{"guid": "f45a8378-f28a-4482-850d-18d96c639862:728e5e66-dd10-4979-a256-861b01f01880", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1", "spisova_znacka": "8Sžf/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/13/2013 z 20. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2014, sp. zn. 8Sžf/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1", "identifikacne_cislo": "8012200430", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/728e5e66-dd10-4979-a256-861b01f01880", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/13/2013\n8012200430\n20. 02. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200430.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: ENVIRON\nSERVIS, s.r.o., Prešovská 540/22, Vranov nad Topľou, IČO: 36 456 667, zastúpeného AK NOVIKMEC\ns.r.o., Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO 36 868 701, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1020505/1/453543/2012 zo dňa 16. marca 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1S/53/2012 - 49 zo dňa 21. novembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2012 - 49 zo dňa 21.\nnovembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1020505/1/453543/2012 zo dňa 16. marca\n2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 404,95 € z titulu trov právneho\nzastúpenia a 66 € z titulu zaplateného súdneho poplatku, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020505/1/453543/2012 zo dňa 16. marca 2012,\nktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/58511/2011/\nHud zo dňa 16. decembra 2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o správe daní\") vyrubil rozdiel z dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 4589,45 €.\nKrajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku týkajúcu sa nedostatkov v postupe žalovaného pri\npreskúmavaní rozhodnutia správcu dane. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a administratívneho\nspisu je nepochybné, že správca dane v rámci daňovej kontroly získanými dôkazmi spochybnil samotnú\nrealizáciu prác fakturovaných dodávateľom ROMSTAV s.r.o. a jeho subdodávateľa KAMEX SK s.r.o. Dňa\n15. februára 2011 vykonal správca dane u daňového subjektu ROMSTAV s.r.o. miestne zisťovanie, v\nrámci ktorého sa konateľ spoločnosti U. M. vyjadril, že výkopové práce boli realizované subdodávateľsky\nspoločnosťou KAMEX SK s.r.o., jeho vlastnými zamestnancami na termináli Slovnaft Dolný Hričov.\nSpoločnosť KAMEX SK s.r.o. o tom vyhotovila faktúry č. 2501020103385 a č. 251020103386 zo dňa\n25. októbra 2010. Na základe dožiadania správcu dane vykonal Daňový úrad Prešov I. výsluch svedka\nL. P., konateľa spoločnosti KAMEX SK s.r.o., ktorý na pojednávaní dňa 12. augusta 2011 uviedol, že\npredmetná spoločnosť v roku 2010 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, ani nezamestnávala\nžiadneho zamestnanca. Daňový subjekt ROMSTAV s.r.o. ani jeho konateľa U. M. nepozná. Faktúry\n\nzo dňa 25. októbra 2011 pre spoločnosť ROMSTAV s.r.o. nikdy nevystavil a nie je na nich ani jeho\npodpis. Správca dane na základe žalobcom predložených dôkazov - evidencie vstupu zamestnancov\ndo areálu Dolný Hričov vykonal aj šetrenie v príslušných pobočkách Sociálnej poisťovne, kde zistil, že\nspoločnosť ROMSTAV s.r.o. v období od 8. júla 2010 do 30. novembra 2011 bola evidovaná v evidencii\nzamestnávateľov a zamestnávala za toto obdobie jedného zamestnanca - dohodára I. M.. Spoločnosť\nKAMEX SK s.r.o. za obdobie IV. štvrťroka nebola prihlásená do registra zamestnávateľov. Lustráciou\nevidencie vstupu zamestnancov do areálu Dolný Hričov bolo zistené, že identifikované osoby v období\nIII. a IV. štvrťroka 2010 neboli zamestnancami ROMSTAV s.r.o., ani neboli nikde zamestnaní (odpoveď\nSociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 28. novembra 2011). Na základe týchto\nvykonaných dôkazov bolo preukázané, že výkopové práce, ktoré boli predmetom fakturácie nemohli\nbyť vykonané dodávateľom ROMSTAV s.r.o., ani jeho subdodávateľom KAMEX SK s.r.o. predloženie\nsamotnej faktúry, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti nezaručuje platiteľovi dane automaticky právo\nna uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Faktúra, na základe ktorej sa uplatňuje odpočítanie dane,\nmusí odrážať reálne skutočnosti podložené jednoznačnými dôkazmi. Iba daňové subjekty, ktoré sú\npriamo zainteresované v zmluvnom vzťahu môžu posúdiť aké dôkazy je potrebné zabezpečiť, aby\nnedošlo k jeho minimálnemu spochybneniu.