{"guid": "3c906918-a456-40db-81e2-d27efcd32950:7d53fd7d-7753-4b12-b481-ac0cb1a01686", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1", "spisova_znacka": "8Sžo/33/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/33/2016 z 29. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2014, sp. zn. 8Sžo/33/2016, ECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1", "identifikacne_cislo": "8015200323", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-l", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-p", "nazov": "§ 137 ods. 2 písm. p) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-137", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d53fd7d-7753-4b12-b481-ac0cb1a01686", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/33/2016\n8015200323\n29. 03. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:8015200323.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: J. Ň., trvale\nbytom N. Č.. X, XXX XX R., právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom\nkancelárie Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v\nPrešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-7-007/2015-P z 12. marca 2015, v konaní o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/14/2015-36 z 22. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 6S/14/2015-36 z 22. januára\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-7-007/2015-P z 12. marca 2015 a nepriznal\nmu náhradu trov konania. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu, č. ORPZPO-ODI2-722/2014-P z 27. októbra 2014, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným\nzo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, 1/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),\npretože tento, ako účastník cestnej premávky, svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/, § 4\nods. 2 písm. 1/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 25. augusta 2014 v\nčase o 15:15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. R.-XXXDB po ceste č. 1/68\nv obci Prešov, Ul. Sabinovská, kde počas vedenia vozidla obsluhoval telefónny prístroj. Následne bol\nvodič zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Pri kontrole bolo zistené, že vodič jazdil v čase zadržania\nvodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaný pre insolventnosť dňa 04. augusta 2014 a pokuta mala\nbyť uhradená do 19. augusta 2014. Vodič pokutu zaplatil až 26. augusta 2014. Za tento priestupok mu\nbola uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12\nmesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Zároveň mu\nbola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, v spojení s § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou\nsa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo\nvýške 16,- Eur.\n\nKrajský súd skúmal či, vzhľadom na obsah žalobných námietok, a keďže žalobca v priebehu správneho\nkonania aj v konaní pred súdom svoju zodpovednosť za protiprávne konanie uznal, správne orgány mohli\nuložiť žalobcovi za spáchaný priestupok ako sankciu iba pokutu a či sankcia za žalobcom spáchaný\npriestupok je primeraná a v súlade so zákonom. K námietke žalobcu, že sankcia je neprimerane prísna,\nkrajský súd uviedol, že pokiaľ správne orgány pri ukladaní sankcie za porušenie povinnosti uloženej\nzákonom, s ktorou zákon spája uloženie pokuty a zákazu činnosti uložili obe sankcie, postupovali v\nsúlade so zákonom. Správne orgány správne aplikovali doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2 písm.\na/ zákona o priestupkoch, pretože za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch\nzákonodarca neumožnil správnemu orgánu možnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale\nza priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení § 22 pod ods. 1 písm. a/ až c/ zákona o priestupkoch ako\npriestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil, že sa uloží pokuta a zákaz činnosti.\nSprávne pritom správne orgány vychádzali z toho, že podľa logického výkladu spojky „a“ spojka „a“ je\nlogickým operátorom s kumulatívnou funkciou a nie alternatívou. Súčasne na podporu svojich záverov\nkrajský súd poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/15/2011\nz 19. júla 2011 (v rozsudku je zjavne nesprávne uvedené 1Sžg/15/2011). Krajský súd poukázal, že\nvšeobecná časť zákona o priestupkoch, do ktorej je zahrnuté aj ustanovenie § 11 zákona o priestupkoch\nurčuje všeobecné pravidlá aplikácie osobitnej časti zákona o priestupkoch, pričom § 11 ods. 1 citovaného\nzákona iba taxatívne uvádza druhy sankcií, aké možno za priestupky uvedené v osobitnej časti\nzákona o priestupkoch uložiť. Ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona uvádza spôsob ich uloženia,\nresp. uvádza ktoré sankcie nemožno uložiť súčasne. Toto ustanovenie iba negatívne vymedzuje, že\npokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Uloženiu sankcie pokuty a zákazu činnosti kumulatívne,\nnebráni všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11 ods. 2 veta pred bodkočiarkou\nuvádza, že sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Osobitná časť zákona do ktorej patrí\naj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch určuje konkrétne druhy sankcií a upresňuje\nspôsob ich uloženia (tak ako v danom prípade uloženie sankcie pokuty a zákazu činnosti za priestupok\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/) za konkrétne skutkové\npodstaty priestupkov. Je nepochybné, že uloženie sankcií (pokuty a zákaz činnosti) ako aj jej výška, či\ndĺžka trestu sú zásadne v právomoci správnych orgánov, a to, či bude pokuta a zákaz činnosti uložená v\nmaximálnej výške alebo dĺžke, závisí od uváženia správnych orgánov, pričom správny orgán je povinný\nrešpektovať kritéria stanovené zákonom. Správne uváženie je v zásade preskúmateľné súdom. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie)\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom\nsúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). K námietkam\nprávneho zástupcu žalobcu uvedené na pojednávaní, že postup, ktorý predchádzal vydaniu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia (postup zadržania vodičského preukazu a udelenie povolenia na ďalšiu jazdu\ns vozidlom do 20. augusta 2014) je nezákonný, nakoľko potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu\nbolo vydané v rozpore so zákonom, pretože toto žalobcovi povoľovalo dlhšiu dobu šoférovania, ako je\ndaná zákonom, krajský súd neprihliadol pretože sú rozšírením dôvodov žaloby v rozpore s ustanovením\n§ 250h ods. 1 OSP, pričom rozšíriť rozsah napadnutia správneho orgánu môže žalobca len v lehote 2\nmesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni (§ 250b OSP). Krajský súd\nnesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že sankcia je neprimerane vysoká nakoľko nedošlo k závažnému\nporušeniu pravidiel cestnej premávky, ale k zadržaniu jeho vodičského preukazu došlo pre insolventnosť,\npretože nerešpektovanie zákazu vyplývajúceho zo zadržania vodičského preukazu policajtom je zároveň\nzákonodarcom označená ako porušenie pravidla cestnej premávky závažným spôsobom v § 137 ods. 2\npísm. p/ zákona o cestnej premávke, nakoľko toto je v prevažnej miere páchané úmyselným zavinením.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je v\nsúlade so zákonom, preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá na náhradu trov konania právo\nzo zákona.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, z dôvodov, že súd prvého stupňa nesprávne právne\nposúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\n\nstav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že pokutu, pre neschopnosť zaplatenia ktorej mu bol zadržaný vodičský preukaz, zaplatil\ndňa 26. augusta 2014 namiesto dňa 19. augusta 2014, teda 7 dní neskôr, pričom hlavným dôvodom\nomeškania bola insolventnosť a skutočnosť, že sa v čase pred tým zdržiaval niekoľko dní mimo\núzemia Slovenskej republiky. Omeškanie so zaplatením oľutoval. Uviedol, že zadržaniu jeho vodičského\npreukazu predchádzalo blokové konanie, pričom v rozpore so zákonom bol na bloku, aj potvrdení o\nzadržaní vodičského preukazu vyznačený dátum 20. augusta 2014 namiesto 19. augusta 2014, a pričom\nnesúhlasí s konštatovaním súdu, že uvedené nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\nTvrdí, že pokiaľ sa má dodržať prísna formálnosť, ktorá sa prejavuje tým, že bez ohľadu na dĺžku trvania\nomeškania so zaplatením pokuty sa ukladá rovnako prísna sankcia, je potrebné zachovať rovnako\nprísnu formálnosť aj pri poučovaní účastníka o dĺžke lehoty na zaplatenie pokuty. Tým, že správny orgán\nžalobcu nesprávne poučil o dĺžke lehoty na úhradu pokuty, bolo porušené jeho subjektívne právo byť\npoučený v správnom konaní presne v zmysle zákona.\nŽalobca v odvolaní ďalej uvádza, že z pohľadu uloženej sankcie je sankcia za omeškanie so zaplatením\npokuty v trvaní 4 pracovných dní v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov\nv spojení s pokutou 300,- Eur neprimerane prísna, nezodpovedajúca povahe a závažnosti priestupku s\nprihliadnutím na materiálny korektív. Je potrebné prihliadnuť na to, že sa jedná o priestupok, z ktorého\nbezprostredné ohrozenie alebo obmedzenie iného účastníka cestnej premávky nenastalo a nevznikla\nani nikomu inému škoda, nebol ohrozený život, zdravie majetok ani bezpečnosť a pokuta bola zaplatená,\npričom k zadržaniu vodičského preukazu nedošlo pre závažné porušenie pravidiel cestnej premávky,\nale pre insolventnosť.