{"guid": "a5f091d5-966c-4e16-9b6d-8043e898b62a:b9148568-9e1b-4636-81cf-118bc4ed6832", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1", "spisova_znacka": "1Sžr/51/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/51/2013 z 10. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 1Sžr/51/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1", "identifikacne_cislo": "8012200224", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b", "nazov": "§ 31b zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9148568-9e1b-4636-81cf-118bc4ed6832", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/51/2013\n8012200224\n10. 06. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200224.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu:\nKrajská prokuratúra Prešov, so sídlom Masarykova č. 36, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad\nPrešov (pôvodne: Katastrálny úrad v Prešove, Konštantínova č. 6, Prešov), za účasti: 1/ S. A., bytom\nM. č. XX, S., právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom v Prešove, so sídlom Jesenná\nč. 8, 2/ LECRAST, s.r.o., (predtým pod obchodným menom: Lecra, spol. s r.o.), so sídlom Giňovská\nč. 15, Čaňa, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 2/2010/Mi zo dňa 24.\nfebruára 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/35/2012-69 zo dňa\n18. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/35/2012-69 zo dňa 18.\ndecembra 2012, p o t v r d z u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu prokurátora o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 2/2010/Mi zo dňa 24. februára 2010 o zamietnutí\nodvolania účastníka 2/ a potvrdení prvostupňového rozhodnutia č. V 3335/2009-MŠ zo dňa 11. januára\n2010, ktorým Správa katastra Prešov z dôvodu podľa § 31b písm. b/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon\")\nzastavila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi\núčastníkom 1/ ako predávajúcim a účastníkom 2/ ako kupujúcim.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že z administratívneho spisu žalovaného\nnesporne vyplynulo, že písomným podaním S. A. z 13. novembra 2009, bol správe katastra dňa\n25. novembra 2009 doručený návrh na vykonanie záznamu vo vzťahu ku kúpnej zmluve z dôvodu\nodstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. júla 2009. Prílohou tohto podania bolo odstúpenie od\nkúpnej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 28. augusta 2009. Listina obsahuje podpisy Z. S. (za spoločnosť\n\nLECRAST, s.r.o.) a S. A., ktoré boli overené N. S., pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Vladimírom\nCuchtom a kópia tejto listiny bola osvedčená dňa 9. novembra 2009 povereným pracovníkom notárky\nJUDr. Ivety Andrášovej. Účastníci kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. júla 2009, teda odstúpili od tejto\nkúpnej zmluvy.\nKrajský súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že správne orgány vo veci rozhodovali o otázke, ktorá\nnepatrila do ich kompetencie, pretože mali konanie prerušiť, poukázal na to, že z ustanovenia § 22\nods. 5 katastrálneho zákona aplikácia ustanovenia § 29 Správneho poriadku v katastrálnom konaní\nneprichádza do úvahy, pretože katastrálny zákon má osobitnú úpravu prerušenia konania o návrhu na\nvklad upravenú v §31a.\nKrajský súd zdôraznil, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 11. januára 2010 a\npodanie účastníka konania 2/ datované dňa 11. januára 2010 podľa pečiatky správy katastra bolo správe\nkatastra doručené až dňa 12. januára 2010, teda až po vydaní rozhodnutia správy katastra o zastavení\nkatastrálneho konania. Prílohou tohto podania bola aj dohoda o zrušení odstúpenia od kúpnej zmluvy,\nkde ani jeden z účastníkov nepoprel, že dňa 28. augusta 2009 sa dohodli na odstúpení od predmetnej\nkúpnej zmluvy s tým, že kúpna zmluva sa zrušuje od počiatku. Z predloženej listiny však vyplynulo, že\nna jej základe sa predávajúci a kupujúci dohodli, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z 28. augusta 2009\nsa touto dohodou zrušuje a kúpnu zmluvu zo dňa 15. júla 2009, považujú za platnú a účinnú.\nK tvrdeniu žalobcu, že správne orgány sa týmto podaním účastníka 2/, mali dôsledne zaoberať, krajský\nsúd uviedol, že pre správny orgán druhého stupňa bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia medzi účastníkmi katastrálneho konania bolo\nnesporné, že od kúpnej zmluvy zo dňa 15. júla 2009 odstúpili.\nKrajský súd dal za pravdu žalovanému v tom, že z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „OZ\") je zrejmé, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym\npredpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z odstúpenia od zmluvy nevyplýva iná dohoda\na žalobca ani netvrdí, že na predmetnú vec sa vzťahuje iný právny predpis.