{"guid": "c30d2a76-d1ac-4c7f-9a46-8c86b7e6ddce:d6b522ac-b608-4659-ba41-6956fb06b13c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1", "spisova_znacka": "8Sžo/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/2/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1", "identifikacne_cislo": "8012200135", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6b522ac-b608-4659-ba41-6956fb06b13c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/2/2013\n8012200135\n23. 01. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:8012200135.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Consumer\nFinance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou\nBeňo & partners, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát SOI, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0267/99/2011 z 12. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/26/2012-40 zo dňa 24.októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/26/2012-40 z 24. októbra\n2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola z dôvodu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP\") zamietnutá žaloba žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. SK/0267/99/2011 z 12. decembra\n2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu SOI, so sídlom v Prešove č. P/0512/07/10 z 21.\nmarca 2011, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\n(ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa\") za porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa uložená peňažná pokuta vo výške 2500 €. Porušenie povinností bolo zistené kontrolou,\nktorú vykonal prvostupňový správny orgán dňa 13. decembra 2009 a 29. decembra 2009 pri prešetrení\npodnetu č. 726/10 v prevádzkarni žalobcu Divízia Quatro, Bernolákova 468/17, Poprad.\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná a žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP, lebo rozhodnutia a postup\nsprávnych orgánov boli v súlade so zákonom.\nPodľa krajského súdu predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a ktorým bola za porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona\no ochrane spotrebiteľa uložená žalobcovi pokuta vo výške 2500 €. Zo strany žalobcu bola namietaná\npredovšetkým právna otázka týkajúca sa toho, či bol žalobca povinný vrátiť spotrebiteľovi v plnom\nrozsahu plnenie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola zrušená a teda či žalobca svojim\nkonaním porušil povinnosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa - neupierať\nspotrebiteľovi práva na ochranu jeho ekonomických záujmov.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že správne orgány v danom prípade postupovali v súlade s §§ 48 ods. 1\na 2, § 451 ods. 2, § 457 a § 623 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ\") a §§ 3 ods. 1, § 32 ods. 1, §\n46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd podotkol,\nže správne orgány úplne a presne zistili skutkový stav veci a zaobstarali si všetky potrebné podklady\npre rozhodnutie, na základe ktorých rozhodli. Rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené\nvrátane správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Krajský súd zároveň nepriznal žalobcovi náhradu\ntrov konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie,\nalebo sám rozhodol vo veci. Namietal rozsudok z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP,\nteda, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a že rozhodnutie súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 52a ods. 1 a 2 OZ a mal za to, že\npodľa predmetného znenia ust § 52a ods. 2 OZ mal zákonodarca na mysli len zmluvy medzi tými istými\núčastníkmi. Zákonodarca tým sledoval zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ktorý, ak sa domôže neplatnosti\njednej zmluvy uzavretej s dodávateľom, nemusí sa osobitne domáhať aj vyslovenia neplatnosti ďalšej\nzmluvy, uzavretej s tým istým dodávateľom, ak táto zmluva súvisí s prvou zmluvou. Príkladom je podľa\nneho zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečení pôžičky medzi spotrebiteľom a žalobcom. Podľa jeho\nnázoru je inštitút spotrebiteľských zmlúv koncipovaný tak, že dodávateľ v prípade ak spôsobí neplatnosť\njednej zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, nesie zodpovednosť aj za ďalšiu zmluvu uzavretú v súvislosti\ns prvou zmluvou. V žiadnom prípade však dodávateľ nemôže niesť zodpovednosť za neplatnosť alebo\nzrušenie zmluvy, ktorú uzavrela tretia osoba so spotrebiteľom. Poukázal, na skutočnosť, že žalobca\nnebol účastníkom uzavretia kúpnej zmluvy na predmetné vozidlo, ale poskytol spotrebiteľovi pôžičku\nna kúpu predmetného vozidla. Podľa jeho názoru ide o dva spotrebiteľské vzťahy v ktorých vystupuje\nten istý spotrebiteľ, ale odlišný dodávateľ a nejde o viazanú zmluvu podľa § 52a ods. 2 OZ, nakoľko v\nprípade zmluvy o pôžičke z 12. mája 2010 nejde o viazanú zmluvu vo vzťahu ku kúpnej zmluve z 12.\nmája 2010 a zmluva o pôžičke zanikla podľa ust. čl. 8.2. písm. d/ Všeobecných obchodných podmienok\nžalobcu, teda dňom odstúpenia od zmluvy (ex nunc) a preto mal poskytovateľ pôžičky právo na úroky\nza obdobie, za ktoré poskytol spotrebiteľovi pôžičku do zániku zmluvy.