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním napadnutým\nrozhodnutím a trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach, t. j. v\nžalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Žalobcovi bola po tom, čo mu bol 04.\naugusta 2014 zadržaný vodičský preukaz, povolená jazda na 15 dní, t. j. do 20. augusta 2014, čo bola\nzároveň lehota na zaplatenie pokuty, ktorú zaplatil až 26. augusta 2014, z čoho jednoznačne vyplýva,\nže 25. augusta 2014 viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu, v čase, kedy už nemal\nďalšiu jazdu povolenú. K námietka žalovaného, že mu bol v rozpore so zákonom vyznačený dátum\nna bloku na pokutu a na potvrdení o zadržaní vodičského preukazu, žalovaný uviedol, že uvedené\nskutočnosti žalobca namietal prvý krát až na pojednávaní, a preto sa v žalobou napadnutom rozhodnutí\nk uvedeným námietkam nemohol vyjadrovať a zaoberať sa nimi. Poukázal na nejednotnosť výkladu\nslovného spojenia „platí do“, ktoré pripúšťa výklad, podľa ktorého platí do dňa uvedeného dátumu,\nresp. výklad, podľa ktorého platí do dňa predchádzajúcemu uvedenému dátumu, pričom poukázal,\nže nejednotný výklad panuje medzi jednotlivými útvarmi Policajného zboru, ako aj medzi príslušnými\nprokuratúrami. Žalovaný zastáva názor, že pre žalobcu bol vo vzťahu k jeho možnosti viesť motorové\nvozidlá rozhodujúci dátum, ktorý bol uvedený na potvrdení o zadržaní vodičského preukazu, v časti\npovolenia jazdy. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o\npriestupkoch je bezpredmetné, z akého dôvodu bol vodičský preukaz priestupcovi zadržaný, navyše\nv prípade žalobcu sa nejednalo o hraničný deň, kde by mohlo dôjsť k sporu o výklade. K námietke o\nneprimeranej výške sankcie žalovaný uviedol, že zákonodarca vyslovene ustanovil, že za priestupky\npodľa § 22 ods. 1 písm. a/ - c/ zákona o priestupkoch sa uloží viac sankcií súčasne, v danom\nprípade pokuta a zákaz činnosti. Žalobcovi bola uložená sankcia na spodnej hranici možného rozpätia\nsankčného pásma. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací\n(§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29. marca 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť\nmotorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania\nvodičského preukazu.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. 1/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, vodič nesmie počas vedenia\nvozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať\ninú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.\nPodľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke, policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu\npodľa ods. 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej\nrepubliky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia\nvodičského preukazu.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. p/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej\npremávky závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia\npočas zadržania vodičského preukazu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n\nPodľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží\npokuta od 300,- Eur do 1.300,- Eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).\nNa doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom, že konanie správneho orgánu, ktoré predchádzalo\nvydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, je v rozpore so zákonom, a že sankcia je vzhľadom na\nokolnosti spáchania priestupku neprimerane prísna, najvyšší súd uvádza, že účelom § 250h ods. 1 OSP\nje zakotviť koncentračnú zásadu v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na\nzáklade ktorej už žalobca v priebehu tohto konania nemôže rozšíriť jeho predmet, len ho obmedziť.\nKrajský súd síce správne skonštatoval, že k rozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojmesačnej lehoty na\npodanie správnej žaloby a prípadného rozšírenia jej dôvodov, avšak oblasť správneho trestania je sférou,\nv ktorej sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie\nsankčného charakteru (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2017, sp. zn.\n3Sžo/128/2015). Krajský súd napriek uvedenému k novo tvrdeným skutočnostiam zaujal stanovisko a\nustálil, že daným postupom nebol žalobca žiadnym spôsobom ukrátený na svojich subjektívnych právach\na povinnostiach a uvedené žalobca ani netvrdil.