{"guid": "8401e1c6-28a7-4400-9a02-9c939425148e:23b3c037-6d26-4615-92e5-f568e23f43d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1", "spisova_znacka": "10Sžr/39/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/39/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 10Sžr/39/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1", "identifikacne_cislo": "8012200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23b3c037-6d26-4615-92e5-f568e23f43d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/39/2013\n8012200362\n26. 03. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky\nJ. U., rod. A., R. proti odporcovi Okresný úrad Prešov (pôvodne Obvodný pozemkový úrad\nPrešov, Masarykova 10), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 16. apríla 2012\nč. 2012/01326-16-HB, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1Sp/8/2012-16 zo dňa 27. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/8/2012-16 zo dňa 27.\nseptembra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.\ns. p.“) potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporcu zo dňa 16. apríla 2012 č. 2012/01326-16-HB, ktorým\nodporca ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách, v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovateľke\nnenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona za\nšpecifikované pozemky v kat. úz. X. z dôvodu, že tieto pozemky po tom, čo boli predelené do vlastníctva\nH. A. a jeho manželke A., rod. J. neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 (rozhodujúce obdobie) spôsobom uvedeným v ust. § 3 reštitučného zákona, čím\nnesplnila zákonné podmienky ust. § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 písm. a) až t), ods. 2, 3 reštitučného zákona.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu odporcu zistil, že\nnavrhovateľka si dňa 31. decembra 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č.\n503/2003 Z.z. podľa § 5 ods. 1 vo vzťahu k pozemkom v k. ú. X., pôvodne označeným vo Výmere č.\n2594/48 ako parcela č. III/18, v súčasnosti parcela č. 920/18 a parcela č. XIII/5, v súčasnosti parcela č.\n897/48. K žiadosti pripojila Výmer o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo dňa 5. apríla 1948, ktorým boli H. A. a\nmanželke A., rod. J., každému v ideálnej časti po 1 v k. ú. X. pridelené do vlastníctva pôdohospodárske\nnehnuteľnosti v celkovej výmere 3.5823 ha, vrátane parciel č. III/18 roľa o výmere 0,5755 ha a XIII/5\nroľa o výmere 0,5755 ha. Tento výmer nebol zapísaný do pozemkovej knihy. V administratívnom spise\nsa nachádza rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15. júna 1993 č. 563/92-Buj./64, ktorým\n\nbolo priznané oprávnenej osobe E. U., okrem iných aj vlastnícke právo k mpč. 897/1, 897/2, 897/3 a\n920 v k. ú. X..\nSúd sa stotožnil s názorom odporcu, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým si navrhovateľka uplatnila\nnárok na navrátenie vlastníctva alebo na náhradu podľa reštitučného zákona neprešli na štát alebo na\ninú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3\nreštitučného zákona, a preto navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1, 2 a\n§ 3 ods. 1 písm. a až t, § 3 ods. 2, 3 reštitučného zákona. Skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli v čase\nvydania vlastníctva X. U. rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov vedené ako vlastníctvo štátu nie je\ndôvodom, pre ktorý by mohlo byť navrátené vlastníctvo navrhovateľke podľa § 3 ods. 1 reštitučného\nzákona.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, pretože má za to, že tak krajský súd,\nako aj odporca nedostatočne zistili skutkový stav a vec nesprávne právne posúdili. Uviedla, že na\nzáklade Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo dňa 5.4.1948 boli jej právnym predchodcom H. A.\na jeho manželke A., rod. J. pridelené okrem iného aj parcely č. III/18 a č. XIII/5 zodpovedajúce podľa\npozemnoknižného stavu pôvodným PK parcelám č. 897/1, 897/2, 897/3, 920 v k. ú. X.. S predmetnými\nparcelami aj po prídelovom konaní nakladal štát, o čom svedčí napr. hospodárska zmluva č. 200/1966 zo\ndňa 23.8.1966. Štát teda nerešpektoval jednotlivé prídely a ďalej nakladal s týmto majetkom ako štátnym.\nSvedčí o tom aj skutočnosť, že pri rozhodovaní o reštitučnom nároku E. U. nerešpektoval realizované\nprídelové konanie na pozemkoch pôvodného vlastníka X. U.. Tým, že štát sa nevysporiadal so všetkými\nskutočnosťami, ktoré majú vplyv na posúdenie celej veci, spôsobuje ďalšie majetkové krivdy, pretože\nvzhľadom na značný časový odstup od vydania rozhodnutia č. 563/92-Buj./64 zo dňa 15.06.1993 a\nokolnosti celého prípadu prídelcovia, resp. ich právni nástupcovia budú mať veľmi sťažené podmienky\ndomôcť sa svojho práva na základe žaloby podanej v občiansko-právnom konaní.\nĎalej poukázala na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej aj faktické odňatie veci štátom alebo\nprávnickou osobou možno považovať za splnenie podmienky prechodu veci na štát podľa reštitučných\npredpisov (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 24 Cdo 1833/98 zo dňa 19.01.2000). Na základe uvedeného\nnavrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo\npriznania náhrady za pozemky, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená\nosoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona do\n31.12.2004 a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v\n§ 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané pozemky prešli v rozhodujúcom období (od 25.02.1948\ndo 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku niektorej zo skutočností taxatívne\nustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona a ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa §\n1 ods. 1 reštitučného zákona a neboli vydané podľa zákona o pôde. Navrhovateľka nesplnila jednu\nz týchto zákonných podmienok, a to, že sporné pozemky prešli na štát v rozhodujúcom období.