{"guid": "318efadb-e17b-4876-bd1f-709ac551b880:7fdfe858-8ffb-4c2b-8b4b-5f5ac028e24f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1", "spisova_znacka": "6Sžo/85/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/85/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžo/85/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1", "identifikacne_cislo": "9009010054", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fdfe858-8ffb-4c2b-8b4b-5f5ac028e24f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/85/2013\n9009010054\n30. 04. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:9009010054.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: K. J., bytom B. XXX/X, K., v zastúpení\nadvokátkou JUDr. Janou Liptákovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Krmanova 1, Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 105/2009-78 zo dňa 10. mája 2013,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 105/2009-78 zo dňa\n10. mája 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10. mája 2013, č. k. 4S 105/2009-78 podľa ust. § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009,\nktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu\nMinistra vnútra Slovenskej republiky č. 462 zo dňa 4. septembra 2008, ktorým bol žalobca prepustený\npodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície platného v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z. alebo zákon) zo služobného pomeru\npríslušníka policajného zboru, z dôvodu, že žalobca dňa 16. marca 2008 na hraničnom priechode C.\nR. na pracovisku pasovej kontroly na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky v čase asi o 13:29\nhod kontroloval osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet, ev.č. XXXXX PT, ktoré riadil štátny príslušník\nUkrajiny V. N., pričom nevykonal kontrolu cestovných dokladov šiestich spolujazdcov - štátnych\npríslušníkov Moldavska, nachádzajúcich sa v tomto vozidle a ktorí sa neskôr pri zadržaní preukázali\nfalošnými ID kartami Rumunska; svojím konaním týmto osobám umožnil nedovolené prekročenie štátnej\nhranice Slovenskej republiky z Ukrajiny; uvedené vozidlo bolo dňa 16.3.2008 v čase asi o 19:25 hod\nkontrolované hliadkou MZJ RHP Sobrance v spolupráci s hliadkou OCP Michalovce RHCP Prešov na\nželezničnej stanici v Michalovciach, pričom bolo zistené, že osádku vozidla tvoria nelegálni migranti,\nštátni príslušníci Moldavska, ktorí predložili ku kontrole ID karty Rumunska, vykazujúce znaky falšovania.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd pokračoval v konaní v intenciách\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžo/29/2012-60 zo dňa 30. januára 2013,\nktorým najvyšší súd predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2012,\nč. k. 4S/105/2009-43, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného č. p. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára\n2009 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe ako aj predchádzajúce administratívne konanie a dospel k\nzáveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.\n\nKrajský súd sa v úvode odôvodnenia rozhodnutia vyjadril k žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o\nodročenie pojednávania v tom smere, že vzhľadom na špeciálnu úpravu uvedenú v ust. § 250g ods. 2\nO.s.p. a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že v danom konaní nebolo potrebné vykonať dokazovanie,\nprejednal vec bez jej prítomnosti, pričom zdôraznil, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\npodľa druhej hlavy piatej časti je osobitným konaním, pričom pre súd je podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať\ndôkazy na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ďalej krajský súd poukázal na skutkové zistenia\nvyplývajúce z obsahu administratívneho spisu ako i na znenie príslušných ustanovení zákona č. 73/1998\nZ. z.. Považoval za preukázané, že personálny rozkaz č. 462 zo dňa 4. septembra 2008 bol žalobcovi\ndoručovaný, nakoľko mu ho nebolo možné doručiť osobne prostredníctvom pracovníkov RHP v mieste\njeho trvalého bydliska, ktorú adresu uviedol aj ako kontaktnú adresu vo vystavenom doklade o dočasnej\npracovnej neschopnosti. Za nespornú považoval súd aj skutočnosť, že žalobca si predmetný personálny\nrozkaz na pošte v odbernej lehote nevyzdvihol, preto sa uplatnila fikcia doručenia podľa ust. § 266 ods.\n4 zák. č. 73/1998 Z. z., preto posledným dňom zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu bol\npondelok 6. októbra 2008. Keďže žalobca podal rozklad až dňa 28. októbra 2008 dospel k záveru, že bol\npodaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu. S prihliadnutím na znenie ust. §\n266 ods. 3 a 4 citovaného zákona mal krajský súd za to, že postup prvostupňového správneho orgánu pri\ndoručovaní personálneho rozkazu č. 462 bol dodržaný a rozklad bol podaný oneskorene. Konštatoval,\nže s uvedeným sa stotožnil i najvyšší súd vo svojom uznesení č. k. 6Sžo/29/2012-60 zo dňa 30. januára\n2013.