{"guid": "474dc62b-aa4a-4eee-9a38-0f44fcac0984:6293d214-061c-479f-990e-d9403e9ee684", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1", "spisova_znacka": "1MCdo/9/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/9/2014 z 13. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2014, sp. zn. 1MCdo/9/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1", "identifikacne_cislo": "8212203647", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2014-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "nazov": "§ 158 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-1", "nazov": "§ 159 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-158", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6293d214-061c-479f-990e-d9403e9ee684", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/9/2014\n8212203647\n13. 11. 2014\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom v\nBratislave, Košická 49, IČO: 31 378 528, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL, s.r.o.\nso sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, proti žalovanému Z. H., bytom v G., zastúpenému opatrovníkom\nZ.W., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 9 736,65 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7 C 19/2012, o dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 4. decembra 2012, č. k. 7 C 19/2012-75\na uzneseniu Krajského súdu Prešovz 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a .\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd“) rozsudkom z 4. decembra 2012, č. k.\n7C 19/2012-75 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 271,09 € spolu s 14,25 % ročným\núrokom z omeškania od 17. septembra 2008 do 31. decembra 2008 a od 1. januára 2009 do zaplatenia\nvo výške o 10% viac, než je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu toho-ktorého\nkalendárneho polroka, najviac vo výške rovnajúcej sa 0,2 % denne, to všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Konanie v časti 217,25 € zastavil a zároveň v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalobcovi\nvzniklo právo predčasne ukončiť vzťah založený leasingovou zmluvou, čo aj realizoval listom z 30. júna\n2008. Doručením uvedeného listu žalovanému došlo k predčasnému ukončeniu tohto vzťahu, nastúpili\nnásledky zo zmluvných dojednaní a to povinnosť žalovaného zaplatiť zmeškané leasingové splátky,\nsplatné ku dňu 10.marca 2008 a 10.júna 2008 a povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spolu s úrokom z\nomeškania zo zaplatenia splatných leasingových splátok. Zastavenie konania v časti 217,25 € odôvodnil\nspäťvzatím žaloby v tejto časti a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti jej nedôvodnosťou. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 28,50 % k uplatnenému\nnároku, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na náhradu trov konania, aj keď podal návrh na rozhodnutie\no trovách konania.\nProti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania podal odvolanie\nžalobca.\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013\nrozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania potvrdil. V dôvodoch uviedol, že žalobca\nsa domáhal peňažného plnenia celkom vo výške 40 201,89 €, bola mu priznaná sumu 11 456,45 €,\nsprávne tak súd vyhodnotil, že žalobca mal úspech v rozsahu 28,50 % k uplatnenému nároku, v dôsledku\n\nčoho mu nárok na náhradu trov konania nevznikol, aj keď podal návrh na náhradu trov konania. Aplikácia\nustanovenia § 142 ods.1,3 O.s.p. nie je namieste. Žalobca jednak nemal úspech v plnom rozsahu, teda\nje vylúčené o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods.1 O.s.p.; vo vzťahu k žalobcovi nebolo možné\nrozhodnúť ani podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, nakoľko žalobca nemal neúspech iba v pomerne\nnepatrnej časti. Z jeho neúspechu bolo nutné považovať aj zastavenie konania o zaplatenie 217,25 €\npre späťvzatie žaloby v tomto rozsahu a tiež zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Dodal, že na daný\nprípad nie je možné aplikovať názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.júla 2008, sp.\nzn. 3 ECbo 9/2007, keď predmetom konania v uvedenej veci bol nárok na náhradu škody za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, kedy súd rozhodoval podľa § 142 ods.3 O.s.p., lebo vo veci bolo rozhodnuté\nna základe úvahy súdu. V danej veci však rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od úvahy súdu.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalobcu generálny prokurátor\nSlovenskej republiky mimoriadne dovolanie a navrhol rozsudok Okresného súdu Bardejov z 4.