{"guid": "397209ad-d9bc-4388-aa14-52fe56f75708:f1584361-b76e-4fd5-955c-622b024f6011", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1", "spisova_znacka": "10Sžso/33/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/33/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 10Sžso/33/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1", "identifikacne_cislo": "8012200810", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9", "nazov": "§ 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-10", "nazov": "§ 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-45", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1584361-b76e-4fd5-955c-622b024f6011", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/33/2013\n8012200810\n18. 06. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200810.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne J. B.,\nbytom R., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov,\nproti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska\n2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01284-004 zo dňa 11.\nseptembra 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/9/2012-38 zo\ndňa 22. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/9/2012-38 zo dňa 22.\nmája 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia\nv sume 137,97 € do 30 dní od doručenia tohto rozsudku na účet jej advokáta JUDr. Dušana Remetu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým súdom\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/01284-004 zo dňa 11. septembra\n2012 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 12/51476-005 zo dňa 29.\njúna 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že bývalý Okresný úrad v Prešove, odbor sociálnych vecí rozhodnutím\nč. Soc. 4 st. 370/00, 00/32373-00003 zo dňa 20. septembra 2000 priznal žalobkyni peňažný príspevok\nna kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia odo dňa 1. augusta 1999 podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších\npredpisov.\nRozhodnutím č. 2009/003010-001 zo dňa 21. januára 2009 prvostupňový správny orgán odňal a zastavil\nžalobkyni vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou\nalebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,60 € mesačne s\núčinnosťou od 1. januára 2009 s poukázaním na ust. § 45 ods. 3 a § 38 ods. 16 zákona.\nV danom prípade na základe námietok žalobkyne je v konaní sporná otázka, či kompenzačný príspevok\nna opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný podľa zákona č. 195/1998 Z.z.\no sociálnej pomoci možno poskytovať ťažko zdravotne postihnutej osobe za podmienok, ktoré upravuje\n\nzákon č. 447/2008 Z.z. a v prípade záveru, že sa tento príspevok neprehodnocuje, posúdenie trojročnej\nlehoty, ktorú upravuje § 45 ods. 10 citovaného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2009.\nPo citácii relevantných ustanovení zákona krajský súd považoval za nesporné, že peňažný príspevok\nposkytovaný žalobkyni sa považuje podľa zákona č. 447/2008 Z.z. za peňažný príspevok na\nkompenzáciu a podľa tohto zákona sa posudzuje iba výška tohto peňažného príspevku. Samotný\npeňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva aj z ust. § 65 ods. 5 zákona, ktorý upravuje, že\nodkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu,\nodkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\nodkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné osobné a riadne\nopatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa po 31. decembri\n2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným\npostihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom\nprostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré\nmajú vplyv na trvanie odkázanosti.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že\nna základe protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd 79/12-9 zo dňa 29. marca 2012\nžalovaný zrušil protestom napadnuté rozhodnutie č. A/2009/00459 zo dňa 6. apríla 2009 ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2009/003010-001 zo dňa 21. januára 2009 ako\nnezákonné právoplatným rozhodnutím č. AA/2012/01284/3 zo dňa 16.04.2012. V dôsledku toho\nprvostupňový správny orgán opätovne rozhodoval o priznaní kompenzačného príspevku žalobkyni\nďalším rozhodnutím zo dňa 29. júna 2012 č. 12/51476-005, v ktorom konštatoval, že žalobkyňa splnila\npodmienky príjmu a majetku a preto jej peňažný príspevok na kompenzácie zvýšených výdavkov\nsúvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznal od\n1. mája 2012.\nPrvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný určenie dátumu, od ktorého žalobkyni patrí peňažný\npríspevok na kompenzáciu odôvodnili tým, že žalobkyňa si neuplatnila nárok v trojročnej lehote\nustanovenej v § 45 ods. 10 zákona, ktorá je prekluzívna a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré\npodali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 1. januára 2012. Preto novourčená výška\npeňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva\nžalobkyni na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t. j. odkedy urobil správny\norgán prvý úkon.\nSúd sa v tomto prípade s poukázaním na ustanovenia § 45 ods. 9 a 10 zákona, ako aj na skutkovú\nsituáciu, kedy bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 1. januára 2009 o\nodňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu žalobkyni nestotožňuje s názorom,\nže lehota vo veci opätovného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu začala plynúť odvtedy,\nkedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon, a to vyzval žalobkyňu na predloženie dokladov o\npríjme a majetku, čo bolo realizované listom zo dňa 24. mája 2012. Z ustanovenia § 45 ods. 9 zákona\njednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak\npríslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal.\nV tomto prípade teda správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby, kedy\nbolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. januára.2009, t. j.\nrozhodnutím č. AA/2012/01284/3 zo dňa 16. apríla 2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie\nje zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu dospel správny orgán k názoru, že plynutie\ntrojročnej prekluzívnej lehoty môže byť zachované podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora\ndo 1. januára 2012.\nZ ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov je\nopakovaným peňažným príspevkom a podľa § 43 ods. 5 zákona sa vypláca mesačne pozadu.