\nKrajský súd považoval postup žalovaného za správny, keď oneskorene podaný rozklad zamietol (§\n243 ods. 4 citovaného zákona) a súčasne v spojení s ust. § 242 ods. 5 citovaného zákona neodpustil\nžalobcovi zmeškanie lehoty, keďže pre jej odpustenie nebol vážny dôvod, nakoľko žalobca nepreukázal\ntakú vážnosť svojho ochorenia, ktorá by mu znemožňovala vyvinutie akejkoľvek aktivity na hájenie\nsvojich nárokov. Poukazovanie žalobcu na záver trestného konania, v ktorom mu nebola preukázaná\nvina, vyhodnotil krajský súd ako irelevantnú, pretože trestné konanie a konanie o prepustení zo\nslužobného pomeru sú dve samostatné nezávislé konania a dôvody na prepustenie nemusia dosahovať\nintenzitu trestného činu.\nKrajský súd mal za to, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť, pretože sa\nnezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, ani\nkonania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a\nnedodržal služobnú disciplínu. Svojím konaním porušil i základné povinnosti policajta. Žalovaný vykonal\ndostatočné dokazovanie a v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe\npríslušníkov policajného zboru, žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku skutkom, ktoré mu boli kladené\nza vinu. Krajský súd v súlade s názorom žalovaného skonštatoval, že žalobcom navrhnuté dôkazy\nneboli spôsobilé zvrátiť zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Napadnuté rozhodnutie ako i\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo obligatórne náležitosti, výroky obsahovali\núdaj s ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli. Krajský súd mal za to, že na prepustenie\nžalobcu zo služobného pomeru boli splnené zákonné podmienky, pričom zdôraznil, že mieru intenzity\nprotiprávneho konania žalobcu je oprávnený posúdiť len jeho príslušný nadriadený a súd skúmal iba, či\nbolo jeho rozhodnutie vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. §\n205 ods. 2 písm. a) - v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 a to účastníkovi konania sa\nodňala možnosť konať pred súdom, d)- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, e) - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie\nskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) - rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby rozhodnutie zmenil tak, že\nžalobe v celom rozsahu vyhovie zruší obe napadnuté rozhodnutia a vec vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca v súvislosti s namietnutým odňatím možnosti konať pred súdom poukázal na to, že bez ohľadu,\nže je pre súd rozhodujúci stav v čase vydania napádaného rozhodnutia, účastník konania musí mať\nbezpochyby právo v konaní navrhovať dôkazy, ktoré tento stav v čase vydania napadaného rozhodnutia\nmôžu preukazovať a toto nebolo žalobcovi postupom súdu umožnené a rovnako mu nebolo umožnené,\nkeď súd konal bez jeho účasti v štádiu po rozhodnutí odvolacieho súdu, sa k veci samej vyjadriť, nakoľko\ntoto vyjadrenie malo byť prednesené jeho právnou zástupkyňou priamo na pojednávaní. Mal za to,\nže žiadna skutočnosť nebránila súdu, aby žiadosti o odročenie pojednávania, ktorá bola podaná na\nzáklade objektívnej nemožnosti právnej zástupkyne sa z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu na toto\n\npojednávanie dostaviť, vyhovel a bola tak zachovaná rovnosť účastníkov a zachované jeho právo sa\nk veci vyjadriť a uviesť okolnosti svedčiace v jeho prospech a objasňujúce stav, ktorý tu bol v čase\nnapádaných rozhodnutí.\nŽalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal skutkové okolnosti v súvislosti s doručovaním mu\npersonálneho rozkazu príslušníkmi RHP Sobrance, o ktorých návšteve nemal vedomosť, nakoľko v\npriebehu svojej pracovnej neschopnosti sa dlhodobejšie zdržiaval v dome svojich rodičov a taktiež\no snahe doručiť mu predmetný personálny rozkaz prostredníctvom Slovenskej pošty a nebolo mu\ndoručené žiadne oznámenie o doručení zásielky. Uvedené podporil priloženými čestnými prehláseniami\nmanželky a matky žalobcu. Mal za to, že na základe týchto skutočností sú prítomné závažné dôvody na\nodpustenie zmeškania lehoty, tak ako aj z opatrnosti v podanom rozklade žiadal. Rovnako mal za to, že v\nprípade postupu podľa ust. § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. by mal súd pri preskúmavaní rozhodnutia\nv plnom rozsahu zvážiť mieru voľnej úvahy správneho orgánu pri posudzovaní takejto žiadosti účastníka.\nPoznamenal, že práceneschopnosť a zhoršenie zdravotného stavu sú v zmysle bežnej súdnej praxe\nnajčastejšími dôvodmi odpustenia zmeškania lehôt v súdnych a správnych konaniach.