\ndecembra 2012, č. k. 7C 19/2012-75 vo výroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského\nsúdu Prešov z 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013 zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na\nďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§\n243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor poukazoval na to, že v prejednávanej veci žalobca\npodanou žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 736,65 € s príslušenstvom, Okresný\nsúd Bardejov vyššie citovaným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 271,09 € s\npríslušenstvom. Zaujal názor, že súd tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby mal stanoviť podľa\n§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z“) a tiež, že nižšie súdy pri\nrozhodovaní o trovách konania nesprávne zahrnuli do výpočtu miery úspechu žalobcu rozdiel medzi\nuplatneným a priznaným úrokom z omeškania, teda nesprávne a nedôvodne kapitalizovali žalobcom\nuplatnené príslušenstvo. Namietal, že zákonu nezodpovedá ani odôvodnenie rozhodnutia súdu (prvého\nstupňa aj odvolacieho). Z odôvodnenia rozhodnutia obidvoch súdov nie je možné zistiť, z akých dôvodov\nbolo potrebné, aby tarifná odmena pozostávala nielen z istiny, ale i z príslušenstva, keď § 10 ods.\n2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva\npohľadávky. Uviedol, že úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) a ak\nby základom pre výpočet odmeny mala byť hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne\nuviesť v už spomínanom ustanovení. Odôvodnenie výroku o trovách konania súdov je tak nedostatočné,\nnepreskúmateľné a v rozpore s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v dôsledku čoho bola účastníkovi\nkonania odňatá aj možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nŽalobca, ani žalovaný, resp. opatrovník žalovaného sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho\nprokurátora nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení,\nže mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka\nkonania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.\n1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.), pričom sa osobitne venoval prešetreniu, či generálny prokurátor v\ntejto právnej veci oprávnene podal mimoriadny opravný prostriedok.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny prokurátor na základe\npodnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím\nsúdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto\nochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu\nmimoriadne dovolanie.\nCitované ustanovenie zákona generálnemu prokurátorovi priznáva procesné oprávnenie podať\nmimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené okrem procesných podmienok aj v ňom stanovené procesné\npredpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.\n\nGenerálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie na základe 1/ podnetu účastníka\nkonania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, 2/ zistenia,\nže právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, 3/ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a 4/ ak túto ochranu nemožno\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nTieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e ods. 1 in fine O.s.p.).\nTo znamená, že ak uvedené zákonné predpoklady ako celok splnené nie sú, t. j. stačí, ak niektorý z nich\nchýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4 O.s.p., že v prípadoch uvedených v § 35\nods. 1 a 2 O.s.p. má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je\ntreba mať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok;\nak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.\nJedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že tento\nopravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak tento zákonom požadovaný stav\n(predpoklad) splnený nie je, nemožno mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať)\npre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti; mimoriadne dovolanie za takejto situácie prípustné nie je\n(porovnaj k tomu aj poznámku uvedenú k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 MCdo 22/2007 publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 170/2002 publikovanému v časopise Zo\nsúdnej praxe pod č. 33/2004, ďalej dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 36/2008, a taktiež napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 MCdo 20/2008, 4 MCdo 18/2010 a 4 MCdo 20/2011).\nPrávoplatnosť rozhodnutia súdu je kritériom, na ktorého základe opravné prostriedky ako inštitúty\nprocesného práva sa rozdeľujú na dve skupiny a to na riadne opravné prostriedky a na mimoriadne\nopravné prostriedky. Riadny opravný prostriedok je taký, ktorým sa napadá rozhodnutie, ktoré ešte\nnenadobudlo právoplatnosť; mimoriadnym opravným prostriedkom sa napadá rozhodnutie, ktoré už\nprávoplatnosť nadobudlo. Mimoriadne dovolanie (§ 243e až § 243j O.s.p.) patrí do druhej skupiny\nopravných prostriedkov, je opravným prostriedkom, ktorým za presne a prísne stanovených požiadaviek\nzákona je možné celkom výnimočne dosiahnuť prelomenie právoplatnosti rozhodnutia.\nKeďže Občiansky súdny poriadok mimoriadne dovolanie umožňuje podať len proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu, dovolací súd sa zaoberal splnením tejto požiadavky zákona, keďže ide o obligatórnu\npovinnosť dovolacieho súdu.\nPodľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne\nich zástupcom do vlastných rúk.\nPodľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.\nPodľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia a rozsudku.\nPodľa § 168 ods. 2 O.s.p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je\npre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.