\nOhľadne namietaných procesných pochybení krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva,\nže dňa 15. februára 2011 bolo správcom dane vykonané miestne zisťovanie, kde v rámci toho\npodával okrem iného vysvetlenie konateľ spoločnosti ROMSTAV s.r.o. U. M.. Dňa 12. augusta 2011 bol\ndožiadaným Daňovým úradom Prešov I. vypočutý ako svedok L. P., konateľ spoločnosti KAMEX SK\ns.r.o. Žalobca nebol oboznámený so skutočnosťou, že dňa 12. augusta 2011 bude ako svedok vypočutý\nL. P. a nebol z toho dôvodu prítomný na ústnom pojednávaní, kde by mohol využiť právo klásť svedkovi\notázky. V tomto smere správca dane resp. dožiadaný daňový úrad procesne pochybil a postupoval v\nrozpore s § 15 ods. 5 písm. e/ zák. o správe daní.\nV prípade vypočutia U. M., konateľa spoločnosti ROMSTAV s.r.o. dňa 15. februára 2010 ako je zrejmé\nzo zápisnice, išlo o úkon miestneho zisťovania podľa § 14 zák. o správe daní, z ktorého okrem iného\nvyplýva, že daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky\nprimerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať\npotrebné vysvetlenia (§ 14 ods. 5 zák. o správe daní). Konateľ spoločnosti ROMSTAV s.r.o. U. M. podával\nv rámci miestneho zisťovania správcovi dane vyjadrenie, a preto ani správca dane nebol povinný o\ntomto úkone žalobcu informovať a umožniť mu, aby bol prítomný pri jeho vykonaní. Žalobca návrhy na\nvykonanie výsluchu U. M. a L. P. v priebehu daňového konania nenavrhoval.\nAj napriek tomu, že v konaní pred správnym orgánom sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia, krajský súd napadnuté rozhodnutie nezrušil, keď bol toho názoru poukazujúc\nna judikatúru tunajšieho súdu (R 122/2003), že prípadným zrušením rozhodnutia by sa iba zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré by nemohli privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre\nžalobcu. Potvrdilo to aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, kedy na otázku súdu,\nčo môže ovplyvniť z doterajšieho dokazovania vykonanie výsluchu U. M. a L. P. uviedol, že u U. M. by\nmohlo dôjsť k objasneniu, či jeho konanie v rámci tohto obchodného vzťahu bolo úmyselné alebo nie.\nPokiaľ ide o L. P., túto osobu žalobca nepozná a nevie aké otázky by mu kládol.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.\nUviedol, že U. M. ako konateľ spoločnosti ROMSTAV s.r.o. zabezpečil pracovníkov podľa požiadaviek\nžalobcu, ktorí boli dopravení na miesto vykonávania prác - terminál Dolný Hričov. Keďže sa jednalo o\nvykonávanie prác v objekte Slovnaftu, kde platia sprísnené podmienky pre vstup a vykonávané činnosti,\nvždy pred začatím prác boli vydané povolenia kompetentnej osoby spoločnosti Slovnaft pre konkrétne\nosoby. Všetci pracovníci, ktorí sa na vykonávaní prác zúčastnili, boli poučení o zásadách bezpečnosti\npri práci a poučenie a svoj vstup na jednotlivých povoleniach aj vlastnoručne podpísali. Tieto osoby vždy\nvo vzťahu k žalobcovi vystupovali ako pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o., pričom o vykonávaní\nprác boli vedené záznamy v stavebnom denníku. Voči žalobcovi vystupovala ako obchodný partner\nspoločnosť ROMSTAV s.r.o., žiadna spoločnosť KAMEX SK, s.r.o. a ňou vykonávaná činnosť nebola\nžalobcovi známa. Skutočnosť, či daňové subjekty ROMSTAV s.r.o. a KAMEX SK, s.r.o. zamestnávali\nv období IV. štvrťroka nejakých zamestnancov nemôže mať rozhodujúcu úlohu pri posúdení toho, kto\n\npráce vykonal. Nie je možné, aby tvrdenie, podľa všetkého nedôveryhodnej osoby a jediné zistenie o\nneexistencii zamestnancov, prevážilo nad tvrdeniami, písomnými dôkazmi a preukázateľne vykonanými\nprácami.