{"guid": "8b03373e-4f97-4b89-80c4-980e485dd87e:a8a4844c-178a-4b6e-8133-12512ecc9919", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1", "spisova_znacka": "10Sžr/186/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/186/2013 z 10. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sžr/186/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1", "identifikacne_cislo": "8013200210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/219/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 219/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/219/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/219-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/219#paragraf-6", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8a4844c-178a-4b6e-8133-12512ecc9919", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/186/2013\n8013200210\n10. 12. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:8013200210.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: E. J., bytom R., právne zastúpená\nJUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, AK so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti odporcovi: Okresný\núrad Prešov (predtým Obvodný pozemkový úrad v Prešove), so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. j. OPPaLH\n99/92-1/S1 zo dňa 22. januára 1999, č. j. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 a č. j. OPPaLH\n99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2S/11/2013-77 zo dňa 31. júla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/11/2013-77 zo dňa 31.\njúla 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci návrhu navrhovateľky na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu odporcu s poukazom na ustanovenie § 103 a § 104 ods.\n1 OSP.\nPo citácii relevantných právnych predpisov § 7 ods. 1, 2 OSP, § 244 ods. 1 OSP, § 250l ods. 1, 2 OSP\na § 249 ods. 2 OSP konštatoval, že správne súdnictvo sa riadi dispozitívnou zásadou, ktorá vyjadruje\npovinnosť navrhovateľa určiť, v akom rozsahu a z akých dôvodov má súd preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu, týmto vymedzením návrhu v podstate navrhovateľ limituje rozsah a dôvody, na\nzáklade ktorých má možnosť súd skúmať rozhodnutie správneho orgánu. Pritom musí ísť o také dôvody,\nskutkové a právne, ktoré je súd oprávnený skúmať v rámci správneho súdnictva. Súd nemôže namiesto\núčastníka vyhľadávať iné dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemôže sám meniť\nrozsah, v akom bude skúmať toto rozhodnutie (pozri R 58/2001). Môže nastať situácia, keď sa účastník\nbude domáhať preskúmania nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu z takých dôvodov,\nktoré súd v správnom súdnictve vôbec posudzovať nemôže.\nKrajský súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uviedol, že navrhovateľa napadla predmetné\nrozhodnutia odporcu z dôvodu, že právna predchodkyňa navrhovateľky, členka pozemkového\nspoločenstva Urbár Šváby, E. T. (zomrela XX.XX.XXXX) nesplnomocnila Stanislava Kokinčáka na\nzastupovanie v reštitučnom konaní. Podľa názoru navrhovateľky tak neboli splnené podmienky podľa\n§ 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,\nobvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len\n„zákon č. 330/1991 Zb.“), podľa ktorého na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov\nvyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)\n\nspoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov\nväčšiny podielov.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu i vyjadrení účastníkov vyplýva, že\nodporca konal a rozhodoval vychádzajúc zo splnomocnenia zo dňa 20. novembra 1992, na základe\nktorého bola osobami uvedenými v mennom zozname udelená plná moc Stanislavovi Kokinčákovi,\nLadislavovi Sedlákovi a Alžbete Schlosserovej k zastupovaniu ich práv a záujmov v styku s pozemkovým\núradom a inými orgánmi štátnej správy, súdnictva, prokuratúry, organizáciami užívajúcimi nehnuteľnosť\ni inými dotknutými osobami. Na druhej strane navrhovateľka na základe vyhlásenia svojej právnej\npredchodkyne zo dňa 28. septembra 2008, že plnú moc Stanislavovi Kokinčákovi na zastupovanie\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. (zrejme má byť zákona č. 330/1991 Zb.) neudelila, dokazuje neplatnosť\nsplnomocnenia, a tým nezákonnosť konania a napadnutých rozhodnutí odporcu. Evidentne tak ide\no posúdenie otázky platnosti právneho úkonu - plnomocenstva, ktoré udelila právna predchodkyňa\nnavrhovateľky na zastupovanie v konaní pred správnym orgánom inej osobe, a to z dôvodu tvrdenej\nexistencie iného prejavu právnej predchodkyne navrhovateľky, čestného prehlásenia, ktorý úplne\npopiera existenciu skoršieho plnomocenstva.