{"guid": "51e010ea-0c06-4b5c-bef2-8c29d910473b:1975d754-642f-4e35-bef7-1b227d6717da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1", "spisova_znacka": "8Sžf/50/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/50/2013 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2014, sp. zn. 8Sžf/50/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1", "identifikacne_cislo": "8011200982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-7", "nazov": "§ 15 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-8", "nazov": "§ 15 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-3", "nazov": "§ 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-15", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1975d754-642f-4e35-bef7-1b227d6717da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/50/2013\n8011200982\n22. 05. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:\nLADEX, s.r.o., Štúrova 220, Svit, IČO: 36 482 102, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom,\nadvokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\nI/225/13868-83238/2011/990770-r a č. I/225/13868-83239/2011/990770-r obe zo dňa 26. augusta 2011,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/48/2011 - 69 zo dňa 15. februára\n2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/48/2011 - 69 zo dňa 15.\nfebruára 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobou zo dňa 25. novembra 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/48/2011, sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. I/225/13868-83238/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým bol\npotvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8081/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011,\nktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 90\n677,31 €.\nŽalobou zo dňa 25. novembra 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/49/2011, sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. I/225/13868-83239/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým bol\npotvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8082/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011,\nktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 97\n711,30 €.\nVzhľadom na totožnosť účastníkov a skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí krajský súd postupom\npodľa § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) spojil veci na spoločné konanie vedené\npod sp. zn. 2S/48/2011.\nRozsudkom č. k. 2S/48/2011-69 zo dňa 15. februára 2013 Krajský súd v Prešove žaloby zamietol. O\ntrovách konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\n\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že v predmetnej veci kľúčovým faktorom bolo nepreukázanie\ndodania služieb žalobcom do Švédska. Žalobca deklaroval dodanie tovaru - telefónnych kariet. Z\nodborného stanoviska Ministerstva financií SR č. MF/25471/2007-73 zo dňa 15. októbra 2007 vyplýva,\nže v prípade uskutočnenia tohto druhu obchodu pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení účinnom v rozhodnom období - do 31. decembra 2009 (ďalej len ,,zák. o DPH“) sa jedná\no dodanie telekomunikačných služieb. Správne preto postupovali daňové orgány, ak za rozhodujúcu\nskutočnosť pre správne určenie dane považovali miesto dodania služieb. Je nesporným, že dodanie\nslužieb sa uskutočnilo medzi dodávateľom z Poľska pre odberateľa zo Slovenska - žalobcu. Keďže sa\njedná o subjekty členských štátov, správne postupovali daňové orgány, ak podľa § 15 ods. 7 a 8 zák.\no DPH považovali miesto dodania služieb sídlo odberateľa, t. j. Slovenskú republiku. V súlade s § 69\nods. 3 zák. o DPH bol teda odberateľ - žalobca povinný platiť daň. Správca dane požiadal príslušné\norgány členských štátov o preverenie deklarovaných obchodov, pričom dodanie telefónnych kariet z\nPoľska žalobcovi bolo potvrdené, no jeho následné dodanie daňovému subjektu do Švédska švédske\norgány nepotvrdili. Z odpovedí na dožiadanie vyplynulo, že k dodaniu deklarovaného množstva kariet\nod poľského daňového subjektu skutočne došlo. Podľa odpovede zo dňa 15. júna 2010 na dožiadanie\nsprávcu dane od švédskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global\nTransport & Logistics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách,\na to v oblasti prepravy a logistiky. Spoločnosť nenakupuje ani nepredáva dobíjacie telefónne karty a o\nspoločnosti LADEX, s.r.o. nikdy nepočula. Žalobca okrem svojho tvrdenia, že s predstaviteľom firmy DSV\nRoad AB Malmoe uzavrel v roku 2008 písomnú dohodu, ktorú aj predložil správcovi dane, nepreukázal\ndodanie služieb do Švédska. Z toho dôvodu vznikla povinnosť podľa § 15 ods. 1 zák. o DPH odviesť\ndaň do štátneho rozpočtu, keďže miestom dodania služby je miesto, kde ma dodávateľ služby svoje\nsídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. Hmotnoprávnym predpokladom\noslobodenia od DPH je preukázanie dodania služieb. Žalobca túto hmotnoprávnu podmienku nesplnil. K\nintrakomunitárnemu dodaniu tovaru do iného členského štátu dôjde vtedy, ak odberateľ dodanie tovaru\npotvrdí podaním príslušného daňového priznania, v ktorom toto dodanie zahrnie, čo sa v danom prípade\nnestalo. Žalobcovi teda podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH vznikla daňová povinnosť a podľa § 69 ods. 1 a\n3 zák. o DPH povinnosť platiť daň.