\nŽalobca namietal, že žalovaný ako ani krajský súd nezaujali stanovisko k právnym materiálom citovaným\nv žalobe. Nie je zrejmé, prečo správca dane nevykonal konfrontáciu medzi zástupcom žalobcu a U. M.,\nako aj L. P. a U. M., prečo nepočkal na skončenie trestného konania, na ktoré sám podával podnet alebo\nsa neoboznámil s priebehom a zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. Z napadnutého rozsudku\nnie je zrejmé ani to, z akých dôvodov sa týmito skutočnosťami nezaoberal ani krajský súd. Správca dane\nporušil zákonné ustanovenia, pokiaľ o výsluchu L. P. vopred neupovedomil daňový subjekt a neumožnil\njeho zástupcovi sa výsluchu zúčastniť. Daňový subjekt by mal možnosť priamo položiť otázku p. P. a\npreukázať svoje tvrdenia alebo vyvrátiť tvrdenia U. M.. Aj napriek nezrovnalostiam vo výpovedi L. P. a\nzáznamu z miestneho zisťovania U. M., nebola vykonaná konfrontácia medzi nimi.\nRovnako pri výsluchu U. M. bol zák. o správe daní obídený, keď bolo vykonané miestne zisťovanie.\nPokiaľ krajský súd nepovažoval túto vadu za takú, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia,\ntýmto postupom bolo umožnené zhojenie nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým zásah do práv\ndaňového subjektu. Krajský súd nebol zo svojej pozície oprávnený prejudikovať, aké skutočnosti by bolo\nmožné zistiť alebo sa od nich odvíjať a najmä predpokladať, ako by následne rozhodli daňové orgány.\nŽalobca tiež uviedol, že skutočnosť, či práce boli vykonávané zamestnancami spoločnosti ROMSTAV\ns.r.o. riadne prihlásenými a evidovanými v Sociálnej poisťovni alebo osobami pre spoločnosť ROMSTAV\ns.r.o. „načierno\", pri ktorých spoločnosť ROMSTAV s.r.o. pracovníkov neprihlásila, neodviedla za nich\ndaň a povinné sociálne a zdravotné odvody, nemôže byť podstatnou skutočnosťou, pre posúdenie\ndodania služieb pre žalobcu. Tieto skutočnosti len vypovedajú o porušení zákonných povinností\nspoločnosťou ROMSTAV s.r.o. Žalobca nemôže byť braný na zodpovednosť za svojho obchodného\npartnera. Je otázne, či by správca dane dodanie prác uznal a rozdiel dane nevyrubil, pokiaľ by\nspoločnosť ROMSTAV s.r.o. alebo KAMEX SK s.r.o. mali osoby, ktoré práce vykonali, riadne zamestnané\na evidované v Sociálnej poisťovni. Žalobca poukázal, že pre štát je výhodnejšie vyrubiť rozdiel dane\npre subjekt, ktorý riadne vykonáva podnikateľskú činnosť, má príjmy a vlastní majetok, pretože tento je\nschopný rozdiel dane zaplatiť, ako uplatňovať zaplatenie dane od subjektu, ktorý už má iného spoločníka\na konateľa, so správcom dane nekomunikuje, nemá príjmy a nič nevlastní.\nŽalobca v súvislosti s vlastným dôkazným bremenom poukázal na závery vyplývajúce z rozsudkov\ntunajšieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010. Mal za to, že predložil všetky dokumenty, ktoré\ndostatočne preukazovali dodanie služieb. Správca dane sa nezaoberal vyjadrením k protokolu, inak by\nzistil, že obdobné prípady už boli riešené Ústavným súdom SR a Súdnym dvorom EÚ. Nie je zrejmé,\nakú daňovú povinnosť vo vzťahu k svojmu dodávateľovi žalobca porušil. Splnil všetky povinnosti, ktoré\nje možné od neho v normálnom obchodnom styku požadovať, vie podložiť a preukázať, u koho si práce\nobjednal, kto mu faktúru vystavil, komu za práce zaplatil, vie preukázať, že práce boli vykonané, ktorými\nosobami, dátum a čas ich vykonania a kontrolovania vykonávaných prác. Práce boli následne ďalej\ndodané odberateľovi žalobcu.\nŽalovaný sa dopustil závažných procesných pochybení, pokiaľ neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na\nmiestnom zisťovaní a vypočutí U. M. a neuskutočnil výsluch tohto svedka, ktorého výpoveď bola\nzákladným podkladom k vydaniu platobného výmeru. Žalobca nebol upovedomený ani o výsluchu L. P..