\nNepreukazuje to ani k odvolaniu pripojená Hospodárska zmluva č. 200/1966 zo dňa 23.08.1966, pretože\nsa netýka sporných parciel a navrhovateľka ju navyše predložila až v odvolacom súdnom konaní.\nPodľa názoru odporcu nedošlo k faktickému odňatiu sporných parciel prídelcom, pretože štát po ich\npridelení s nimi nijako nenakladal; bol síce zapísaný v pozemkovej knihe ako ich vlastník, ale titulom\nkonfiškácie, a nie odňatia vlastníctva prídelcom. Dôkaz o nakladaní štátom so spornými parcelami ako\nštátnymi v rozhodujúcom období nebol predložený, ale naopak, nakladaním so spornými parcelami\naž po rozhodujúcom období bol preukázaný opak. Prídelcovia, resp. ich právni nástupcovia sa mohli\npo rozhodujúcom období domáhať zápisu vlastnícky im patriacich sporných parciel do EN tak, ako\nto učinili u ostatných parciel pridelených im Výmerom. Námietka navrhovateľky, že sporné parcely\nboli v užívaní JRD Krivany a potom Štátneho majetku Lipany na základe dohody o užívaní pozemku\nnebola v reštitučnom konaní preukázaná, a užívanie pozemku ani v rozhodujúcom období, kedy všetka\npoľnohospodárska pôda musela byť zo zákona obhospodarovaná, nie je skutočnosťou zakladajúcou\nreštitučný titul navrhovateľky. Má teda za to, že navrhovateľkou uplatnený reštitučný nárok k predmetným\npozemkom nespadá pod režim reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z., lebo inak by všetky nezapísané\nVýmery mohli byť riešené podľa reštitučných zákonov, a to nebolo zámerom zákonodarcu.\n\nNa základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\na správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia\nObvodného pozemkového úradu Prešov ako pôvodne žalovaného správneho orgánu preto nastúpil z\ntitulu zákonných zmien Okresný úrad Prešov.\nPodľa § 1 zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb) lesný pôdny fond.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát\nalebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedených skutočností (písm. a/ až t/).\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a s ktorého\nodôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.\nAko vyplýva z obsahu pripojených spisov, vrátane spisu administratívneho, odporca začal vo veci konať\nna základe podania navrhovateľky doručeného dňa 31.12.2004, ktorým si v zákonnej lehote uplatnila\nnárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemkom v k. ú. X. parc. č.\n920/18 (III/18) a 897/48 (XIII/5) na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo dňa 5. apríla 1948.\nOdporca rozhodnutím Číslo: 2012/01326-16-HB zo 16.04.2012 jej reštitučnému nároku nevyhovel - k\npredmetným pozemkom jej nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu podľa § 6 ods. 2/\nreštitučného zákona, pretože v rozhodujúcom období neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu\nspôsobom uvedeným v ustanovení § 3 reštitučného zákona.\nV zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný\nsprávny orgán zaobstaral všetky potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.\nOdporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky a\nobjasnil chronológiu udalostí so záverom, že zistený skutkový stav nenaplnil skutkovú podstatu ani\njedného z taxatívne stanovených reštitučných titulov podľa § 3 reštitučného zákona. Odporca rozhodol v\nsúlade so zákonom a v medziach reštitučných nárokov, ktoré zákon za splnenia stanovených podmienok\numožňuje priznať.\n\nOdvolací súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, konštatuje, že zásada zákonnosti rozhodovania bola v tomto prípade dodržaná. Odporca\nsa v odôvodnení rozhodnutia opieral o relevantné právne ustanovenia a jeho argumentácia spĺňala\npodmienky logickej nadväznosti. Odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym názorom, ktorý si osvojil\naj krajský súd, že navrhovateľke nemohlo byť navrátené vlastníctvo k pozemku ani priznaná náhrada\npodľa reštitučného zákona, pretože v konaní nebolo preukázané, že sporné pozemky prešli na štát v\nrozhodujúcom období. Rovnako sa stotožnil so záverom, že nedošlo k faktickému odňatiu sporných\nparciel prídelcom, pretože štát po ich pridelení s nimi nijako nenakladal a hoci bol zapísaný v pozemkovej\nknihe ako ich vlastník, stalo sa tak titulom konfiškácie, a nie odňatia vlastníctva prídelcom. Prídelcovia,\nresp. ich právni nástupcovia sa preto mohli po rozhodujúcom období domáhať zápisu vlastnícky im\npatriacich sporných parciel do EN tak, ako to učinili u ostatných parciel pridelených im Výmerom.\nNáprava krívd podľa reštitučného zákona je prípustná len vo vecnom a časovom rozsahu ním\nvymedzenom, preto vlastníctvo k pozemkom, ktoré neprešli na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom\ntaxatívne vymedzeným v § 3 zákona, nemôže riešiť ani odporca v rámci reštitučného konania a ani súd\nv rámci rozhodovania o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu.\nNa základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom rozsudku správne\npreveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil právne závery odporcu ako\nsprávne a zákonné.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom,\npreto ho postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka nemala úspech a odporca\nna náhradu trov konania nemá zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}