{"guid": "b4a19ce6-4983-4d77-a276-6678d8f8a3df:4e8bd8f6-9fb7-400d-a7d8-f80e30fd0376", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1", "spisova_znacka": "1Sžso/33/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/33/2013 z 15. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 1Sžso/33/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1", "identifikacne_cislo": "8012200814", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e8bd8f6-9fb7-400d-a7d8-f80e30fd0376", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/33/2013\n8012200814\n15. 04. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200814.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v\nprávnej veci žalobcu: K. A., nar. XX.XX.XXXX., občan Slovenskej republiky, bytom N., H. D., zast.\nJUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Masarykova č. 2, Prešov\n(remeta@remeta.sk), proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných\npríspevkov na kompenzáciu ŤZP s adresou pracoviska Zádielska č. 2, 043 32 Košice, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 22. mája 2013 č. k. 5S/11/2012-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. mája 2013 č. k.\n5S/11/2012-38 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 275,94 € z titulu právneho zastúpenia.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako prvostupňového súdu bolo zrušené rozhodnutie\nžalovaného č. AA/2012/01392-002 zo dňa 11. septembra 2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Prešov č. 12/51412-005 zo dňa 29.júna 2012 ako prvostupňového správneho\norgánu a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok\nna kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,\nobuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28 % zo sumy životného minima (ďalej na účely rozsudku\nlen „kompenzačný príspevok“) pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č.\n601/2003 Z.z. o životnom minime s účinnosťou od 01.05.2012 s tým, že opakovaný peňažný príspevok\nna kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.\n2. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov\nrozhodnutím vydaným pod č. 12/51412-005 zo dňa 29.06.2012 ako správny orgán príslušný podľa § 5\nods. 7 písm. a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny\na služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52\npísm. a) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely\n\nrozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (Správny poriadok) rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1, odsek 8, § 18 ods. 8\na § 66 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime určil\nžalobcovi kompenzačný príspevok v hore uvedenej výške 9,28%.\n3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že aplikoval ustanovenia § 38 ods. 8 a 17 a § 41 ods. 12 zák. č. 447/2008\nZ.z. (nadobudol účinnosť od 01.01.2009), podľa ktorých možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s\nopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené\nvýdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia\nmesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak príjem tejto\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima a\nzároveň hodnota jej majetku nie je vyššia ako 39.833 €.\nSúčasne s poukazom na § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. zdôraznil, že peňažné príspevky\nna kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona\núčinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného\nod 01.01.2009.\n4. Preto podľa názoru prvostupňového orgánu v súlade s citovanými ustanoveniami po zhodnotení\npríjmových a majetkových pomerov určil výšku peňažného príspevku pre toto obdobie v sume 17,62 €.\n5. Dátum, od ktorého bol určený kompenzačný príspevok správny orgán odôvodnil tým, že keďže\nsi účastník konania neuplatnil svoj nárok podaním návrhu na podanie protestu prokurátora v lehote\nstanovenej zák. č. 447/2008 Z.z. (ale až 08.02.2012), tak ho určil s účinnosťou od 01.05.2012.\n6. V ďalšom konaní na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n7. Žalovaný ďalej konštatoval, že trojročná lehota ustanovená v § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z.\nje prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu\nprokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane uvedeného dňa).\nV zmysle uvedeného novourčená výška predmetného peňažného príspevku môže byť priznaná od\nprvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a\nmajetkových pomeroch účastníka konania (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný úrad urobil\nprvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na § 43 ods. 1 a ods. 3 citovaného\nzákona.\n8. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca konania podal podnet na Okresnú\nprokuratúru v Prešove dňa 08.02.2012. Nakoľko si účastník konania neuplatnil svoj nárok v lehote\nstanovenej zák. č. 447/2008 Z.z., prvostupňový orgán určil výšku kompenzačného príspevku s\núčinnosťou od 01.05.2012.\nPodľa § 18 ods. 12 zák. č. 447/2008 Z.z. pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v\nčase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u\nopakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n9. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Prešove\nžalobu zo dňa 16.11.2012.\n10. Žalobca vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že podľa § 18 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z.\npostupoval nesprávne, ak vyzval žalobcu na predloženie potvrdenia o svojich príjmoch za kalendárne\nroky 2010 a 2011 a následne mu síce priznal požadovaný kompenzačný príspevok, ale až s účinnosťou\nod 01.05.2012 a nie od požadovaného dátumu 01.01.2009.\nV súvislosti s uvedeným žalobca pripustil, že z uvedeného ustanovenia síce vyplýva, že príjem sa\nkaždoročne zákonom ustanoveným spôsobom prehodnocuje, avšak v prípade žalobcu bolo povinnosťou\nprvostupňového orgánu brať do úvahy nezákonný stav, ktorý tento orgán sám vytvoril vydaním\nprotizákonných rozhodnutí, a preto mal podľa § 45 ods. 9 písm. g) zák. č. 447/2008 Z.z. rozhodnúť o\ndodatočnom poskytnutí a vyplatení kompenzačného príspevku za spätné obdobie, t.j. od 01.01.2009 z\ndôvodu, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť\njeho výplatu nemal.\n11. Žalobca tiež uviedol, že prvostupňový orgán postupoval nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorý je pre správne orgány bližšie konkretizovaný, okrem iného aj v § 3 ods. 1 Správneho\nporiadku, a podľa ktorého štátne orgány môžu postupovať len v medziach a na základe zákona.