\nKrajský súd zastáva názor, že platnosť tohto skoršieho právneho úkonu fyzickej osoby na základe jeho\nspochybnenia právnou nástupkyňou tejto osoby, pričom dôvodom neplatnosti má byť iný prejav tejto\nosoby urobený počas života, nie je možné riešiť v tomto konaní. Súd v rámci správneho súdnictva\nnemá kompetenciu posudzovať platnosť právnych úkonov fyzických osôb. Tieto otázky posudzuje\nsúd v rámci všeobecného súdnictva podľa § 7 ods. 1, § 80 písm. c) OSP. V nadväznosti na to súd\nnemôže v rámci správneho súdnictva skúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu\npopierania platnosti právneho úkonu, na základe ktorého konal s navrhovateľom. Takáto kompetencia\nnavyše neprislúcha ani správnemu orgánu. Jednou z podmienok konania súdu v správnom súdnictve je\nnávrh účastníka obsahujúci zákonom predpokladané dôvody opodstatňujúce preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu. Neplatnosť právneho úkonu fyzickej osoby nie je takýmto dôvodom,\npreto v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd o návrhu konať,\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutia a\nvec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nVo svojom odvolaní poukázala na znenie ustanovenia § 153 OSP, § 159 ods. 2 OSP, § 250l ods. 1 OSP,\n§ 249 ods. 2 OSP a § 250m ods. 3 OSP.\nPodľa názoru navrhovateľky súd postupoval v rozpore so zákonom z dôvodu, že otázku platnosti\nplnomocenstva zo dňa 20. novembra 1992 neposúdil v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 OSP ako\notázku predbežnú. Pokiaľ by tak urobil, dospel by k záveru, že odporca nemohol konať a rozhodovať\npri vydávaní napadnutých rozhodnutí na základe plnomocenstva zo dňa 20. novembra 1992, keďže toto\nsplnomocnenie sa týka iba 47 osôb, pričom prílohou napadnutých rozhodnutí je menný zoznam 148\nosôb. Taktiež súd pochybil i v tom, že nevychádzal z právoplatného uznesenia Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 4S 16/2012 zo dňa 18. decembra 2012. Konajúci súd nemá možnosť výberu, či bude rešpektovať\nprávoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti\ns riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto\njeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrátny pre jednoznačný rozpor so zákonom. Je nesporné,\nže predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí po tom, čo Krajský súd\nv Prešove v konaní sp. zn. 4S 16/2012 mal za preukázané, že odporca konal so Stanislavom Kokinčákom\nbez toho, aby tento preukázal, že je oprávnený konať za oprávnené osoby, a že navrhovateľke ako\núčastníčke konania neboli doručené žiadané rozhodnutia.\nPoukázal na to, že jednoznačne predmetné splnomocnenie je neplatné, pretože ho nepodpísala\nnadpolovičná väčšina majiteľov podielov, ako to je pre jeho platnosť potrebné.\nNavrhovateľka považuje postup súdu prvého stupňa za nesprávny v tom, že súd v konaní obišiel zákonné\nustanovenia § 135 ods. 2 OSP a § 159 OSP a konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí č. j.\nOPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára 1999, OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 a OPPaLH\n\n99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999 v zmysle § 104 ods. 1 OSP zastavil, a to napriek tomu, že nedošlo\nk obsahovému naplneniu ustanovenia § 104 ods. 1 OSP, keďže s otázkou oprávnenosti Stanislava\nKokinčáka konať za navrhovateľku, (z ktorej mal prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzať),\nsa už vysporiadal Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 4S 16/2012 z 18. decembra 2012.\nOdporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nUviedol, že členovia Urbáru Šváby, ktorí existenciu splnomocnení zo dňa 22. novembra 1992 popierajú,\nsi koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000 uplatnili právo na náhradu na vtedajšom SPF KO Prešov\nna základe rozhodnutia odporcu o nevydaní časti parcely mpč. 457/1 pôvodné k.ú. R., č. j. OPPaLH\n99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999, pričom na základe ich výziev im bola poskytnutá náhrada finančná,\nresp. v podobe náhradných pozemkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 OSP.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta OSP odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.\nS účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené obvodné pozemkové úrady a podľa\n§ 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do\npostavenia Obvodného pozemkového úradu v Prešove tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný\núrad Prešov. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán,\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPredmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia odporcu č. j.: OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára\n1999, č. j.: OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 a č. j. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 14. apríla\n1999, ktoré boli navrhovateľke doručené na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S\n16/2012 zo dňa 18. decembra 2012.\nRozhodnutím č. j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára 1999 boli oprávneným osobám - členom\nUrbáru Šváby - pozemkové spoločenstvo, Janáčkova 17, Prešov (ďalej len „oprávnené osoby“) vydané\nnehnuteľnosti v k.ú. J. a R. na parc. KN 3590 trv. tr. porast o výmere 85 446 m2, 3591/1 trv. tr. porast o\nvýmere 58 249 m2, 3592/2 vod. pl. o výmere 1 966 m2, 3589/1 ost. pl. o výmere 58 808 m2, 3588/3 or.\np. o výmere 495 m2, 3588/2 or. p. o výmere 974 m2, pretože spĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1\npísm. d) a § 42a ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb.. Rozhodnutím č. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla1999\nboli oprávneným osobám - členom Urbáru Šváby - pozemkové spoločenstvo, Janáčkova 17, Prešov\n(ďalej len oprávnené osoby) vydané nehnuteľnosti v k.ú. J. č. KN 3157/2, zapísaná na LV č. XXXX o\nvýmere 8 225 m2 zast. plocha, ktorá bola súčasťou pôvodnej parcely mpč. 457/1 zapísanej v záp. č. 44\npasienok v k.ú. J. - R., pretože spĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) a § 42a ods. 1 zákona\nč. 330/1991 Zb.. Podľa rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999 sa oprávneným\nosobám - členom Urbáru Šváby - pozemkové spoločenstvo, Janáčkova 17, Prešov nevydala parc. č.\nmpč. 457/1, časť zapísaná v pzkn. záp. č. 44 o výmere 166 541 m2 v kultúre pasienok v k.ú J. - R..\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu v predmetnej veci v rámci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí\nsúdom ako i v rámci odvolacieho konania sa jedná o posúdenie námietky navrhovateľky, ktorá tvrdí,\nže napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože jej právna predchodkyňa nesplnomocnila Stanislava\nKokinčáka na zastupovanie v tomto konaní a sama návrh na začatie konania nepodala.\nAko bolo v konaní zistené Urbárske spoločenstvo Šváby si dňa 15. apríla 1992 uplatnilo reštitučný nárok\nna Pozemkovom úrade v Prešove podľa zákona č. 229/1991 Zb. z titulu podľa § 6 ods. 1 písm. d)\nzákona. Dňa 20. novembra 1992 bol zostavený menný zoznam osôb, ktoré udelili plnú moc Stanislavovi\nKokinčákovi, Ladislavovi Sedlákovi a Alžbete Schlosserovej na zastupovanie ich práv a záujmov v styku\ns pozemkovým úradom a inými orgánmi štátnej správy, súdnictva, prokuratúry, organizáciami užívajúcimi\nnehnuteľnosť i inými dotknutými orgánmi. Veľkosť podielov všetkých osôb uvedených v zozname bola\n1648/2304 - väčšina podielov. Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného\nhospodárstva na základe príslušnosti podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. a v súlade s § 37 ods.