{"guid": "b927cddb-ac6c-4aef-bd56-e0743ad82ecd:5adaa1c9-27a8-4012-becf-29ab655b846e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1", "spisova_znacka": "10Sžd/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/14/2014 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 10Sžd/14/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1", "identifikacne_cislo": "8013200074", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5adaa1c9-27a8-4012-becf-29ab655b846e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/14/2014\n8013200074\n24. 09. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:8013200074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Ing. W. M., bytom\nB., právne zastúpeného JUDr. Alojzom Nanišiom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v\nPrešove, Krajský dopravný inšpektorát Prešov, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.p.: KRP-P-157/003/KDI-BCP-2012 zo dňa 21. novembra 2012, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2013-30 zo dňa 21. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/89/2012-37 zo dňa 8.\nnovembra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu\nv Prešove č.p.: ORP-P-597/ODI2-PO-2012 zo dňa 4. septembra 2012 bol žalobca uznaný za vinného\nz priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 12. mája 2012 v čase od 10.10 hod. na\nceste 1/59 medzi mestom Ružomberok a Liptovská Osada, v úseku cesty, kde je najvyššia dovolená\nrýchlosť jazdy 90 km/hod ako vodič motorového vozidla zn. Citroen, ev.č.: B. prekročil najvyššiu dovolenú\nrýchlosť jazdy vozidla o 34 km/hod, nakoľko cestným laserovým rýchlomerom bola vozidlu, ktoré viedol\nnameraná rýchlosť jazdy 124 km/hod.\nTýmto konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 2 písm. d/ zákona\nč. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ZCP), a tým bol\nuznaný vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- € (slovom stopäťdesiat eur).\n\nPodľa § 79 ods. 1 ZoP s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006\nZ.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č.\n531/2008 Z.z., bol žalobca povinný uhradiť trovy konania vo výške 16,- € (slovom šestnásť eur).\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.\nKRPZ-PO-KDI3-51/2013-P zo dňa 5. júna 2013 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie o priestupku potvrdil a odvolanie zamietol.\nOdvolací orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spáchanie priestupku bolo preukázané okrem iného\ni priznaním obvineného z priestupku a keďže lehota uvedená v ustanovení § 67 ods. 2 ZoP je lehotou\nporiadkovou, bol postup správneho orgánu prvého stupňa správny. K uloženej sankcii uviedol, že ju\npovažuje za uloženú v súlade so zákonom.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Prešove na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutie žalovaného v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení rozhodnutia stotožňujúc sa s námietkami žalobcu uviedol, že ak bol rozkaz o\nuložení sankcie za priestupok vydaný dňa 23. júla 2012, bol vydaný po uplynutí zákonnej\n30-dňovej lehoty (uvedenej v § 67 ods. 2 ZoP), preto aj všetky vykonané úkony a rozhodnutia vydané\npo uplynutí tejto lehoty boli nezákonné. Ak zákon ukladá, že správny orgán je povinný začať konanie o\npriestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, je povinnosťou správneho orgánu túto lehotu dodržať. V\nprípade, že správny orgán nezačal konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, bol povinný\nkonanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku (odpadol dôvod konania začatého na\npodnet správneho orgánu), pre absenciu príslušného právneho predpisu v zákone o priestupkoch, teda\nsubsidiárne aplikujúc správny poriadok.\nÚlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným\nv tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 OSP).\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že\nv prípade uvedenej 30-dňovej lehoty na začatie konanie sa síce jedná o zákonom stanovenú lehotu\n(pričom odborná literatúra túto lehotu označuje aj za procesnú poriadkovú lehotu), v konečnom dôsledku\nvšak podľa názoru žalovaného jej nedodržanie nemá vplyv na priebeh a výsledok konania. Rovnako\nsa žalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje ani s vytknutou námietkou, že konanie podľa § 30 ods. 1\npísm. h/ správneho poriadku malo byť zastavené pre absenciu príslušného právneho predpisu v zákone\no priestupkoch. V prvom rade poukazuje na to, že ak konanie nebolo začaté, nie je možne takéto\nkonanie zastaviť (v zmysle ustanovenia § 30 zákona o správnom konaní, ani ustanovenia § 76 zákona\no priestupkoch), pričom do úvahy by pripadalo odloženie veci podľa § 66 zákona o priestupkoch.\nŽalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa alternatívne zmeniť\nnapadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu zamietne.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné, zotrváva na\nsvojich tvrdeniach ohľadne 30 dňovej lehoty na začatie konania, ktorá v prerokúvanom prípade nebola\ndodržaná a navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods.\n2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v\nrozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 24. septembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na už uvedenom\nskutkovom základe.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí\nrýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac\nalebo mimo obce o 30 km/h na -1 a viac.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. d/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je\nprekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky\nalebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. b/ ZP, za priestupok podľa písm. d/ a f/ možno uložiť pokutu od 200 € do 1 000\n€ a zákaz činnosti do piatich rokov.\nOdvolací súd preskúmaním predloženého administratívneho spisu zistil, že správne orgány jasne\na presvedčivo nielen zdokumentovali skutkový stav, ale aj vyhodnotili skutok a správne ho právne\nkvalifikovali, pričom aj sankciu, ktorú za priestupok uložili, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnili.\nKrajský súd v Prešove oprel svoje rozhodnutie, ktorým zrušil napadnuté preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného, ale i prvostupňového správneho orgánu jedine o zistenie, že správny orgán I. stupňa\nnedodržal 30 dňovú lehotu na začatie konania o priestupku. Z tohto dôvodu považoval úkony a\nrozhodnutia vykonané po tejto lehote za nezákonné.\nV právnej teórii i právnej praxi rozlišujeme lehoty poriadkové, ktoré majú za cieľ usmerniť konanie\npríslušných orgánov v rámci určitých lehôt tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a omeškaniu,\nbez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania a lehoty\nprepadné, prekluzívne, ktorých nedodržanie má za následok „stratu“, zánik, „prepad“ určitých práv a\npovinností .\n\nNa rozdiel od prvej skupiny, pri ktorej zákonodarca neuvádza následok za nedodržanie lehoty, pretože\nide o lehotu poriadkovú, pri druhej skupine zreteľne určuje, že uplynutím takejto lehoty dochádza k\nzániku určitých práv a povinností.\nPodľa § 67 ods. 3 ZoP, ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému\norgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.\nZákonodarca síce stanovuje povinnosť začať konanie o priestupku najneskôr do 30 dní, avšak s\nnedodržaním 30 dňovej lehoty neviaže žiaden následok rezultujúci do povinnosti zastaviť konanie, zánik\ntrestnosti priestupku, či iné, ako je tomu napríklad v ustanovení § 20 ods. 1 ZoP, podľa ktorého priestupok\nnemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne\nuloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.\nZ týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia, preto ho podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobu zamietol. Vychádzal pritom\nzo zistenia, že v priestupkovom konaní niet už v tejto veci čo dokazovať, priestupok bol dostatočne\nobjasnený po stránke skutkovej i právnej, a preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné.\nBolo jednoznačne preukázané, že žalobca riadil svoje vozidlo a jazdil pritom nedovolenou rýchlosťou,\nčo i sám priznal. Sankcia, ktorá mu bola uložená, je v súlade so zákonom, je primeraná nebezpečnosti\npriestupku i osobe priestupcu, čo bolo tiež dostatočne odôvodnené. Odvolací súd preto nemá\npochybnosti o zákonnosti postupu a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nO trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP tak,\nže účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca bol neúspešný a žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania zo zákona nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/89/2012", "guid": "fce0ea60-5ac2-4a67-b2a3-17f8f03ce5cc:af931b29-73c2-409d-94cb-7f564f8ba548", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}