{"guid": "9dfd1a9f-0412-4d5e-a6cd-978225b23bfb:396f2a1a-1177-4dd4-a1d5-197908b7731f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1", "spisova_znacka": "2Sžo/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/29/2013 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžo/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1", "identifikacne_cislo": "8012200662", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-1", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/396f2a1a-1177-4dd4-a1d5-197908b7731f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/29/2013\n8012200662\n16. 04. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200662.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nConsumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné nám. 12,\nprávne zastúpeného: JUDr. Jozef Beňo, PhD., advokát, Beňo & partners advokátska kancelária, s r.o.,\nso sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, 827 99 Bratislava, Prievozská 32,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo 7. júna 2012, č. SK/0253/99/2012 v\nspojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo 7. marca 2012, č. P/0437/07/11 o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/28/2012-22 z 10. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/28/2012-22\nz 10. januára 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo 7. júna 2012, č. SK/0253/99/2012 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa zo 7. marca 2012, č. P/0437/07/11, ktorými správne orgány za porušenie povinnosti\nustanovených v § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/, b/, podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa\") uložili žalobcovi pokutu vo výške 8000 Eur.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z administratívneho spisu krajský súd zistil, že\nsprávny orgán začal kontrolu na základe podnetu spotrebiteľa týkajúceho sa výšky spotrebiteľského\núveru dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva a Zmluva o zabezpečení\nč. 120112231 zo dňa 22. júna 2011 (ďalej len „Zmluva a Zmluva o zabezpečení\"), uzatvorenej medzi\nžalobcom a spotrebiteľom, ktorý zároveň uzatvoril Kúpnu zmluvu so spoločnosťou AUTOCENTRUM\nAAA AUTO, a.s., č. 120112231 z 22. júna 2011 (ďalej len „Kúpna zmluva\") kde je uvedené, že časť\nkúpnej ceny vo výške 1769,70 Eur bude predávajúcemu uhradená prostredníctvom úveru. Spotrebiteľ\nv podnete namietal, že sprostredkovateľka mu neoznámila výšku nákladov spojených s poskytnutím\npôžičky, ani to, že tieto náklady budú zahrnuté do výšky istiny. Poukázal na to, že Zmluvu a Zmluvu o\nzabezpečení podpisoval o 20:54 hod., pričom pracovná doba bola do 21:00 hodiny, preto nebolo túto\nmožné skontrolovať. Ďalej poukázal na to, že sprostredkovateľka mu neposkytla primerané vysvetlenie,\naby mohol posúdiť, či ponúkaná Zmluva a Zmluva o zabezpečení spĺňa jeho potreby a zodpovedajú\n\njeho finančnej situácii. Z toho dôvodu od nej odstúpil. Podľa inšpekčného záznamu zo dňa 16. novembra\n2011 bola inšpektormi SOI so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj vykonaná kontrola u žalobcu v dňoch\n3. augusta 2011 a 6. novembra 2011 za účelom prešetrenia postupu pri ukončení zmluvného vzťahu a\njeho následnom vyúčtovaní.\nNa základe výsledkov kontroly prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 7. marca 2012, č.\nP/0437/07/11, ktorým žalobcovi pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v\nrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie\npriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a\nb/ zákona o ochrane spotrebiteľa, uložil podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo\nvýške 10 000 Eur.\nNa základe odvolania žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa vo výrokovej časti zmenila tak, že uložila žalobcovi pokutu vo výške 8000 Eur.\nPreskúmavaním veci krajský súd zistil, že žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nepostupoval\nv súlade s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch\").\nDojednanie neurčitých podmienok spočíva podľa názoru krajského súdu v tom, že v Zmluve a v\nZmluve o zabezpečení sa uvádza ako kúpna cena predmetu financovania A: 5899 Eur, ďalej sa tam\nuvádza predmet financovania B, dohodnutá kúpna cena predmetu financovania B: 150 Eur. V spôsobe\nfinancovania sa uvádza splátka bez poistenia 112,91 Eur, počet splátok 36, dátum prvej splátky 7.\njúla 2011, termín konečnej splatnosti 06/2014, ďalšie splátky sú splatné vždy 7. dňa v mesiaci, výška\núveru celkom 3143,12 Eur, celková čiastka 4064,76 Eur, celková čiastka s poistením 4064,76 Eur\na ročná úroková sadza 19,02 %. Ďalej ročná percentuálna miera nákladov vo výške 19,02 % je\nvypočítaná v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, priemerná hodnota ročnej percentuálnej\nmiery nákladov (ďalej len „RPMN\") je 23,46%. Zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení tiež vyplýva, že\nklient ich podpisom berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny\npredmetu financovania A vo výške 1769,7 Eur, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 150\nEur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1223,43 Eur. V Kúpnej zmluve je uvedené, že\nkúpna cena automobilu je 5899 Eur, časť kúpnej ceny 4129,3 Eur bude zaplatená v hotovosti pri podpise\nzmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 1769,7 Eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru\nna základe Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení.\nKrajský súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením správnych orgánov,\nže žalobca svojím konaním porušil zákaz používania nekalej obchodnej praktiky. Krajský súd poukázal\nna to, že tak Kúpna zmluva, ako aj Zmluva a Zmluva o zabezpečení boli uzavreté pri tom istom\nrokovaní. Doplatok kúpnej ceny uvedený v Kúpnej zmluve je rozdielny s výškou poskytovaného úveru.\nAj podľa názoru krajského súdu je pre priemerného spotrebiteľa oblasť finančných a úverových vzťahov\nzložitou problematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru postupoval pri dojednávaní úveru s\nodbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná, ak by pri poskytovaní spotrebiteľského úveru dojednal\nso spotrebiteľom neurčité podmienky, podmienky v rozpore so zákonom, neprijateľnú podmienku a uprel\nspotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.\nDojednanie podmienky v rozpore so zákonom spočíva podľa názoru krajského súdu v nerešpektovaní\n§ 2 písm. a/, c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý presne upravuje čo sa rozumie pod\nspotrebiteľským úverom (písm. a/) a čo sa rozumie pod celkovými nákladmi spotrebiteľa (písm. c/).\nDojednanie neprijateľnej podmienky spočíva v rozpore medzi Formulárom o zmluvných podmienkach\nZmluvy a Zmluvy o zabezpečení (ďalej len „Formulár\"), Zmluvou a Zmluvou o zabezpečení a\nKúpnou zmluvou, s poukazom na právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v\nspotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v poznámke odkazuje na\n§ 52 - § 54 Občianskeho zákonníka).\n\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné\npodmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť,\na s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.\nV konkrétnom prípade Formulár, ktorým mal byť spotrebiteľ písomne oboznámený so všetkými\nzmluvnými podmienkami Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, ešte pred ich uzavretím, neobsahuje údaj\n- informáciu o nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky, a teda pred podpisom Zmluvy a Zmluvy o\nzabezpečení o nich spotrebiteľ nebol vôbec informovaný.\nKrajský súd zdôraznil, že správne orgány nerozhodovali o neplatnosti Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení\npre neprijateľnú podmienku, ale, tak ako im to ukladá zákon (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa)\npoužili výklad pojmu „neprijateľná podmienka\" v súlade s § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka.