Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/41/2013 z 15. 4. 2014
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 2Sžo/41/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9010010129.1
Najvyšší súd | 2Sžo/41/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:9010010129.1 | 2014-04-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e41d8c11-51b6-42f0-9341-47e6ae32d948
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9010010129.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010129
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9010010129.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: O..
X. A., bytom I., O. D. č. XXX, zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, Björnsonova 2, 940 54 Nové
Zámky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PK-64-2010 zo dňa 16. júna 2010, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 306/2010-43 z 9. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 306/2010-43
z 9. apríla 2013   m e n í   tak, že žalobu   z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S 306/2010-43 z 9. apríla 2013 zrušil, podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), rozhodnutie žalovaného č. SLV-
PK-64-2010 zo 16. júna 2010 ako aj rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre č.
KRP-14-04/PMO-2010 z 19. apríla 2010, ktorými správne orgány zamietli návrh žalobcu na obnovu
konania vo veci jeho preloženia podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o štátnej
službe"), dňom 1. októbra 2007, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom riaditeľa Krajského
riaditeľstva PZ v Nitre č. 133 z 19. septembra 2007.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vplýva, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa krajský súd zistil, že žalobca bol v stálej štátnej
službe od 15. septembra 1993 do 1. augusta 2006 a zastával funkciu vedúceho výkonu služby ODI PZ
Nové Zámky. Personálnym rozkazom č. 133/2007 bol žalobca dňom 1. októbra 2007 preložený podľa §
35 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe dňom 1. októbra 2007 k Okresnému riaditeľstvu PZ v Nových
Zámkoch, ktorému predchádzalo služobné hodnotenie č. ORP-77-28/VO-200-7 zo záverom, že žalobca
je spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Dňa 24. septembra 2007 bol vydaný personálny
rozkaz riaditeľa ORPZ v Nových Zámkoch č. 235/2007, ktorým bol žalobca dňom 1. októbra 2007
ustanovený do funkcie staršieho inšpektora UOZ Obvodného oddelenia PZ Šaľa, odboru poriadkovej
polície ORPZ Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. januára 2009, č. k. 11S 72/2008-74 zrušil rozhodnutie KRPZ v Nitre
č. KRP-2-41/PK-2008 z 24. apríla 2008 a služobné hodnotenie na žalobcu zo dňa 18. mája 2007 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší



súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžo/148/2009, kde predmetný rozsudok Krajského súdu
v Nitre potvrdil.

Žalobca proti personálnemu rozkazu č. 133 zo dňa 19. septembra 2007 nepodal odvolanie ale návrhom
zo dňa 31. marca 2010 navrhol vykonať obnovu konania, ktorú zdôvodnil tým, že dňa 15. februára
2010 nadobudol vykonateľnosť rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/148/2009, na základe ktorého bolo
služobné hodnotenie č. ORP-77-28/VO-2007 z 18. mája 2007, ako i rozhodnutie odvolacieho orgánu
KRPZ v Nitre zo dňa 24. apríla 2008 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.

Správny orgán prvého stupňa návrh žalobcu na obnovu konania rozhodnutím č. KRP-140-4/PMO-2010
zamietol, nakoľko nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. júna 2010, č. SLV-
PK-64/2010, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Krajský súd odvolávajúc sa na § 245 ods. 1, 2, 3 zákona o štátnej službe poukázal na to, že povolenie
obnovy konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje dodatočné zistenie
mimoriadne závažných skutočností, ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v prospech
policajta. Až vtedy môže oprávnený orgán na jeho návrh zrušiť právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo
veci samej. Pre posúdenie novosti skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol v
čase pôvodného konania uplatniť, napríklad v odvolaní, t.j. do okamihu kým mu márne uplynula lehota na
podanie odvolania alebo ešte v priebehu odvolacieho konania, t.j. do vyhlásenia odvolacieho rozsudku.

