2009 a právoplatnosť nadobudlo 2.4.2009. Na základe uvedeného nemožno podľa názoru krajského\nsúdu považovať nález ústavného súdu za novú skutočnosť alebo dôkaz odôvodňujúci obnovu konania,\nnakoľko neexistoval v čase, keď správny orgán konal v pôvodnom konaní. Poukázal na § 41b ods. 2\nzákona č. 38/1993 Z.z., podľa ktorého právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní zostávajú\nnedotknuté. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konajúci súd\npri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu mal zohľadniť všetky aspekty zákonnosti,\nresp. nezákonnosti rozhodnutia, lebo v stavebnom konaní boli predložené podklady, získané v dôsledku\nneústavnosti zákona a už v čase, keď rozhodoval správny orgán, rozhodovalo sa o ústavnosti, resp.\nneústavnosti zákonných ustanovení. Podľa jeho názoru sa v čase rozhodovania správneho orgánu už\nrozhodovalo o predbežnej otázke a správny orgán nevyčkal na toto rozhodnutie, rýchlo rozhodol a neskôr\nodmietol povoliť obnovu konania. Ak by odvolací súd akceptoval rozhodnutie prvostupňového súdu,\nznamenalo by to, že pri rozhodovaní o obnove konania by sa na § 62 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku\nneprihliadalo, čo urobil prvostupňový súd v tomto prípade.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe\nvyhovie a prizná navrhovateľovi náklady konania, alebo zruší prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na\nďalšie konanie.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ako\nnedôvodné a neopodstatnené zamietol a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods.\n2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorý svojím rozhodnutím\nč. 218 z 5. septembra 2011 zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie č. 0934/2011-2332/z.33282 zo 7. júla\n2011, ktorým ministerstvo ako príslušný orgán podľa § 3a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s §120 ods. 1 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a podľa § 63 zákona č. 71/1967\nZb. zamietlo návrh na obnovu konania, o ktorú požiadala spoločnosť VEXIKOM SR s.r.o. Žalovaný\nuviedol, že návrh na obnovu konania bol zamietnutý v zmysle § 62 ods. 1 správneho poriadku, pretože\nnie je dôvodom obnovy konania nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia\ns právnym predpisom vyššej právnej sily. Zároveň uviedol, že nález ÚS SR bol vyhlásený v Zbierke\nzákonov dňa 26.7.2011, teda až po vydaní stavebného povolenia. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na\nobnovu konania bolo správne, bolo vydané podľa platných a účinných právnych predpisov, pretože nález\nústavného súdu nebol účinný v dobe vydania stavebného povolenia.\nPodľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré\nje právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\n\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\nPodľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov (Ďalej len „ústavný zákon) právny predpis, jeho časti alebo niektoré\njeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.\nPodľa § 41a ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle\nčl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.\nPodľa § 41a ods. 3 ústavného zákona stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na\nzáklade nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však\nišlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou\nalebo doplnením.\nPodľa §41b ods. 2 ústavného zákona ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom\nalebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom\nustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno\nnútene vymáhať.\nPodľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd rozhoduje o súlade\na) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom,\nb) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, a so zákonmi,\nc) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými\nzmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,\nd) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných\nnariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s\nmedzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami\nvlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.\nPodľa článku 125 ods.2 Ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak\nich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda\nalebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nNávrh na začatie konania o súlade právneho predpisu s ústavou bol podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/\nÚstavy SR podaný 10.1.2008. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 11.11.2008 rozhodol, že\nnávrh skupiny 36 poslancov NRSR prijíma na ďalšie konanie. Navrhovatelia žiadali aj pozastavenie\núčinnosti napadnutých ustanovení až do rozhodnutia vo veci samej, ktoré odôvodnili potrebou predídenia\nneodčiniteľným dôsledkom pri ich reálnom pôsobení. Ústavný súd tomuto návrhu navrhovateľov\nnevyhovel, nakoľko vzhľadom na všeobecne uznávaný princíp zdržanlivosti (judicial self-restraint)\nnebolo možné iba na báze predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov\naplikácie práva pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení.\n\nÚstavný súd teda podľa článku 125 ods. 2 Ústavy mohol, avšak nepozastavil účinnosť napadnutého\nprávneho predpisu a preto tento ostal až do rozhodnutia vo veci samej (do vyhlásenia nálezu) účinný.\nNajvyšší súd pre úplnosť dodáva, že pri kolízii medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej\nstrane a princípom právnej istoty na strane druhej platí prezumpcia ústavnosti právnych predpisov až do\nopačného rozhodnutia ústavného súdu a prezumpcia právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci\nvychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti.\nPokiaľ ide námietku žalobcu týkajúcu sa predbežnej otázky, k tomu Najvyšší súd uvádza, že konanie o\nsúlade právnych predpisov je samostatným konaním a nie je možné automaticky si ho spájať s konaním\no predbežnej otázke.\nNajvyšší súd sa preto plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebolo možné\npovoliť obnovu konania, nakoľko nález ústavného súdu nie je možné považovať za novú skutočnosť,\npretože nadobudol platnosť tri roky po vydaní stavebného povolenia.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd zastal názor, že súd prvého stupňa nepochybil, keď\nžalobu ako nedôvodnú v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nO náhrade trov súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu\ntrov konania nepriznal, keďže si trovy odvolacieho konania neuplatnil a v súvislosti s odvolaním žalobcu\nmu ani žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP) .\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}