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že správne orgány porušili Správny poriadok\nnepostupovaním podľa § 32 ods. 1, predovšetkým ustanovenie § 33 ods. 2, pretože takýto záver z\nustanovenia § 31b písm. b/ katastrálneho zákona v žiadnom prípade nevyplýval. Katastrálny zákon v\nustanovení § 31b písm. b/ upravuje, že konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania\nodstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Vzhľadom na overené podpisy\núčastníkov kúpnej zmluvy a overenú kópiu odstúpenia od zmluvy, správa katastra nemala žiadne\npochybnosti o tom, že účastníci kúpnej zmluvy platne od kúpnej zmluvy odstúpili. Krajský súd zdôraznil,\nže zastavenie konania je taxatívne upravené v § 31b katastrálneho zákona, a teda nemožno súhlasiť\nso žalobcom, že správa katastra pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania mala dať možnosť\núčastníkovi konania obchodnej spoločnosti Lecra, spol. s r.o., aby sa vyjadrila k podkladu rozhodnutia.\nSpráva katastra v žiadnom prípade nerozhodovala o tom, či účastníci konania platne odstúpili od zmluvy,\nakceptovala ich písomné podanie, že od zmluvy odstúpili a prípadné riešenie tejto otázky tak, ako uviedol\nžalobca, patrí do kompetencie súdu. (Krajský súd dodal, že toto právo účastníci katastrálneho konania\naj využili, čo vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 2. júla 2010, č. k. 28C/73/2001-53\nv právnej veci navrhovateľa Lecra, spol. s r.o. proti odporcovi S. A., o určenie vlastníckeho práva, ktoré\nkonanie bolo zastavené.)\nĎalej krajský súd poukázal na zásadu hospodárnosti vyplývajúcu z § 3 ods. 3 tretia veta Správneho\nporiadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a uviedol, že tzv. „zrušenie\" odstúpenia od\nkúpnej zmluvy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné vzhľadom na právnu úpravu\nobsiahnutú v § 48 ods. 2 OZ.\n\nKrajský súd zdôraznil aj ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého súd pri preskúmavaní\nzákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom,\nktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tu poukázal i na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa odstránili\nprocesné pochybenia, resp. formálne chyby, ak nemôžu pre účastníka priniesť priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že nakoľko „zrušenie\" odstúpenia od zmluvy právny\nporiadok nepripúšťa, nebolo možné v predmetnej veci ani prípadné nové rozhodnutie vo veci.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bolo\nv súlade so zákonom a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal, pretože žalobcom bola krajská prokuratúra a žalovaný zo zákona nemal nárok na náhradu\ntrov konania a nárok na náhradu trov konania nemali ani pribratí účastníci konania.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa\nzrušuje a vracia na nové konanie.\nŽalobca zdôraznil, že dôvodom na využitie dozorových prostriedkov prokurátora bol nesprávny\nprocesný postup správneho orgánu a následné nezákonné rozhodnutie tak prvostupňového ako aj\ndruhostupňového správneho orgánu v tejto fáze katastrálneho konania.\nV odvolaní uviedol, že druhostupňový správny orgán preskúma rozhodnutie v celom rozsahu, dokonca aj\nnad rámec odvolania (§ 59 ods. 1 správneho poriadku), teda druhostupňový správny orgán nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným v prvostupňovom konaní a ani jeho hodnotiacim stanoviskom, a teda mal\nvyhodnotiť listinu doloženú počas konania už aj vzhľadom na dikciu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku, ktoré bol povinný aplikovať aj druhostupňový správny orgán za predpokladu, že prvostupňový\nsprávny orgán toto procesné právo uprel (ide aj o zásadu jednotnosti správneho konania). Žalobca\nzdôraznil, že tento názor vyplynul aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/74/2002 zo dňa 26. novembra 2002\n- ZR 17/2004 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/110/2002 zo dňa 10.\ndecembra 2002 - ZR 18/2004).\nŽalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že správne orgány neporušili ustanovenie §\n33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože takýto záver o nutnosti takto postupovať nevyplýva z ustanovenia\n§ 31b písm. b/ katastrálneho zákona. Uviedol, že znenie § 29 ods. 1 Správneho poriadku a znenie § 31a\nkatastrálneho zákona je v tomto prípade obligatórneho prerušenia správneho konania úplne totožné,\nteda z materiálneho hľadiska je bez významu rozlišovať uvedené zákony v tomto ohľade.\nK otázke možnosti posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy katastrálnym orgánom uviedol, že\nkatastrálne orgány (a zvlášť odvolací správny orgán, proti ktorého rozhodnutiu neúspešný protest\nsmeroval) nemohli postupovať zákonne. Krajskému súdu žalobca vytýkal, že sa vôbec nezaoberal\nhodnotením listiny doloženej v katastrálnom konaní dňa 12. januára 2010 (tzv. dohoda o zrušení\nodstúpenia od kúpnej zmluvy), od ktorej mal závisieť ďalší procesný postup pre katastrálne orgány.