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila svojim podaním zo dňa 7. januára 2013 tak, že navrhol\nrozsudok krajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení\npoukázala na ust. § 52a ods. 1 a 2 OZ, ako aj na svoje vyjadrenie k žalobe z 2. apríla 2012 na ktorom v\ncelom rozsahu zotrváva. Poukázala, že pri rozhodovaní v danej veci vychádzala zo zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Uviedla, že za uvedené porušenie zákona mohla udeliť pokutu až do výšky 66 387,83 €.\nDomnieva sa, že právna úprava § 52a ods. 1 a 2 OZ, kde v dôvodovej správe je uvedené, že medzi\ntakéto zmluvy patrí aj kúpa tovaru financovaná prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou. V\nprípade, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy z dôvodu, že plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej\nveci sú neodstrániteľné, spotrebiteľ sa môže dostať do situácie, keď (z hľadiska jej účelu) zmluva\nzostane platnou, pričom pre spotrebiteľa takáto zmluva nemá význam a toto bol účel zavedenia tzv.\nzávislých zmlúv, ktorý spočíva v tom, že zánik jednej takejto zmluvy znamená zákonný zánik aj ostatných\nzávislých zmlúv, bez potreby prejavu vôle spotrebiteľa. Zmluva o zabezpečení, ktorú uzatvoril spotrebiteľ\ns účastníkmi konania, a kúpna zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere a zabezpečení úveru sú\nzávislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje úprava ust. § 52a OZ. Zánik kúpnej zmluvy iným spôsobom než\nsplnením s účinkami ex tunc, teda spätne od začiatku existencie právneho vzťahu, spôsobil zánik zmluvy\no zabezpečení, a to s rovnakými právnymi účinkami. Preto žalobca po zániku kúpnej zmluvy a zmluvy\no zabezpečení mal spotrebiteľ dostať späť sumu 92,23 € tak, ako to vyplynulo z podnetu PO 726/10.\nPoukázala, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť finančných a úverových vzťahov často zložitou\nproblematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednaní úveru s odbornou\nstarostlivosťou, ktorá nie je splnená aj v tom prípade, ak poskytovateľ dojednal so spotrebiteľom neurčité\npodmienky, podmienky v rozpore so zákonom, neprijateľné podmienky a spotrebiteľovi nimi upieral\nprávo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Podľa názoru žalovanej charakter porušení povinností zo\nstrany poskytovateľa úveru má negatívny dopad v tom, že je spôsobilý privodiť spotrebiteľovi majetkovú\nujmu a žalobca plne zodpovedal za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Žalovaná teda poukázala\nna vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok\nKrajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a\nkonanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a\nvec bola posúdená vecne správne. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 250ja ods. 2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia vopred oznámil v súlade s § 156\nods. 3 OSP. Odvolací súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Rozsudok krajského súdu sa podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil\na súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania,\nktoré sú totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj\nprávnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku\nkrajského súdu. Podľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku\nnasledovne:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ust. § 52a ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že o súbeh\nspotrebiteľských zmlúv ide v tom prípade, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom\nrokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv osobitne, pričom podľa\nods. 2 cit. § 52a OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku\n1 pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto\nzmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením\nalebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými\nprávnymi účinkami.\nZ citovaných ust. § 52a ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že v danom prípade bolo jednoznačne v administratívnom\nkonaní preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení úveru za účelom\nrefinancovania kúpy motorového vozidla Citroen Xsara Break 1,9 D SX od spoločnosti AUTOCENTRUM\nAAA AUTO, a.s. ako predávajúceho pre kupujúceho T. F., ktoré ako sprostredkovateľ zabezpečovala v\nmene žalobcu spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. (zastúpená L.. L. Q. a to v mene spoločnosti\nConsumer Finance Holding, a.s.). Z takto uzavretých zmlúv je zrejmé, že ide o zmluvy uzavreté podľa\n§ 52a ods. 2 OZ, teda, že z obsahu zmlúv (kúpnej zmluvy z 12. mája 2010, zmluvy o spotrebiteľskom\núvere z 12. mája 2010 a zmluvy o zabezpečení z 12. mája 2010) a z povahy týchto zmlúv, muselo byť\nzmluvným stranám známy účel zmlúv pri ich uzatváraní. Je nepochybné, že tieto zmluvy sú od seba\nvzájomne závislé a preto vznik a zánik jednej z týchto zmlúv ma za následok zánik aj ostatných zmlúv\nzo zákona, teda bez toho aby sa ich zániku spotrebiteľ musel domáhať na súde. Preto, ak kúpna zmluva\nzanikla od počiatku (ex tunc), nemohla zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení zaniknúť\nneskôr (ex nunc) podľa čl. 8.2. písm. d/ Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako súd odvolací, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1S/26/2012-40 z 24. októbra 2012 ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224\nods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nepatrí.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}