\nŽalobca v žalobe, po rozšírení na pojednávaní 22. januára 2016, ako dôvod nezákonnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia uvádza skutočnosť, že žalobcovi bol 04. augusta 2014 o 15:38 hod. zadržaný\nvodičský preukaz, pričom v potvrdení o zadržaní vodičského preukazu bola vodičovi ďalšia jazda\npovolená do 20. augusta 2014, teda v lehote dlhšej, ako predpokladá ust. § 71 ods. 2 zákona o\ncestnej premávke, čím malo dôjsť k porušeniu zákona v prospech obvineného. Na potvrdení o zadržaní\nvodičského preukazu č. G. zo 04. augusta 2014 je čitateľne a určito uvedené, že potvrdenie platí\nako vodičský preukaz a vodičovi sa ďalšia jazda povoľuje do 20. augusta 2014. Žalobca potvrdenie\nvlastnoručne podpísal. Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu obsahuje označenie žalobcu,\noznačenie zadržaného vodičského preukazu, dôvod zadržania vodičského preukazu a lehotu, do kedy\nžalobca môže viesť motorové vozidlá. Lehota na vedenie motorových vozidiel bola predĺžená a contrario\nk ust. § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke v prospech žalobcu. Odvolací súd v rámci svojej\nplnej jurisdikcie preskúmal postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého\nrozhodnutia a dospel k záveru, že námietka žalobcu o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\nv zmysle doktríny \"ovocia z otráveného stromu\" nie je dôvodná. Žalobcovi bola 04. augusta 2014\nuložená bloková pokuta (blok č. 17067046) vo výške 80,- Eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h/\nzákona o priestupkoch. Vzhľadom k tomu, že žalobca pokutu na mieste nezaplatil, bol mu postupom\npodľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke zadržaný vodičský preukaz. Zadržanie vodičského\npreukazu a vydanie súvisiaceho potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. G. zo 04. augusta 2014\nje akcesorické k danému správnemu konaniu a prípadnú nezákonnosť rozhodnutia, resp. správneho\nkonania mohol žalobca napadnúť správnou žalobou, čo však neurobil. Správny súd nie je oprávnený\nv preskúmavacom konaní skúmať prejudiciálnu otázku, či žalobcovi bol v inom konaní oprávnene\nzadržaný vodičský preukaz (primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. júna 2015,\nsp. zn. 3Sžo/96/2015). Skutočnosť, že žalobcovi bola na základe potvrdenia o zadržaní vodičského\npreukazu č. G. zo 04. augusta 2014 povolená jazda do 20. augusta 2014 bola jednoznačne preukázaná\nčitateľným určitým údajom na danom potvrdení.\nUplynutím lehoty, na ktorú bola žalobcovi jazda povolená, v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o\ncestnej premávke žalobca viac nesmel viesť motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu.\nNámietka žalobcu, o „nečitateľnosti“ dátumu vykonateľnosti uvedeného na bloku na pokutu nezaplatenú\nna mieste č. 17067046 zo 04. augusta 2014 nemá žiaden vplyv na obmedzenie uložené zadržaním\nvodičského oprávnenia. O lehote na úhradu pokuty bol žalobca poučený, čo vlastnoručne podpísal\n(Poučenie na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 17067046 zo 04. augusta 2014). Vzhľadom\n\nna uvedené je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že po zadržaní vodičského preukazu mu bola ďalšia\njazda povolená do 20. augusta 2014, bez toho, aby uloženú pokutu preukázateľne zaplatil, viedol 25.\naugusta 2014 motorové vozidlo, čím porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke. Zároveň\ndvojčinným súbehom porušil aj ust. § 4 ods. 2 písm. l/ zákona o cestnej premávke. Vzhľadom k tomu,\nže žalobca preukázateľným spôsobom dvojčinným súbehom porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ a písm. l/\nzákona o cestnej premávke, čo v žiadnom štádiu správneho ani súdneho konania nerozporoval, naplnil\nskutkovú podstatu priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. c/, písm. l/ zákona o priestupkoch. Skutkové a\nprávne závery žalovaného neboli v konaní spochybnené a tieto majú oporu v obsahu administratívneho\nspisu žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa.\nŽalobca v žalobe ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uvádza neprimeranosť\nsankcie vo vzťahu k porušeniu povinností § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke.\nSprávny orgán ukladal trest za priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, písm. l/ zákona o priestupkoch.\nVzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy správneho trestania je pri viacčinnom súbehu správnych\ndeliktov (priestupkov) potrebné na základe analogiae legis použiť pravidlá pre ukladanie úhrnného\ntrestu a v rámci absorpčnej zásady uložiť sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný (podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. marca\n2008, sp. zn. 8Sžo/28/2007). Zákon o priestupkoch upravuje sankciu za priestupok podľa § 22 ods. 1\npísm. c/ zákona o priestupkoch tak, že sa uloží pokuta od 300,- Eur do 1.300,- Eur a zákaz činnosti\nod jedného roku do piatich rokov a za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch\ntak, že sa môže uložiť pokuta do 100,- Eur, z čoho vyplýva, že v danej veci ukladal správny orgán\núhrnný trest v sadzbe podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch. Odvolací súd vzhľadom\nna námietku zjavnej neprimeranosti sankcie pristúpil k skúmaniu, či pokuta a trest zákazu činnosti\nuložené prvostupňovým správnym orgánom boli uložené v súlade so zákonom, sú primerané vzhľadom\nna okolnosti a spôsob spáchania priestupku/ov a nevybočujú z povolených medzí správnej úvahy\nsprávneho orgánu.\nFormulácia ust. § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého za priestupok podľa odseku\n1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300,- Eur do 1.300,- Eur a zákaz činnosti od jedného roku do\npiatich rokov, vzhľadom na obligatórnu formuláciu „sa uloží“ (oproti fakultatívnej formulácie „možno\nuložiť“) ukladá správnemu orgánu povinnosť uložiť súčasne pokutu a zákaz činnosti (podporne rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2011, sp. zn. 1Sžd/15/2011 alebo z 22. februára 2017,\nsp. zn. 3Sžo/84/2015), a to v zákonom stanovenom rozsahu.\nSprávny orgán uložil sankciu (pokutu a zákaz činnosti) na spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby,\npričom zohľadnil osobu páchateľa, v sledovanom období spáchané predchádzajúce priestupky a čas a\nokolnosti spáchania priestupku.\nŽalobca opakovane namieta, že uložená sankcia je za omeškanie s úhradou pokuty o 4 pracovné dni\nneprimerane prísna. V prvom rade odvolací súd uvádza, že správny orgán uložil sankciu v zákonom\nstanovenom rozsahu (na spodnej hranici) a na základe správnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom. V zásade správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). K uvedenej námietke je však potrebné uviesť, že žalobca svojím\nkonaním (okrem iného) porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke, za čo mu bola\nukladaná sankcia. Tvrdenie žalobcu o uložení sankcie za omeškanie s úhradou je preto účelové a\nzavádzajúce. Omeškanie žalobcu s úhradou pokuty a dĺžka omeškania priamo nesúvisia s porušením\nust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke, ani s ukladanou sankciou. Žalobca vedome\nporušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke, keď napriek tomu, že mu bol zadržaný\nvodičský preukaz a ďalšia jazda mu už nebola povolená, viedol motorové vozidlo. Zároveň je potrebné\nskonštatovať, že úhrada pokuty bezprostredne nadväzuje na spáchanie predmetného priestupku a bola\nzjavne motivovaná snahou žalobcu zbaviť sa zodpovednosti, resp. znížiť postih za spáchaný priestupok.\nSprávny orgán pri ukladaní trestu, napriek tomu, že boli zistené skutočností svedčiace v neprospech\nžalobcu (tento sa dopustil viacerých priestupkov, oba priestupky boli spáchané úmyselne (tzv. nepriamy\númysel), v sledovanom období 24 mesiacov sa dopustil 4 priestupkov na úseku dopravy, z toho 3\nboli spáchané závažným spôsobom) uložil žalobcovi trest najnižší možný a pri možnom rozsahu trestu\npokuta od 300,- Eur do 1.300,- Eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov uložil pokutu 300,Eur a zákaz činnosti 12 mesiacov (1 rok).\n\nOdvolací súd nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia pre jeho rozpor so zákonom, ani na sankčnú\nmoderáciu, keď mal za to, že trest bol uložený v súlade so zákonom a na základe správnej úvahy, ktorá\nnevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil dôvod\nna sankčnú moderáciu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, nebolo potrebné zaoberať sa potrebou\npredloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu spodnej hranice trestnej\nsadzby s Ústavou (podporne nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. septembra 2014, sp. zn. Pl.\nÚS 52/13).\nPostup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s §\n219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\npretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada zo zákona neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01. júla 2016.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}