{"guid": "847af254-fc89-4e64-a1f6-9d07696806d0:8fb3af8e-2135-459b-83ff-9cc65d90333e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1", "spisova_znacka": "4Sžr/19/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/19/2014 z 1. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2014, sp. zn. 4Sžr/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1", "identifikacne_cislo": "8012200515", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2014-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fb3af8e-2135-459b-83ff-9cc65d90333e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 4Sžr/19/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8012200515\nDátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200515.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. R. M., bytom H., 2. Mgr. D. K.,\nbytom T., 3. Ing. H. N., bytom T., všetci právne zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so\nsídlom Jesenná 8, Prešov, proti odporcovi: Okresný úrad Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutí právneho predchodcu odporcu, Okresného úradu Prešov, odbor\npozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999,\nč. OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a č. OPPaLH 99/92-13/Sl zo dňa 14.04.1999, o odvolaní\nnavrhovateľov 1.- 3. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/11/2012-96 zo dňa 13.\nnovembra 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/11/2012-96 zo dňa\n13. novembra 2013   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením podľa § 104 ods. 1 vety prvej\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v spojení s aplikáciou § 7 ods. 1 a § 80 písm. c) OSP,\nzastavil konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľov v 1/ až 3/ rade proti rozhodnutiam\nprávneho predchodcu žalovaného a náhradu trov konania účastníkom konania z dôvodu zastavenia\nkonania nepriznal.\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia identifikoval dôvod podania opravného prostriedku\nproti rozhodnutiam uvedeným v záhlaví uznesenia tak, že je to spochybnenie udelenia, resp. tvrdenie\nnavrhovateľov o neudelení plnej moci Y. X., ktorý zastupoval navrhovateľov v preskúmavanom\nreštitučnom konaní, výsledkom ktorého sú napadnuté  rozhodnutia. Tvrdenie navrhovateľov, že\nnesplnomocnili Y. X. na zastupovanie v reštitučnom konaní a podľa ich názoru tak neboli\nsplnené podmienky podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), nie je podľa krajského\nsúdu dôvodom  opodstatňujúcim preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd\nvychádzal z názoru, že o neplatnosti právneho úkonu fyzickej osoby, t. j. napadnutej platnosti udeleného\nplnomocenstva pre zastupovanie v reštitučnom konaní, môže rozhodnúť jedine súd v riadnom civilnom\nkonaní a až do rozhodnutia súdu je správny orgán svojimi právoplatnými rozhodnutiami viazaný. S\npoukazom na § 7 ods. 1 a  § 80 písm. c) OSP uviedol, že otázku platnosti právnych úkonov posudzuje\nvšeobecný súd.\n\nNa základe uvedeného krajský súd prijal záver, že vzhľadom na predmet namietaného pochybenia\n(neplatnosť právneho úkonu - udelenia plnej moci na zastupovanie navrhovateľov v napadnutom\n\nsprávnom konaní), v tejto veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd o návrhu podľa tretej časti\npiatej hlavy OSP konať, a preto konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam odporcu zastavil.\n\nII.\n\nProti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia 1- 3 včas odvolanie a domáhali sa, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté uznesenie o zastavení konania, v spojení s napadnutými rozhodnutiami\nodporcu, č. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22.01.1999, č. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 07.04.1999 a č.\nOPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14.04.1999, zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si\nnavrhovatelia uplatnili náhradu trov konania.\n\nV odvolaní uviedli, že napadnuté rozhodnutia  navrhovateľom doručil A. A., predseda predstavenstva\npozemkového spoločenstva Urbár Šváby, a to dňa 07.06.2012 navrhovateľovi 1., dňa 20.06.2012\nnavrhovateľke 2. a dňa 21.06.2012 navrhovateľovi 3., pričom tieto rozhodnutia boli už opatrené\nvyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti. V tejto súvislosti navrhovatelia namietali, že predmetné\nrozhodnutia nemôžu byť právoplatné ani vykonateľné, keďže im - ako účastníkom konania neboli\ndoručené.