{"guid": "3b62a884-6fe4-4f8c-a4ba-c26cd1d521fc:0223d3b1-8a16-4003-bf7a-709ada96cc6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1", "spisova_znacka": "8Sži/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/10/2013 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2014, sp. zn. 8Sži/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1", "identifikacne_cislo": "9011010197", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0223d3b1-8a16-4003-bf7a-709ada96cc6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/10/2013\n9011010197\n22. 05. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:9011010197.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc.\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: N.. Y. V., bytom\nS. XXX, I., zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves,\nproti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta\nŠtúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa\n21. júla 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/200/2011-60 zo\ndňa 29. januára 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/200/2011-60 zo dňa\n29. januára 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 29. januára 2013, č. k. 3S/200/2011-60 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.\njúla 2011, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie bývalého Krajského\núradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2011/00720-3 zo dňa 16. mája 2011, ktorým správny\norgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v časti o výkone štátnej\nsprávy na bývalom Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej len „KÚ ŽP\") podľa\njednotlivých zamestnancov za roky 2007 až 2010 v členení podľa ním zadanej tabuľky. Žalobcovi trovy\nkonania nepriznal.\nKrajský súd konštatoval, že vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci, vyplývajúcich z\npredloženého administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v\nsúlade so zákonom a vychádza z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca sa písomnou žiadosťou, doručenou dňa 5. mája\n2011 KÚ ŽP, domáhal sprístupnenia informácií o výkone štátnej správy na KÚ ŽP podľa jednotlivých\nzamestnancov za roky 2007 až 2010 v členení podľa tabuľky, taktiež na základe akého právneho\npredpisu vystupoval od 1. novembra 2011 do 5. mája 2011 N.. C. X., ako vedúci odboru starostlivosti o\nživotné prostredie, a akým právnym aktom bol menovaný do funkcie vedúceho odboru, informáciu na\nzáklade akého právneho predpisu bola na KÚ ŽP prijatá N.. B. T. a akým právnym aktom bola menovaná\ndo funkcie vedúcej odboru ekonomiky a prevádzky, zároveň žiadajúc informáciu o tom, na základe\nakého právneho predpisu T.. Z. telefonicky riadi rozhodnutia N.. H. X., zakazuje jej rozhodnutia písomne\n\nodôvodniť, odmieta so žalobcom v zamestnaní telefonicky komunikovať, ako aj informáciu o vymáhaní\npohľadávok T.. Z. na KÚŽP za roky 2007 až 2010 v členení podľa jednotlivých rokov a podľa tabuľky,\nako aj menný zoznam pracovníkov, prepustených z KÚ ŽP v roku 2011 a menný zoznam všetkých\npracovníkov, ktorí sa podieľali na zaslanej tabuľke o výkone štátnej správy, pod ktorou neboli údaje, kto\nju vyhotovil.\nKrajský súd ďalej mal preukázané, že informácie, ktorých sa žalobca domáhal, mu boli poskytnuté\nčiastočne listom zo dňa 16. mája 2011 pod sp. zn. 2011/00720-2, a to informácie požadované žalobcom\npod bodmi 2 až 7 jeho žiadosti. Ďalej uviedol, že rozhodnutím č. 2011/00720-3 zo dňa 16. mája\n2011 povinná osoba rozhodla tak, že nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v časti\ninformácie o výkone štátnej správy na KÚ ŽP podľa jednotlivých zamestnancov za roky 2007, 2008,\n2009 a 2010 v členení podľa vzoru tabuľky stanovenej žalobcom, požadovanej v bode 1 žiadosti.\nZistil, že v odôvodnení uvedeného rozhodnutia povinná osoba konštatovala, že takéto informácie nie\nsú nijakým osobitným spôsobom evidované v žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom\nsystéme KÚ ŽP, teda ich získanie by si vyžadovalo zber a spracovanie relevantných dát, ktoré sú\nsúčasťou konkrétnych spisov, evidencií alebo externých informačných systémov, prípadne pomocných\nevidencií jednotlivých zamestnancov. Proti uvedenému rozhodnutiu povinnej osoby sa žalobca odvolal, o\nktorom odvolaní rozhodlo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 42295/\nV/2011 - 1.1.1. zo dňa 21. júla 2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdilo s odôvodnením, že zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov neukladá\nautomaticky povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa o informácie tie informácie, ktoré je\npotrebné ešte len vytvoriť a neboli v momente podania žiadosti vytvorené. Dodávajúc, že informácie,\nktoré žiadal žalobca pod bodom 1/ nemal správny orgán k dispozícii.\nKrajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách § 3 ods.\n1 zákona o slobode informácií v spojení s § 17 ods. 1 uvedeného zákona, ktoré ustanovenia zákona\ncitoval.\nSúd prvého stupňa dospel k záveru, že informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii v momente\npodania žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľom je povinná v zákonnej lehote sprístupniť.\nPoukázal na skutočnosť, že zákon o slobode informácií neukladá automaticky povinnosť vytvárať na\nzáklade žiadosti žiadateľa o informácie tie informácie, ktoré je potrebné ešte len vytvoriť a neboli v\nmomente podania žiadosti vytvorené. Dopĺňajúc, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe\ntaké povinnosti, podľa ktorých by musela vykonať také operácie požadované žiadateľom, na základe\nčoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca nové informácie. V spojitosti s uvedeným\ndal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.\nmája 2009. Zároveň súd prvého stupňa vyjadril súhlas so žalovaným, že obsah žaloby žalobcu je\npredovšetkým vyjadrením subjektívneho postoja a vlastného hodnotenia žalobcu k činnosti KÚ ŽP.\nOhľadom nedodržania lehoty 8 pracovných dní na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií, ktorú\nžalobca napáda v žalobe a tvrdí, že správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore so zákonom,\nmal krajský súd za to, že nedodržanie tejto lehoty nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k a ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu\ntrov konania nepriznal.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa 21. júla 2011 a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\n\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávne a\nnedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom\nčoho sú v rozhodnutí uvedené nepravdivé skutočnosti, ktoré krajský súd prevzal z nepravdivých\na zmätočných tvrdení žalovaného uvedených v jeho písomnom vyjadrení. Vytýkal krajskému súdu,\nže tento svojím postupom neodstránil protiprávny stav, spočívajúci v súčasnej platnosti fiktívneho\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácií vydaného dňa 17. mája\n2011, ktoré dňa 6. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť, a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa\no čiastočnom sprístupnení informácií pod č. 2011/00720-2 zo dňa 16. mája 2011 a čiastočnom\nnesprístupnení informácií pod č. 2011/00720-3 zo dňa 16. mája 2011, právoplatných dňa 26. júla\n2011. Taktiež trval na tom, že KÚ ŽP napadnutým rozhodnutím nesprístupnil informácie, ktoré mal\ndispozícii a na ktoré podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií mal žalobca zákonné právo,\nkeďže išlo o sprístupnenie informácií, týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov\núradu, ktorým štátnym zamestnancom nebol v jednotlivých rokoch pridelený žiaden spis na vybavenie\na ktorí štátni zamestnanci nepracovali vo všetkých požadovaných rokoch na KÚ ŽP, nakoľko ich\nmal k dispozícii a sú aj predmetom automatizovaného systému evidencie pošty ASU. Zdôraznil, že\nžiadosťou nepožadoval kvalitatívne nové informácie, len presne špecifikoval požadované informácie,\nktoré boli súčasťou každoročného vykonaného štatistického zisťovania. Dôvodil, že KÚ ŽP podaním č.\n2011/00720 - 2 zo dňa 16. mája 2011 nesprístupnil žalobcovi úplné a pravdivé informácie v zmysle jeho\nžiadosti a nevydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o ich čiastočnom nesprístupnení, pričom\nkrajský súd sa podrobným zdôvodnením podľa jednotlivých bodov uvedených v žalobe v napadnutom\nrozsudku vôbec nezaoberal. Ďalej trval na tom, že žalobcovi neboli sprístupnené originály alebo úradom\nverifikované fotokópie dokumentov.\nNamietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa 21. júla 2011 vydal odbor\nkomunikácie žalovaného, pričom podľa smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 4/2009-1.3 zo dňa 19. júna 2009 odbor komunikácie žalovaného nie je oprávnený vybavovať odvolania\nv zmysle zákona o slobode informácií, naviac namietajúc, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvykazuje aj ďalšie nedostatky, ktoré neboli zo strany žalovaného a postupom krajského súdu odstránené\nvysloviac názor, že pre svoju dôležitosť robia rozhodnutie žalovaného nezákonné a nepreskúmateľné\na to najmä z dôvodu že vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedený orgán štátnej správy,\nrozhodnutie nie je písané v tretej osobe jednotného čísla, že vo veci rozhodol len odbor ministerstva, nie\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako to ukladá zákon, je potvrdené nesprávnou\npečiatkou.\nŽalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nezákonný i z dôvodov, že výrok rozsudku\nneobsahuje hmotnoprávny predpis, na základe ktorého krajský súd žalobu zamietol, rozsudok bol\nzaslaný žalobcovi nepodpísaný predsedníčkou senátu, odôvodnenie rozsudku v jednotlivých odsekoch\nsi odporuje, rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, je v rozpore\ns obsahom spisu a je v rozpore s predloženými dôkazmi žalobcu.\nDôvodil, že krajský súd v rozhodovaní predmetnej veci postupoval nezákonne, a to z dôvodov, že\npredsedníčka senátu na súdnom pojednávaní nepostupovala v súlade s § 118 ods. 1, 2, 4 O.s.p.\nZáverom žalobca v odvolaní zhrnul odvolacie dôvody poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 205\nods. 2, písm. b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdiť.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne\nsprávne a zákonné. Stotožnil sa so závermi krajského súdu v tom, že v žiadnom smere nedošlo konaním\nžalovaného k zásahu do práv žalobcu. S odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil. Zotrval na dôvodoch\nuvedených v jeho vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie žalovaného\nako odvolacieho orgánu vydal odbor komunikácie, ktorý podľa tvrdenia žalobcu nebol oprávnený\n\nrozhodovať o odvolaní uviedol, že odbor komunikácie je v zmysle čl. 14 ods. 4 Rozhodnutia ministra\nživotného prostredia Slovenskej republiky z 1. novembra 2010, č. 32/2010-1.6 o vydaní Organizačného\nporiadku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky gestorom zákona o slobode informácií\na je zároveň gestorom Smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. júna\n2009, č. 4/2009-1.3, ktorou sa vydávajú pravidlá na vykonávanie zákona o slobode informácií. Ďalej\nuvádzajúc, že oprávnenie riaditeľa odboru zabezpečovať v rámci svojej pôsobnosti výkon štátnej správy\npodľa osobitných predpisov, vrátane preskúmavania rozhodnutí bývalých krajských úradov životného\nprostredia a podpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní podľa osobitných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov vyplýva z čl. 9 ods. 4 organizačného poriadku písm. a/ a b/.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a následne jeho zrušenia a\nvrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu\npovinnej osoby podľa zákona o slobode informácií o neposkytnutí žiadaných informácií tak, že odvolanie\nžalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,\nako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho\norgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo\ndňa 3. mája 2011 v zmysle zákona o slobode informácií.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.\nkonštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\n\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nOdvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že\nKÚ ŽP rozhodnutím zo dňa 16. mája 2011, č. 2011/00720-3 nevyhovel žiadosti žalobcu z 3. mája 2011\ndoručenej KÚ ŽP dňa 5. mája 2011 o sprístupnenie informácií v časti, v ktorej sa žalobca domáhal\nsprístupnenia informácií o výkone štátnej správy na bývalom Krajskom úrade životného prostredia v\nBanskej Bystrici podľa jednotlivých zamestnancov za roky 2007 až 2010 v členení podľa vzoru tabuľky č.\n1., nakoľko sa na tieto informácie nevzťahuje informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií.\nProti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. V odvolaní v podstate uviedol\nobdobné námietky, týkajúce sa veci samej, ako v žalobe a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.\nO odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky - žalovaný, rozhodnutím č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa 21. júla 2011 tak, že zamietlo\nodvolanie žalobcu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Uvedené rozhodnutie žalovaného\nje predmetom súdneho prieskumu.\nPodľa § 1 zákona o slobode informácií (účinného v čase podanej žiadosti žalobcu) tento zákon upravuje\npodmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len ,,povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické\nosoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n\nPovinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami,\nnakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom\nprostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a\nčinnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\nInformácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa\ninformácia požaduje.