Podľa názoru krajského súdu takýmito okolnosťami sú rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. 11S
72/2008-74 zo dňa 13. januára 2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/148/2009 zo
dňa 27. januára 2010, ktorými bolo zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/
PK-2008 a služobné hodnotenie na žalobcu zo dňa 18. mája 2007, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
uvedeného personálneho rozkazu. Vzhľadom na to Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia
žalovaného, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že obe napadnuté
rozhodnutia je potrebné zrušiť, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec im
vrátil na ďalšie konanie.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci
krajskému súdu na nové konanie, z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie je procesného charakteru, a ako také, nepodlieha
súdnemu prieskumu, preto bolo potrebné konanie o žalobe žalobcu zastaviť.

Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, žalovaný poukázal na
to, že tieto sú stanovené v ustanovení § 245 zákona o štátnej službe odlišne od ustanovenia § 62
Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia § 247a zákona o štátnej službe na konanie podľa zákona o
štátnej službe sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Na obnovu konania v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe je potrebné, aby sa dodatočne zistili
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania
známe a nemohol ich uplatniť, a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Predpokladom jej
uplatnenia je teda objavenie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré existovali v čase uskutočňovania
pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol použiť (nepoznal ich, pre objektívne
prekážky nemohol zabezpečiť a pod.) a tieto sú takého rázu, že ukazujú, že skutočný stav veci nebol
zistený dostatočne.

Podľa názoru žalovaného rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/148/2009 zo
dňa 27. januára 2010, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 zo dňa 13.
januára 2009, ktorým bolo zrušené právoplatné služobné hodnotenie, nie je takouto novou skutočnosťou.
Nie je ani takou skutočnosťou, ktorá existovala v čase konania o preložení žalobcu na inú funkciu o
ktorej nevedel, alebo existovala v čase tohto konania, ale sa objavila až dodatočne.



Podľa názoru žalovaného, zrušenie právoplatného služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca
hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú
funkciu nespĺňa zákonom požadovanú podmienku novosti a neuplatniteľnosti v pôvodnom konaní. Preto
táto okolnosť podľa názoru žalovaného nemá vplyv na personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133
zo dňa 19. septembra 2007, vydaný vo veci preloženia žalobcu na inú funkciu dňom 1. októbra 2007.

Žalovaný tiež poukázal na to, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o zákonnosti personálneho rozkazu
riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133 zo dňa 19. septembra 2007 o jeho preložení na inú funkciu v súlade s
ustanovením § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, mal v zákonnej lehote 15 dní možnosť podania
riadneho opravného prostriedku (odvolania) a v prípade neúspechu v odvolacom konaní následne sa
mohol domáhať preskúmania zákonnosti vydaného rozhodnutia prostredníctvom súdu. Žalobca však
takto nepostupoval.

Na záver žalovaný vyslovil svoj názor, že personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133 zo
dňa 19. septembra 2007 je iba procesným rozhodnutím, vzhľadom k tomu, že týmto personálnym
rozkazom sa žalobcovi nepriznávajú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti. Až personálny
rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. 235 zo dňa 24. septembra 2007, ktorým bol
žalobca ustanovený do funkcie starší inšpektor s územnou a objektovou zodpovednosťou v súlade s
ustanovením § 33 ods. 1 zákona, priznával žalobcovi práva vyplývajúce z ustanovení zákona (zaradenie
do platovej triedy podľa § 85 zákona, boli mu priznané príplatky v zmysle príslušných ustanovení
zákona).

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 12. júla 2013, v ktorom žiadal rozsudok krajského
súdu, ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jeho názoru, keby si žalovaný urobil správnu právnu a skutkovú analýzu celého prípadu, tak
mal sám a iniciatívne bez toho, aby čakal na nejaký podnet žalobcu po zrušení jeho služobného
hodnotenia zo strany súdov, ktoré malo za následok jeho preradenie a degradáciu, vyhodnotiť situáciu
lege artis a rehabilitovať ho tým, že príslušné personálne rozkazy, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný, mal
zrušiť a žalobca mal dostať prinajmenšom morálnu satisfakciu. Napriek logike veci však žalovaný tak
nepostupoval a preto potom, čo súdy zrušili služobné hodnotenie žalobcu ako neobjektívne, čo bolo v
čase, keď už žalobca obsah samotných personálnych rozhodnutí napadnúť po právnej stránke v rámci
riadneho procesného konania nemohol, nezostalo mu nič iné, len požiadať o obnovu konania z tak
závažných skutočností, ako uviedol vyššie. Uplatnil si aj náhradu trov konania za dva úkony právnej
služby, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného  je potrebné
vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. apríla 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého
stupňa, ktorými zamietli návrh žalobcu na obnovu konania vo veci personálneho rozkazu, ktorým bol
žalobca preradený na inú prácu na základe služobného hodnotenia, ktoré bolo neskôr právoplatne
zrušené. Podstatou sporu zostala otázka, či neskoršie rozhodnutia súdov, ktorými bolo zrušené služobné
hodnotenie žalobcu so záverom, že je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, na základe
ktorého bol na takúto menej zodpovednú funkciu aj preložený, môže byť považované za dôvod na
obnovu konania.



Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ak sa
dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho
viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie,
možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo
zrušiť.

Podľa ods. 2 návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo
nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ods. 3 v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa ods. 4 proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

Podľa ods. 5, ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania
rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

Je zrejmé, že správne orgány postupovali v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 245 zákona o štátnej
službe keďže dospeli k záveru, že žalobca nepredložil nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali
už v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale bez svojej viny ich nemohol použiť, nepoznal ich,
resp. pre objektívne prekážky ich nemohol zabezpečiť a tieto sú takého rázu, že ukazujú, že skutočný
stav veci nebol zistený dostatočne.

Krajský súd v napadnutom rozsudku naopak dospel k záveru, že predmetné rozsudky krajského a
najvyššieho súdu samé osebe takýmito novými skutočnosťami sú. Tento záver krajského súdu však
nemá oporu v právnej úprave ani v judikatúre najvyššieho a ústavného súdu.

Zákon o štátnej službe zakotvuje jednak hmotno-právne inštitúty, ale aj osobitnú úpravu procesného
konania. Z ustanovenia § 247a cit. zákona jednoznačne vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa
nevzťahuje Správny poriadok, s výnimkou výkonu rozhodnutia.

Ustanovenie § 245 cit. zákona ustanovuje mimoriadny spôsob preskúmavania právoplatného
rozhodnutia. Tento mimoriadny opravný prostriedok môže uplatniť účastník konania a ako prostriedok
dozoru nadriadený orgán. Na rozdiel od Správneho poriadku, ktorý rozlišuje štádiá konania o obnove -
a to konanie o povolení obnovy, resp. jej nariadení a nové konanie vo veci (§ 63 a § 64), citovaný zákon
stanovuje, že na návrh alebo z úradnej povinnosti môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu právoplatného
rozhodnutia.

V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, z ustanovenia § 245 ods. 1 zákona o štátnej službe
vyplýva, že musia byť súčasne splnené viaceré zákonom ustanovené podmienky, aby bolo možné
z právneho hľadiska dospieť k záveru, že existujú dôvody na obnovu konania. To znamená, že
dodatočne musia vyjsť najavo také skutočnosti, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci, alebo dôkazy.
Musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej
a účastník konania ich nemohol bez svojho zavinenia uplatniť. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
odôvodňujú obnovu konania treba však považovať za také skutočnosti a dôkazy, ktoré už existovali v
čase administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v predmetnej veci. Za novú
skutočnosť nemožno považovať napr. odlišný právny názor, resp. výklad právneho predpisu, keďže
ustanovenie § 245 ods. 1 zákona o štátnej službe zakotvuje ako dôvod obnovy konania iba skutkové
otázky a nie otázky právne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na obnovu
konania nestačí, ak po právoplatnom rozhodnutí sa zistia nové skutočnosti resp. dôkazy. Tieto nové
skutočnosti resp. dôkazy musia byť takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní,
mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu. Je úlohou rozhodujúceho orgánu, ktorý koná
o návrhu na obnovu konania, aby posúdil, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie. Ak sú zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a



iných zistení vykonaných v správnom konaní nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej, správny orgán
návrhu na obnovu konania nevyhovie.

Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, že nové skutočnosti, resp. dôkazy nemohli
byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Konaním je prvostupňové konanie, ako aj
odvolacie konanie, resp. konanie o rozklade. Dôvod na obnovu konania je splnený iba za predpokladu, že
účastník konania skutočnosť alebo dôkaz v čase konania nepoznal alebo vykonanie dôkazu navrhol, ale
dôkaz nebol vykonaný, resp. vykonanie dôkazu bolo v čase rozhodovania z nejakého dôvodu nemožné
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/92/2009 z 1. júna 2010).

V právnej praxi, ak účastník využil možnosť podania žaloby na preskúmanie zákonnosti právoplatného
rozhodnutia, obnova konania je jediným právnym prostriedkom, ktorý môže viesť k zmene alebo zrušeniu
rozhodnutia a tak preklenúť prekážku veci rozhodnutej (tzv. res iudicata). Z citovanej právnej normy
vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti obnovy konania tak, že účastník konania
týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môže napadnúť právoplatné rozhodnutie len v taxatívne
vymedzených prípadoch, a to a) ak sa dodatočne zistia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi
alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, teda, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci; b) a tieto skutočnosti by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, teda, ak možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Podstatnou náležitosťou návrhu na obnovu konania je uvedenie dôvodov obnovy konania a
skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre
nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie
nového meritórneho rozhodnutia. Zákon č. 73/1998 Z. z. (v porovnaní so Správnym poriadkom) zužuje
dôvody, pre ktoré možno podať návrh na obnovu konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžo/27/2011 z 25. januára 2012).

V prejednávanom prípade hlavným dôvodom obnovy konania mali byť rozhodnutia súdov, ktorými bolo
právoplatne zrušené  služobné hodnotenie žalobcu, ktoré bolo podkladom pre vydanie personálneho
rozkazu č. 133 z 19. septembra 2007.

Odvolací súd pripomína, že v zmysle vyššie uvedeného pre povolenie obnovy konania podľa § 245
zákona o štátnej službe nestačí, ak sa po právoplatnom rozhodnutí zistia nové skutočnosti resp. dôkazy.
Tieto nové skutočnosti resp. dôkazy museli  existovať v čase administratívneho konania a musia byť
takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho
správneho orgánu. Je pravdou, že personálny rozkaz č. 133 z 19. septembra 2007 bol vydaný na základe
služobného hodnotenia, ktoré bolo neskôr zrušené, avšak samotné zrušenie služobného hodnotenia
nie je novou skutočnosťou resp. novým dôkazom, ktorý existoval v čase administratívneho konania.
Odvolací súd nevylučuje, že v čase administratívneho konania mohli existovať skutočnosti, ktoré neboli
policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe, avšak žalobca takéto v žalobe
neuviedol, neuviedol skutkový omyl, ktorý by bolo potrebné odstrániť a už vôbec neuviedol dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

Za týchto okolností nemohol rozhodujúci orgán, ktorý konal o návrhu na obnovu konania posúdiť, či
konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie (personálny rozkaz), resp.,
či nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v
správnom konaní sú nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej.

Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodnutia týkajúce sa služobného hodnotenia
žalobcu boli rozsudkami krajského a najvyššieho súdu zrušené z dôvodu, že správne orgány pochybili
predovšetkým v tom, že pri hodnotení žalobcu nedodržali procesný postup ustanovený zákonom.
Skutkové zistenia správnych orgánov spochybnené neboli a tieto nespochybnil ani žalobca vo svojej
žalobe, ani v odvolaní.



Na základe vyššie uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd pochybil, keď
považoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/148/2009 zo dňa 27. januára
2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 zo dňa 13. januára 2009,
ktorým bolo zrušené právoplatné služobné hodnotenie, bez ďalšieho, za nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali povolenie obnovy konania vo veci personálneho rozkazu č. 133 z 19. septembra 2007, t.j.
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému žalobca ani nepodal odvolanie.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného uvádzané v odvolaní, tieto odvolací súd považoval za
irelevantné s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného vyhovel a s prihliadnutím
na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220
OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie
(§ 221 ods. 1 OSP) a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods.
1, § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.