{"guid": "300737d6-3ebd-4160-afcf-fbc6b760b1d8:0a76bac2-e980-4c39-bf01-0c5671c161fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1", "spisova_znacka": "10Sžr/173/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/173/2013 z 12. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2014, sp. zn. 10Sžr/173/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1", "identifikacne_cislo": "8012200419", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a76bac2-e980-4c39-bf01-0c5671c161fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/173/2013\n8012200419\n12. 11. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nA., zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Hnátom, so sídlom Prešove, Tkáčska 2, 2/ Astiro, s.r.o.,\nKúpeľná 6663/6, Prešov, IČO: 36 474 941, proti odporcovi Okresný úrad Humenné (predtým Obvodný\npozemkový úrad Humenné), so sídlom Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, za účasti: 1/ Jozef Greš,\nsplnomocnený zástupca oprávnených osôb, bytom Hankovce 82, 2/ Ing. Juraj Zvalčák, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu Spoločnosti poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce, 3/ Polagro,\nspol. s r.o., Koškovce 149, IČO: 36 465 453, 4/ Ing. V. V., bytom O., 5/ F. B., bytom L., 6/ P. V., bytom F., 7/\nT. B., bytom A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012\nv znení opravy č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012, konajúc o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-67 zo dňa 21. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-67 zo dňa 21.\nfebruára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65LJ zo dňa 29.02.2012 v znení opravy č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012, ktorým sa rozhodlo\no návrhu oprávnených osôb zastúpených na základe splnomocnenia Jozefom Grešom, proti povinnej\nosobe Spoločnosti poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce v konkurze tak, že im ako\noprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) navrátil\nvlastníctvo vo výmere a k pozemkom v kat. úz. O. presne špecifikovaným vo výroku preskúmavaného\nrozhodnutia, lebo spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d) a o) reštitučného zákona, keďže boli odňaté\nbez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku\nbývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len zákon č. 81/1949\nZb.) a prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva (JRD) Hankovce dňom jeho vzniku t.j.\n01.02.1960, ktoré bolo zlúčené do JRD Krosna Koškovce, ktorého právnym nástupcom je Spoločnosť\npoľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce, toho času v konkurze.\nV odôvodnení rozsudku sa krajský súd zaoberal najmä námietkami navrhovateľov. K splneniu\npodmienok uvedených v § 1 reštitučného zákona a námietke, že si oprávnené osoby uplatnili reštitučný\nnárok podľa zákona č. 229/1991 Z. z. uviedol, že rozhodnutím zo dňa 01.04.1996 správny orgán\nnepriznal oprávneným osobám vlastnícke právo k pozemku, lebo nepredložil listinné dôkazy, a teda\nvlastníctvo nebolo vydané, čím došlo k splneniu podmienok uvedených v § 1 reštitučného zákona. K\nnámietke, že Jozef Greš nebol oprávnený uplatniť reštitučný nárok za oprávnené osoby v predmetnom\nkonaní, krajský súd poukázal na listiny (plnomocenstvo 337 osôb, doplňujúci zoznam údajov k\nplnomocenstvu, ďalšie plnomocenstvo a iné) nachádzajúce sa v administratívnom spise z ktorých\nnemal dôvodné pochybnosti o oprávnení splnomocnenca podať spomínaný návrh. Podľa krajského\n\nsúdu odporca taktiež nepochybil, ak po neúspešnom pátraní po zozname bývalých urbarialistov obce\nHankovce a výške ich podielov vychádzal z čestného vyhlásenia občanov obce Hankovce, pretože\ntakýto postup zákon nevylučuje, naopak správny poriadok umožňuje správnemu orgánu vychádzať\nz čestného vyhlásenia podľa § 39 Správneho poriadku. Ďalej krajský súd uvádza, že dôvodom\nnezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť navrhovateľmi namietaná dĺžka konania,\npretože takýto dôvod nezákonnosti OSP nepozná. Ohľadom námietky, že správny orgán pokračoval v\nkonaní aj napriek tomu, že konanie prerušil za účelom doplnenia podania predpísanými náležitosťami a\nv stanovenej lehote (do 01.10.2007) neboli odstránené vady podania krajský súd tvrdí, že splnomocnený\nzástupca predložil správnemu orgánu dňa 27.09.2007 41 príloh, následkom čoho správny orgán\npokračoval ďalej v správnom konaní. Navyše navrhovateľ nekonkretizoval, ktoré vady odstránené neboli.