\nAj čo sa týka porušenia práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov sa krajský súd\nv celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný neinformoval\nspotrebiteľa, ani prostredníctvom Formulára, ani v samotnej Zmluve a Zmluve o zabezpečení jasne a\nurčito o podstatných podmienkach zmluvy tak, ako mu to ukladá zákon. Formulácia Zmluvy a Zmluvy\no zabezpečení v časti „Spôsob financovania\", kde je drobným písmom uvedené, že spotrebiteľ „berie\nna vedomie\", že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo\nvýške 2203,60 Eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 755,52 Eur, je nepostačujúca,\nspôsobilá privodiť spotrebiteľovi vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a\nspotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.\nDôkazom je podľa názoru krajského súdu samotný podnet spotrebiteľa v ktorom upozorňuje,\nže ,,...uvedená spoločnosť pri poskytovaní pôžičiek zámerne vykazuje nižšie percento miery nákladov,\nako je skutočnosť. Postup pri výpočte miery nákladov používa správny, avšak vstupný údaj o výške\nspotrebiteľského úveru zostáva oveľa vyšší než je skutočnosť. Výška RPMN vypočítaná s ohľadom na\nskutočnú výšku úveru nezodpovedala žalobcom deklarovanej hodnote 19,02 %. Týmto dosahuje nízke\npercento miery nákladov a klientov, tak zámerne zavádza...\".\nPokiaľ ide o určenie výšky pokuty, krajský súd poukázal na to, že správny orgán vzal do úvahy následky\nprotiprávneho konania, v dôsledku, ktorých bola spotrebiteľovi navýšená suma spotrebiteľského úveru\nvo výške 1223,43 Eur, teda v značnom rozsahu. Správny orgán zároveň prihliadol na územnú pôsobnosť\núčastníka konania, ktorý svoju podnikateľskú činnosť zameranú na poskytovanie spotrebiteľských\núverov vykonáva na celom území Slovenskej republiky. Prihliadol na skutočnosť, že používanie\nnekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa\nchránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza\nk porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. Podľa názoru krajského súdu\nžalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení\nskutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, ktorý ho poškodil. Nebezpečnosť\nprotiprávneho konania videl správny orgán aj v tom, že o nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky\nnebol spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy informovaný. Správny orgán zároveň prihliadol k tomu,\nže účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu\nsvojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky\nv zákonom požadovanej miere a úrovni, dosiahnutý nebol. Na základe uvedeného mal krajský súd za\nto, že pokuta uložená vo výške stanovenej napadnutým rozhodnutím žalovaného je s prihliadnutím\nna zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou\nzistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.\nZ uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že postup, ako aj rozhodnutia žalovaného a\nsprávneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté\nrozhodnutia zruší a vráti vec správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\nPodľa názoru žalobcu krajský súd rozhodol vo veci nesprávne, keď sa stotožnil s právnou argumentáciu\nžalovaného, pričom v odvolaní opätovne poukázal na dôvody nezákonnosti rozhodnutia uvedené v\nžalobe. Tvrdil, že svoje povinnosti voči spotrebiteľovi uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch si splnil riadne, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno keď v zmysle vyhľadávacej zásady bol\npovinný zistiť skutočný stav veci vo verejnom záujme, nakoľko podľa jeho názoru žiaden z účastníkov\nsprávneho konania nie je a ani nemôže byť procesné zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí\nalebo nepodarí preukázať.\nTaktiež zopakoval svoje námietky o nedodržaní zásady materiálnej pravdy, o tom, že spotrebiteľa\nnezavádzal nepravdivými údajmi, že žalovaný nesprávne vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa uvedenia\ncelkovej výšky spotrebiteľského úveru, s ktorou, o. i. spotrebiteľ súhlasil a taktiež že neuviedol\nspotrebiteľa do omylu, v súvislosti s cenou spotrebiteľského úveru.\nŽalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril podaním z 11. apríla 2013 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že dôvody, ktoré v odvolaní žalobca\nuvádza sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe a zdôraznil, že žalobca v rámci celého správneho\nkonania, ako aj konania pred súdom, spochybňuje rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového\nsprávneho orgánu, pričom však opomenul skutočnosť, že práve on je tým subjektom, ktorý porušil\nzákonné ustanovenia, ktorými sa bol povinný pri vykonávaní podnikateľskej činnosti riadiť. Žalovaný\nuviedol, že ako kontrolný orgán postupoval v zmysle európskej, ako aj vnútroštátnej legislatívy. Príslušné\nnormatívne predpisy európskeho práva v súslednosti so slovenskou legislatívou poskytujú spotrebiteľovi\nzvýšenú ochranu pred nekalými obchodnými praktikami.\nZ výsledkov kontrol vykonaných u žalobcu vyplynulo, že žalobca neinformoval spotrebiteľa v\ndostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, prostredníctvom\nFormulára, o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, neoprávnene navýšil istiny a znížil\ncelkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, poskytol nepravdivé údaje\no výške úveru a o RPMN, čím značne ovplyvnil schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii, ktoré je možné očakávať, že by pri dostatku informácií inak neurobil.\nKonajúce správne orgány vzali pri posudzovaní prípadu do úvahy skutočnosť, že Kúpna zmluva a\nZmluva a Zmluva o zabezpečení uzatvorené spotrebiteľom sú závislé spotrebiteľské zmluvy, ktoré\nvznikli pri tom istom rokovaní, preto by Zmluva a Zmluva o zabezpečení nemala byť v danom prípade\nposudzovaná oddelene od Kúpnej zmluvy.\nZ Kúpnej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy uhradil predávajúcemu časť kúpnej ceny\nvo výške 4129,30 €, pričom doplatok kúpnej ceny vo výške 1769,70 € mal spotrebiteľ doplatiť z pôžičky,\nktorú mu na ten účel mal poskytnúť žalobca, čo potvrdzuje aj časť Kúpnej zmluvy označená ako\n„Kúpna cena\". Po preštudovaní formulára o zmluvných podmienkach Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení\nbolo však zistené, že v bode 2 uvedená celková výška spotrebiteľského úveru v sume 3143,13 €\nnezodpovedala celkovej výške úveru potrebného na financovanie predmetu Kúpnej zmluvy v sume\n1769,70 €. Posudzovaná Zmluva a Zmluva o zabezpečení je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere\nv zmysle § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy spotrebiteľský úver mal byť výhradne\nurčený (aj čerpaný) na financovanie predmetu Kúpnej zmluvy. Žalobca nerešpektoval aj zákonom\nstanovený pojem spotrebiteľského úveru v zmysel § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch,\nnakoľko zarátal do úveru aj „náklady spojené s poskytnutím pôžičky\", ktoré však mali byť zahrnuté do\ncelkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru.\nK výhradám žalobcu voči tvrdeniu o nepravdivosti RPMN žalovaný uviedol, že výška RPMN vypočítaná\ns ohľadom na skutočnú výšku úveru nezodpovedala žalobcom deklarovanej hodnote 19,02 %, pričom\nneobstojí ani poukaz žalobcu na § 15 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko čiastka 1223,43 €, o\nktorú bola navýšená výška istiny, tvorí náklady spojené so sprostredkovaním úveru, ktoré sa pre účely\nzákona o spotrebiteľských úveroch považujú za náklady spojené s poskytnutím pôžičky v zmysle § 2\npísm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že úver bol\nposkytnutý v uvedenej sume so súhlasom spotrebiteľa a za predpokladu jeho vedomosti o všetkých\npodmienkach poskytnutia úveru. Uvedenie spotrebiteľa do omylu v tomto prípade potvrdzuje aj obsah\npodnetu spotrebiteľa, ktorý s ohľadom na začlenenie výšky nákladov spojených s poskytnutím pôžičky\ndo výšky istiny následne odstúpil od uzatvorenej Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení.