{"guid": "df86dca3-d7bd-4429-9541-5d4b67d197c6:14464f2a-8ffc-4433-bfce-f808ad1e2fb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "spisova_znacka": "2MCdo/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/8/2013 z 29. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2014, sp. zn. 2MCdo/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "identifikacne_cislo": "8806200982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "datum_vydania": "2014-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-16", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14464f2a-8ffc-4433-bfce-f808ad1e2fb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/8/2013\n8806200982\n29. 05. 2014\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne N. Y., bývajúcej vo L., proti žalovanému S.\nY., bývajúcemu v Q., zastúpenému JUDr. Soňou Slovjakovou, advokátkou v Košiciach, Turgenevova\n2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Vranov nad\nTopľou pod sp. zn. 6 C 38/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012, 19 Co 36/2012 v\nspojení s rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2012 č. k. 6 C 38/2006-596, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012,\n19 Co 36/2012 v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia a\nrozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2012, č. k. 6 C 38/2006-596 v spojení s\nopravným uznesením zo 6. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-624 a vec vracia Okresnému súdu Vranov\nnad Topľou na ďalšie konanie.\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012, 19\nCo 36/2012 v časti, v ktorej potvrdil uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 7. februára 2012\nč. k. 6 C 38/2006-629 a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 11. januára 2012 č. k. 6 C 38/2006-596 v spojení s\nopravným uznesením zo 6. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-624 vyporiadal BSM účastníkov konania\ntak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 3 050,68 €. Do\nvýlučného vlastníctva žalovaného prikázal dom súpisné č. 126 postavený na parcele č. 29516/1, parcelu\nč. 29516/1 o výmere 1149 m2, parcelu č. 29516/2 o výmere 230 m2 zap. na LV č. XXXX, k. ú. T. v\ncelkovej hodnote 17 924,72 € a hnuteľné veci v celkovej hodnote 2 250,07 €. Žalobkyňu zaviazal\nvyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 2 217,88 € a to do 60 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa\nskonštatoval, že hodnota všetkých vecí patriacich do BSM je spolu 23 225,47 €, z ktorej polovica je\n11 612,74 €, ktorú by mal každý z manželov nadobudnúť. Keďže žalovaný nadobudol veci v celkovej\nhodnote 20 174,79 €, výška o ktorú žalovaný získal viac je 8 562,05 €. Dlh, ktorý uhradil žalovaný a jeho\nzvyšok predstavuje sumu 3 967,07 €, z čoho polovica je suma 1 983,54 €. Tak ustálil, že u žalovaného,\nktorý získal viac na mu prináležiacom podiele o 8 562,05 €, je potrebné odpočítať 1 983,54 €, t. j. polovicu\ndlhu (3 909,25 € + 57,82 € čo je 3 967,07 € z čoho 1/2 je 1 983,54 €) a tak by mal vyplatiť žalobkyni\nna vyrovnanie jej podielu sumu 6 578,51 €. Pri vyporiadaní BSM súd prvého stupňa zohľadnil sumu\n350 000 Sk, ktorá bola získaná za predaj bytu na Dénešovej ulici kúpnou zmluvou z 27. septembra\n1999 majúc za to, že uvedený byt č. 2 na l. poschodí bol nadobudnutý žalobkyňou a predaný v čase\ntrvania manželstva účastníkov konania, preto uvedená suma patrí do BSM. Rovnako aj suma 180 000\nSk, ktorá vyplýva z úverovej zmluvy so Stavebnou sporiteľňou Wüstenrot, a.s. a ktorá bola tak, ako\nsuma 350 000 Sk vložená na účet žalobkyne, a následne ňou prevedená na jej ďalšie účty, s ktorými\nžalovaný nemal dispozičné právo. Súd prvého stupňa preto uvedené sumy, a to v prepočte 11 617,87\n\n€ a 5 974,91 €, teda spolu 17 592,78 €, z čoho polovica predstavuje 8 796,39 € vyporiadal tak, že túto\nsumu by mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu. Pri vyporiadaní súd prvého\nstupňa vychádzal z toho, že žalovaný by bol povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu\n6 578,51 €, z tejto sumy však odpočítal 8 796,36 € (polovicu zo sumy 350 000 Sk a 180 000 Sk), pričom\nustálil, že žalovaná je povinná žalovanému vyplatiť sumu 2 217,88 € na vyrovnanie jeho podielu. Výrok\no trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu\ntrov právo, lebo účastníci vo veci boli len čiastočne úspešní. Opravným uznesením zo 6. februára 2012\nč. k. 6 C 38/2006-624 bol opravený výrok rozsudku súdu z 11. januára 2012 č. k. 6 C 38/2006-596\nv časti týkajúcej sa vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalobkyne tak, že namiesto hnuteľnej\nveci drevená pohovka s dvoma čalúnenými kreslami v hodnote 355,51 € bola vyporiadaná iba drevená\npohovka v sume 355,51 €.\nKrajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012,\n19 Co 36/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia zo 6. februára 2012 č.\nk. 6 C 38/2006-624 potvrdil. Rovnako potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. februára 2012\nč. k. 6 C 38/2006-629. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu\nprvého stupňa. K odvolacím námietkam odvolateľky dodal, že nie je možné súhlasiť s jej námietkou, že\nnapadnutý rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa\nsa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami a dôsledne a v logických súvislostiach vyhodnotil\nzistený skutkový stav. Aj podľa názoru odvolacieho súdu byt na E. bol bytom, ktorý bol nadobudnutý\npočas trvania manželstva účastníkov konania a počas trvania ich manželstva bol aj predaný. Anuita v\nsúvislosti s nadobudnutím tohto bytu od Bytového družstva bola uhradená zo spoločných prostriedkov,\nčo bolo potvrdené aj stranou žalobkyne. Aj keď je treba súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že aj keď\njej prináležalo ako členke SBD II. Košice právo na prevod uvedeného bytu, jeho nadobudnutím zo\nspoločných prostriedkov stal sa predmetom BSM. Ďalej uviedol, že ani ďalšia námietka týkajúca sa\npôžičky vo výške 24 000 DEM poskytnutej pánom T. na kúpu domu v T. 5. septembra 1999 a jej\nvrátenie, a to predovšetkým na čo boli požičané a ako uhradené, nemajú význam pre rozhodnutie vo\nveci samej. Táto pôžička už nebola vyporiadavaná v BSM, nakoľko ku dňu rozvodu už neexistovala.