\nChyba pri výmere parcely (z 25 137 m2 na 251 377 m2) na č. l. 13 preskúmavaného rozhodnutia\nbola opravená opravou zo dňa 24.05.2012. Aj vo vzťahu k definícii povinnej osoby či blokačnému\nustanoveniu § 4 ods. 2 reštitučného zákona sa krajský súd stotožnil s odôvodnením preskúmavaného\nrozhodnutia. Povinná osoba - Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce v konkurze,\nktorá mala predmetnú nehnuteľnosť ku dňu účinnosti reštitučného zákona vo vlastníctve, bola povinná až\ndo navrátenia vlastníctva k pozemku oprávneným osobám nakladať s nehnuteľnosťou so starostlivosťou\nriadneho hospodára a nemohla ju previesť. Takýto úkon je neplatný. Absolútna neplatnosť právneho\núkonu nastáva priamo zo zákona bez toho, aby o nej musel rozhodovať súd, a pôsobí od začiatku voči\nkaždému. Z uvedených dôvodov je absolútne neplatná kúpna zmluva zo dňa 16.09.2004 aj kúpne zmluvy\nzo dňa 25.10.2005 a 13.01.2006. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať\nprávne normy v súlade s ústavou a v súlade s medzinárodnými zmluvami garantovanými základné práva\na slobody. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou, že v prípade kolízie dvoch ústavných princípov princípu právnej istoty a princípu zákonnosti bolo v danom prípade potrebné uprednostniť princíp právnej\nistoty.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v prvom rade odvolanie zo dňa 03.05.2013, v\nktorom uviedol, že si kupoval sporný pozemok v dobrej viere, že tento bol vedený na liste vlastníctva\nna predávajúceho, rovnako mu neboli známe akékoľvek obmedzenia týkajúce sa nakladania s\nnehnuteľnosťou, resp. správne konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na spochybnenie vlastníctva\npredávajúceho. Namietal aj zákonnosť rozsudku, lebo krajský súd uprednostnil princíp právnej istoty\nv prospech tretích osôb pred princípom zákonnosti. Pritom súdy v rámci správneho súdnictva\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd nebral do úvahy ani právnu istotu\nterajšieho vlastníka, ktorý nadobudol dotknuté nehnuteľnosti na základe rozhodnutí o povolení vkladu\nvlastníckeho práva vydaných štátnymi orgánmi. Ďalej spochybnil zoznam 82 pôvodných vlastníkov\nz ktorých oprávnené osoby odvodzovali svoje nároky, lebo zoznam bol vyhotovený len na základe\nčestného vyhlásenia štyroch osôb, ktoré mali vedomosť aj o výške podielov napriek tomu, že v archívoch\nsa nenašiel žiaden doklad o urbárnikov, respektíve členoch spoločenstva obce Hankovce. Krajský súd\nako aj správny orgán nezobrali do úvahy, že niektoré oprávnené osoby už o vydanie nehnuteľnosti\npodľa zákona č. 229/1991 Z.z. žiadali, avšak ich nároky boli zamietnuté, a preto nespĺňajú podmienky\npodľa § 1 reštitučného zákona. Taktiež poukázal aj na to, že v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona\nnie je povinnou osobou, keďže ku dňu účinnosti zákona nemá právo správy alebo hospodárenia k\npozemku vo vlastníctve SR ani nie je poľnohospodárskym družstvom. Navrhol preto odvolaciemu súdu,\naby rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti\nmu vec na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v druhom rade odvolanie zo dňa 06.05.2013 dôvodiac,\nže (a) nárok si uplatnili osoby, ktoré si neúspešne nárokovali dotknuté pozemky aj podľa zákona č.