\n12. Ďalej žalobca akceptoval, že plynutie uvedenej trojročnej lehoty nie je v žiadnom ustanovení zák. č.\n447/2008 Z.z. viazané na podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo na výzvu konajúceho\nsprávneho orgánu, t.j. že ide o arbitrárny a nepreskúmateľný argument správneho orgánu.\nNamietal, že nemôže byť na jeho ťarchu ani prvostupňovým orgánom tvrdená skutočnosť, že z\ndôvodu zmeškania trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty mu nemôže byť priznané spätné vyplatenie\nkompenzačného príspevku za obdobie od 01.01.2009 do rozhodnutia v apríli 2012, keď bolo v tejto\nveci prvotné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o odňatí a zastavení nároku na\nkompenzačný príspevok ako nezákonné zrušené.\n13. Žalovaný vo vyjadrení z 02.01.2013 k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nB)\n14. Ako už bolo vyššie uvedené, Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodnutí\na postupov správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne\norgány v predmetnej veci vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nedostatočne\nodôvodnené, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie.\n15. Krajský súd po konštatovaní skutkového stavu dospel na str. 8 k právnemu názoru, že\n„Súd sa v tomto prípade s poukázaním na vyššie citované ustanovenia zákona, ako aj na skutkovú\nsituáciu kedy bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.01.2009 o odňatí\na zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu žalobcovi nestotožňuje s názorom, že\nkonanie vo veci opätovného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu začala plynúť odvtedy,\nkedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon, a to vyzval žalobcu na predloženie dokladov o\npríjme a majetku, ktorá bola realizovaná listom zo dňa 24.05.2012. Z ustanovenia § 45 ods. 9 zákona\njednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak\npríslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal.\nV tomto prípade teda správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby,\nkedy bolo Žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009, t.j.\nrozhodnutím č. AA/2012/01392 zo dňa 28.03.2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je\nzrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu dospel správny orgán k názoru, že plynutie\n\ntrojročnej prekluzívnej lehoty môže byť zachované podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora\n(do 01.01.2012).\n(koniec citácie napadnutého rozsudku krajského súdu).\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\n16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie z 01.07.2013 (č.l. 43), prostredníctvom\nktorého zotrval na napadnutom rozhodnutí, ako aj na stanovisku k žalobe č. k. 5S/11/2012-14 zo dňa\n26.11.2012.\nPodľa právneho názoru žalovaného sa jeho pracovisko Košice riadne vysporiadalo s otázkou 3-ročnej\nprekluzívnej lehoty.\n17. Ďalej zdôraznil, že krajský súd jednoznačne nevyslovil svoj právny názor k otázke preklúzie, ktorý\nje pre ďalšie rozhodovanie správneho organu záväzný.\n18. Záverom žalovaný žiadal, aby odvolací súd v súlade s platnou legislatívou napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.\nB)\n19. Žalobca v písomnom vyjadrení z 15.07.2013 (č.l. 49) k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu\nžiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil a prisúdil mu nižšie vyčíslenú náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 275,94 €.\n20. Žalobca označil odvolanie podané žalovaným v celom jeho rozsahu za nedôvodné s tým, že nespĺňa\nformálne a obsahové náležitosti kladené zákonom na odvolanie. Preto tiež odporučil, aby odvolací súd\nzvážil postup podľa § 218 ods. 1 písm. d) v spojení s § 246c O.s.p. a odmietol podanie žalovaného\noznačené ním ako „odvolanie“.\n21. Ďalej žalobca zdôraznil, že krajský súd v rozsudku podrobne rozobral právnu stránku veci, pričom\nprimárne mal správny orgán riešiť, či vôbec prekluzívna lehota začala plynúť vzhľadom na nezákonný\npostup pri odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je\npodľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov\nuvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti\nodvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\n23. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania\nako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či\nmetodológia výkladu, resp. voľba príslušnej výkladovej metódy použitá krajským súdom na hľadanie\nobsahu ustanovenia týkajúceho sa plynutia zákonnej trojročnej lehoty bola súladná s úlohou výkonu\nsúdnej moci alebo nie. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba\nna rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich\nodlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n25. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu\nprávnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné\nsa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili\nskutkové okolností a právne základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty\nje tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\nZ uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným iným\nsenátom v tejto veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 20. augusta 2013 sp.\nzn. 4Sžso/40/2013, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.\nv rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text\nrozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu):\n„Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojuje ako svoje vlastné\ntak ako ho uviedol krajský súd na str. 6-9 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského\nsúdu odvolací súd uvádza nasledovné:\nPokiaľ žalobca považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí\nsvoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní\nuviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho\nrozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré\nbolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia\nodvolacieho orgánu) neboli úplné.\nNajmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol žalobcovi priznaný príspevok na\nkompenzáciu od 01.05.2012. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné vysloviť, že zrušenie rozhodnutia\npre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany krajského súdu namieste (§ 250j\nods. 2 písm. d) O.s.p.), a to tak, ako je vo výroku uvedené.\nPokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie,\nže pre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho\nopätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne\nsprávne poukázal na to (str. 8. 