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav\nveci. Správca dane vykonal šetrenie prostredníctvom švédskej daňovej správy a vyjadrenia žalobcom\ndeklarovaného odberateľa služieb, a týmto šetrením bolo jednoznačne preukázané, že dodanie služieb\ndo Švédska nebolo preukázané. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu, že zabezpečí osobnú účasť zástupcu\nšvédskej spoločnosti, tento dôkaz nezabezpečil a nepredložil ani žiadny iný taký dôkaz, ktorý by\nspochybnil závery správcu dane. Daňové orgány postupovali v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. o správe daní“) a dostatočne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého\nvyrubili žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a máj 2009 v uvedenej\nvýške.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie, v ktorom sa domáhal v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. jeho zrušenia a vrátenia veci\nsúdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadajúc, aby odvolací súd podľa § 220\nO.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne navrhol, aby odvolací\nsúd priznal žalobcovi trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania.\nNamietal, že predložil zmluvy, podľa ktorých bolo nepochybné dodanie tovaru daňovému subjektu do\nŠvédska. Podľa žalovaného zo skutočnosti, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global\nTransport&Logostics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách\nv oblasti prepravy a logistiky, vyplynulo, že táto spoločnosť nenakupovala ani nepredávala dobíjacie\ntelefónne karty a o žalobcovi nepočula. Žalobca navrhol, aby zástupca spoločnosti DSV Road AB bol\nvypočutý a okrem zisťovania na príslušných orgánoch členských štátov prebehlo aj preverenie v rámci\nspoločnosti, s ktorou žalobca uzavrel zmluvu a následne dodal tovar do Švédska. Žalobca sám takúto\nmožnosť nemá, ale majú ju príslušné daňové orgány. Toto je možné preveriť aj miestnym zisťovaním\npriamo u daňového subjektu. Žalobca mal za to, že dodanie služieb preukázal. Ak švédsky partner\nnepodal príslušné daňové priznanie, žalobca nemal na túto okolnosť vplyv. Vo veci nebol riadne zistený\n\nskutkový stav, nebol predložený dôkaz o šetrení u daňového subjektu vo Švédsku, pričom tento dôkaz\nnemá ani žalobca a nie je schopný ho obstarať, a preto bez jeho viny nebol doteraz v konaní predložený.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 2. mája 2013 vyjadril žalovaný tak, že námietky\nžalobcu smerujú výlučne voči nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalovaný sa s napadnutým\nrozsudkom v celom rozsahu stotožnil a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,\nže rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu v tejto veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.\nI/225/13868-83238/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Svit č. 719/230/8081/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 90 677,31 € a rozhodnutia žalovaného\nč. I/225/13868-83239/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Svit č. 719/230/8082/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 97 711,30 €.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/15/2013 bola na tomto\nsúde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec, ktorou sa rozhodlo vo veci posúdenia uplatneného práva\nžalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty v uvedenom kontrolovanom období.\nV odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/15/2013 je uvedené\nnasledovné :\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 15 ods. 1 zák. o DPH, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje\nsídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo,\nmiesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde\nsa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 7 vety prvej zák. o DPH, miestom dodania služieb uvedených v odseku 8, ak sú tieto\nslužby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby, alebo\nzákazníkovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto\npodnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú; ak táto osoba nemá\ntakéto miesto, je miestom dodania služby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.