\nTaktiež mal žalobca za to, že v jeho prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa mal\ndopustiť konania, ktoré by napĺňalo porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby. Ďalej uviedol, že už v samotnej žalobe preukazoval dôvody tohto svojho tvrdenia, namietajúc,\nže súd sa s nimi dostatočne nevyporiadal. Žalobca spochybnil výpovede migrantov, ktoré ako jediné\nsvedčili v neprospech žalobcu, ktoré považoval za nedôveryhodné, nakoľko sú ovplyvnené sledovaním\nich vlastných záujmov a zabezpečenia ich vlastného cieľa. Naopak neboli v konaní vôbec zohľadnené\ndôkazy, ktoré vyvracajú ich tvrdenia ako napríklad kamerový záznam z vykonávania hraničnej kontroly,\nktorý nebol v konaní vôbec spomenutý. Kamerový záznam mal žalovaný k dispozícii počas celého\nkonania, avšak žiadnym spôsobom tieto skutočnosti z tohto záznamu nevyhodnotil. Taktiež falošnosť\ndokladov predložených migrantmi bola odhalená až následnou hĺbkovou expertízou znalcom. Žalobca\ntaktiež poukázal na krátkosť času, v ktorej mohol predložiť svoje vyjadrenie, v ktorom by bránil svoje\npráva. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom\nPZ, že si neplnil svedomito úlohy, ktoré mu boli uložené právnymi predpismi, neboli v konaní ničím\npreukázané a sú založené len na domnienkach a predpokladoch. Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil\nnázor, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutočný stav.\nŽalovaný považoval napadnuté rozhodnutie krajského súdu za súladné s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku, riadne odôvodnené, v ktorom sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami žalobcu. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní neuviedol\nžiadne nové skutočnosti pridržiava sa svojho písomného stanoviska k žalobe Napadnutý rozsudok\nkrajského súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\nžalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nOdvolací súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súd, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis, mal preukázané, že v danej veci bol podaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\npodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z., ku ktorému sa žalobca písomne dňa 13. augusta\n2008 vyjadril. Následne bol žalobca dňa 22. augusta 2008 oboznámený s návrhom na prepustenie zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. a dôkazným\nmateriálom, zároveň bol v súlade s ust. § 237 ods. 2 v spojení s ust. § 238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.\npoučený o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho poznámky a výpisky,\nvyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na\npodporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca svoje právo využil a dňa 25. augusta 2008 sa k návrhu na\nprepustenie vyjadril.\nPersonálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 462 zo dňa 4. septembra 2008 bol\nžalobca podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka PZ z dôvodu, že na hraničnom priechode C. R. na pracovisku pasovej kontroly na vstupe\nz Ukrajiny do Slovenskej republiky v čase asi o 13:29 hod. kontroloval osobné motorové vozidlo zn.\nChevrolet, ev. č. XXXXXPT, ktoré riadil štátny príslušník Ukrajiny V. N., pričom nevykonal kontrolu\ncestovných dokladov šiestich spolujazdcov - štátnych príslušníkov Moldavska, nachádzajúcich sa v\n\ntomto vozidle a ktorí sa neskôr pri zadržaní preukázali falošnými ID kartami Rumunska; svojím konaním\ntýmto osobám umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky z Ukrajiny; uvedené\nvozidlo bolo dňa 16. marca 2008 v čase asi o 19:25 hod. kontrolované hliadkou MZJ RHP Sobrance\nv spolupráci s hliadkou OCP Michalovce RHCP Prešov na železničnej stanici v Michalovciach, pričom\nbolo zistené, že osádku vozidla tvoria nelegálni migranti, štátni príslušníci Moldavska, ktorí predložili ku\nkontrole ID karty Rumunska, vykazujúce znaky falšovania.\nZ úradného záznamu založeného v administratívnom spise zo dňa 9. septembra 2008 č. p. UHCP-7-268/\nRHP-SO-VO-2008 spísaného N. P. a K. D. vyplýva, že dňa 8.9.2008 v čase o 17:00 hod bolo pracovníkmi\nOARaŠ RHP Sobrance vykonané doručovanie personálneho rozkazu, ktorý sa nepodarilo doručiť,\nhoci ako je zrejmé žalobca bol na základe informácii jeho manželky doma, ale zásielku si nemohol\nprevziať osobne, nakoľko sa cítil zle. Manželka žalobcu požiadala, aby mu bola zásielka doručovaná\npoštou. Ďalej je zrejmé, že rozhodnutie bolo žalobcovi doručované prostredníctvom Slovenskej pošty\ns tým, že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z predmetnej zásielky vyplýva, že\nneúspešný pokus o doručenie spolu s výzvou o opakované doručenie sa vykonalo dňa 16. septembra\n2008, opakované doručenie dňa 17. septembra 2008, uvedený dátum je zhodný aj s dátumom uloženia\nzásielky. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené na základe fikcie doručenia dňa 20. septembra 2008.\nŽalobca podal dňa 30. októbra 2008 proti personálnemu rozkazu ministra vnútra rozklad, v ktorom\nnamietal jeho nedoručenie, pričom zároveň z opatrnosti požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na\npodanie rozkladu v zmysle ust. § 242 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu, že až dňa 14. októbra\n2008, teda až po nástupe žalobcu na výkon služby sa s prvostupňovým rozhodnutím oboznámil, pričom\ndovtedy nemal žiadnu vedomosť o existencii takéhoto rozhodnutia a teda nemal žiadnu možnosť sa\nbrániť.\nŽalovaný rozhodnutím zo dňa 28. januára 2009 č.p.:SLV-886/PK-2008 podľa ust. § 244 zákona č.