\n\nPo doručení napadnutých rozhodnutí vyššie uvedeným spôsobom podali navrhovatelia proti týmto v\nzákonom stanovenej lehote návrh na ich preskúmanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP, pretože sami\nnávrh na začatie konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí nepodali, žiadnu osobu\nnesplnomocnili na ich zastupovanie pre toto konanie, a to ani Y. X., s ktorým právny predchodca odporcu\nkonal.\n\nNavrhovatelia namietali, že v preskúmavanom správnom konaní bol porušený postup podľa § 37 ods.\n2 zákona č. 330/1991 Zb., pretože splnomocnencovi Y. X. nebolo väčšinou podielnikov pozemkového\nspoločenstva udelené splnomocnenie na ich zastupovanie v reštitučnom konaní podľa zákona č.\n229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Práve naopak, navrhovatelia poukázali\nna skutočnosť, že sporné splnomocnenie podpísali aj osoby, ktoré neboli podielnikmi pozemkového\nspoločenstva, čo potvrdzuje aj 107 čestných prehlásení podielnikov (zo 148). Tieto boli prílohou podania\nich právneho zástupcu, JUDr. Ladislava Lukáča, zo dňa 10.11.2008, doručené odporcovi dňa 11.11.2008\na z ktorých vyplýva, že Y. X. nebol splnomocnený zastupovať záujmy podielnikov pozemkového\nspoločenstva. Na tieto tvrdenia navrhovateľov krajský súd neprihliadal. Navrhovatelia dali do pozornosti\nprávny názor uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo-\nKS 168/2004 zo dňa 01.03.2007 podľa ktorého, „bývalí členovia urbáru mohli poveriť svojho zástupcu\nna uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti v zmysle § 37 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb.\nToto poverenie však musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom osôb, ktoré  poverenie udelili a na aký\nkonkrétny právny úkon bolo udelené.“\n\nZároveň navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/39/2009-85 zo\ndňa 31.03.2009 v identickej veci, kedy krajský súd v uznesení prijal opačný záver, že Y. X. konal so\nžalovaným bez toho, aby tento preukázal, že je oprávnený konať.\n\nPreto sú navrhovatelia toho názoru, že bolo povinnosťou krajského súdu v predmetnej právnej veci konať\na meritórne rozhodnúť, keďže navrhovatelia v súlade so zákonom podali voči napadnutým rozhodnutiam\nodporcu návrh na ich preskúmanie.\n\nIII.\n\nOdporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd „odvolanie zamietol a už raz\nprávoplatné reštitučné rozhodnutia (na základe, ktorých sa už plnilo) potvrdil.“\n\nOdporca uviedol, že ak sa na jednej strane navrhovatelia domnievajú, že oni, resp. ich právni\npredchodcovia si reštitučný nárok podľa zákona o pôde neuplatnili a to ani prostredníctvom Y. X., ich\nprávo zaniklo a v takom prípade, ak majú potrebu vrátiť štátu to, čo od štátu v rámci predmetnej reštitúcie\ndostali, môžu tak urobiť.\n\nAk sa navrhovatelia na druhej strane domnievajú, že ich vlastníctvo k nevydanej časti pôvodnej\npozemkovoknižnej parcely mpč. 457/1 pôvodné k. ú. T., za ktorú bolo priznané právo na náhradu v\nzmysle § 16 zákona o pôde (rozhodnutie č. OPPaLH 99/92-13/S1), je zachované, svojho práva sa\nmôže domáhať prostredníctvom inštitútu zakotveného v § 80 písm. c) OSP (určovacou žalobou), keďže\nsa vlastnícke právo nepremlčuje bez ohľadu na rozhodnutia odporcu (§ 100 Občianskeho zákonníka).\nPodľa odporcu nie dňom právoplatnosti rozhodnutia odporcu č. OPPaLH 99/92-13/S1 sa konštituovalo\nvlastnícke právo štátu, štát nie týmto dňom nadobudol vlastníctvo k nevydanej časti mpč. 457/1, ale\nako odporca v predmetnom rozhodnutí skonštatoval, k prechodu vlastníctva k parcele mpč. 457/1 na\nštát z pôvodných vlastníkov došlo už v rozhodujúcom období (25.02.1948 -01.01.1990) podľa § 6\nods. 1 písm. d) zákona o pôde. Čo znamená, že štát nadobudol do vlastníctva parcelu mpč. 457/1\nešte v rozhodujúcom období, na základe zákona č. 81/1949 Zb. Ak sa týmto odvolaním navrhovatelia\ndomáhajú toho, aby im bolo vlastníctvo zachované k nevydanej časti parcely mpč. 457/1 pôvodné\nk. ú. T., ide o otázku určenia vlastníctva k tejto parcele, ktorú je možné podľa odporcu riešiť iba v\nrámci občianskoprávneho konania iniciovaného žalobou v zmysle citovaného § 80 OSP, a nie v rámci\nsprávneho súdnictva podľa piatej časti OSP.