\nPodľa § 169 ods. 2 O.s.p. písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu,\nktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať\nodôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\n\na uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy\nobsahovať odôvodnenie.\nPodľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.\nPodľa § 45 ods. 1 prvej vety O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť\npísomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného\nzboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo spravodlivosti\").\nInštitút doručovania je imanentnou súčasťou celého civilného procesu, jeho prostredníctvom realizuje\nsúd doručovanie písomností, ktoré majú význam pre civilný proces, v konečnom dôsledku takto\nzabezpečuje subjektom práv/účastníkom konania plnú realizáciu práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Doručovanie\novplyvňuje skúmanie procesných podmienok konania, súd môže konať a rozhodovať len ak má\npreukázané, že účastník dostal písomnosť, ktorej znalosť je predpokladom ďalšieho postupu v konaní.\nAk nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných ustanovení, má to priamo za následok\nvadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne dôsledky; ak\ndošlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie\nnadobudnúť právoplatnosť.\nNa preukázanie riadneho doručenia písomnosti v civilnom procese slúži doručenka. Náležitosti\ndoručenky konkretizuje § 144 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre\nokresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „spravovací poriadok“) v znení\nneskorších predpisov. Podľa § 144 ods. 2 spravovacieho poriadku na doručenke sa uvedie a) odosielateľ,\nb) číslo konania, c) označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu, napríklad „Rozsudok čl.45“,\n„Uznesenie čl.12“, „ „Obžaloba čl. 12“ a d) adresát. Adresátom vo všeobecnosti je osoba, ktorej je určená\nzásielka.\nAdresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek\nbude zastihnutý Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej\nosobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku,\nak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na\npošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol.\nPísomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel\n(§ 46 ods.1 a 2 O.s.p.)\nUznesenie sa spravidla nedoručuje účastníkom do vlastných rúk, avšak podľa § 47 ods.1 O.s.p. môže\npredseda senátu nariadiť, aby sa aj uznesenie doručilo do vlastných rúk. Vykonaným šetrením v súdnom\nspise dovolací súd z údajov - úpravy súdnej tajomníčky na doručenie z 30. januára 2014 (č. l. 93)\nzistil, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie prostredníctvom pošty doručoval okresný súd\nprávnemu zástupcovi žalobcu a opatrovníkovi žalovaného. Podľa doručenky, ktorá je súčasťou spisu\n(č. l. 93) dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo súdom doručované do vlastných rúk zástupcu žalobcu\na na adresu Okresný súd Poprad, Z., v.s. Štefánikova 100, 058 01 Poprad. Z vrátenej doručenky z\nuznesenia, ktorou súd disponuje, vyplýva (je zrejmé), že adresátom nebol súdom ustanovený opatrovník\nZ., vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad, za adresáta treba považovať Okresný súd Poprad.\nTúto skutočnosť potvrdzuje aj samotné prevzatie zásielky 10. januára 2013 Okresným súdom Poprad.\nToto doručenie však nemožno považovať za účinné, nakoľko nebolo doručené adresátovi, ktorým je\nopatrovník žalovaného - Z., vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad. Pri doručovaní súdneho\nrozhodnutia je totiž súd povinný postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\ntakúto možnosť doručenia v danom prípade neupravuje, teda nepripúšťa (porovnaj tiež uznesenie\nNajvyššieho súdu zo 4. augusta 2008, sp. zn. 5 Cdo 36/2008). Účinky riadneho doručenia mohlo mať len\npriame doručenie predmetného uznesenia do vlastných rúk tohto súdom ustanoveného zástupcu, resp.\nnáhradné doručenie postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p., k čomu však nedošlo, a ani zo spisu nevyplýva,\n\nči vôbec a kedy predmetné uznesenie dostalo sa do sféry adresáta, t.j. toho komu bolo určené.\nRelevantným kritériom pri doručovaní je totiž aj rozlíšenie podľa jednotlivých adresátov, ktorým sa má\ndoručovať, a to doručovanie fyzickým osobám, fyzickým osobám oprávneným podnikať, právnickým\nosobám a iným orgánom. Z rovnakých dôvodov nenastali účinky doručenia ani pri doručovaní rozsudku\nsúdu prvého stupňa.\nTo, že napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo opatrovníkovi žalovaného riadne doručené\nznamená, že dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Tomu potom zodpovedá záver o\nprocesnej nemožnosti podania mimoriadneho dovolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov ustálil, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,\npreto mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/\nO.s.p.).\nV zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto\npodal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto\nmu Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i\nods. 2, § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}