\nTaktiež sa nezmienil ani o odvolaní účastníka konania 2/, ktoré taktiež obsahovalo spochybnenie\nplatnosti odstúpenia od zmluvy. Tak ako bolo uvádzané v žalobe prokurátora, v prípade otázky majúcej\npovahu súkromnoprávneho sporu, ktorej zodpovedanie je nevyhnutné pre ďalší postup správneho\norgánu, má správny orgán povinnosť dať časový priestor na podanie žaloby na súd namietajúcim\núčastníkom správneho konania a následne prerušiť správne konanie v prípade podania žaloby na súd.\n\nTento procesný nedostatok a následné nezákonné rozhodovanie má priamy vplyv na hmotné právo\núčastníka konania, pretože správny orgán rozhodol o zápise vlastníckeho práva bez toho, aby spoľahlivo\nvedel, či listina, na základe ktorej sa vykonáva zápis, je listinou platnou. Nakoniec posúdenie tejto otázky\nnepatrí do kompetencie správneho orgánu, ale do kompetencie súdu.\nNa záver žalobca uviedol, že podľa doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky žaloba prokurátora nesmie pôsobiť šikanózne voči uplatňovaným právam účastníkov\nsprávneho konania, resp. podľa § 249 ods. 3 O.s.p. Prokurátor musí dbať o to, aby práva nadobudnuté\nv dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Žalobca tu zdôraznil, že oprávnenie podať protest má\nprokurátor pri plnení svojich zákonných úloh, pričom je povinný chrániť verejný záujem, ktorý je\nimanentný pri nezákonnosti, ktorú nachádza pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostaných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Verejný záujem ustupuje princípu\nprávnej istoty, keďže prokurátor má pri podávaní protestu voči niektorým správnym aktom obmedzenú\nčasovú pôsobnosť, t.j. protest môže podať len do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže\nv preskúmavanom prípade bol protest prokurátora podaný na základe zistení z previerky zákonnosti\nvykonanej prokurátorom a na základe doterajších skúseností s rozhodovacou praxou Katastrálneho\núradu v Prešove, ktorá je odrazom preskúmavaného rozhodnutia a konania, mal za to, že žaloba\nprokurátora bola podaná dôvodne. Dodal, že v aplikačnej praxi boli identifikované aj prípady, že\nnezákonnosť spôsobená správnym orgánom mohla byť na prospech účastníkom konania, pričom\nneexistuje subjekt, ktorý by hájil verejný záujem, a teda aj zákonnosť. V týchto prípadoch je\nopatrenie prokurátora jediným účinným prostriedkom na odstránenie tohto stavu. Rozhodovanie súdov\nv týchto zdanlivo bezvýznamných súdnych konaniach za účasti prokurátora, zakladá veľmi osožnú a\npredvídateľnú rozhodovaciu prax aj pre rozhodovanie a správanie sa správnych orgánov, a tým vytvára\nprevenciu pred nezákonnosťou, ktorá môže mať aj trestnoprávne následky.\n\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na závere, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého\nstupňa, že pre odvolací správny orgán je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia, preto listina zaslaná po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia o\nzastavení konania, nemôže byť ako podklad rozhodnutia posudzovaná v odvolacom konaní. Uviedol,\nže účelom odvolacieho konania je iba preskúmanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nie nahrádzanie\nprvostupňového konania, tzv. dohoda o zrušení odstúpenia bola doručená osobne na správu katastra\ndňa 12. januára 2010, pričom správa katastra vydala rozhodnutie o zastavení konania dňa 11. januára\n2010. Žalovaný zdôraznil, že z uvedeného vyplynulo, že správa katastra sa nemohla zaoberať listinou,\nktorú predložil účastník až po vydaní rozhodnutia. Odvolací správny orgán sa listinou zaoberal, ale\nvyhodnotil „dohodu o zrušení odstúpenia od zmluvy\" v odvolacom konaní ako právne neúčinnú,\nnespôsobilú obnoviť pôvodný záväzkový vzťah, vyplývajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 15. júla 2009.\nSprávny orgán vychádzal z právneho záveru, že ak došlo dňom 28. augustom 2009, keď účastníci\ndohodu o odstúpení od zmluvy podpísali (čím si vzájomne svoj prejav vôle od zmluvy odstúpiť aj doručili),\nk zrušeniu zmluvy od začiatku podľa § 48 ods. 2 OZ , nebolo už možné dohodou tieto účinky zrušiť a\n„obnoviť\" zrušenú zmluvu.\nK námietke žalobcu o neakceptovaní jeho argumentu, že správne orgány porušili § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku, žalovaný uviedol, že v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona sa v konaní o návrhu na vklad\nuplatňuje správny poriadok subsidiárne. V konaní o návrhu na vklad vecného práva k nehnuteľnosti platí\nšpeciálna právna úprava zastavenia konania podľa § 31b katastrálneho zákona, odchylná od všeobecnej\nprávnej úpravy správneho konania a dôvody zastavenia konania sú vymedzené taxatívne. Žalovaný sa\npreto stotožnil s argumentáciou krajského súdu, v zmysle ktorej v danom prípade postup podľa § 33\nods. 2 správneho poriadku nevyplýval z katastrálneho zákona.