\n229/1991 Zb., a preto nemožno postupovať podľa reštitučného zákona; (b) údajný splnomocnenec\nJozef Greš nebol platne splnomocnený na konanie z dôvodu nedostatkov zákonných náležitostí\nplnomocenstva a písomného právneho úkonu; (c) nebol preukázaný skutočný okruh oprávnených osôb\n- bývalých spoluvlastníkov urbariátu nespochybniteľnými dôkazmi; (d) žiadosť údajných oprávnených\nosôb neobsahuje zákonné náležitosti, a tieto neboli odstránené v stanovenej lehote, a preto malo byť\nkonanie zastavené; (e) súčasný vlastník nie je povinnou osobou podľa reštitučného zákona, a preto\npodľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona nemožno pozemok vydať a konanie sa malo zastaviť; (f) údajné\noprávnené osoby neboli úspešné ani v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty z dôvodu, že nimi\npredložené plnomocenstvo nespĺňa zákonné náležitosti, pričom ide o to isté plnomocenstvo, ktoré sa\nnachádza v správnom spise, a preto bolo potrebné konanie zastaviť; (g) prvotná kúpna zmluva, ktorou\ndošlo k prevodu vlastníctva sa spravuje zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorý je lex specialis, v zmysle\n\nktorého je kúpna zmluva platná a uzatvorená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\nKS Košice, ktoré už nemožno zrušiť. Z týchto dôvodov žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.09.2013 uvádza, že reštitučný zákon je zákon\nreštitučného charakteru, ktorého cieľom je zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd ku\nktorým došlo v zákone stanovenom období. Poukazuje na § 4 ods. 1 a ods. 2 reštitučného zákona,\npričom tvrdí, že povinná osoba (poľnohospodárske družstvo) je povinná s pozemkami až do navrátenia\nvlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom\nnemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti citovaného zákona do vlastníctva iného (takýto úkon je\nabsolútne neplatný), a to bez ohľadu na to, či bol oprávnenou osobou uplatnený nárok na jeho vydanie,\nkeďže reštitučné nároky je potrebné s poukazom na zmysel reštitučného zákona považovať za nároky\nprimárne, a to aj za cenu zásahu do už uskutočnených majetkových posunov (Nález Ústavného súdu ČR\nIII. ÚS 630/06). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva priamo\nzo zákona, nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada aj bez námietky, t. j. z úradnej\nmoci (ex offo). Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s\nprvá veta OSP odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa\n12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nS účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené obvodné pozemkové úrady a podľa\n§ 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do\npostavenia Obvodného pozemkového úradu Humenné tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný\núrad Humenné. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov uvedenými v\nopravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nÚlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených\nv opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 O. s. p.). Z obsahu opravných prostriedkov uplatnených\nnavrhovateľom v 1. aj v 2. rade vyplýva, že jasne a zrozumiteľne uviedli, v čom vidia nesprávnosť a z\ntoho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia odporcu.\n\nPodľa § 157 ods. 2 O. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nV zmysle § 157 O. s. p. musel odvolací súd konštatovať, že rozsudok krajského súdu nereagoval na\nvšetky podstatné námietky navrhovateľov a že z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, ako dospel k záveru\no zákonností napadnutého rozhodnutia odporcu bez zohľadnenia predmetných námietok, na základe\nčoho vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako nepresvedčivý a nepreskúmateľný. V tejto súvislosti bolo\npotrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzovaný v skutkových otázkach len\ntým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu, najmä z hľadiska\nzávažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd hodnotí samostatne správnosť a úplnosť skutkových zistení\nsprávneho orgánu a ak zistí skutkové či procesné právne nedostatky, môže uložiť správnemu orgánu\nvykonať ich odstránenie, nahradenie či doplnenie alebo tak môže urobiť sám. Krajský súd bol viazaný\nrozsahom a dôvodmi opravného prostriedku a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal všetkými\nrelevantnými dôvodmi