\nZároveň v celom konaní nedošlo ku konfrontácii medzi žalobcom a svedkom P. resp. medzi svedkami za\núčelom odstránenia rozporov v ich výpovediach. Žalobca nemal možnosť sa bezprostredne vyjadrovať\nk tvrdeniam svedkov, resp. nemal možnosť im klásť otázky, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti\nzbraní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 3Sžf/81/2008, 3Sžf/35/2009,\n5Sžf/5/2009 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2010.\nĎalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, pričom\npoukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 6Sžf/32/2010. Krajský súd sa nezaoberal žalobnou\nargumentáciou žalobcu, a to najmä vo vzťahu k tam uvádzaným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.\n5Sžf/37/2010, 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010 a rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 Recolta Recycling.\nKrajský súd sa nezaoberal namietanými procesnými pochybeniami vo vykonanom dokazovaní.\n\nSprávca dane nezistil dostatočne skutkový stav, keď zisťoval, či spoločnosti ROMSTAV s.r.o. a KAMEX\nSK s.r.o. mali zamestnancov, ktorí by práce vykonali, ale nevypočul osoby, ktoré práce vykonali. Pre\nsprávne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, kto boli osoby vykonávajúce práce, kto ich na akciu vyslal,\nči im niekto vyplácal za prácu odplatu a pod. Týmito skutočnosťami sa daňové orgány nezaoberali, zo\nstrany žalobcu boli tieto osoby brané ako pracovníci dodávateľa, na zisťovanie, či sú skutočne jeho\nzamestnancami nebol oprávnený. Žalobca mal za to, že správca dane mal vyčkať na výsledok trestného\nkonania, na začatie ktorého dal podnet, v ktorom konaní boli vypočúvaní pracovníci zúčastnení na\nvýkone prác pre žalobcu. Správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami dokazovania\na jeho záver o nedodaní stavebných prác spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. bol vyvodený iba na základe\nsubjektívnych úsudkov. Žalobca nemôže byť sankcionovaný za nedisciplinovanosť iného daňového\nsubjektu, ktorého postup alebo daňová a účtovná evidencia nezodpovedala skutočnosti. V procese\ndokazovania nebol vykonaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery správcu dane.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdiť.\nUviedol, že je na odvolacom súde, aby hodnotil splnenie zákonných požiadaviek na formálnu\nstránku rozsudku a jej vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. Napadnutý rozsudok nepovažoval za\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Za rozhodujúce považoval vysporiadanie sa s kľúčovou\notázkou, a to či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie DPH a či splnil na realizáciu tohto práva zákonné\npodmienky. Žalobca nepreukázal, že ním deklarovaný zdaniteľný obchod realizovala firma ROMSTAV\ns.r.o., a preto správca dane odpočítanie dane neuznal. Bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať len s\ntými námietkami, ktoré mali pre vec podstatný význam. Prvostupňový súd sa s námietkami žalobcu\nvysporiadal spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá judikatúre.\nŽalovaný ďalej uviedol, že zrušenie rozhodnutia z dôvodu neprítomnosti žalobcu na ústnom pojednávaní\nso svedkom Júliusom P. by nemohlo privodiť iné vecné, či výhodnejšie rozhodnutie. Na tomto ústnom\npojednávaní by s určitosťou, aj napriek prítomnosti odvolateľa, nebol preukázaný opak dôležitých\nskutkových zistení správcu dane. Svedok U. M. nebol ustanovený za svedka, bolo vykonané miestne\nzisťovanie, o ktorom úkone nebol správca dane povinný daňový subjekt informovať. Správca dane sám\nrozhoduje, aký dôkaz vykoná a aký nie, čo platí aj o vykonaní konfrontácie medzi svedkami.