\n\nPodľa § 15 ods. 8 písm. g/ zák. o DPH, službami, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 7\nvrátane ich sprostredkovania v mene a na účet inej osoby a prijatia záväzku zdržať sa vykonávania\ntýchto služieb, sú telekomunikačné služby.\nPodľa § 19 ods. 2 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná\nzahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v\ntuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry;\nak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom\nmesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.\nPodľa § 69 ods. 3 zák. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 8,\nktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.\nPodľa § 29 ods. 4 zák. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci\nv oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (ďalej v texte rozsudku\nlen „Nariadenie“), toto nariadenie stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom\nčlenských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré im môžu\npomôcť pri uskutočňovaní správneho stanovenia DPH. Toto nariadenie tiež stanovuje pravidlá a postupy\npre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami, najmä čo sa týka DPH ohľadom transakcií\nvo vnútri spoločenstva.\nPodľa čl. 2 ods. 6 Nariadenia, na účely tohto nariadenia „žiadaný orgán“ je ústredný kontaktný úrad,\nkontaktné oddelenie alebo každý príslušný úradník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za\npríslušný orgán.\nPodľa čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie\nuvedené v článku 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Na účely\nposúvania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek\nadministratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.\nZ obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného č. I/225/13868-83242/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8099/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 167 091,89\n€, keďže daň zistená daňovým úradom sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.\nPodstatou podaného odvolania bolo tvrdenie žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového\nstavu vo vzťahu k dodaniu telefónnych kariet do iného členského štátu - Švédska.\n\nZ\nmedzinárodnej\nvýmeny\ninformácií\n(formulár\nSCAC\n2004,\nref.\nč.\nE_SK_SE_20100324_6316_440-211504-10-5531_R(R), ako odpovede švédskej daňovej správy na\nžiadosť správcu dane žalobcu č. 719/320/5119/2010/Bar zo dňa 22. marca 2010) vyplýva, že „spoločnosť\nDSV Road AB je súčasťou DSV Global Transport & Logistics, ktorá je kótovaná na dánskej burze\ncenných papierov. DSV Road AB funguje vo veľa krajinách na svete v oblasti prepravy a logistiky.\nSpoločnosť nenakupuje ani nepredáva telefónne karty. Naša spoločnosť uviedla, že nikdy nenakúpili nič\nod Ladex s.r.o. a ani o tejto spoločnosti nikdy nepočuli“.\nPokiaľ žalobca žiadal vykonanie miestneho zisťovania u jeho dodávateľa vo Švédsku, je potrebné\nuviesť, že daňové orgány nemajú právomoc vykonávať svoje oprávnenia či akékoľvek preverovanie\nmimo územia Slovenskej republiky. Práve na základe výmeny informácií v zmysle Nariadenia boli\nod žiadaného orgánu švédskej daňovej správy získané dostatočné informácie potrebné pre správne\nstanovenie DPH, a preto nemohol odvolací súd uznať námietku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Len zo skutočnosti, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, nemožno vyvodiť\nnedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane.\nPrípadný výsluch osoby, o ktorej žalobca tvrdil, že bola jeho obchodným partnerom resp. tvrdeným\nzástupcom spoločnosti DSV Road AB, by nemohol mať vplyv na skutkové zistenia v daňovom\nkonaní, keďže bola získaná informácia od samotnej „zastupovanej“ spoločnosti, ktorá vylúčila dodanie\ntelefónnych kariet alebo akékoľvek obchodné styky so žalobcom.\nSkutočnosť, že žalobcom označený odberateľ žalobcu nepozná a neobchoduje s telefónnymi kartami,\nnevyplynula z toho, že spoločnosť DSV Road AB je kótovaná na dánskej burze cenných papierov,\nfunguje vo veľa krajinách na svete v oblasti prepravy a logistiky, ako sa v odvolaní domnieval žalobca,\nale bola výslovne uvedená v odpovedi príslušného orgánu švédskej daňovej správy citovanej vyššie.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove rozhodol\nvo veci zákonným spôsobom, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v\nodvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v\nodvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 O.s.p. v spojení\ns § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada\ntrov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}