\n\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd sa vôbec nezaoberal hodnotením listiny doloženej\nv katastrálnom konaní dňa 12. januára 2010 (tzv. dohoda o zrušení odstúpenia), od ktorej mal\npodľa žalobcu závisieť ďalší procesný postup pre katastrálne orgány (ktoré mali dať namietajúcemu\núčastníkovi možnosť na podanie žaloby na súd a za tým účelom konanie prerušiť). Žalovaný poukázal\nna odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý na strane 11 jednoznačne konštatoval, že takzvané\n„zrušenie\" odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa právneho poriadku SR nebolo možné vzhľadom na právnu\núpravu obsiahnutú v § 48 ods. 2 OZ, a preto by nebolo možné v predmetnej veci ani prípadné nové\nrozhodnutie vo veci.\nK tvrdenej ochrane verejného záujmu zo strany prokurátora žalovaný vyjadril názor, že ingerencia\nprokurátora z dôvodu ochrany verejného záujmu v danom prípade nemala opodstatnenie. Účastníci\nkonania pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva od kúpnej zmluvy odstúpili\nna základe dohody zo dňa 28. augusta 2009; návrh, ktorého prílohou bolo odstúpenie od kúpnej\nzmluvy, bol doručený správe katastra dňa 25. novembra 2009. Na základe tohto právneho úkonu správa\nkatastra zastavila konanie o návrhu na vklad podľa § 31b písm. b/ katastrálneho zákona. Z obsahu\ndohody o odstúpení od zmluvy vyplýva, že právo odstúpiť od predchádzajúcej kúpnej zmluvy si uplatnili\nobaja jej účastníci, že tieto prejavy vôle si navzájom dali na vedomie, čo si vzájomne potvrdili, a že\nvykonané odstúpenie medzi nimi nebolo sporné. V zmysle § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa\nzmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.\nOdstúpenie sa stáva účinným, len čo prejav vôle o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. Účastník\nkonania 2/ listom zo dňa 11. januára 2010, ktorý bol doručený osobne na správu katastra dňa 12.\njanuára 2010, v prílohe predložil dohodu o zrušení odstúpenia od zmluvy. Správa katastra vydala\nrozhodnutie o zastavení konania dňa 11. januára 2010 a dňa 12. januára 2010 podľa vyznačeného\ndátumu na rozhodnutí bolo rozhodnutie už odosielané prostredníctvom pošty účastníkom konania do\nvlastných rúk. Z uvedeného vyplýva, že namietané „spochybnenie platnosti odstúpenia od zmluvy\"\nnebolo prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia doručené. Zároveň zdôraznil, že v liste zo\ndňa 11. januára 2010 účastník konania 2/ nespochybnil platnosť odstúpenia od zmluvy, naopak na str. 2\ntohto listu uviedol, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo nezaplatenie kúpnej ceny v určenej lehote.\nŽalovaný preto trval na tom, že správne rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a rozsudok\nkrajského súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nIV.\nVyjadrenia ďalších účastníkov konania\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril účastník konania 1/ S. A., ktorý uviedol, že v konaní nebolo\nsporné, že účastníci kúpnej zmluvy predávajúci: S. A. a kupujúci: LECRA, spol. s r.o., uzavretej dňa\n15. júla 2009, dohodou zo dňa 28. augusta 2009 odstúpili od kúpnej zmluvy, a teda vo vzťahu k\nplatnosti kúpnej zmluvy nastali účinky podľa § 48 ods. 2 OZ, teda táto sa zrušila s účinkami od\npočiatku. Po jej zrušení už nebolo možné „obnoviť\" zrušenú, teda neexistujúcu kúpnu zmluvu. Uvedená\nkombinácia je právne nemožná. Prokurátor podľa účastníka konania opomenul, že v zmysle § 132\nods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,\nrozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, nemožno ho\nvšak nadobudnúť na základe dohody o zrušení dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, tzn. na základe\ndohody o platnosti kúpnej zmluvy, ktorá neexistuje.\nŽalobcovi účastník konania 1/ tiež vytýkal, že opomenul, že S. A. tvrdil a aj tvrdí, že žiadnu dohodu o\nzrušení odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 2. októbra 2009 neuzavrel a že podpis na tejto dohode nebol\njeho podpisom, o prevzatí kúpnej ceny ani nehovoriac.\nNa záver zdôraznil, že aj keby účastníci dohody o zrušení zmluvy o odstúpení od kúpnej zmluvy tvrdili, že\nuzavreli takúto dohodu, dohoda by bola nezmyslom, pretože by nemohla konvalidovať to, čo neexistuje.\n\nS odkazom na vyššie uvedené preto účastník konania 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vecne správny potvrdil.\n\nV.\nOdvolanie účastníka konania 1/ proti výroku o trovách\nÚčastník 1/ podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku rozsudku krajského súdu o trovách konania.\nPoukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej platí, že nepriznaním účelne vynaložených trov konania\ndochádza v podstate k popretiu úspechu účastníka v súdnom konaní (Nález Ústavného súdu SR č.