\nOhľadne rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný preukázať splnenie\nprávnych predpokladov pre odpočítanie dane. Keď žalobca disponoval faktúrou v zmysle § 51 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v\ntexte rozsudku len „zák. o DPH\"), dostal iba zákonnú možnosť uplatniť právo na odpočítanie dane,\nčo však neznamená, že predloženie faktúry stačí na to, aby splnil zákonné podmienky možnosti daň\nodpočítať. Aplikáciou názoru žalobcu by došlo k nezákonnému zúženiu rozsahu dôkazného bremena\npri uplatnení nároku podľa § 49 ods. písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zák. o DPH do tej miery, že\nby sa v podstate od neho nepožadovalo dôsledné plnenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 8 zák. o\nspráve daní. Rovnako by sa zasiahlo do aplikácie zásady materiálnej pravdy premietnutej do povinnosti\nsprávcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a posudzovania právnych\núkonov vždy podľa skutočného obsahu. Žalobca sa dotkol iba časti rozsahu svojho dôkazného bremena,\nnepreukazoval však aj vierohodnosť predložených dokladov. Reálnosť uskutočnenia deklarovaného\nzdaniteľného obchodu preukázaná nebola. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať skutočného\nvykonávateľa stavebných prác, ale zisťovať skutkový stav vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok\nna odpočítanie dane.\nPokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-439/04 Recolta Recycling, tento na danú\nvec nemožno aplikovať, keďže nebolo nesporne preukázané dodanie tovaru a rovnako nevyplýva, že\nby bolo orgánmi činnými v trestnom konaní právoplatne zistené podvodné konanie v rámci reťazca. Pre\nsprávcu dane nie je prípustné, aby si urobil úsudok, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 20. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 15 ods. 5 písm. d/, e/ zák. o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť\ndo zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou\nkontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu a klásť svedkom a znalcom otázky pri\nústnom pojednávaní.\nPodľa § 29 ods. 2 zák. o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových\nsubjektov.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nZ obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného č. 1020505/1/453543/2012 zo dňa 16. marca 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/58511/2011/Hud zo dňa 16. decembra 2011,\nktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. o správe daní vyrubil rozdiel z dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 4589,45 €, keďže dodávateľ uvedený na žalobcom\npredložených faktúrach ani jeho tvrdený subdodávateľ dodanie služieb nevykonali, a teda žalobca\nporušil § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie\ndane z faktúr za dodanie služieb daňovým subjektom, ktorý práce nevykonal, teda zdaniteľné plnenie\nneuskutočnil, a preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nv sume 4589,45 €.\nNajvyšší súd sa nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku prvostupňového súdu týkajúceho sa\nhodnotenia procesných pochybení v priebehu daňovej kontroly, keď aj napriek tomu, že krajský súd\nkonštatoval výskyt vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, považoval za nedôvodné\nrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.\nZákladnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je v zmysle § 29 ods. 2 zák. o správe\ndaní uplatniť zásadu prejednávaciu, tzn. aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti čo najúplnejšie s tým, že nikto nemôže viazať\nsprávcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých\nalebo očakávaných žalobcom ako daňovým subjektom. Avšak na druhej strane nesmie správca\ndane opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach počas daňového\ndokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatého\ndaňového rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.), nakoľko práve výpovede p. M. a p. P. je potrebné\npovažovať za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu a žalobcovi resp. jeho zástupcovi malo byť\numožnené v súvislosti s nimi uplatniť svoje procesné oprávnenia.