\n2 zák. č. 330/1991 Zb. v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. d) zákona o pôde vydal tri rozhodnutia\no reštitučných nárokoch spoločenstva týkajúce sa pozemkovoknižnej parcely mpč. 457/1 zapísanej v\nPKV č. 44 pôvodné k.ú. R. H. P.. Rozhodnutím č. j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára1999 boli\noprávneným osobám vydané v zmysle § 4 zákona o pôde parcely KN 3590, KN 3591/1, KN 3592/2,\nKN 3589/1, KN 3588/3, KN 3588/2. Rozhodnutím č. j. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 bola\noprávneným osobám vydaná parcela KN 3157/2 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. J. - R. a rozhodnutím č.\nj. OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla1999 nebola oprávneným osobám vydaná časť parcely mpč.\n457/1 zapísaná v PKV č. 44, pôvodne k.ú. R. pre zákonné prekážky stanovené v § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona o pôde. Zároveň nakoľko existovali zákonné prekážky v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o\npôde oprávnené osoby mali nárok na náhradu v súlade s § 16 ods. 1, resp. ods. 2 a § 14 zákona s tým,\nže sa za pozemok, ktorý nie je možné vydať oprávneným osobám prevedie bezplatne do vlastníctva\niný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite ako bol pôvodný pozemok. Následne\nsi oprávnené osoby, medzi nimi i právna predchodkyňa navrhovateľky, koncom roku 1999 a začiatkom\nroku 2000 požiadali o náhradu za pozemok, ktorý nebol v reštitúcii vydaný (rozhodnutie č. j. OPPaLH\n99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999). Fond národného majetku potvrdil, že osobám bola vyplatená\nfinančná náhrada, s niektorými osobami boli uzavreté zmluvy o bezplatnom prevode nehnuteľnosti.\nPodľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov\nvyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci )\nspoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov\nväčšiny podielov.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len sa skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd je toho názoru, že prvostupňový súd správne vo veci rozhodol, keď konanie zastavil s\npoukazom na ustanovenie § 103 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 104 ods. 1 OSP.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom vysloveným v uznesení krajského súdu, neprislúcha\nsprávnemu orgánu a ani krajskému súdu konajúcemu v správnom súdnictve rozhodnúť o platnosti,\nresp. neplatnosti udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi Stanislavovi Kokinčákovi zo\ndňa 22. novembra 1992. Je jednoznačne zrejmé, že ide o posúdenie otázky platnosti právneho úkonu\n- plnomocenstva. Aj podľa názoru odvolacieho súdu o platnosti či neplatnosti právneho úkonu môže\nrozhodnúť jedine súd v riadnom civilnom konaní. V danom prípade je teda správny orgán svojimi\nprávoplatnými rozhodnutiami viazaný.\nPokiaľ sa jedná o námietku navrhovateľky, že v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S\n16/2012 zo dňa 18.decembra bola vyriešená otázka oprávnenosti Stanislava Kokinčáka konať za právnu\npredchodkyňu navrhovateľky, odvolací súd udáva, že v uvedenom konaní bola uznesením krajského\nsúdu uložená odporcovi povinnosť doručiť navrhovateľke rozhodnutia, ktoré sú predmetom preskúmania\n\nsúdom, a to v konaní vedenom na krajskom súde podľa § 250t OSP - konanie proti nečinnosti,\nteda v žiadnom prípade nebola vyriešená otázka platnosti plnomocenstva, resp. otázka oprávnenosti\nStanislava Kokinčáka konať za navrhovateľku, ako to navrhovateľka tvrdí.\nOdvolací súd zároveň udáva, že predmetnými rozhodnutiami bolo v plnom rozsahu vyhovené\nreštitučnému nároku, pričom zároveň ako bolo zistené, matka navrhovateľky si tiež uplatnila nárok na\nnáhradu, pokiaľ nehnuteľnosti pre zákonné prekážky neboli vydané oprávneným osobám a to v prípade\nrozhodnutia zo dňa 14. apríla 1999.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, tak že neúspešnej navrhovateľke náhradu\ntrov konania nepriznal. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/11/2013", "guid": "50a961b6-36a1-442f-ba42-99d40fde3869:56ed97cd-bb47-47f5-a617-635602317ee9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}