\nV tejto súvislosti je potrebné, aby správne orgány dôsledne vyriešili skutkovo a právne otázku, či trojročná\nprekluzívna lehota, tak ako je upravená v § 45 ods. 10 uplynula alebo neuplynula a či vôbec začala\nplynúť, vzhľadom na nezákonný postup správnych orgánov pri odňatí a zastavení výplaty peňažného\npríspevku na kompenzáciu. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa mala byť\n\nukrátená na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri vydávaní\nrozhodnutia zo dňa 21.01.2009, kedy sa jej odňala a zastavila výplata peňažného príspevku.\nZ ustanovenia § 53 zákona je nesporné, že na konanie vo veci kompenzácie je správny orgán povinný\naplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“).\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správne orgány v predmetnom\nkonaní vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového\nsprávneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nÚlohou žalovaného v ďalšom konaní je opätovne posúdiť vec, vyporiadať sa s otázkou prekluzívnej\ntrojročnej lehoty s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa\n21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky kritéria uvedené v ust. § 46 a 47 ods. 3\nSprávneho poriadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vyslovenom\nv tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 OSP).\nII.\nOdvolanie žalovaného a vyjadrenie žalobkyne\nProti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že trvá na\nrozhodnutí číslo AA/2012/01284-002 zo dňa 11. septembra 2012 ako aj na stanovisku k žalobe číslo\n5S/9/2012-14 zo dňa 26. novembra 2012. Podľa jeho právneho názoru sa v preskúmavanom rozhodnutí\nvysporiadal s otázkou 3-ročnej prekluzívnej lehoty.\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozsudku číslo 5S/9/2012-38. 8012200810 zo dňa 22. mája 2013\npoukázal na to, že žalovaný je povinný postupovať v zmysle intencií tohto rozsudku, vysporiadať sa s\notázkou preklúzie, pričom Krajský súd v Prešove jednoznačne nevyslovil svoj právny názor k otázke\npreklúzie. ktorý je pre ďalšie rozhodovanie správneho orgánu záväzný.\nŽalovaný preto v súlade s platnou legislatívou navrhuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n5S/9/2012-38, 8012200810 zo dňa 22. mája 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaného neobsahuje dôvody, ktoré vytýka\nnapadnutému rozsudku, považuje napadnutý rozsudok za správny vrátane riešenej otázky preklúzie a\nvzhľadom na to navrhuje prvostupňový rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobkyni náhradu\ntrov odvolacieho konania za dva úkony a dva režijné paušály po 130,16 € a 7,81 €, spolu 275,94 €.\nV doplnení vyjadrenia z 22.11.2013 poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci, v\nktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 4Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013 a ktorým odvolací súd\npotvrdil rozsudok krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2012-46 zo dňa 17.04.2013 a zaviazal žalovaného\nnahradiť žalobcovi trovy konania.\nIII.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. I\nveta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno\npriznať úspech.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 18. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nVzhľadom na takmer identickú vec (odlišná je len v niektorých dátumoch vydania rozhodnutí, inak je\nskutkovo i právne totožná) riešenú Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Sžso 40/2013 z\n20. augusta 2013 ako súdom odvolacím v súlade s citovaným ustanovením § 250ja ods. 7 OSP odvolací\nsúd v ďalšom texte uvádza doslovné znenie odôvodnenia tohto rozhodnutia:\n„Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojuje ako svoje vlastné\ntak ako ho uviedol krajský súd na str. 6 - 9 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského\nsúdu odvolací súd uvádza nasledovné:\nPokiaľ žalobca považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí\nsvoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní\nuviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho\nrozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré\nbolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia\nodvolacieho orgánu) neboli úplné, najmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol\nžalobcovi priznaný príspevok na kompenzáciu od 01.05.2012. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné\nvysloviť, že zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany\nkrajského súdu namieste (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP), a to tak, ako je vo výroku uvedené.\nPokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j\nods. 2 písm. a/ OSP) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie, že\npre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho\nopätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne\nsprávne poukázal na to (str. 8, 4. odsek rozsudku), že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť\nodňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca\ndal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný\nsprávny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané. Len pre\núplnosť odvolací súd uvádza, že ako č. l. 5 je v súdnom spise žiadosť žalobcu s prezentačnou pečiatkou\nÚPSVR Prešov z 11.07.2011, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia odňatých príspevkov od 01.01.2009.\nVzhľadom na uvedené zrejme nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca nežiadal v\ntrojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Tým viac\npovažuje odvolací súd za oprávnený názor súdu, že žalobca vec nesprávne právne posúdil, ak vôbec\nuvažoval o zániku práva žalobcu na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.“\nUvedené platí aj v prejednávanej veci s tým rozdielom, že rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu bolo žalovaným zrušené rozhodnutím zo 16.04.2012 a pokiaľ ide o žiadosť o vrátenie odňatých\npríspevkov, tú si žalobkyňa uplatnila v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu\nč. 2009/003010-001 zo dňa 21.01.2009, ktoré bolo ÚPSVR Prešov doručené 11. februára 2009 (je\nobsahom administratívneho spisu).\nZ týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nIV.\n\nTrovy konania\nOdvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 137,97 €,\nktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby 130,16 € a režijný paušál 7,81 € podľa vyhlášky\nč. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania za poradu advokáta so žalobkyňou žalobkyni nepriznal, pretože\ntú nepovažoval za nevyhnutnú na účelné uplatňovanie práva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}