\nk. III. ÚS 212/09-26 z 10. novembra 2009, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžr/100/2011 z 31. decembra 2012). Z iného nálezu Ústavného súdu SR (č. k. II. ÚS 351/09-33 z\n15. decembra 2009) zasa vyplýva, že za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia §\n250k ods. 1. O.s.p. nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá vo svojej podstate znamená porušenie\nzákona, resp. predstavuje nezákonný postup. Takýto výklad by bol arbitrárny, lebo zásadne popiera\núčel a význam tohto ustanovenia. Naviac účastník konania 1/ tvrdil, že rozsudok krajského súdu v časti\nodôvodnenia o trovách nespĺňa ani požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže v tejto časti nebolo\npresvedčivé.\nPreto účastník konania 1/ žiadal, aby odvolací súd v časti o trovách konania zmenil rozsudok súdu\nprvého stupňa tak, že mu prizná náhradu trov konania podľa vyčíslenia, celkovo v sume 677,13 €. Táto\nsuma pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej služby v roku 2012 s prislúchajúcim režijným paušálom\n(teda 4x 127,16 € a 4x 7,63 €) a za 1 úkon v roku 2013 (130,16 € a 7,81 €).\nVI.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu účastníka 1/ proti trovám konania\nŽalobca k odvolaniu účastníka 1/ proti výroku o trovách uviedol, že tento nebol v danej veci ani žalobcom\na ani žalovaným. S použitím § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. sa na trovy vedľajšieho účastníka konania\nvzťahuje ustanovenie § 96 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a\npovinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Zároveň však platí ustanovenie § 146 ods. 1 písm. d/\nO.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,\nak sa konanie začalo na návrh prokurátora. V prípade náhrady trov konania úspešnému vedľajšiemu\núčastníkovi v konaní podľa piatej časti O.s.p., ktoré začalo na návrh prokurátora, pri aplikácii § 246c\nods. 1 vety prvej O.s.p. by priznanie náhrady trov konania znamenalo aplikáciu ustanovenia § 146 ods.\n1 písm. d/ O.s.p. nie primerane, ale v rozpore s ním.\nV súvislosti s vyúčtovanými úkonmi právnych služieb, ktoré sú upravené v § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nžalobca uviedol, že podľa § 14 ods. 1 písm. a/ odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny\npatrí za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Podľa žalobcu\nmusí ísť o kumulatívne splnenie oboch právnych úkonov aj prevzatia a aj prípravy zastúpenia, teda len\nsamotné prevzatie právneho zastúpenia na vyúčtovanie právneho úkonu nestačí.\nSporným podľa žalobcu ostalo aj to, či mal advokát nárok na vyúčtovanie právneho úkonu „prevzatie\nprávneho zastúpenia\" v jednom krátkom súdnom konaní viac krát. Z povahy veci vyplynulo, že tento\núkon by mal spadať do oblasti dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože\nopačným výkladom aplikácie tohto ustanovenia by sa dosiahol stav, kedy by sa viacnásobnou zmenou\nprávneho zástupcu bezdôvodne a neúčelne navyšovali trovy súdneho konania.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené argumenty považoval žalobca odvolanie účastníka 1/ proti výroku o\ntrovách konania za zjavne nedôvodné.\nVII.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nSpráva katastra zastavila konanie o návrhu na vklad kúpnej zmluvy § 31b písm. b/ katastrálneho zákona\nz dôvodu, že účastníci kúpnej zmluvy od nej odstúpili. Následne proti uzneseniu o zastavení vkladového\nkonania podal účastník 2/ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tomto konaní preskúmavanom\nrozhodnutí.\nŽalovaný v odvolacom konaní skúmal, či bol naplnený dôvod pre zastavenie konania v zmysle\nzákona. Uviedol, že v konaní o návrhu na vklad vecného práva k nehnuteľnosti platí špeciálna právna\núprava zastavenia konania podľa § 31b katastrálneho zákona, odchylná od všeobecnej právnej úpravy\nsprávneho konania a dôvody zastavenia konania tam vymedzené taxatívne. Účastníci konania v\npredmetnej veci pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva od kúpnej zmluvy\nodstúpili na základe dohody zo dňa 28. augusta 2009. Návrh, ktorého prílohou bolo odstúpenie od kúpnej\nzmluvy, bol doručený správe katastra dňa 25. novembra 2009. Na základe tohto právneho úkonu správa\nkatastra správne zastavila konanie s poukazom na § 3lb písm. b/ katastrálneho zákona.\nOdvolacie námietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolateľ tvrdil, že účastníci kúpnej zmluvy\nuzavreli dňa 2. októbra 2009 dohodu o zrušení odstúpenia od kúpnej zmluvy, preto účastník konania\nLECRA, spol. s r.o. žiadal, aby bol vklad vlastníckeho práva v konaní č. V 3335/2009 povolený. Žalovaný\nvšak zdôraznil, že s poukazom na § 48 ods. 2 OZ účinné odstúpenie od zmluvy má vždy spätné účinky\nku dňu uzavretia zmluvy, nie je preto možné obnoviť účinky už zrušenej zmluvy na základe „zrušenia\nodstúpenia od zmluvy\".\nVIII.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\nodvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 10. júna 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť\ndní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nZákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. januára 2013 okrem iných zrušené aj katastrálne úrady (§\n1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z. z.), pričom v zmysle § 7 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená\nosobitnými predpismi na správy katastra v sídlach krajov.