\n73/1998 Z. z. rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 462 zo dňa 4.\nseptembra 2008 podľa ust. § 243 ods. 4 zamietol v intenciách ustanovení §§ 244, 242 ods. 1, 266 ods.\n3, 266 ods. 4, 262 ods. 1, 242 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z..\nPreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov predmetných rozhodnutí na základe žaloby žalobcu je\npredmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nĎalej odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že krajský súd v preskúmavanej veci rozhodol\nrozsudkom zo dňa 20. septembra 2012, č. k. 4S/105/2009-43, ktorým rozhodnutie žalovaného č. p.\nSLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec\nmu vrátil ďalšie konanie. Na základe odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.\n6Sžo/29/2012-60 zo dňa 30. januára 2013 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd pokračujúc v konaní nariadil vo veci pojednávanie dňa 10. mája\n2013. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných\ndôvodov, o čom predložil aj lekárske potvrdenia a žiadal o odročenie pojednávania. Krajský súd na tomto\npojednávaní vec prejednal bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupca a vyhlásil napadnutý rozsudok.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa ust. § 244 ods.\n1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 119 ods.1, 2, 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nÚčastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania\nbez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,\nalebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania\nobsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o\ndôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd\nbezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.\nAk je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na\nodročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka\nalebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie\n\nošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo\nzávažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu viazaný pritom\nrozsahom odvolania v preskúmavanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné\nzrušiť, nakoľko krajský súd svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\nZ článku 48 ods. 2 Ústavy SR, vyplýva, že každý má právo, aby sa vec prejednala v jeho prítomnosti a\naby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nZ obsahu spisu vyplýva, že krajský súd nariadil pojednávanie na deň 10. mája 2013, z neúčasti\nktorého sa právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila so žiadosťou o odročenie termínu, z dôvodu jej\npretrvávajúcich zdravotných problémov, ktoré jej znemožňujú sa na pojednávaní riadne zúčastniť, pričom\nuviedla, že žalobca trvá na jej osobnej účasti na pojednávaní. Spolu so žiadosťou predložila potvrdenie\no dočasnej pracovnej neschopnosti a potvrdenie od K. K. o potrebe kľudového režimu pacientky s\nneodporúčaním zúčastňovať sa pojednávaní. Krajský súd napriek uvedenej žiadosti právnej zástupkyne\nžalobcu pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a vyhlásil rozhodnutie vo veci\nsamej. Krajský súd svoj postup odôvodnil poukazom na špeciálnu úpravu uvedenú v ust. § 250g ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že v danom konaní nebolo potrebné vykonať dokazovanie,\npričom zdôraznil, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, podľa druhej hlavy piatej časti je\nosobitným konaním, pričom pre súd je podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať dôkazy na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia.\nS uvedenou argumentáciou krajského súdu sa odvolací súd nemohol stotožniť a to z nasledovných\ndôvodov. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Právny predpis nešpecifikuje, čo možno\npovažovať pod pojmom „z dôležitých dôvodov\", preto je na uvážení súdu, ktorý dôvod ospravedlnenia\nneúčasti na pojednávaní bude považovať za dôležitý. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená\ndôležitým dôvodom vtedy, ak zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej\npovahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa\nna pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) z hľadiska objektívneho ako\naj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je\nodôvodnená žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje\nsúd podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdravotný stav účastníka podľa súčasnej právnej úpravy\nmožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spravidla vtedy, ak účastník pripojí\nk návrhu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zákonom požadovanom znení. Napriek tomu, že právna\nzástupkyňa žalobcu tak urobila, krajský súd pojednával v neprítomnosti žalobcu ako i jeho právneho\nzástupcu. Podľa ustálenej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký\nzávadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,\npriznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že tým, že krajský súd neodročil\npojednávanie podľa ust. § 119 ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p., na ktorom\nrozhodol v merite veci odvolaním napadnutým rozsudkom, hoci preto existoval zákonný dôvod, odňal\nžalobcovi ako účastníkovi tohto konania možnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod na zrušenie\nodvolaním napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 246c ods.1.\nNeuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že krajský súd, napriek tomu, že to konštatuje v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, dôsledne nepostupoval v intenciách odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR\nč. k.6Sžo/29/2012 zo dňa 30. januára 2013.\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací v uvedenom rozhodnutí uviedol: „ Žalovaný svojim postupom pri\nvydávaní druhostupňového rozhodnutia nesprávne aplikoval právnu normu zákona, keď o podanom\nrozklade, ktorý bol podaný oneskorene, rozhodoval podľa § 243 ods.4 zákona. Výkladom právnych\nnoriem zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovujúcich odvolacie konanie vyplýva, že ak orgán rozhodujúci\no rozklade napadnuté rozhodnutie nezmení ani nezruší, rozhodne o rozklade tak, že ho zamietne a\nrozhodnutie potvrdí, avšak za predpokladu, že rozklad bol podaný včas v zákone stanovenej lehote.\nPokiaľ rozklad bol podaný po lehote minister preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia\n\nv mimoodvolacom konaní a preto v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti výroku je potrebné uvedenú\nskutočnosť uviesť. Z uvedených dôvodov žalovaný, pokiaľ tvrdí, že v konaní preskúmal zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu napriek tomu, že rozklad bol podaný po lehote, táto\nskutočnosť by mala byť zrejmá nielen z výroku jeho rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia. Vzhľadom\nk uvedenému nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že práve z dôvodu, že rozklad bol\npodaný po lehote vo výroku preskúmavaného rozhodnutia rozhodol tak, že rozklad podľa § 243 ods.3\nzamieta, pretože oneskorene podaný rozklad sa nepotvrdzuje.\nSenát odvolacieho súdu sa však nestotožnil s názorom krajského súdu, pokiaľ ide o vplyv\ntakéhoto postupu žalovaného na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vo výroku\ndruhostupňového rozhodnutia uviedol, že rozklad zamietol podľa § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z.\nnapriek tomu, že rozklad bol podaný po lehote a zo znenia výroku ako aj z odôvodnenia rozhodnutia\nvyplýva, že rozklad preskúmal podľa § 246 uvedeného zákona nemožno takýto postup žalovaného\npovažovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ku ktorej by mal súd\nprihliadať a na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. V tejto súvislosti\nodvolací súd považuje sa potrebné taktiež poukázať na to, že žalobca v žalobných námietkach\nnenamietal, že by sa on sám cítil byť uvedeným postupom žalovaného pri rozhodovaní o rozklade\ndotknutý na svojich právach. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že účelom postupu podľa § 250j\nods. 2 písm. e/ O.s.p. je odstránenie takých vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, bez\nohľadu na to, či žalobca takýto nedostatok rozhodnutia namietal. Postup vo veciach, v ktorých súd zistil,\nže žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí prihliadať bez ohľadu na to, či\nžaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala, predstavuje výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita\npartium (sudca nech nejde nad návrhy strán) (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzverejnený v č. 1/1997, str. 21, ZSP).\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu ani\nv konaní, ktoré mu predchádzalo nebola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom,\na preto krajský súd pochybil, ak žalobe vyhovel.\nVzhľadom k uvedenému senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s .p. v spojení s\n§ 246c ods.1 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dáva do pozornosti, že ústavný princíp\ndvojinštančnosti občianskeho súdneho konania predstavuje pre účastníka konania záruku, že bude\nmať, pri podaní opravného prostriedku, možnosť zaujať k skutočnostiam odôvodňujúcim právny záver\nsúdu stanoviská, vyjadrovať sa k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Meritórne\nrozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný\nopravný prostriedok, by bolo v rozpore s touto zásadou. Takýmto postupom by mohla byť účastníkovi\nodňatá možnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok), čím by mohlo byť porušené jeho\nzákladné právo v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v naznačenom smere a opätovne vo veci\nrozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. (§\n246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.)\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/105/2009", "guid": "bbf41695-4573-47ea-8faa-f9391660a719:293adbc3-9b9a-4d65-ab65-311802358e85", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}