4. odsek rozsudku), že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť\nodňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca\ndal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný\nsprávny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané. Len pre\n\núplnosť odvolací súd uvádza, že ako č.1. 5 je v súdnom spise žiadosť žalobcu s prezentačnou pečiatkou\nÚPSVR Prešov z 11.07.2011. ktorou sa žalobca domáhal vrátenia odňatých príspevkov od 01.01.2009.\nVzhľadom na uvedené zrejme nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca nežiadal v\ntrojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Tým viac\npovažuje odvolací súd za oprávnený názor súdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak vôbec\nuvažoval o zániku práva žalobcu na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.“\n26. Obdobnosť prejednávanej veci nielen v hore uvedenom rozsudku, ale aj rozsudku sp. zn. 1\nSžso/23/2013 vidí Najvyšší súd v tom, že na základe rozhodnutia Ústredia‚ práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, pracovisko Košice zo dňa 28.03.20l2 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej\nprokuratúry Prešov č.: Pd 88/12-5 z 09.02.2012 bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo\ndňa 21.01.2009, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí a zastavení vyplácania kompenzačného príspevku\nžalobcovi.\nV ďalšom konaní správneho orgánu potom došlo k nesprávnej aplikácii ustanovení § 66 ods. 1 a 2 zák.\nč. 447/2008 Z.z.\nPodľa § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona\núčinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného\nod 01.01.2009.\nPodľa § 66 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených\nv odseku 1 podľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného\npríspevku podľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila\npodľa zákona účinného do 31.12.2008 peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona\núčinného od 01.01.2009.\n27. Ako bolo zdôraznené Najvyšším súdom vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 4Sžso/40/2013 z\nvyššie citovaných ustanovení zákona je nesporné, že peňažný príspevok poskytovaný žalobcovi sa\npovažuje podľa zák. č. 447/2008 Z.z. za kompenzačný príspevok a podľa tohto zákona sa posudzuje iba\nvýška tohto peňažného príspevku. Samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva aj z ust.\n§ 65 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý bol interpretovaný podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po\n31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným\npostihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom\nprostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré\nmajú vplyv na trvanie odkázanosti.\nAvšak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí\nkompenzačný príspevok zhodne odôvodnili tým, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej lehote\nustanovenej v § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorá je podľa nich prekluzívna a je zachovaná u tých\nfyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto\nnovourčená výška peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola\ndoručená výzva žalobcovi na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t.j. odkedy\nurobil správny orgán prvý úkon.\nPodľa § 45 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne\nprizná, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne\nsa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne\no zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán\ndodatočné zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal.\nPodľa § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z., za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny\norgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätne obdobie\nvychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného\nrozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie\na vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím\ntroch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.\n\n28. S poukazom na vyššie citované závery z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/40/2013 a sp.\nzn. 1 Sžso/23/2013, ako aj s prihliadnutím na skutkovú situáciu sa nemôže stotožniť s nesprávnym\nvýkladom vyššie uvedených ustanovení, že v konaní o opätovné priznanie kompenzačného príspevku\nzačala zákonná lehota plynúť od vtedy, kedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon, t.j. keď vyzval\nžalobcu na predloženie dokladov o príjme a majetku, ktorá bola realizovaná uvedeným listom.\nNaopak, z ustanovenia § 45 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok\nna kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný\npríspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal. V tomto prípade správne orgány mali\nkonať z úradnej povinnosti bez ohľadu na uplynutie času, t.j. minimálne od doby, kedy bolo žalovaným\nzasiahnuté do práv žalobcu.\nV.\n29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozsudku sp. zn. 4 Sžso/40/2013 a sp. zn. 1 Sžso/23/2013, pri ktorých Najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu\nvyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku.\nZáverom Najvyšší súd upozorňuje, že vo vzťahu ku kombinácii zrušovacích dôvodov zakotvených v\n§ 250j ods. 2 písm. a) a súčasne písm. d) O.s.p. Najvyšší súd už vyslovil svoje zásadné negatívne\nstanovisko prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1 Sžhpu/1/2009, ktorého sa pridržiava. Nakoľko však\nkrajský súd správne aplikoval zrušovací dôvod uvedený v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.,\nargument o súčasnej existencii zrušovacieho dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) (nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu) v prejednávanej veci nie je možné vyhodnotiť ako vadu\nkonania, ktorá by viedla k nezákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n30. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov\ntohto konania vzniklo.\n31. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 15. júla 2013 v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.1.1. ďalšia porada s klientom (13) ... 1 úkon práv. pomoci\n\n130,16 €\n\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.1.2. podanie odvolania (07) ......... 1 úkon práv. pomoci\n\n130,16 €\n\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,81 €\n\ntzn. v celkovej sume: 275,94 €\nNakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu\npriznanú náhradu trov.\n\n32. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}