zaoberať a zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či sú uvedené námietky\nspôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu namietanú nezákonnosť\nrozhodnutia odporcu. Táto povinnosť vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. z jeho\nrozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 378/08-55 zo dňa 16.12.2008, v ktorom o. i. uviedol: „Jednou z neoddeliteľných\nsúčastí princípu právnej istoty v demokratickom a právnom štáte je aj garancia, že ak sa osoba využijúc\nsvoje základné právo na súdnu ochranu obráti so svojím návrhom na nezávislý a nestranný súd, má\nprávo na to, aby súd o jej návrhu rozhodol a svoj právny názor vyjadril vo forme zákonného rozhodnutia\nNa túto skutočnosť pamätá aj generálna právna norma civilného procesu (Občianskeho súdneho\nporiadku) v ustanovení § 157 ods. 2 ... Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne\nkonanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\ntak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.\nRozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností\nkaždej veci Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument. ... Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo\nbyť presvedčivé a preskúmateľne rozhodnutie.“\nPodstatou opravného prostriedku podaného navrhovateľom 2/ je tvrdenie, že účelom zákona č. 503/2003\nZ.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote (podľa\nzákona č. 229/1991 Zb.), aby tento mohli uplatniť v novej lehote. V danom prípade si oprávnené\nosoby svoj nárok uplatnili už podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom ich nároku nebolo vyhovené, o\nčom svedčí právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. j.: 1231/R/92 zo dňa 1.4.1996.\nPrávoplatným zamietnutím návrhu oprávnených osôb stratilo svoje opodstatnenie blokačné ustanovenie\npodľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a všetci nadobúdatelia nehnuteľnosti následne konali v dobrej\nviere, teda boli dobromyseľní. Treba súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa 2/, že krajský súd\nsa námietkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv bližšie nezaoberal a pri prijatí záveru, že\nnavrhovatelia mohli svoj nárok uplatniť aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z., hoci ho neúspešne uplatnili\nuž podľa zákona č. 229/1991 Zb., sa nevysporiadal s cieľom zákona, na ktorý poukazuje aj samotný\nodporca: „Účelom reštitučného zákona bolo umožniť uplatniť nárok tým oprávneným osobám, ktoré si\nnárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť podľa zákona č. 229/1991 Zb.“, čo korešponduje aj s obsahom\ndôvodovej správy k tomuto zákonu.\nVo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu navrhovatelia namietali aj zjavnú nezákonnosť uplatnenia\nnárokov oprávnenými osobami, vrátane splnomocnenia ich zástupcu a zoznamu pôvodných vlastníkov,\nod ktorých odvodzujú svoje nároky, ako aj pokračovanie v správnom konaní napriek neodstráneniu\nvytknutých nedostatkov. V tomto smere zostávajú pochybnosti najmä vo vzťahu k splnomocneniu Jozefa\nGreša, a to aj vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že tento splnomocnený zástupca podal aj žalobu na\nvylúčenie pozemku z konkurznej podstaty, pričom nebol úspešný, „nakoľko podľa názoru Krajského súdu\nv Košiciach nepreukázal, že je na takýto úkon splnomocnený oprávnenými osobami z dôvodu, že ním\npredložené splnomocnenie ako aj doplnenie údajov k splnomocneniu nespĺňajú zákonom požadované\n\nnáležitosti“, pričom malo ísť o rovnopis plnomocenstva predložený v správnom konaní. Pokiaľ by sa toto\ntvrdenie preukázalo, nemohli tieto listiny spĺňať zákonné náležitosti ani v správnom konaní.\nVzhľadom k tomu, že sa krajský súd uvedenými námietkami navrhovateľov uplatnenými v opravnom\nprostriedku v dostatočnom rozsahu nezaoberal, odňal tým navrhovateľom možnosť konať o uplatnených\nnámietkach pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto\nodvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.\ns. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}