\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ide o uznesenie, proti\nktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 OSP v spojení s v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\n\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\n\nPodľa § 250m ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu.\n\nPodľa § 250m ods. 3 OSP účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a\nsprávny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne\norgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami\na inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,\nzúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc\na poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n\nPodľa § 3 ods. 5 vety prvej Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci.\n\nPodľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\n\nPodľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.\n\nPodľa § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa\nosobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely alebo\niné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych\npomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.\nAk nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou\nvydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na\nposkytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.\n\nPodľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov\nvyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)\nspoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov\nväčšiny podielov.\n\nZ obsahu opravného prostriedku a odvolania zhodne vyplýva základný dôvod napádania nezákonnosti\nrozhodnutí odporcu, a síce, spochybnenie splnenia podmienok na začatie preskúmavaného reštitučného\nkonania, ako i skutočnosť, že v priebehu reštitučného konania príslušný pozemkový úrad nekonal s\nnavrhovateľmi, o ktorých právach sa rozhodovalo v správnom konaní, ale s osobou, ktorá nemala\nudelenú plnú moc na podanie návrhu na začatie napadnutého reštitučného konania, ani na zastupovanie\nnavrhovateľov v tomto konaní.\n\nReštitučné konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. je ovládané dispozičnou zásadou, konanie o\npriznaní nároku na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam možno začať len na návrh oprávnených\nosôb. Pre prípad navrátenia vlastníctva k spoluvlastníckym podielom podielnikov v bývalých urbároch,\nkomposesorátoch a podobných pozemkových spoločenstvách (§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.),\nustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., z dôvodu hospodárnosti konania, stanovil podmienku\nna uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva\npodielnikov v pozemkových spoločenstvách, určiť oprávnenými osobami (spoluvlastníkmi) spoločného\nzástupcu (spoločných zástupcov) spolu s určením spôsobu jeho (ich) konania, pričom na toto je potrebný\nsúhlas majiteľov väčšiny podielov.\n\nUrčením spoločného zástupcu oprávnenými osobami podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.,\nza účelom uplatnenia nárokov jednotlivých podielnikov pozemkového spoločenstva podľa zákona č.\n229/1991 Zb., nezanikajú ich práva a povinnosti účastníkov konania v reštitučnom konaní, obzvlášť, ak\nsú ich prejavy vôle odlišné, resp. nekorešpondujú s obsahom plnej moci udelenej zvolenému zástupcovi\nväčšiny podielnikov pozemkového spoločenstva.\n\nZ obsahu súdneho spisu a odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,\nže krajský súd sa námietkami navrhovateľov, spochybňujúcimi splnenie podmienok na začatie\nreštitučného konania o ich nárokoch na vrátenie vlastníctva k pozemkovým podielom, t. j. samotného\nurčenia spoločného zástupcu väčšinou oprávnených osôb na konanie, nezaoberal. Taktiež ani z\nadministratívneho spisu nepreveril, akým spôsobom odporca skúmal splnenie podmienok na začatie\nreštitučného konania na základe uplatneného nároku splnomocneným zástupcom, prípadne, či v\npriebehu preskúmavaných konaní nebola zo strany jednotlivých účastníkov konania spochybnená ich\núčasť v konaní a prejav vôle smerujúci k začatiu reštitučného konania.