\nPodľa § 7 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy písm. e/ sa zrušujú správy\nkatastra. Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového\núradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi\nprechádza na okresný úrad v sídle kraja.\nPod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako\naj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\n\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby prokurátora o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 2/2010/Mi zo dňa 24. februára 2010 (podanej\npo tom, čo správne orgány nevyhoveli protestu prokurátora), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a\nz takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPodľa § 250i O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý\ntu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (ods. 1).\nPri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (ods. 3).\nPodľa § 22 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva nehnuteľnostiam, rozhoduje\nsa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v\nkatastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu (ods. 1).\nV katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon\nalebo iný zákon neustanovuje inak (ods. 2).\nPodľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.\nV zmysle § 30 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník\nprávneho úkonu, na základe ktorého má právo k nehnuteľnosti vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť a\nkonanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.\nPodľa § 31 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné\nnáležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s\nnehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne\nskutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (ods. 1).\nAk ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo\nautorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym\noperátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu (ods. 2).\nAk sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ods. 3).\nKatastrálny zákon taxatívne vymenúva dôvody prerušenia a zastavenia konania. Podľa § 31a ods. 1\nkonanie o návrhu na vklad sa preruší, ak\na) sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) nebol zaplatený správny poplatok,\nc) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá\npotvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh,\nd) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní,\n\ne) bolo účastníkovi predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou,\nf) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu. 10)\nPodľa § 31b ods. 1 sa konanie o návrhu na vklad zastaví, ak\na) návrh nepodal účastník konania,\nb) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,\nc) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,\nd) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,\ne) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,\nf) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,\ng) vo veci koná iná príslušná správa katastra.\nPoznámka pod „10d)\" odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého od\nzmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi\ndohodnuté a odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom\nustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.\nUstanovenie § 42 katastrálneho zákona upravuje spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na\nzápis do katastra tak, že na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku,\nčeskom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo\niná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.\nZmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie\na) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum\nnarodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné\nčíslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,\nb) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,\nc) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore\npopisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra \"C\" alebo parcela registra \"E\", druhu\npozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba\npostavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom\npozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je\nnehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.\nPodpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku\nvecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy\nspoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto\nosoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom\nzmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec\nalebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej\nzápisnice alebo autorizovanú advokátom.