\n\nŽalovaný tvrdil, že závery správnych orgánov majú dostatočnú oporu v skutkových zisteniach, ako aj\nv relevantných právnych predpisoch a zopakoval, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť úverových\nvzťahov zložitou problematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní\núveru s odbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná aj v prípade, ak veriteľ nerešpektuje v\nplnej miere osobitné právne predpisy, ktorými sa spravuje zmluvný vzťah uzatvorený medzi ním\na spotrebiteľom, konkrétne si nesplní predzmluvné povinností, ktoré má voči spotrebiteľovi pred\nuzatvorením zmluvy o úvere, navýši istinu spotrebiteľského úveru a zníži celkové náklady spotrebiteľa\nspojené so spotrebiteľským úverom, nepravdivo informuje o výške a cene úveru.\nPodľa jeho názoru, spotrebiteľovi, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľského úveru vystupuje v slabšej\npozícií v porovnaní s poskytovateľom úveru, je potrebné v týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť\nzvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru.\nZ uvedených dôvodov žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe\nspoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci, v súlade s platnými právnymi predpismi, čo potvrdil\naj Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie, ako\nnedôvodné zamietol v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. apríla 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány uložili\nžalobcovi pokutu vo výške 8000 Eur za porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá\nje v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého\nkonania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona\no spotrebiteľských úveroch.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, orgánom kontroly\nvnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je\nnezávislá.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona\nje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n\nPodľa § 2 písm. a/ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,\núveru alebo v inej právnej forme.\nPodľa písm. b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť\nspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a\nuhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.\nPodľa písm. c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady\nvrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou\nsankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere,\npoplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru\nalebo kúpnej ceny služieb,\npoplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na\núhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ\nnemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými\npoplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb\nbez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,\nčlenských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,\npoplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby\nveriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej\nalebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené\nveriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti\nvýrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany\nspotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej\nlen „združenie\") a označovanie výrobkov cenami.\nPodľa § 2 písm. p/ na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie\nkonania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu\npredávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.\nPodľa písm. u/ odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno\nrozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej\nobchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.\nPodľa § 7 ods. 1 nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nPodľa ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 20 ods. 1 dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány\ndozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská\nobchodná inšpekcia.\n\nPodľa § 24 ods. 1 za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi\nEurópskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu,\ndovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 Eur.\nPodľa § 24 ods. 5 pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania,\nzávažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje, ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNavyše, v danej veci najvyšší súd zistil, že v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napr. rozsudkami sp. zn. 3Sžo/19/2012 z 12. marca 2013, 6Sžo/39/2012 z 29. mája 2013,\n6Sžo/21/2013 z 27. novembra 2013, v ktorých dospel k zhodným záverom, že správne orgány vykonali\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážili dostatok skutkových zistení, skutkové\nokolnosti správne právne posúdili a vo veci skutkovo a právne správne rozhodli, nakoľko z vykonaného\ndokazovania je zrejmé, že žalobca porušil právnu povinnosť vyplývajúca mu z § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/\nzákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenie zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti.\nZ uvedených dôvodov, postupom podľa § 250ja ods. 7 OSP, najvyšší súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/39/2012 z 29. mája 2013, ktorého text uvádza\nnasledovne:\n„6Sžo/39/2012\nROZSUDOK\nV MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923\n130, zastúpený advokátskou kanceláriou Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v\nPoprade, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcii, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 2. marca 2011 č. SK/0017/99/2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/22/2011-53 zo dňa 25. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/22/2011-53 zo dňa 25.\nmája 2012, p o t v r d z u j e.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nOdôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu uvedeného v záhlaví tohto\nrozsudku v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa - Obchodná inšpekcia, Inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcii so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 30. novembra 2010, č.\nP/0363/07/10. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal\npreukázané, že Obchodná inšpekcia Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove\npre Prešovský kraj ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30. novembra 2010 rozhodol\ntak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Sk ( zrejme eur) za porušenie povinnosti predávajúceho\npodľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch ( ďalej len zákon o ochrane\nspotrebiteľa alebo zákon č. 250/2007 Z. z.).\nNa základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo\ndňa 2. marca 2011 ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len správny poriadok) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že za porušenie\npovinností ustanovených v § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi\npokutu vo výške 8000 eur.\nV odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zistil dôvod na zmenu\nnapadnutého prvostupňového rozhodnutia, keď upustil od postihu žalobcu za porušenie povinností\npodľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu,\na preto znížil aj výšku uloženého postihu na sumu 8000 eur. Uviedol, že v dňoch 18. februára 2010\na 23. marca 2010 bola v prevádzkarni žalobcu vykonaná kontrola zameraná na prešetrenie podnetu\nspotrebiteľa číslo 1003/2009 smerujúceho voči žalobcovi, ktorou kontrolou bolo zistené, že žalobca\nako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon\no spotrebiteľských úveroch) v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytuje spotrebiteľom\núvery aj na nákup motorových vozidiel; pisateľ podnetu uzatvoril s predajcom AUTOCENTRUM AAA\nAUTO, a.s. - žalobcom, písomnú Kúpnu zmluvu č. 120094097 zo dňa 28. augusta 2009 a súčasne\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Zmluva a Zmluva o zabezpečení číslo 120094097 zo\ndňa 28. augusta 2009, z charakteru ktorých vyplýva, že ide o spotrebiteľské zmluvy, ktorých obsah\nspotrebiteľ nemôže individuálne ovplyvniť a zároveň o závislé spotrebiteľské zmluvy, ktoré vznikli pri tom\nistom rokovaní, majúc za to, že na tieto zmluvy sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmluvu\npodľa §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( OZ), pričom na zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa\nvzťahuje aj osobitná úprava zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca\npri dojednávaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľom použil 1/ neurčitú podmienku, 2/\npodmienku v rozpore so zákonom, 3/ neprijateľnú podmienku a 4/ uprel spotrebiteľovi právo na ochranu\njeho ekonomických záujmov, vychádzajúc zo zistených skutočností, keď zmluva o spotrebiteľskom\núvere, ktorú uzatvoril spotrebiteľ so žalobcom je naviazaná a vzájomne prepojená s kúpnou zmluvou\nuzatvorenou medzi spotrebiteľom a predajcom - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. žalobcom, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla DAEWOO NUBIRA 1,6 SX rok výroby 2000\nod predajcu za dohodnutú kúpnu cenu 3148,00 eur, z kúpnej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ pri podpise\nzmluvy zložil predajcovi zálohu vo výške 944,40 eur, pričom doplatok kúpnej ceny vo výške 2203,60 eur\nmal doplatiť z pôžičky, ktorú mu na ten účel mal poskytnúť žalobca. Žalovaný na základe uvedeného\na z čl. V. kúpnej zmluvy považoval za nepochybné, že spotrebiteľ podpisom kúpnej zmluvy prejavil\nvôľu uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke vo výške zodpovedajúcej tomuto doplatku. Ďalej žalovaný\nuviedol, že z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s obsahom ktorého\nbol žalobca povinný jednoznačne, prehľadne a nezavádzajúco informovať spotrebiteľa o zmluvných\npodmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere porovnaním\nobsahu údajov v bode 2A a v bode 2B formulára zistil, že podmienka v bode 2A nekorešponduje\n\ns podmienkou podľa bodu 2B a teda zistil, výška poskytnutého úveru 2959,12 eur nekorešponduje\ns výškou čerpaného úveru, ktorý má byť čerpaný vo výške doplatku kúpnej ceny 2203,60 eur, z\nktorých dôvodov podmienky vo vzájomnej súvislosti trpia vadami prejavu vôle tým, že ich obsah je\nvyjadrený tak neurčito, že tento nedostatok nemožno odstrániť ani pomocou interpretačných pravidiel.\nĎalej správny orgán považoval za preukázané , že v zmluve o spotrebiteľskom úvere v poslednej jej\nčasti „Spôsob financovania\" je uvedené že klient podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na\nvedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania vo\nvýške 2230 60 eur a náklady spojené s poskytnutím Pôžičky vo výške 755,52 eur, s poukazom na\nto, že aj keď predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorej\nnávrh predkladá žalobca spotrebiteľovi, výška spotrebiteľského úveru ako hlavného predmetu plnenia\nzmluvy musí byť so spotrebiteľom dojednané individuálne. Z uvedeného vyvodil záver, že absencia\njednoznačnej dohody žalobcu so spotrebiteľom o výške spotrebiteľskou úveru je spôsobilá ohroziť\nekonomické záujmy spotrebiteľa v prípade, ak žalobca do celkovej výšky úveru zahrnie náklady, ktoré\nnie sú v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom, čo považoval v\nrozpore s § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného podmienka, podľa\nktorej mal spotrebiteľ zaplatiť tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 755,52 eur vykazuje\nznaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, vychádzajúc zo zistenia, že formulár\no zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náklad spojený s poskytnutím\npôžičky vo výške 755,52 eur, spotrebiteľ teda o ňom pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere\ninformovaný nebol, považujúc podmienku, podľa ktorej žalobca zahŕňa do výšky úveru aj náklady\nspojené s poskytnutím pôžičky vo výške 755,52 eur za podmienku, ktorá priamo odporuje zákonu s\npoukazom na § 2 písm. a/, c/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k uvedenému správny\norgán dospel k záveru, že konanie žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vykazuje znaky\nnekalej obchodnej praktiky, to znamená praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti\na ktorá mohla podstatne narušiť ekonomické spávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k finančnej\nslužbe, ktorú žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľom poskytuje, majúc\nza to, že ku konaniu v rozpore s odbornou starostlivosťou došlo zo strany žalobcu tým, že pri\nposkytovaní spotrebiteľského úveru dojednal so spotrebiteľom neurčité podmienky, podmienku v rozpore\nso zákonom, neprijateľnú podmienku a spotrebiteľovi upieral právo na ochranu jeho ekonomických\nzáujmov, čím vybočil z pravidiel čestnej obchodnej praxe, lebo nedodržal úroveň osobitnej schopnosti\na starostlivosti, ktorú bolo možné od neho rozumne očakávať. Žalovaný konštatoval, že uvedeným\nkonaním došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého\nnekalé obchodné praktiky sú zakázané v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/, c/ citovaného zákona,\nv zmysle ktorého za nekalú obchodnú praktiku sa považuje obchodná praktika, ktorá je v rozpore s\nodbornou starostlivosťou a môže podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k\nslužbe, za ktoré porušenie zákonných povinností zodpovedá žalobca v plnom rozsahu s poukazom na\n§ 2 písm. b/, bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej žalovaný citujúc § 2 a § 4 ods. 1 zákona\nčíslo 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon 128/2000 Z. z.) a poukazom na § 8 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu o prekročení\nprávomoci prvostupňovým správnym orgánom pri vydávaní rozhodnutia sú neopodstatnené, keď z\nprávnej úpravy § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. a z § 8 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov vyplýva,\nže SOI je zverená aj kontrola zmluvných podmienok predkladaných spotrebiteľom zo strany veriteľov\npodľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a z poznámky pod čiarou k § 4 ods. 1 zákona č. 128\n2002 Z. z. súčasne vyplýva že SOI kontroluje vnútorný trh podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je\nuvedený Občiansky zákonník. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa nerozhodoval o neplatnosti\nprávnych úkonov podľa § 37 a § 39 OZ, ale použil všeobecnú zákonnú úpravu o náležitostiach\nprávnych úkonov ako súčasť odôvodnenia rozhodnutia a teda aj záverov, ku ktorým dospel po posúdení\npodmienok predkladaných spotrebiteľom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia záverom\nkonštatoval, že dospel k záveru, že právne závery prvostupňového správneho orgánu majú dostatočnú\noporu v skutkových zisteniach ako aj relevantných právnych predpisoch.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu posudzoval\nv intenciách ustanovení § 1 ods. 1, v spojení s § 2 písm. u/, p/, s § 7 ods.1, 2 písm. a/, b/, s § 20 ods. 1,\na s § 24 ods. 1, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a súčasne v intenciách ustanovení § 1 ods.1 v spojení\ns § 2 písm. a/, b/ c/ zákona o spotrebiteľských úveroch.\n\nKrajský súd v danom prípade sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením\nžalovaného správneho orgánu. Aj podľa názoru krajského súdu žalobca svojim konaním porušil\nzákaz používania nekalej obchodnej praktiky, majúc za preukázané, že kúpna zmluva aj zmluva o\nspotrebiteľskom úvere vznikli pri tom istom rokovaní, pričom z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že\ndoplatok kúpnej ceny vo výške 2203,60 eur mal byť doplatený predávajúcim z pôžičky, ktorú mu na ten\núčel mal poskytnúť žalobca, ktorá však predstavovala (bez i špecifikácie tak ako to ukladá zákon) sumu\n2959,12 eur.\nKrajský súd konštatoval, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť finančných a úverových vzťahov\nzložitou problematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní úveru s\nodbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná, ak pri poskytovaní spotrebiteľského úveru dojednal so\nspotrebiteľom neurčité podmienky, podmienky v rozpore so zákonom, neprijateľnú podmienku a poprel\nspotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.