\n\nNa základe tvrdení navrhovateľov ohľadne čestných prehlásení väčšiny majiteľov podielov predmetného\nurbáru o neudelení splnomocnenia Y. X. na zastupovanie záujmov podielnikov urbáru, ba dokonca,\nohľadne podpisu sporného splnomocnenia aj neoprávnenými osobami, bolo potrebné sa zamerať na\nskúmanie, čí správny orgán konal so všetkými účastníkmi napádaných reštitučných konaní. Taktiež bolo\npotrebné preveriť, či boli následne napadnuté rozhodnutia doručené všetkým účastníkom reštitučného\nkonania.\n\nOtázku splnenia podmienok na začatie napadnutých reštitučných konaní bol v prvom rade povinný\nriešiť odporca a v závislosti od charakteru námietok spochybňujúcich pravosť alebo platnosť udeleného\nsplnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov ako oprávnených osôb podľa zákona 229/1991 Zb.,\n\nurčiť prostriedky dokazovania na odstránenie uvedeného spochybnenia okruhu účastníkov v reštitučnom\nkonaní, prípadne konanie prerušiť do rozhodnutia súdu o určenie platnosti právneho úkonu -\nspochybňovanej plnej moci.\n\nZa daných okolností nie je namieste, bez preverenia postupu správneho orgánu, odmietnuť súdnu\nochranu navrhovateľom opravného prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti OSP, spochybňujúcim\nsvoju účasť v preskúmavanom správnom konaní upravujúcom ich práva, s odkázaním ich\ns nápravou na podanie návrhu v občianskom súdnom konaní. V rámci súdneho prieskumu\nzákonnosti administratívnych rozhodnutí správnych orgánov a ich procesných postupov, je odstránenie\nnezákonného stavu prvoradá požiadavka. Preto nemožno vyriešenie právnej otázky platnosti právneho\núkonu, ako podmienky na začatie preskúmavaného správneho konania, pokiaľ spočívala i v nesprávnom\npostupe správneho orgánu, presúvať na konanie v občianskom súdnom konaní bez toho, aby sa prioritne\nneodstránila nezákonnosť napádaného administratívneho postupu alebo rozhodnutia.\n\nKrajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 OSP s odkazom na uplatnenie\nurčovacej žaloby o platnosť právneho úkonu podľa § 80 písm. c) OSP vo vzťahu k namietanému\nporušeniu zákonnosti postupu právneho predchodcu odporcu pri vydávaní napadnutých rozhodnutí.\nTýmto postupom krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, svojím postupom zároveň odňal právo na súdny\nproces a súdnu ochranu tým účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť\núčastníkom preskúmavacieho súdneho konania zaručuje ustanovenie § 250m ods. 3 OSP a teda im\nodňal možnosť konať pred súdom.\n\nNajvyšší súd dáva tiež krajskému súdu do pozornosti konanie vedené na Krajskom súde v Prešove  pod\nsp. značkou 4S/37/2012, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti totožných rozhodnutí odporcu\nako v tejto veci. Právny zástupca navrhovateľov predložil v odvolacom konaní do spisu súdu uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. značka 1Sžr/138/2013 zo dňa 12. augusta 2014, ktorým bolo rozhodnuté vo\nveci odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/37/2012-58. V tejto súvislosti bude\npotrebné, aby sa krajský súd vysporiadal  s otázkou  účastníctva konania podľa §250m ods.3 OSP.\nNásledne bude potrebné zaoberať sa aj otázkou splnenia podmienok na začatie konania v tejto veci.\nÚlohou súdu bude vysporiadať sa i s otázkou, či v jednej z týchto dvoch vecí vedených na Krajskom\nsúde v Prešove, nepôjde i o procesnú prekážku už začatej veci, keďže je tu teoreticky predpoklad dvoch\nkonaní - s rovnakými účastníkmi (§250m ods. 3 OSP) a i o rovnakom predmete súdneho prieskumu\n(totožné rozhodnutia). Uvedené vyrieši krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu v konaní\nvedenom na Krajskom súde v Prešove sp. značka 4S/37/2012. V prvom rade je však potrebné zaoberať\nsa i otázkou, či bol opravný prostriedok podaný v lehote podľa § 250m ods. 2 OSP.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov podľa § 221\nods. 1 písm. f) a písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v rámci ktorého bude\nmusieť najprv preskúmať splnenie procesných podmienok na začatie konania o opravnom prostriedku\na ak budú tieto splnené, bude jeho úlohou vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí vyššie\nnaznačeným spôsobom a podľa zisteného skutkového stavu veci, o podanom opravnom prostriedku\nrozhodne.\n\nO trovách tohto odvolacieho konania rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 OSP\nv spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}