\nOhľadne vykonaného miestneho zisťovania je potrebné uviesť, že zo zápisnice o tomto úkone zo dňa\n15. februára 2011 vyplýva, že zamestnanci správcu dane sa dostavili do sídla spoločnosti ROMSTAV\n\ns.r.o. dňa 8. februára 2011, kde sa však nikto nenachádzal, a preto nechali konateľovi U. M. predvolanie\nna daňový úrad na 14. februára 2011. Z uvedeného je nepochybné, že U. M. nepodával vysvetlenie\npočas miestneho zisťovania, keďže vtedy sa v mieste sídla spoločnosti ROMSTAV s.r.o. nezdržiaval, ale\naž následne po vykonanom miestnom zisťovaní sa dostavil na daňový úrad, ktorý úkon bolo potrebné\nhodnotiť ako svedeckú výpoveď.\nSkutočnosť, že správca dane svojim postupom neumožnil žalobcovi resp. jeho zástupcovi uplatniť v\npriebehu daňovej kontroly uplatniť náležité procesné práva, nemožno považovať za takú, ktorá by\nnemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo napokon nespochybnil ani krajský súd. Žalobcovi\nnáležala voľba spôsobu a rozsahu využitia svojich zákonných oprávnení.\nŽalobca už v priebehu konania pred daňovými orgánmi poukazoval v súvislosti s právnym posúdením\nveci na judikatúru tunajšieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011) a judikatúru\nSúdneho dvora EÚ (rozsudok v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling C- 439/04 a C-440/04 zo\ndňa 6. júla 2006), bude teda úlohou správnych orgánov sa s touto argumentáciou náležite vysporiadať,\nčo doteraz splnené nebolo.\nPokiaľ sa žalovaný až vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril, že rozsudok vo veciach Kittel a Recolta Recycling\nnie je aplikovateľný, nakoľko nebolo nesporne preukázané dodanie tovaru, takýto záver je v rozpore s\nobsahom administratívneho spisu a hodnotením skutkového stavu správcom dane, keď tento dospel k\nzáveru, že práce boli vykonané tak, ako to deklaroval žalobca, dokonca že robotníkov organizoval U.\nM. ako fyzická osoba.\nV súvislosti s právoplatným zistením podvodného konania v rámci reťazca, z dotknutého rozsudku\nsúdneho dvora nevyplýva, že tam riešený skutkový stav by mal podklad v právoplatných rozhodnutiach\norgánov činných v trestnom konaní, keď k záveru o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, teda nie o\nspáchaní trestného činu alebo priestupku, dospeli práve daňové orgány (bod 10 uvedeného rozsudku).\nPodľa názoru najvyššieho súdu sa má jednať o podvodné uplatňovanie práva resp. zneužitie práva v\nrovine daňového práva, ktoré nemusí mať nevyhnutne charakter trestného činu.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné postupom podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmeniť, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, pre existenciu vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov\nrozhodnutia.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 404,95\n€ z titulu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby so zodpovedajúcimi režijnými paušálmi\n{prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (127,16 € + 7,63 €), písomné podanie\nna súd vo veci samej - žaloba (127,16 € + 7,63 €), písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie\n(v žalobcom nesprávne uplatnenej sume 60,07 € + 7,81 €) zvýšenú o DPH}. Ďalej najvyšší súd priznal\naj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 € za podanú žalobu (č. l. 42).\nNebola priznaná náhrada za súdny poplatok za podanie odvolania, keďže tento poplatok zaplatený\nnebol.\nŽalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v D., X.,\nč. ú. XXXXXXXX/XXXX v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/53/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}