\nPodľa názoru krajského súdu dojednanie neurčitých podmienok vyplýva zo znenia bodov 2A a 2B\nFormulára, keď v bode 2A je uvedená výška spotrebiteľského úveru 2959,12 eur, v bode 2B je\nuvedené, že spotrebiteľský úver bude čerpaný prevodom na účet spotrebiteľa na úhradu kúpnej ceny\nzníženej o sumu uhradenej akontácie ( čo je 2203,60 eur), teda podmienka v bode 2A nekorešponduje s\npodmienkou podľa bodu 2B Formulára, lebo výška poskytovaného úveru 2959,12 eur nekorešponduje\ns výškou čerpaného úveru, ktorý mal byť čerpaný vo výške doplatku kúpnej ceny t.j. 2203,60 eur, s\npoukazom na to, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne\noboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch\nprostredníctvom Formulára (§ 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).\nĎalej krajský súd konštatoval, že dojednanie podmienky v rozpore so zákonom spočíva v nerešpektovaní\n§ 2 písm. a/, c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý presne upravuje, čo sa rozumie pod\nspotrebiteľským úverom (písm. a/) a čo sa rozumie pod celkovými nákladmi spotrebiteľa (písm. c/), keď\nžalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti „Spôsob financovania\" do úveru v sume 2203,60 eur\n(doplatok kúpnej ceny) zarátal aj sumu 755,52 eur tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie\nsú úverom ( uviedol sumu 2959,12 eur).\nKrajský súd za dojednanie neprijateľnej podmienky považoval rozpor medzi Formulárom a zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere, s poukazom na právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami\nv spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v poznámke odkazuje na\n§§ 52 až 54 OZ). Uviedol, že v konkrétnom prípade Formulár, s ktorým mal byť spotrebiteľ písomne\noboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred uzavretím\nzmluvy, neobsahuje údaj - informáciou o nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky (755,92 eur) a\nteda pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ nebol o nich informovaný. Zdôraznil,\nže správny orgán nerozhodoval o neplatnosti zmluvy pre neprijateľnú podmienku, ale v zmysle zákona\npoužil výklad pojmu neprijateľná podmienka v súlade s § 53 ods. 4 písm. a/ OZ.\nKrajský súd sa taktiež v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím žalovaného, pokiaľ išlo o porušenie\npráva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, keď žalobca neinformoval spotrebiteľa pred\nuzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Formulár) ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne\na určite o podstatných podmienkam zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako mu to ukladá zákon.\nPovažoval za nepostačujúcu formuláciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti „Spôsob financovania\",\nkde je drobným písmom uvedené, že spotrebiteľ „berie na vedomie\" že výška poskytnutého úveru\npredstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 2203,60 eur a náklady spojené s\nposkytnutím pôžičky vo výške 755,52 eur, majúc za to, že uvedená skutočnosť je spôsobilá privodiť\nspotrebiteľovi vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí\nrozhodnutie, ktoré by inak neurobil, s poukazom na samotný podnet spotrebiteľa.\nKrajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá právo na\nnáhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\n\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené,\naby vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu.\nŽalobca v dôvodoch odvolania poukázal na skutkové zistenia v danej veci vyplývajúce z\nadministratívneho spisu.\nVytýkal krajskému súdu, že v danom prípade rozhodol nesprávne. Namietal, že súd prvého stupňa\nako aj žalovaný nesprávne právne posúdili skutkové zistenia veci, keď konanie žalobcu, ktoré nie je\nv rozpore so žiadnym predpisom právneho poriadku, posúdili ako nekalú obchodnú praktiku, za ktoré\nkonanie bol postihnutý sankciou.\nTvrdil, že „náklady spojené s poskytnutím pôžičky\" uvedené na spotrebiteľskej zmluve o úvere a\nzabezpečení zo dňa 28. augusta 2009 nie sú nákladmi spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. c/ zákona o\nspotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (účinného v čase uzavretia zmluvy) a táto peňažná suma\nje časťou celkového úveru, ktorý spotrebiteľ dostáva od žalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve,\nzdôrazniac, že táto peňažná suma nemôže byť súčasne úverom aj nákladom spotrebiteľa.\nS poukazom na vysvetlivky na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vyhl. č. 620/2007 Z. z. a citujúc § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. vyslovil názor, že náklady\nspojené s poskytnutím pôžičky nie sú ani jednou položkou uvedenou v citovanom ustanovení, jeho\npostup pri oboznamovaní spotrebiteľa s podmienkami poskytnutia úveru bol preto správny.\nĎalej uviedol, že prostriedky poskytnuté na financovanie konkrétnej služby (v zmluve označené ako\nnáklady spojené s poskytnutím pôžičky) sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky\núveru celkom teda tvoria istinu predmetného úveru, pričom kontrolovaný subjekt udáva, že tieto\nprostriedky poukazuje výhradne sprostredkovateľovi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tvrdiac, že žalobca\nv posudzovanom prípade poskytol spotrebiteľovi úver v celkovej výške 2959,12 eur, táto výška je v\nzmluve uvedená v časti „spôsob financovania\" ako „Výška úveru celkom\", s ktorou výškou spotrebiteľ\nsúhlasil, pričom v tom istom podiely zmluvy bol spotrebiteľ súčasne informovaný o tom, aká čiastkach\ntejto sumy predstavuje „Náklady spojené s poskytnutím pôžičky\".\nZdôraznil, že celková výška spotrebiteľského úveru predstavovala sumu 2959,12 eur, z toho na\nfinancovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru bolo spotrebiteľovi poskytnutých 2203,60 eur a na\nposkytnutie konkrétnej služby (sprostredkovanie spotrebiteľského úveru) bolo poskytnutých 755,22 eur\n- obe položky tvoria istinu úveru a o tejto skutočnosti bol spotrebiteľ výslovne upovedomený jednak v\npredzmluvnom formulári v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a vyhl. č. 620/2007 Z. z. ako aj v\nzmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ a s takouto výškou spotrebiteľ súhlasil.\nDôvodil, že celková výška úveru bola teda jasne a zrozumiteľne v zmluve vyjadrená a žalobca\nnevie, v čom spočíva zavádzanie, či nepravdivosť daného údaju, poukazujúc na skutočnosť, že žiaden\nhmotnoprávny predpis platný na území SR neurčuje, čo môže, resp. čo nesmie tvoriť istinu úveru,\nvysloviac názor, že je v plnej dispozícii zmluvných strán dohodnúť sa na výške poskytnutých prostriedkov\ntvoriacich výšku istiny každého úveru.\nS poukazom na § 2 písm. d/ zákona č. 258/2007 Z. z. žalobca uviedol, že nevidí v čom má spočívať\nnepravdivosť údajov RPMN, nakoľko v zmysle zákonnej definície je RPMN percentuálne vyjadrenie\nnákladov spotrebiteľského úveru za rok k pomeru celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej výšky\nspotrebiteľského úveru, doplniac že po dosadení premenených v zmysle definície vzorca na výpočet\nRPMN je jej výška (20,22 %) vypočítaná správne.\nĎalej vyslovil názor, že pokiaľ ide o ostatné náležitostí zmluvy o úvere, aj tieto boli v plnej miere uvedené\ntak, aby to zodpovedalo zákonným podmienkam s poukazom na § 4 ods. 2 písm. i/ vtedy platného\nzákona č. 258/2001 Z. z., keď v danom prípade zmluva o úvere všetky náležitosti obsahuje - v texte\nzmluvy je uvedená ročná úroková sadzba 33,52 %, výška pôžičky 2959,12 eur, ktorá je istinou úveru a\nvýška nákladov spojených s poskytnutím úveru v sume 755,52 eur, ktorá predstavuje iný poplatok, čím\nsi žalobca svoju zákonnú povinnosť splnil.\nNamietal, že súd prvého stupňa tým, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, vydal rozhodnutie,\nktoré je v rozpore s právnymi predpismi citovanými v žalobe ako i v odvolaní. Zdôraznil, že na to, aby\nbola naplnená skutková podstata nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k\n\ncene služby, je potrebné, aby existovala aspoň potenciálna možnosť, aby si priemerný spotrebiteľ mohol\nvysvetliť ponúkanú cenu inak, než v skutočnosti je, tvrdiac, že v danom prípade správne orgány, ale\nani súd prvého stupňa nijako nevysvetlil, akým iným spôsobom by si mohol spotrebiteľ vysvetliť danú\ncenovú ponuku inak než nasledovne: „berie si úver vo výške 2959,12 eur, z ktorého priamo nedostane\nžiadnu hotovosť, lebo suma 2203,60 eur sa prevedie priamo na účet predávajúceho a suma 755,52 eur\npriamo na účet sprostredkovateľa úveru a úver vráti tak, že zaplatí 60 mesačných splátok vo výške\n94,39 eur.