\nZ predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplynulo, že účastníci konania 1/ a 2/ podali správe katastra návrh na vklad vlastníckeho práva na\n\nzáklade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. júla 2009 medzi účastníkom 1/ ako predávajúcim a účastníkom\n2/ ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX a XXXX,\nk. ú. S..\nSpráva katastra najprv vklad povolila (dňa 24. augusta 2009), no po podaní protestu prokurátora\nOkresnej prokuratúry Prešov č. Pd 162/09-3 rozhodnutím zo dňa 25. septembra 2009 podľa § 69 ods.\n1 Správneho poriadku a § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zákona č. 153/2001 Zb. o prokuratúre v\nplatnom znení protestu prokurátora plne vyhovela a napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej\nzmluvy V 3335/09 zo dňa 15. júla 2009 zrušila.\nÚčastník 1/ sa proti zrušujúcemu rozhodnutiu správy katastra odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa\n25. novembra 2009 č. Vo 29/2009/Mi jeho odvolanie zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil.\nKonanie o vklade sa teda dostalo znovu do štádia, kedy mala správa katastra posúdiť splnenie\npodmienok pre povolenie vkladu. Pred vydaním nového rozhodnutia o návrhu na vklad však účastníci\nkúpnej zmluvy od nej odstúpili na základe dohody zo dňa 28. augusta 2009. Návrh, ktorého prílohou bolo\nodstúpenie od kúpnej zmluvy, bol doručený správe katastra dňa 25. novembra 2009. Uvedená dohoda\no odstúpení od kúpnej zmluvy obsahovala podpisy Z. S. (za spoločnosť LECRAST, s.r.o.) a S. A., ktoré\nboli overené N. S., pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Vladimírom Cuchtom a kópia tejto listiny\nbola osvedčená dňa 9. novembra 2009 povereným pracovníkom notárky JUDr. Ivety Andrášovej.\nSpráva katastra po preskúmaní uvedenej listiny v rozsahu vyplývajúcom z katastrálneho zákona\nrozhodnutím č. V 3335/2009 zo dňa 11. januára 2010 vydaným podľa § 31b písm. b/ katastrálneho\nzákona zastavila konanie o návrhu na vklad. Rozhodnutie bolo expedované dňa 12. januára 2010.\nÚčastník 2/ doručil dňa 12. januára 2010 správe katastra doklad datovaný dňom 11. januára 2010 „dohodu o zrušení dohody o odstúpení od zmluvy\" zo dňa 2. októbra 2009.\nProti rozhodnutiu správy katastra podal v zákonnej lehote odvolanie účastník konania 2/. Odvolanie\nbolo doručené správe katastra dňa 21. januára 2010. V ten istý deň bolo správe katastra však\ndoručené zároveň späťvzatie odvolania účastníka konania 2/ podpísané S. A. na základe písomného\nsplnomocnenia zo dňa 19. augusta 2009, udeleného konateľom spoločnosti Z. S.. Správa katastra po\ndoplnení dokazovania dospela k záveru, že plná moc udelená účastníkom 2/ účastníkovi 1/ bola platne\nodvolaná a navyše tu existoval konflikt záujmov a preto v ďalšom sa zaoberal len odvolaním účastníka\n2/ proti zastavujúcemu uzneseniu a vec predložil žalovanému na odvolacie konanie.\nŽalovaný odvolaniu účastníka konania 2/ nevyhovel rozhodnutím preskúmavaným v tomto konaní\n(rozhodnutie zo dňa 24. februára 2010).\nŽalobca vzniesol dňa 20. októbra 2011 pod sp. zn. Kd 185/11-3 proti rozhodnutiu žalovaného zo\ndňa 24. februára 2010 protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zákona č.\n153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Listom zo dňa 21. novembra 2011, č.\nUpo 14/2011 žalovaný oznámil, že podanému protestu nemienil vyhovieť a postúpil ho na rozhodnutie\nbezprostredne nadriadenému orgánu a to Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,\nktorý rozhodnutím č. PO-209/2012/S1 zo dňa 16. januára 2012 protestu prokurátora nevyhovel.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o procesnom pochybení,\nktoré videl žalobca v tom, že správny orgán po doručení dohody o zrušení dohody o odstúpení od\nkúpnej zmluvy nedal účastníkom vkladového konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním zastavujúceho\nrozhodnutiu k jeho podkladom a neprerušil konanie na rozhodnutie o predbežnej otázke (tákajúcej sa\nplatnosti tejto dohody).\n\nZ predložených podkladov je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že správa katastra postupovala v súlade\nso zákonom, keď preskúmala všetky podklady predložené jej do vydania zastavujúceho uznesenia a\nto najmä v zmysle § 42 katastrálneho zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu sa toto ustanovenie\nvzťahuje nielen na podklady predložené účastníkmi konania za účelom povolenia vkladu, ale analogicky\nsa musí vzťahovať aj na ostatné doklady - napr. na prejav vôle o odstúpení od zmluvy, ktorá mala byť\ntitulom na prevod vlastníckych práv. Správa katastra preskúmala preto predloženú dohodu o odstúpení\nod kúpnej zmluvy z hľadiska toho, či tento dokument mal zákonom požadované náležitosti, či netrpel\nchybou v písaní alebo počítaní, a či bol riadne podpísaný. Po zistení, že obe zmluvné strany sa