\nTo isté je možné ustáliť aj vo vzťahu k pôžičke z 27. augusta 1999. Vo vzťahu k sumám 350 000 Sk\na 180 000 Sk považoval za potrebné uviesť, že tieto boli uvádzané ako vklady na účtoch žalobkyne,\na to prvá 27. septembra 1999 a druhá 21. júna 2000. V konaní neboli ani navrhované ani vykonané\ndôkazy ohľadom tvrdení, že s týmito financiami nakladal žalovaný, ani dôkazy, že by uvádzané sumy\nboli použité pre potreby domácnosti účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za\nto, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto je namieste ho postupom podľa § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdiť. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 7. februára\n2012 č. k. 6 C 38/2006-629, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie vo výške 696,50 €\npodľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov. V odvolaní uviedla, že z odvolania proti rozsudku,\nktorým súd rozhodol len o základe predmetu konania sa poplatok neplatí. Navrhla preto uznesenie v\ncelom rozsahu zrušiť. Odvolací súd skonštatoval, že nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou\nžalobkyne, že preskúmavaným rozsudkom súd rozhodol iba o základe predmetu konania. Rozsudkom\nbolo rozhodnuté vo veci samej, a to o vyporiadaní BSM v celom rozsahu, preto bolo namieste, aby\nžalobkyni bolo uložené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktoré podala proti rozsudku súdu prvého\nstupňa o vyporiadaní BSM. Odvolací súd preto aj toto uznesenie postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nako vo výroku vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval,\npretože s poukazom na ust. § 224 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania\nrozhoduje súd na návrh. Návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o trovách odvolania účastníkom\nkonania nebol podaný.\nProti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012, 19 Co 36/2012\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2012 č. k. 6 C 38/2006-596\nna základe podnetu žalobkyne podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.\nŽiadal zrušiť uvedené rozhodnutia a vec vrátiť Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie.\nNamietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že so zreteľom\nna špecifický charakter práva spoločného nájmu bytu manželmi podľa § 704 ods. 2 OZ, pokiaľ člen\ndružstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva,\npri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k\ntransformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k\ntransformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň aj členom družstva (ide o majetok\n\nnadobudnutý jedným z manželov patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v\ntakomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku\nza trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného\nvlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nĎalej uviedol, že právny záver o nakladaní a nakoniec aj o vyporiadaní súm 180 000 Sk a 350 000 Sk z\nodôvodnení súdov nižšieho stupňa nemožno preskúmať. Záverom dal do pozornosti dovolacieho súdu\nprotichodné tvrdenia účastníkov konania, ktoré neboli v súdnom konaní odstránené a tým sú v\nčasti vyporiadania sporných súm rozsudky nižšieho stupňa nepreskúmateľné.\nŽalobkyňa ani žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané\nopodstatnene.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237\npísm. a/ až e/, g/ O.s.p. a tzv. iné vady konania namietané, tieto neboli ani zistené.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo\npostihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny prokurátor okrem nesprávneho právneho\nposúdenia veci namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.\nPokiaľ generálny prokurátor namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnení dovolaním napadnutých\nrozsudkov súdov nižšieho stupňa, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej\nsúčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov\npráva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť\nkonania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.\nPrávo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,\nže nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným\nz týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods.\n1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p. m. m. I. ÚS\n243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo\nuviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\n\ndruhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí\nrovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd\npritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti\nvyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/\na Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je\nrámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2\nO.s.p.). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS\n372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne\naj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009).\nZa arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii,\nkeď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci\nprichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára\n2006).\nDovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie\nrozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok\nprvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne\nich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak\ndotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi. Súdy oboch stupňov jasne a\ndostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia súdu prvého\nstupňa vyporiadali BSM účastníkov konania.\nNa základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor neopodstatnene namieta,\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uvádza, že rozsudky súdov\nnižšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože\nza skutkového stavu ktorý bol súdmi zistený, nemožno súhlasiť s právnymi závermi súdov oboch\nstupňov o spôsobe vyporiadania sumy za odpredaný družstevný byt počas manželstva.\nV bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo\nnadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo\ndarom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len\njedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov,\nktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako\nprávnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom\nspoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci\nalebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa\nspoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch\nmanželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov\ntýkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145\nods. 2 Občianskeho zákonníka).\nPre správne posúdenie opodstatnenosti žaloby v danej veci, bolo potrebné riešiť otázku, či nadobudnutie\nnehnuteľnosti postupom podľa § 16 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. manželom, ktorý je výlučným členom\nbytového družstva, má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetu prevodu, alebo\n\nči dôjde k založeniu spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka.\nPodľa názoru generálneho prokurátora sporný byt č. 2 na Dénešovej ulici č. 65 v Košiciach bol výlučným\nvlastníctvom žalobkyne (nepatril teda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov); dovolací súd\npovažuje tento názor generálneho prokurátora za správny.\nVo veci nebolo sporné, že žalobkyni ako výlučnej členke bytového družstva bol družstevný byt č. X na\nDénešovej ulici č. XX v Q. pridelený pred uzavretím manželstva a jeho nájomníčkou sa rovnako stala\nv čase pred uzavretím manželstva so žalovaným. Za trvania manželstva žalobkyňa a Stavebné bytové\ndružstvo II Košice uzavreli 3. decembra 1998 zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. Následne\nžalobkyňa ako predávajúca previedla predmetný družstevný byt na J. Y. ako kupujúceho kúpnou zmluvou\nz 27. septembra 1999 (za trvania manželstva so žalovaným) za cenu stanovenú dohodou v sume 250\n000 Sk.\nV danom prípade teda žalobkyňa nadobudla členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím\nmanželstva so žalovaným a uzavretím manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu družstevného\nbytu, nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom\nv čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) byt, ktorého\nnájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca\ndružstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto\nzákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z.z.).\nVyššie citované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. teda jednoznačne zakotvujú prevod družstevného\nbytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva; Stavebné bytové družstvo II Košice\npostupovalo správne, keď družstevný byt previedlo do vlastníctva žalobkyne, ktorá bola výlučnou\nčlenkou družstva. Oprávnenosť takéhoto postupu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v\nrozsudku z 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 291/2006, v ktorom súd vychádzal z konštrukcie\ntransformácie členského podielu. Podľa uvedeného rozsudku: „družstevný byt v dome vo vlastníctve\nbytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel,\nktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého\ncena sa stanoví ako cena všeobecná, t. j. cena, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase\nnadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a\npodobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už realizovanými prevodmi\nčlenských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste (R 40/2002). Ak je členom bytového\ndružstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto\nmanželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal\nprávo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred\nuzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho\nmajetok.“, ako i „pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva,\nnedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu)\nale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o\nmajetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela).\nTo znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie\ndoterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci\nako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov.“\nNázor zaujatý v uvedenom rozsudku (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 13. apríla\n2004 sp. zn. 22 Cdo 1668/2003) je opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod\nodkloniť sa od tohto názoru. K obdobnému záveru dospela aj odborná právnická literatúra - viď napríklad\npublikáciu Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, Nakladateľstvo Eurokódex, 2011, str.\n828 a 829. Nie je pritom rozhodujúce, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena bytu, nakoľko\ntáto okolnosť nemá vplyv na transformáciu výlučného majetku jedného z manželov pred uzavretím\nmanželstva (majetku nadobudnutého jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva\ntohto manžela).