\"\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvedeným v odvolaní žalobcu. Trval na svojich\nvyjadreniach prezentovaných jednak vo svojom druhostupňovom rozhodnutí, ktorým zmenil rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15. augusta 2011. Vyslovil\nnázor, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť\ndruhostupňového rozhodnutia vydaného v správnom konaní ako aj napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\nS poukazom na skutkové zistenia žalovaný zotrval na svojom názore, že žalobca pri dojednávaní\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľom použil neurčitú podmienku, podmienku v rozpore so\nzákonom, neprijateľnú podmienku a zároveň upieral spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických\nzáujmov, čím žalobca vybočil z pravidiel čestnej obchodnej praxe uznávanej v jeho oblasti činností,\nkeďže nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú bolo možné od neho rozumne\nočakávať. Považoval za tendenčné odôvodnenie žalobcu, ktorým vysvetľuje dôvody, prečo výška\núveru nekorešpondovala so sumou potrebnou na doplatenie kúpnej ceny vozidla. Tvrdil, že žalobca\nnerešpektoval zákonom stanovený pojem spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona o\nspotrebiteľských úveroch, nakoľko zarátal do úveru aj „náklady spojené s poskytnutím pôžičky\", ktoré\nby však mali byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru,\ns poukazom na to, že v zmluve o úvere bola uvedená iba celková výška úveru v sume 2959,12\neur, ktorú účastník konania uviedol v bode 2A formulára, ktorá však zákonom stanovenému pojmu\nspotrebiteľského úveru nezodpovedá, pretože v tejto sume sú zahrnuté okrem doplatku kúpnej ceny\nvo výške 2203,60 eur aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 755,52 eur, ktoré však\nnie sú úverom, dajúc do pozornosti definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/\nzákona č. 258/2001 Z. z., v ktorej zákonodarca odčlenil finančné prostriedky poskytnuté spotrebiteľovi\nako spotrebiteľský úver od celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.\nK namietanej argumentácií žalobcu týkajúcej sa právnej úpravy ustanovenej v § 2 písm.c/ zákona\nč. 258/2001 Z. z. a RPMN žalovaný uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý by mal náklady spojené s\nposkytnutím pôžičky vo výške 755,52 eur subsumovať pod jeden z bodov 1- 5 uvedených v § 2 písm.\nc/ zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj že nie je mu zrejmý ani dôvod výhrad žalobcu voči konštatovaniu o\nnepravdivosti údaja o RPMN a o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere, keďže správne orgány vo\nsvojich rozhodnutiach, ktoré sú predmetom súdneho konania, k takýmto záverom nedospeli.\nŽalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že „priemerný spotrebiteľ si nemohol vysvetliť\nponúkanú cenu inak ako v skutočnosti bola\". Zastával názor, že v správnom konaní bolo\nrelevantným spôsobom spochybnené predmetné tvrdenie žalobcu, pretože spotrebiteľovi boli\nposkytnuté nejednoznačné informácie o výške poskytnutého úveru, pretože žalobca do výšky úveru\nzarátal aj náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré však nie sú úverom, dajúc do pozornosti, že\nšetrenie dozorného orgánu bolo v predmetnom prípade začaté na základe podnetu spotrebiteľa, ktorý\nv ňom poukázal práve na neúmerné náklady spojené s poskytnutím úveru a na svojvoľné navýšenie\nspotrebiteľského úveru o sumu, o ktorej nebol vopred informovaný.\nZáverom žalovaný uviedol, že závery správneho orgánu majú dostatočnú oporu v skutkových zisteniach\nako aj v relevantných právnych predpisoch. Trval na tom, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť\nfinančných a úverových vzťahov zložitou problematikou, a preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru\nvystupoval pri dojednaní úveru s odbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná aj v prípade, ak pri\nposkytovaní spotrebiteľského úveru dojedná poskytovateľ úveru so spotrebiteľom neurčité podmienky,\npodmienku v rozpore so zákonom, neprijateľnú podmienku a spotrebiteľovi upiera právo na ochranu\n\njeho ekonomických záujmov, s poukazom na to, že spotrebiteľovi, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľského\núveru vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní s poskytovateľom úveru, je potrebné v týchto vzťahoch\nv medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje\nposkytovateľovi úveru. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania správny orgán videl\npredovšetkým v zneužití dôvery spotrebiteľa pri dojednávaní spotrebiteľského úveru, ktorého predmetom\nje financovanie kúpy motorového vozidla. Zotrval na názore, že charakter uvedených porušení\npovinností žalobcu má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu\nmajetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by\ninak neurobil, s poukazom na to, že rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri\ndojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2 ), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a následne ich zrušenia.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým\nprvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000 eur za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 5 ods. 1, a v § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z., vo výrokovej\nčasti týkajúcej sa porušenia právnej povinnosti tak, že určil porušenie právnej povinnosti žalobcom\nustanovenej v § 7 ods.1,2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. a uloženia sankcie tak, že žalobcovi\nznížil výšku uloženej sankcie na 8.000 eur. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa\na konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za\nporušenie povinností podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z..\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\n\ndruhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie\" ako\natribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený\nv skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných\ndôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd\nteda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených\nsprávnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom\nrozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo\ntak urobí sám.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu,\nsúčasť ktorého tvoril administratívny spis, mal v danej veci preukázané, že orgány dozoru sankcionovali\nžalobcu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.\nz., keď žalobca v procese poskytovania spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi postupoval v rozpore s\npožiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil alebo mohol podstatne narušiť ekonomické\nsprávanie spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú\npraktiku ( § 7 ods. 2, písm. a/, b/), ktorú zákonodarca zakazuje (§ 7 ods. 1).\nPodľa čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\n\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy Slovenskej republiky)\na po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. zákaz predávajúceho\n( poskytovateľa služby) vykonávať obchodnú praktiku nekalo, za ktorú zákonodarca považuje konanie\nv rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a konanie, ktorým sa podstatne narušuje alebo môže\npodstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,\nku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná\npraktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov,\npredávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany\nspotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej\nlen \"združenie\"). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu\ndochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej\nrepubliky. ( § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z.).\nPodľa § 3 ods. 1, 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly\n(ďalej len \"orgán dozoru\") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nKaždý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\n( § 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ).\nPodľa § 4 ods. 2, písm. b/, ods. 6, 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi\nupierať práva podľa § 3.\nAk sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s\nktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah,\npredávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu\ndozoru.\nPredávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely\ntohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné\nznaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní\nslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a\npraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej\nslobody.\nPodľa § 7 ods.1,2, písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nObchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)\npodstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\n\nPodľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nUstanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá\nje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je\nobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\nPodľa 53 ods. 1, 2, 4, písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\nZa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\nZa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)\nmá spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, d) vylučujú alebo\nobmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,\nNeprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nNeprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré\nbola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia\nzmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.\nPodľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\nPodľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie :\na) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,\nb) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi\nspotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové\nnáklady spojené so spotrebiteľským úverom,\nc) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku\na poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkami uvedenými pod bodmi\n1./ až 5/,\nd) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z\nhodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého\nspotrebiteľského úveru,\ne) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním\núveru, okrem úrokov.\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny\nporiadok ), okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a.\n\nPodľa § 3 ods. 1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne\norgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci\nsi zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení\nrozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležte\nzaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\npovažoval za súladné so zákonom, a preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci\nzákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p..\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu\nspotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako aj a úlohy\norgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa.\nZákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť\nohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky,\nalebo služby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ služby\nposkytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne\nšpecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa.\nPovinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa\nna ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených\nzáujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa\nslužby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov\nzákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa,\npričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z\nnich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu\nškody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách §§ 52\naž 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje\ndobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými\npojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod.\nZmluvné podmienky\nupravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa\n( § 54 ods. 1, 2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp.\nposkytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej\nlen \"neprijateľná podmienka\"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve\npovažuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím\nzmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na\npovahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s\nuzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. ( § 53 ods. 1,4\npísm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ).\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietky žalobcu\nvzťahujúcimi sa na nesprávne právne posúdenie veci za nedôvodné.\n\nSenát odvolacieho súdu zastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, že skutkom kladeným žalobcovi\nza vinu napadnutým rozhodnutím žalovaného sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti\nvyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č.250/2007 Z.\nz., keď v zmluvných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( zmluva a zmluva\no zabezpečení), ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, stanovil povinnosť spotrebiteľa zaplatiť\nposkytnutý úver v celkovej výške 2959,12 €, ktorého výška predstavovala doplatok kúpnej ceny v sume\n2203,60 € a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 755,52 € bez toho, aby žalobca so\nspotrebiteľom výšku úveru individuálne dohodol, resp. aby žalobca vopred pred podpísaním predmetnej\nzmluvy náležite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti informoval spotrebiteľa nielen o\ncelkovej výške poskytovaného úveru, ale aj o jeho náležitostiach. Zo skutkových okolností daného\nprípadu je zrejmé, že spotrebiteľ u žalobcu zakupoval motorové vozidlo v celkovej cene 3148 €, zálohu\nzaplatil v sume 944,40 € a zostatok kúpnej ceny 2203,60 € mal zaplatiť vo forme úveru, ktorý mu\nmal poskytnúť žalobca. Žalobca ako veriteľ poskytol spotrebiteľovi informácie o poskytovanom úvere\nformou predloženého formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom\nmu predložil informácie o veriteľovi, o základných charakteristikách spotrebiteľského úveru, nákladoch\nna spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. Z predloženého formulára však skutočnosť, že žalobca ako\nveriteľ informoval spotrebiteľa o poplatku za poskytnutie predmetného úveru - pôžičky na doplatenie\nkúpnej ceny, v sume 755,52 €, nevyplýva, a to ani z časti 3./ formulára upravujúcej náklady na\nspotrebiteľský úver, a to aj napriek tomu, že poplatok za poskytnutie úveru sa považuje za náklady úveru\npodľa § 2 písm. e / zákona č. 258/2001 Z. z.\nPostup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade aj podľa názoru\nodvolacieho súdu možno preto považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti\nveriteľa - žalobcu, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k\nposkytovanej službe - k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú\npraktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalovaný preto správne posúdil, že\nuvedeným skutkom sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1, 2,\npísm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z..\nOdvolací súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho\nvyužijúc plnú jurisdikciu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) považoval námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako aj žalovaným správnym orgánom, za právne\nnedôvodnú. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd taktiež považoval za nesporne\npreukázané, že žalobca so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby\nspotrebiteľa náležite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa služby\n(spotrebiteľských úverov) spravodlivo očakávať, informoval o podmienkach poskytovaného úveru\na zrozumiteľným spôsobom ho oboznámil s náležitosťami výšky poskytovaného úveru, ktorú mu\nposkytuje na zakúpenie tovaru a ktorú mu poskytuje na zaplatenie nákladov (poplatkov) za poskytnutie\npredmetného spotrebiteľného úveru.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že „spotrebiteľ si nemohol vysvetliť poskytovanú výšku\npôžičky inak ako v skutočnosti bola\". Vychádzajúc z obsahu znenia Zmluvy a zmluvy o zabezpečení\nzo dňa 28. augusta 2009 v časti „Spôsob financovania\", z uvedeného jednoznačne vyplýva, že\nspotrebiteľ len zobral na vedomie povinnosť o znášaní nákladov vzniknutých v súvislosti s poskytnutím\nspotrebiteľského úveru a z ostatných listinných dôkazov a to z formulára, kúpnej zmluvy a sťažnosti\nspotrebiteľa je zrejmé, že tieto svedčia o tom, že žalobca so spotrebiteľom v posudzovanom prípade\nvopred pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podmienky úveru náležite nedohodol a\nteda, že žalobca pred uzatvorením zmluvy spotrebiteľa riadne neinformoval o tom, že poskytovaný\núver pozostáva z výšky doplatku kúpenej ceny a nákladov úveru ( poplatku za poskytnutý úver),\nktorým postupom žalobca ako poskytovateľ úveru mohol narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa,\nktoré konanie žalobcu je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle právnej úpravy\nustanovenej v § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorú zákonodarca v právnej norme § 7 ods. 1\nzakazuje.\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že prostriedky poskytnuté na\nfinancovanie konkrétnej služby (v zmluve označené ako náklady spojené s poskytnutím pôžičky) sú v\n\nzmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky úveru celkom teda tvoria istinu predmetného úveru,\npričom kontrolovaný subjekt udáva, že tieto prostriedky poukazuje výhradne sprostredkovateľovi zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, tvrdiac, že žalobca v posudzovanom prípade poskytol spotrebiteľovi úver v\ncelkovej výške 2959,12 eur, táto výška je v zmluve uvedená v časti „spôsob financovania\" ako „Výška\núveru celkom\", s ktorou výškou spotrebiteľ súhlasil, pričom v tom istom podiely zmluvy bol spotrebiteľ\nsúčasne informovaný o tom, aká čiastkach tejto sumy predstavuje „Náklady spojené s poskytnutím\npôžičky\", zdôrazniac, že celková výška spotrebiteľského úveru predstavovala sumu 2915,12 eur, z toho\nna financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru bolo spotrebiteľovi poskytnutých 2203,60 eur a na\nposkytnutie konkrétnej služby (sprostredkovanie spotrebiteľského úveru) bolo poskytnutých 755,22 eur\n- obe položky tvoria istinu úveru a o tejto skutočnosti bol spotrebiteľ výslovne upovedomený jednak v\npredzmluvnom formulári v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a vyhl. č. 620/2007 Z.z. ako aj\nv zmysle o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ a s takouto výškou spotrebiteľ súhlasil.\nZákonodarca v právnej norme § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. definuje spotrebiteľský úver\ntak, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných\nprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo\nv inej právnej forme a súčasne v právnej norme § 2 písm. c/ tohto zákona zákonodarca ustanovuje,\nže celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane\núroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkami uvedenými\npod bodmi 1./ až 5/ a v právnej úprave ustanovenej v § 2 písm. e/ považuje za poplatky akúkoľvek\nplatbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.\nSenát odvolacieho súdu súhlasí s tvrdením žalobcu, že zmluva o poskytnutí úveru je zmluvný záväzok,\nktorý uzatvárajú zúčastnené zmluvné strany na základe dohody a žiaden hmotnoprávny predpis platný\nna území SR neurčuje, čo môže resp. čo nesmie tvoriť istinu úveru. Žalobca ako poskytovateľ služby,\nktorou spotrebiteľovi poskytuje spotrebiteľský úver, je však povinný pri poskytovaní spotrebiteľského\núveru postupovať v zmysle platnej právnej úpravy ustanovujúcej úpravu spotrebiteľských zmlúv v zmysle\n§§ 52 a nasl. OZ, úpravu spotrebiteľských úverov zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.. Zákonodarca v\n§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, čo sa považuje za spotrebiteľský úver a čo je\nnákladom tohto úveru. Vychádzajúc z logického výkladu právnej úpravy spotrebiteľského úveru, za\nspotrebiteľský úver je možné považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie\npotrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade za spotrebiteľský\núver možno považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré\nžalobca poskytol spotrebiteľovi na doplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré spotrebiteľovi\npredával (doplatok ceny v sume 2203,60 €). Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru\nzahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky ( 755,52,-€) postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou\nustanovenou v § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny\nposkytovateľovi služby ( spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského\núveru.\nOdvolací súd taktiež považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa právnej úpravy ustanovenej\nv § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. a správnosti výpočtu RPMN. Vychádzajúc zo skutkových zistení\ndanej veci je zrejmé, že dôvodom sankcionovania žalobcu v posudzovanom prípade nebola skutočnosť\nnesprávneho výpočtu RPMN a ani skutočnosť, že by žalovaný mal náklady spojené s poskytnutím\npôžičky vo výške 755,52 eur posudzovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v bodov 1- 5 § 2 písm.\nc/ zákona č. 258/2001 Z. z..\nVzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že správny orgán\nprvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil a vo\nveci skutkovo a právne správne rozhodol a súčasne žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán\npostupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci zmenil vo výroku\na v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu záver prezentovaný správnymi orgánmi oboch stupňov v danej veci,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného\ndokazovania v danom prípade je zrejmé, že žalobca porušil právnu povinnosť vyplývajúca mu z § 7 ods.\n\n1, 2 písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenie zodpovedá na základe objektívnej\nzodpovednosti.\nOdvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že žaloba\nnebola podaná dôvodne, keďže žalovaný správny orgán sa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho\nsprávneho konania riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie\nodôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu\nprvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia\nprávnych predpisov. Odvolací súd taktiež odôvodnenie prvostupňového súdu považoval za logické,\njasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a\nprávne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods.\n1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto\nkonania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Bratislave 29. mája 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.\npredsedníčka senátu\".\nVzhľadom na to, že skutkové zistenia, z ktorých vychádzali správne orgány oboch stupňov v citovanom\nrozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia vo veci, ktorá je predmetom tohto\nsúdneho preskúmavacieho konania, dospel v danej veci senát najvyššieho súdu k záveru, že napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/28/2012-22 je potrebné podľa § 250ja ods. 3 druhá veta v\nspojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdiť z jeho vecne a právne správnych dôvodov.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol ani v odvolacom konaní úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}