dohodli\nna odstúpení od zmluvy a svoju vôľu jednoznačne v dohode prejavili a dohodu riadne podpísali (podpisy\noboch účastníkov dohody boli úradne overené), nič nebránilo správe katastra aplikáciou ustanovenia §\n31b ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad zastaviť. Zo žiadneho právneho\npredpisu nevyplýva povinnosť správneho orgánu vkladové konanie v takomto prípade prerušiť. Práve\nnaopak, zákon vo vyššie uvedenom ustanovení jednoznačne stanovil jediný možný postup správneho\norgánu v situácii, keď účastník konania (v tomto prípade obaja účastníci konania) využili právo odstúpiť\nod kúpnej zmluvy pred vydaním rozhodnutia o vklade a týmto obligatórnym postupom je zastavenie\nkonania o vklade. Na veci nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že účastník 2/ deň po vydaní zastavujúceho\nrozhodnutia doručil správe katastra nový doklad, ktorým malo byť odstúpenie od kúpnej zmluvy zrušené\na to z prostého dôvodu - katastrálny zákon v poznámke pod 10d/ (v ustanovení § 31b ods. 1 písm.\nb/) odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, ktorý v žiadnom prípade nepripúšťa akési\n„oživenie\" zmluvy po tom, čo od nej raz účastníci odstúpili.\nŽalovaný sa v rozhodnutí zaoberal predloženou „dohodou o zrušení odstúpenia od kúpnej zmluvy\" zo\ndňa 2. októbra 2009. Účastníci pri tom od kúpnej zmluvy odstúpili na základe dohody zo dňa 28. augusta\n2009. Návrh, ktorého prílohou bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy, bol doručený správe katastra dňa 25.\nnovembra 2009. Žalovaný konštatoval, že účinné odstúpenie od zmluvy má vždy spätné účinky ku dňu\nuzavretia zmluvy, nie je preto možné obnoviť účinky už zrušenej zmluvy na základe „zrušenia odstúpenia\nod zmluvy\". Zákon je v tomto jednoznačný - ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi\ndohodnuté inak, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Nie je teda možné, pretože\nprávny poriadok to nepripúšťa, aby zmluva raz zrušená od počiatku, bola znovu obnovená. Preto je\nnelogickým názor žalobcu, na základe ktorého sa správne orgány mali zaoberať predloženou dohodou\no zrušení dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy a to aj vo svetle toho, že uvedené odstúpenie od kúpnej\nzmluvy medzi účastníkmi nebolo sporné ani spochybňované - aj samotný účastník 2/ pri predložení\ndohody o zrušení dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy potvrdil riadne odstúpenie od kúpnej zmluvy a\nto z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Naopak účastník 1/ spochybnil „svoj\" podpis na dohode o zrušení\ndohody o odstúpení od zmluvy. Nakoľko právo odstúpiť od kúpnej zmluvy využili obe zmluvné strany, čo\nžiadna z nich nespochybnila a vyplýva to aj z odstúpenia podpísaného oboma účastníkmi zmluvy pred\nnotárom, nebolo podľa názoru odvolacieho správneho orgánu procesným pochybením žalovaného, keď\nspráva katastra účastníkom pred vydaním zastavujúceho rozhodnutia nedoručila podklady, na základe\nktorých konanie zastavila - teda uvedené odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko v ňom predsa išlo o\ndokument známy obom stranám, nimi riadne podpísaný a právne následky s ním spojené museli byť\ntaktiež obom stranám známe.\nOdvolacie ani žalobné námietky žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné a relevantné. Pokiaľ\nžalobca tvrdil, že správa katastra nevedela, či listina, na základe ktorej vykonal zápis (odstúpenie od\nzmluvy), bola platnou, odvolací súd znova dáva do pozornosti jednak rozsah, v akom správny orgán\npredložené listiny preskúmava, ako aj skutočnosť, že ani jedna zo zmluvných strán odstúpenie od kúpnej\nzmluvy nespochybnila (účastník 2/ sám potvrdil, že k odstúpeniu došlo pre nezaplatenie kúpnej ceny z\njeho strany). Neobstojí ani námietka, že žalovaný sa nezaoberal predloženou dohodou o zrušení dohody\no odstúpení od kúpnej zmluvy - žalovaný predsa argumentoval práve tým, že takáto dohoda nemôže\nspätne vyvolať platnosť zmluvy od počiatku zrušenej. K predloženému rozhodnutiu Úradu geodézie,\nkartografie a katastra v inej veci, v ktorej úrad protestu prokurátora vyhovel, odvolací súd uvádza, že\ntoto rozhodnutie sa týkalo inej právnej situácie a vo svetle vyššie uvedených skutočností nemôže nič\nzmeniť na ustálenom právnom závere.\nPokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,\nodvolací súd sa s jeho závermi stotožnil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval odvolacie\ndôvody žalobcu za relevantné a rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nÚčastník konania 1/ sa však odvolal proti nepriznaniu trov krajským súdom tvrdiac, že tieto mu ako\núspešnému prináležali. Podľa názoru žalobcu účastníkovi 1/ nemožno trovy konania priznať, nakoľko\nnebol ani žalobcom ani žalovaným v konaní.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože konanie\nsa začalo na návrh prokurátora.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}