\n\nKeďže žalobkyňa nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva, uzavretím\nmanželstva vzniklo manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nie však spoločné\nčlenstvo v družstve a prevod bytu len do vlastníctva žalobkyne bol v súlade s § 16 a § 28 zákona č.\n182/1993 Z.z. Z uvedeného dôvodu sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom\ngenerálneho prokurátora, že predmetný družstevný byt (resp. výťažok z jeho predaja) nepatrí do\nBSM účastníkov konania.\nTým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci,\ndošlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nO.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených\nzáujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. októbra\n2012 sp. zn. 19 Co 35/2012, 19 Co 36/2012 v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v\nznení opravného uznesenia a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2012 č. k. 6\nC 38/2006-596 v spojení s opravným uznesením zo 6. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-624 a vec vracia\nOkresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie.\nGenerálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.\nDovolací súd sa preto zoberal aj dovolaním voči výroku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa zo 7. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-629, ktorým bolo rozhodnuté o\npovinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.\nTak ako bolo uvedené vyššie, v konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle\n§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a tzv. iné vady konania zistené. Dovolací súd sa preto zaoberal otázkou, či aj\nvo vzťahu k výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa\nzo 7. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-629 nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nOdvolací súd v odôvodnení k výroku ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. februára\n2012 č. k. 6 C 38/2006-629 uviedol, že súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol vo veci samej, a to\no vyporiadaní BSM v celom rozsahu, preto bolo namieste, aby žalobkyni bolo uložené zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie, ktoré podala proti rozsudku súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poznamenáva, že súd prvého stupňa zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie voči jeho rozsudku o vyporiadaní BSM vo výške 696,50 € podľa položky č. 6 b/\nSadzobníka súdnych poplatkov.\nDovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2011 č. k. I.\nÚS 464/2010-33 poukazuje na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,\nkde poplatníkom je/sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM, alebo jeden z nich podľa\nrozhodnutia súdu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ a h/ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká\npodaním návrhu (písm. a/) . v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu,\nktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (písm. h/). Podľa\n§ 8 ods. 1 a 4 citovaného zákona poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie\nnámietky zaujatosti v konkurznom konaní, alebo reštrukturalizačnom konaní, podľa osobitného predpisu\na poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (ods. 1). Ostatné poplatky\nsú splatné do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť\npoplatok, alebo ktorým sa schválil zmier (ods. 4). Podľa položky 6 písm. a/ a b/, časť I. „Poplatky\nvyberané v občianskom súdnom konaní“ zákona o súdnych poplatkoch z návrhu na vyporiadanie\nBSM sa platí suma 66 € (písm. a/). Za vyporiadanie BSM z predmetu konania, ak sa konanie skončilo\nrozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej sa platí 66 €, najviac sa\nplatí 16 596,50 € (písm. b/).\nDovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR uvádza, že aj podľa právnej teórie (pozri napr.\ndatabázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch) sa súdny poplatok podľa\npoložky 6 písm. b/ sadzobníka platí „za vyporiadanie samo, t. j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete\n\nkonania“. V rámci rovnakého zdroja je v súvislosti s § 5 ods. 1 písm. a/ konštatované, že „súd môže súdny\npoplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti“, a v súvislosti s § 5 ods. 1 písm. h/\n„v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň právoplatnosti rozhodnutia súdu,\nktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej“.\nS poukazom na nález Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že za daného právneho stavu („de\nlege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej povinnosti „z návrhu na\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“) a za „vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to aj v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného potom vyplýva,\nže odvolací súd nepostupoval správne, keď potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. februára 2012\nč. k. 6 C 38/2006-629, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie\nBSM podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko v čase uloženia poplatkovej\npovinnosti (7. februára 2012) nebolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v merite veci právoplatné (z\ndôvodu podaného odvolania nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2012).\nTým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci,\ndošlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove z\n30. októbra 2012 sp. zn. 19 Co 35/2012, 19 Co 36/2012 aj v časti, v ktorej potvrdil uznesenie súdu prvého\nstupňa zo 7. februára 2012 č. k. 6 C 38/2006-629 a vec vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}