\nPodľa § 14 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,\nelektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nZo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné\nmeno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob\nsprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.\nŽiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.\nNa žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za\nsprístupnenie informácie.\nPodľa § 18 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nAk povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné\nrozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že správny orgán\nprvého stupňa v konaní o poskytnutie informácií na základe žiadosti žalobcu zo dňa 3. mája 2011\npostupoval v intenciách citovanej právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií, z ktorých\ndôvodov v danom prípade rozhodol v súlade so zákonom, a preto žalovaný pokiaľ odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, jeho rozhodnutie treba považovať tiež za zákonné, v\ndôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nZákonodarca v zákone o slobode informácií ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení, resp.\nnesprístupnení žiadanej informácie, rozsah poskytovania a obmedzenie poskytovania informácií a\nkonanie o žiadosti o sprístupnení informácií. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú\npovinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícií. Z uvedeného vyplýva, že štátny orgán ako\npovinná osoba poskytne na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré sú spracované v čase podania\nžiadosti.\nPokiaľ teda v danej veci žalobca žiadal KÚ ŽP o poskytnutie informácie o spracovaní návrhov\no výkone štátnej správy na KÚ ŽP podľa jednotlivých zamestnancov za roky 2007 až 2010 v\nčlenení podľa vzoru tabuľky, aj podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení\ndanej veci v prípade žiadaných informácií nebolo povinnosťou povinnej osoby takéto informácie\nžiadateľovi poskytnúť, keďže sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona\no slobode informácií. Zo samotného textu žiadosti žalobcu na poskytnutie informácie v členení podľa\nnavrhovanej tabuľky vyplýva, že prvostupňový správny orgán nedisponoval navrhovaným tabuľkovým\nspracovaním požadovanej informácie. Pokiaľ žalobca žiadal dať odpovede na ním položené otázky v\n\nsúvislosti s predmetnou informáciou, položené otázky žalobcu nenapĺňajú skutkovú podstatu zákonom\npredpokladanej informačnej povinnosti povinnej osoby.\nZ uvedených dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa v danom\nprípade správne orgány oboch stupňov v konaní začatom na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie\ninformácií postupovali v zmysle zákona a pokiaľ jeho žiadosti v celom rozsahu nevyhoveli v súlade so\nzákonom rozhodli rozhodnutím, v odôvodnení ktorého riadne zdôvodnili dôvody, pre ktoré jeho žiadosti\nnebolo celkom vyhovené. Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, odvolací\nsúd vyhodnotil preto ako neopodstatnenú.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal, že o\njeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol odbor ministerstva (aj to nepríslušný) a nie\nministerstvo ako mu to ukladá zákon, ako aj, že rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho\nnezákonnosť.\nZ preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutie je opatrené hlavičkou Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky, pod ktorou je uvedené kancelária ministra odbor komunikácie.\nPodľa čl. 14 ods. 1 Rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 1. novembra\n2010, č. 32/2010-1.6 o vydaní Organizačného poriadku ministra životného prostredia Slovenskej\nrepubliky kancelária ministra sa člení na odbor medzinárodných vzťahov a protokolu, odbor komunikácie\na oddelenie vládnej a parlamentnej agendy. Podľa čl. 14 ods. 4 Organizačného poriadku odbor\nkomunikácie je gestorom plnenia úloh okrem ďalších vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií a\nsúčasne zo Smernice ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 19. júna 2009, č. 4/2009-1.3,\nktorou sa vydávajú pravidlá na vykonanie zákona o slobode informácií. Podľa čl. 9 ods. 4 Organizačného\nporiadku oprávnením riaditeľa odboru je zabezpečovať rámci svojej pôsobnosti výkon štátnej správy\npodľa osobitných predpisov vrátane preskúmania rozhodnutí krajských úradov životného prostredia a\npodpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní podľa osobitných všeobecne záväzných právnych\npredpisov. Z uvedeného je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie, ktorým rozhodol žalovaný o odvolaní\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, v mene ktorého konal jeho príslušný organizačný útvar. Odvolací súd taktiež nezistil, že by\nrozhodnutie žalovaného vykazovalo také vady, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť.\nOdvolací súd považoval za nedôvodné aj ďalšie námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je nezákonný i z dôvodov, že výrok rozsudku neobsahuje hmotnoprávny predpis, na základe\nktorého krajský súd žalobu zamietol, rozsudok bol zaslaný žalobcovi nepodpísaný predsedníčkou\nsenátu, odôvodnenie rozsudku v jednotlivých odsekoch si odporuje.\nNáležitosti rozsudku ustanovuje zákonodarca v § 157 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej právnej úpravy\nrozsudok súdu obsahuje záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Z\nprávnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu vo výroku rozsudku uviesť\nhmotnoprávny predpis, na základe ktorého žalobu zamieta.\nV zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 158 ods. 1, 2 O.s.p. písomné vyhotovenie rozsudku\npodpisuje predseda senátu alebo samosudca, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje\núčastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Bližšie náležitosti týkajúce sa podpisovania\npísomne vyhotoveného rozsudku upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd\na vojenské súdy, v zmysle ktorej úpravy v § 61 prvopis vyhotovenia rozsudku vlastnoručne podpisuje\npredseda senátu, alebo samosudca a stáva sa súčasťou spisového materiálu a účastníkom sa doručuje\nrovnopis písomného vyhotovenia rozsudku potvrdený podpisom asistenta sudcu. Z uvedeného vyplýva,\nže nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa doručiť rozsudok potvrdený podpisom predsedom senátu.\n\nZákonodarca v právnej norme § 157 ods. 2 O.s.p. ustanovuje náležitosti odôvodnenia, v zmysle ktorej\nprávnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,\nako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania a dôvody svojho rozhodnutia.\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je súd povinný dať odpoveď na zásadné\notázky nastolené účastníkom konania, pričom nie je jeho povinnosťou dať odpoveď resp. sa vyjadriť\nk všetkým ním nastoleným námietkam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého\nstupňa náležite uviedol námietky vznesené žalobcom v žalobe, vyjadrenie žalovaného, skutkové zistenia\nvyplývajúce z administratívneho spisu a dôvody, pre ktoré nepovažoval žalobu za dôvodnú, pričom\nsa vyjadril k zásadným otázkam nastoleným žalobcom v žalobe a pokiaľ aj nedal odpoveď na všetky\nnamietané tvrdenia žalobcu, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa.\nPokiaľ žalobca namietal, že krajský súd v rozhodovaní predmetnej veci postupoval nezákonne, a to z\ndôvodov, že predsedníčka senátu na súdnom pojednávaní nepostupovala v súlade s § 118 ods. 1, 2, 4\nO.s.p. odvolací súd sa taktiež nemohol stotožniť s jeho námietkou.\nV zmysle právnej úpravy ustanovenej v paragrafe 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú\npriamo upravené v tejto časti sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPrávna úprava ustanovená v § 118 O.s.p. ustanovuje postup súdu po začatí pojednávania v konaní\nzmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej konanie v\nprvom stupni v sporovom konaní. Zákonodarca správne súdnictvo systematický začlenil do piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, v ktorej špeciálne neustanovil postup súdu na pojednávaní, avšak v §\n250i ods. 1 O.s.p. stanovil, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že súd v rámci súdneho\nprieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým a nevykonáva\ndôkazy ako v sporovom konaní a pokiaľ aj vykonáva dôkazy, tieto vykonáva v prípade nevyhnutnosti\npreskúmania napadnutého rozhodnutia. Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva že súd prvého\nstupňa na pojednávaní súdu dôkazy nevykonával, z ktorých dôvodov prvostupňový súd nepochybil, keď\npo začatí pojednávania nepostupoval postupom upraveným v § 118 O.s.p.\nVychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu a právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd\nnepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\ndôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu\nzamietol, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nOdvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože bol v tomto konaní neúspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}